Pôžitok

Noc nad nížinou, Vietor v zrelom obilí. Nekonečné nebo posiate tisíckami hviezd. Sú veľké a zdá sa, že sú tak blízko. Keby som vystrela ruku, možno by sa niektorej mohla aj dotknúť. Cvrčky. Prišiel celý orchester, aby zahral svoju nočnú pieseň . Asi takto by sa dala opísať situácia v ktorej som sa nachádzala a vnímala svojským spôsobom okolie. Oblečená do ľahkých priesvitných šiat sedela som na drevenom prahu starej stodoly. Čakala som na svojho muža Ivana. Tak som po ňom v tú noc túžila... Čakala som poslušne. Prichádzal cez dvor, namrzený ako vždy.

„Čo chceš?!“ – vyprskol na mňa nahnevaný. Ja som túžila po nežnosti.

„Prečo si ma volala?! Vieš dobre, že dnes večer hrám karty so starými kamarátmi, ktorých som už roky nevidel!“

Nevedela som ako mu mám vysvetliť, že práve ten večer som túžila po jeho tele, že v stodole je seno, že o stodolu je opretý drevený rebrík, že by bolo nádherné vtiahnuť sa do sena, prehadzovať sa na ňom, cítiť na koži pichanie vysušených rastlín?

Pritúlila som sa k nemu a šepkala nežné slová, volala som ho, aby sme išli do sena, bozkávala som mu tvár, oblizovala ucho, a on ma hrubo odtláčal, nadával a vysmieval sa mi:

„A teraz nie si alergická? Každá časť tvojho tela je alergická ! Stále myslíš iba na to ! Nič iné ani nemáš v hlave ! Vezmi palicu a strč si ju do tej tvojej hladnej p*č* !“ – zasipel a odišiel naspäť, aby strávil večer pri kartách.

Ostala som sama na prahu stodoly. V hlave som mala zmes otázok:

Prečo sú pre neho karty dôležitejšie , než naša láska? Či si nezasluhujem jeho pozornosť? Či má ženu len na to, aby ju zanedbával?  Cvrčky stále vyhrávajú a mne tečú slzy.

Zrazu šuchot! Vyľakaná som vyskočila. Srdce mi bilo v prsiach.

„Kto je? Čo je to“ – blúdila som pohľadom a nevidela nikoho!

Bála som sa tmy, bola som celá vyľakaná, ale to vzrušenie medzi nohami neprestávalo ani v tej chvíli.

Niečo mi udieralo medzi bedrami, povzbudzovalo ma viac než strach. Pozbierala som celú svoju odvahu a vyliezla hore do sena, do tmy. Zistila som, že nie všade bola v sene tma. Svit mesiaca prenikal cez poškodené staré škridly. Ľahla som si na seno a vyhrnula svoje ľahučké šaty, stiahla červené nohavičky, roztiahla nohy a dotýkala jemného strniska na veľkých p*sk*ch mojej k*nd*.

Bola som vlhká, nadržaná, celá nasiaknutá šťavami.  Ako dlho už nič nevošlo do môjho lona! Manžel ma zanedbával, všetko bolo preňho dôležitejšie ako ja a moje želania. Odkedy sme prišli na dedinu na návštevu k jeho rodine, ešte ma ani raz poriadne nepretiahol.

Rozopla som si šaty a hladkala prsia a bradavky, ktoré sa menili na tvrdé červíčky vystierajúce svoje nosíky hore. Prečo v tej chvíli neboli vedľa mňa mužské zuby, ktoré by sa do nich zahryzli?

Špičkami  prstov som si hladkala bradavky, zatvárala oči a predstavovala, že ich namiesto mňa hladkal nejaký muž. Chytila som bradavky poriadne do prstov, otáčala na všetky strany, stláčala ich až do bolesti a medzi nohami som mala stále horúcejšie. Čím viac som si hladkala prsia, tým bola moja žiadostivosť väčšia. V tej chvíli mi môj mozog myslel iba na jednu vec:

-Och, keby som tu tak teraz mala jeden dobrý mužský jazyk, aby ma dobre pooblizoval, vylízal každý, aj ten najmenší kúsok môjho tela, aby vysal každú kvapku mojej vášne!-

Jednou rukou som si stále hladila prsia a druhou som postupovala pozdĺž brucha stále nižšie a nižšie, kým som sa nedotkla svojho lona a toho sena, ktoré som nastrkala do neho. Seno ma pichalo a dráždilo zvnútra, rozpaľovalo a bolelo súčasne. Dostala som sa do pekného tranzu.

„Och, aké je to pekné“ – nežne som šepkala.

Moje prsty prechádzali po hodvábnych záhyboch, nachádzali citlivé body na začiatku a vo vnútri, tlačili ďalšie seno do otvoru. Krútila som bokmi, môj prst ide čoraz hlbšie dovnútra a robila som všetko tak, ako by som mala v sebe ozajstný *d. Potom som posunula prsty hore a našla napuchnutý a stvrdnutý kl*tor*s, ktorý ma volal a žiadostivo očakával, aby som sa pohrala s jeho citlivosťou, aby som ho rozpálila krúživými pohybmi. Tak veľmi som chcela na ňom pocítiť mužské pery, ktoré by ho rozpálili ešte viac, zuby, ktoré by ho hrýzli a vlhký jazyk, ktorý by olizoval jeho horúci vlhký vrchol.

Myslela som len na svoje lono, telo vôbec necítila, ležiac s dozadu zvrátenou hlavou na poduške zo sena. Ako som hýbala hlavou, ostrá suchá tráva ma pichala, vlasy som mala plné sena, všetko ma pichalo a škriabalo, ale aj tak som si užívala pri onanovaní , keď som vedela, že bude namáhavé očistiť svoje spotené telo od sena, keď zídem dole zo stodoly.

Pozerala som sa cez poškodené škridle na mesiac, on bol mojím mužom pri tomto onanovaní, jeho mliečne svetlo bolo také sladké, ako mužská sp*rm*, ktorá by mi zalievala celé telo. Široko som otvárala ústa a ponúkala ich mesiacu. Nech tečie do nich jeho svetlo, keď už nemohol tiecť ten horúci prúd mužskej sp*rm*, ktorú by som v tej chvíli tak rada vysala a prehltla.

Moje vzrušenie bolo stále silnejšie a väčšie...

Celý obsah necenzurovaného príbehu nájdete TU

Milovanie so susedkou

Začalo sa to mojím pubertálnym obdobím. V baraku, kde som vtedy býval u mojich rodičov,  bol som neskutočne zaľúbený do našej susedky, ktorá bývala na tom istom poschodí hneď oproti nám. Bola veľmi pekná žena a závidel som ju susedovi. Bolo medzi nami rozdiel asi 10 rokov, takže ešte nemala tridsať. Veľmi vkusne sa obliekala a niekedy keď mala na sebe tak trochu výstredné oblečenie, tak som si ju predstavil nahú a na nerušenom mieste, prevažne na toalete som si ho vyhonil. Tešil som sa na moment keď som sa  s ňou mohol stretnúť zoči voči na chodbe, cestou vo výťahu a pod. Aj keď to bola iba krátka chvíľa, užíval som si jej prítomnosť a mala pre mňa vždy takú špecifickú vôňu. Jej muž chodieval dosť často na služobné cesty. Bol  nejaký inžinierik, ale neviem čoho, a v podstate ma ani nezaujímal. Bol to taký namyslený horenos a len tak zo zdvorilosti sme sa formálne pozdravili. Žiadne slová navyše. Ako som už spomenul, jediné čo som mu závidel, bola jeho žena. Ona pracovala ako učiteľka v špeciálnej pomocnej škole. Bola to veľmi  empatická a milá žena. Čím som bol starší, tým viac som mal nutkanie dostať sa k nej bližšie a flirtovať s ňou. Prekvapilo ma, že ak sme sa náhodou stretli a prehodili reč, na moje dvojzmyselné slová reagovala s príjemným úsmevom a ešte krajším prirodzeným smiechom od srdca. Bol som do nej až po uši zamilovaný. Nebolo jedného dňa kedy som na ňu nemyslel a túžil ju vidieť. Keďže veľa času počas týždňa trávila často bez muža, ktorý bol na služobke, spoločnosť jej robil malý pes, ktorého chodila pravidelne venčiť. Skoro ráno pred odchodom do práce, potom keď sa vrátila poobede zo školy a samozrejme aj večer pred spaním. A práve venčenie psa mi vnuklo myšlienku ako sa viac zblížiť. Stálo ma to veľmi  veľa energie a trpezlivosti kým som rodičov presvedčil o tom, aby sme si zadovážili do bytu psa. Najväčší problém bol s matkou. Tá mala niekoľko argumentov prečo nie. Chlpy po kobercoch či prípadnú nehodu spôsobenú ocikaním. Nakoniec sa ju podarilo ukecať pod podmienkou, že ho budem chodiť venčiť niekoľkokrát za deň. Veď to bolo aj mojím cieľom, ale len toľkokrát, aby som sa mohol vídavať so susedkou. Už za pár týždňov sa ukázalo, že to bola veľmi dobrá voľba. Naša komunikačná banka bola nevyčerpateľná. Stále sme mali čo vonku preberať a hlavne tie večerné venčenia mali špecifický nádych veľmi  uvoľnených tém. Aj keď bola susedka o desať rokov staršia, tak sme si rozumeli ako keby bola napríklad moja spolužiačka. Nemala problém porozprávať sa aj na pikantnejšiu tému a mňa to v jej prítomnosti veľmi vzrušovalo. Natoľko som bol na ňu namotaný, že už mi nestačil iba slovný flirt. Túžil som viac, chcel som sa jej na začiatku aspoň dotýkať, ale nebol som si istý či to pochopí a bude mi to opätované, alebo naopak sa odmlčí, stiahne do úzadia a stratím aj to, čo som mal doposiaľ.  Premýšľal som dosť často ako to urobiť. O mojom pláne vedel aj jeden môj veľmi dobrý kamarát a zároveň spolužiak v jednej osobe. Poradil mi, aby som ju zobral na nejaký dobrý film do kina. Nech hlavnú úlohu v tom filme hrá dokonalý pár, ale to jej nemusím vešať na nos. Mal som si urobiť výhovorku, že som naňho počul dobré recenzie, len skrátka momentálne nemám s kým ísť. Presne tak som aj učinil a vyšlo to. Susedka mi nato skočila, ale museli sme ísť v priebehu týždňa, keď jej muž bol na služobke. V kine som sa rozhodol k prvému kontaktu. Počas sledovania filmu som sa jej pár krát snažil niečo pošepkať a dostal som sa svojimi ústami na milimetre od jej ušných lalôčikov a krku. Príjemne voňala a vo mne to vyvolávalo neskutočný pocit vzrušenia. Už dávno mi unikal dej filmu. Moje myšlienky boli úplne inde. V hlave som mal obrovský zmätok a riešil obrovskú dilemu. Mám ju chytiť za stehno alebo... ? Najprv mi niečo vo vnútri môjho tela hovorilo nie, ale potom som si položil ďalšie otázky. Načo som ju sem potom ťahal? Čo môžem stratiť? Do smrti sa na mňa nahnevá? Musí aj ona ku mne niečo cítiť. Verím tomu. Veď tak dobre sme si rozumeli pri venčení psov. Nemôžem jej byť ukradnutý a ak by aj áno, určite by mi to rozumne vysvetlila. Po týchto úvahách nastal čas urobiť čin roka. Z hlboka som sa nadýchol, jedným okom som sa pozrel na ňu, bola zahladená do deja filmu. Potom som mierne posunul ruku smerom k nej a roztiahnutou dlaňou som pristál na jej stehne. Na moje prekvapenie držala ako hluchý dvere. Frekvencia môjho dýchania a tepu sa zvýšila. Vyšší pretok krvi spôsobil rýchle vzrušenie a môj penis bol tvrdý ako skala. Druhou rukou som si radšej do lona vložil krabičku s pukancami, aby som prekryl tú hrču, ktorá mi trhala poklopec. Dlaňou som ani nepohol, stále som ju mal na tom istom mieste. Zvolil som vyčkávaciu metódu. Horšie bolo, že vplyvom nervozity a vzrušenia sa mi začali dlane potiť a ja som sa bál, aby som na jej nohaviciach neurobil mokrý flak. Ona stále nepohla ani brvou. Moja nervozita sa tým stupňovala a nevedel som čo mám urobiť. V poslednom okamihu, keď som chcel rezignovať a vrátiť ruku späť, jej dlaň odrazu prekryla tú moju na jej nohaviciach. Nemohol som tomu uveriť. Jemne ma ňou hladila a ja som v tej chvíli vedel, že prvý level mojej misie je úspešne zvládnutý. Jedným očkom som v rámci môjho periférneho videnia zazrel na jej kútikoch úst, ako sa pritom usmievala. Zrazu zo mňa opadla všetka nervozita a cítil som sa ako víťaz. Takto to trvalo niekoľko minút. Po skončení filmu som sa ani nechcel o ňom baviť, nakoľko som vôbec nezachytil priebeh deja. Viac ma zaujímala susedka. Mali sme to namierené rovno domov. Cestovali sme v MHD. Obaja sme len tak sedeli a nezmohli sme sa na slovo. Občas sa nám stretli pohľady  a aspoň pri nich sme sa na seba usmiali. Ja som to nemohol nechať takto nedokončené. Začal som teda debatu mojím ospravedlnením asi v tomto štýle:

- Martuška prosím Ťa, prepáč mi ten faux pas v kine. Nedokázal som sa ovládnuť. Bolo to veľmi emotívne. Ehm, myslel som tie zábery vo filme.

- Vážne Ťa to tak zobralo? - spýtala sa ma s udiveným pohľadom.

Pozrel som jej do očí. Chvíľu sme zotrvali svojimi pohľadmi a potom sme obaja vybuchli do poriadne hlasného smiechu.

Jednoducho prišla mi nato, že sa ju snažím oklamať a osobne si myslím, že možno už v začiatku vytušila o čo mi v kine išlo.

Nechcel som ten zbytok večera len tak zahodiť a preto som prešiel na ďalší level.

- Ideš ešte dnes vyvenčiť psíka? - spýtal som sa susedky plný očakávania.

- Jasné, veď by do rána nevydržal... – odpovedala mi so šibalským úsmevom

Ja som vtedy vedel, že teraz je ten správny čas. ? Musím konať a urobiť to večer keď budeme venčiť psov. Dohodli sme sa, že každý z nás si dá sprchu a prezlečieme sa do športového oblečenia. Do polhodinky sme sa mali stretnúť. Rátal som však s tým, že budem musieť na ňu aj tak chvíľu čakať. Presne tak tomu aj bolo. Oplatilo sa však počkať. Susedka prišla v novom športovom outfite, ktorý som ešte na nej nevidel. Bolo cítiť, že použila kozmetiku veľmi príjemnej vône. Bolo to niečo pre ňu typické. Vždy vedela takto príjemne prekvapiť. Psov sme pustili nech sa vybehajú a my sme sa prechádzali po chodníku počas teplej noci. Po chvíľke chôdze sme sa blížili k jednej opustenej lavičke a tam som jej navrhol či si nachvíľku nesadneme, že rád by som jej niečo povedal. Na moje prekvapenie súhlasila. Sedeli sme tam spolu a obdivovali ako je príjemne vonku počas večera. Potom som sa k nej otočil, pozrel sa jej do očí a potreboval zo seba dostať to čarovné slovíčko:

- Ľúbim Ťa odvtedy, ako som ťa spoznal.

- Tajne v kútiku svojej duše aj ja. Vždy si sa mi páčil aj keď si mladší odo mňa - zašepkala a položila mi prst na moje pery.

Pobozkal som ju, najskôr na líce, potom na pery. Myslím si, že nectiac sa jej podarilo dotknúť môjho penisu a cítil som, že ju to riadne vzrušilo. Hlavou mi prebehla myšlienka ako často to môže mať vydatá samica jej formátu. Ktovie či jej muž si všetko poctivo prinesie domov. Ona na mňa síce pôsobí ako skúsená žena avšak nemyslím si, že by bola promiskuitná. Je to sķôr opatrná šedá a ja si postupne získavam jej dôveru. Veril som, že ak budem pozorný, ohľaduplný a hlavne diskrétny,  tak sa mi oddá celá. Znova sme sa bozkali a tou istou rukou čo predtým pohladil som aj jej druhý prsník. Tento bol ešte tvrdší a ostrejší. Celý som ho objal a ešte tuhšie naň  pritlačil. Stiahla si ramienka letných šiat a obnažila si prsia. Teraz som už vedel, že je moja. Jej krásne a pevné prsia som začal láskať ústami a rukou pohládzal jej stehno pod tými šatami. Jemná pokožka a vzrušenie mi posúvalo ruku vyššie a vyššie. Tak veľmi sa jej to páčilo, že som pokračoval, až som narazil na jej hrdý pahorok. Pohladil som ho a ona pritom trošku uvoľnila nohy.

Pokračovanie príbehu TU

Znásilnil ma masér z kúpeľov

Zdravím vás,

moje meno je Eva. Prečítala som si zopár príbehov uverejnených na vašej stránke a niečo ma podnietilo k tomu, aby som aj ja prispela mojim životným príbehom, ktorý považujem za dosť smutný a nevydarený. Určite všetci dobre poznáte tú otrepanú vetu : "Keď som bola mladá a pekná... alebo Keby som bola ešte raz mladá..."

No poviem vám, že z mojich úst nikdy nevylezie ba priam ju neznášam. Ani jedno z toho mi v živote neprinieslo šťastie. Možno to bolo práve tým, že som bola za mlada až veľmi pekná a to ostatné čo malo byť s tým spojené mi nebolo dopriate. Narodila som sa ako neplánované a nechcené dieťa. Táto negatívna iniciatíva vychádzala hlavne s môjho biologického otca. Schválne píšem biologického, lebo po ostatných stránkach mi nebol otcom. Bol to ťažký alkoholik a jediné čo ho zaujímalo bolo, aby mal plný pohárik. Keď som bola ešte malá, mama sa s ním rozviedla, lebo pod vplyvom alkoholu páchal na nej pomerne často násilie. Ja už som ho potom prakticky odvtedy nevidela a ani nám s mamou nechýbal. Mama sa ma snažila vychovávať sama, ale bolo toho na ňu veľa. Dosť času som trávila s kamarátmi na ulici a chcela som zapadnúť do partie. Už od malička som si rozumela viac s chlapcami ako s dievčatami. Vyrastala som s partiou ktorej vodcom bol môj bratranec Vilo. Vilo bolo jedno vychcané a zvrhlé h*v*do. Využil moju veľkú túžbu byť súčasťou partie starších chalanov a tak ako jediné dievča, ktoré prijali medzi seba, muselo platiť určitú daň.

S nimi som sa dostala do kontaktu s or*ln*m s*x*m keď som im ho ako päťnásťročná musela pravidelne vykonávať ak chlapci dostali chuť a vždy ju niektorý z nich mal. Dokonca keď niečo oslavovali, musela som ich postupne po jednom urobiť všetkých. Občas sa mi stalo, že z takého množstva sp*rm*tu naraz mi až prišlo od žalúdka zle. Ale vydržala som. Vilo mi vravel, že on ak by bol dievča, tiež by sa pre kamarátov obetoval. Mohla som byť však rada, že to zostalo iba pri or*le, ale asi boli natoľko znalí, že som ešte bola pod zákonom na vykonanie súlože. No a keď som dovŕšila plnoletosť, našla som si jednoduchého chalana, ktorý ma neskutočne miloval a nepotreboval k tomu riešiť hneď sex. Všetci, ktorí ma poznali, ma od neho odhovárali. Vraveli, že taká pekná bábika, aká som bola, má na viac ako sa zapodievať z takým podivínom. Ale Peter mi vtedy vyhovoval. Do ničoho ma netlačil a bol rád, že má vedľa seba takú peknú babu. Aj chlapci z bývalej Vilovej  partie to pochopili, že mám právo na iný život. Čo bolo bolo a každý z nás si zachoval iba spomienky. Môj vzťah s Petrom bol taký normálny. Keď už som sa rozhodla, že po dlhšom čase by som práve s ním chcela prísť o panenstvo pri krásnom milovaní, dostala som od života poriadnu facku. Jedno pekné ráno sme sa spolu s Petrom vracali z diskotéky autom. Peter zásadne nikdy nepil za volantom. V ten osudný deň ho však skolila únava. Počas jazdy dostal mikrospánok, vozidlo nabralo smer ku kraju cesty, kde predným kolesom zachytilo obrubník. Odtiaľ nás odhodilo na druhú stranu cesty kde stál elektrický betónový stĺp. Nesmerovalo nás to rovno doňho. Peter to neprežil a mne pokrčené plechy prednej kapoty auta poškodili nohy. Nič si poriadne z toho okamihu nepamätám. Upadla som do šoku. Bolo mi neskôr povedané., že nám pomohli ľudia náhodne okoloidúceho auta, ktorí privolali pomoc. Žiaľ Petrovi už nebolo možné pomôcť. Zomrel údajne na mieste. Mňa museli z auta vykliesňovať hasiči a zobrali ma do nemocnice. Zotavovala som tam niekoľko dní a potom ma ešte lekár poslal do kúpeľov. Potrebovala som ešte medzitým absolvovať pár sedení so psychiatrom. Po tom všetkom čo sa stalo som bola psychicky úplne na dne. Jedinou oporou mi bola moja mamina, ktorá mi pomáhala ako len vládala. Nehoda mi spôsobila veľkú životnú traumu a snažím sa na ňu čo najskôr zabudnúť. Z toho dôvodu ani nebudem opisovať ďalšie podrobnosti. Zažila som však ešte jednu, ktorá bola možno ešte horšia ako tá prvá. A to z toho dôvodu, že som bola neskutočne ponížená. Začalo sa to mojou cestou do spomínaných kúpeľov. Keď som prišla do kúpeľov, ubytovala som sa v krásne zariadenom liečebnom dome. Izba bola čistá, príjemne v nej voňalo. Bola som z cesty unavená. Sadla som si do kresla a len tak premýšľala. Izba bola dvojlôžková a tak som netrpezlivo čakala či budem mať nejakú dobrú spolubývajúcu s ktorou si budeme rozumieť. Túžila som bývať s takou čo by mala aspoň približne rovnaký vek ako ja. To sa mi nakoniec nesplnilo. O dva dni prišla ku mne na izbu pani, ktorá mala už po štyridsiatke. Ja slobodná mladá baba a ona vydatá žena, ktorá už tridsiatke mala tri deti. To však nebolo niečo, čo by nás malo rozdeľovať. Volala sa Vierka. Hneď na začiatku sme sa predstavili a každá v krátkosti povedala niečo o sebe. Priznala som sa jej aké nešťastie ma stretlo a Vierka mi sľúbila, že počas pobytu ma bude morálne podporovať a užijeme si to spolu. Tak tomu aj bolo. Prvých desať dní sme chodili všade spolu - popíjať liečivú vodu z prameňa, popoludní po procedúrach na kávičku, večer si posedieť  pri živej hudbe keďže tancovať sa nám nedalo.

Len potom vo mne nastal zlom. Začala som sa voči Vierke správať čudne. Vravela mi,  že sa jej zdám občas taká zamĺknutá. Ja som sa popoludní zakaždým vytratila z izby s výhovorkou, že si potrebujem usporiadať myšlienky a prechádzka po okolí mi len prospeje. Chvíľu mi to tolerovala, ale potom mi povedala, že nie je včerajšia. Ďalej mi   naznačila, že tuší o tom, že som niekoho stretla v kúpeľoch a stretávam sa s ním. V podstate nechcela vyzvedať, ale po dvoch dňoch nato sa neudržala a chcela vedieť, kto je ten šťastný. Povedala som jej, že som mala voči nej rešpekt a preto som sa jej so svojím objavom nezdôverila. Nakoniec som sa jej hanblivo priznala, že to bol masér Jano, ku ktorému som chodila na procedúru. Vierka to však zobrala športovo a vravela mi, že som sa vôbec nemusela ostýchať. Som mladá, pekná a hlavne slobodná baba. Mám právo, aby som začala nový život. To však ešte netušila ako to celé bolo. V jedno nedeľné popoludnie Vierka polehovala na posteli a pozorovala ma ako sa chystám na rande so svojím priateľom. Odrazu sa len otvorili dvere a dnu bez zaklopania vošiel Jano. Pozdravil len tak cez zuby, drzo a suverénne ma posúril, aby som sa ponáhľala, že už poriadne meškám. Vyslovene povedal: "Kde toľko trčíš ty opica?!“ Bolo mi to vtedy veľmi trápne. Riadne ma pred Vierkou ponížil. Pozrela som sa na ňu a kyslím úsmevom som dala najavo, že nechápem čo sa deje. Potom som si rýchlo dokončila účes, schmatla kabelku a odišla spolu s Janom. Najprv to vyzeralo ako každé iné stretnutie, čo sme predtým mali. Sedela som v aute spolu s Janom, ktorý šoféroval a mali sme to namierené cestou za mestom. Išli sme tak asi polhodinu, obaja sme boli ticho. Nechcela som veľmi rozoberať tú trápnu situáciu na izbe, lebo som si nebola istá ako by Jano zareagoval....

Celý obsah necenzurovaného príbehu nájdete TU

Mojej spolužiačky mama je lesbička

Vážený portál,

rozhodla som sa vám opísať jednu skutočnú udalosť, ktorá sa prihodila mojej spolužiačke. Jedno pekné ráno prišla na autobusovú zastávku MHD odkiaľ sme spoločne chodili do školy. Bola celá rozrušená. Pýtala som sa jej:

"Renátka, čo sa ti stalo?"

"Neviem na koho sa mám obrátiť. Predstav si, aký darček som dostala od mojej mamy na moje blížiace sa narodeniny! Ach, bože nenávidím tento svet!" - kričala Renáta so slzami v očiach.

Tie blížiace sa narodeniny boli myslené, že sa blížil osemnásty rok jej života.

"Slávnostne mi oznámila, že sa mi musí priznať s tým, čo dlhé roky tajila. To, že moja mater je lesbička. Nenávidím aj ju za to a nechcem sa už vrátiť domov" - pokračovala Renáta.

"Reni neboj, nejako sa to celé vysvetlí..." - ukľudňovala som ju. Renáta sa však len tak nedala a potrebovala mi oznámiť ešte ďalšie skutočnosti:

"Vieš čo mi povedala? A teraz, keď som už údajne rozumná a všetko chápem, chce, aby sa k nám jej priateľka nasťahovala. Kam mám ísť? Na nejaký sociálny odbor, na súd, na lampáreň...? Bože, prečo sa toto muselo stať práve mne. Všetci sa mi budú smiať keď sa to dozvedia a potom ešte aj zo mňa urobia lesbu, lebo budem po svojej materi.“ - žalostivo sa sťažovala Renáta.

Snažila som sa jej vysvetliť, aby sa predovšetkým upokojila a neriešila veci s horúcou hlavou. Bola som presvedčená, že všetko sa v krátkej dobe utíši a dá do poriadku. Renátku som mala veľmi rada, nechcela som jej ubližovať, ale na druhej strane som sa jej snažila citlivo vysvetliť, že žiť sa dá aj s dvoma ženami v spoločnej domácnosti. Teda ja by som sa to namiesto nej aspoň snažila skúsiť. Vštepila som jej myšlienku, nakoniec možno zistí, že ona sama je dosť tolerantná vďaka svojej inteligencii.

Navrhla som jej ešte v ten deň, že keď sa budeme vracať zo školy ja pôjdem k nim domov a poviem jej mame, že sa nemusí o Renku báť, lebo na pár dní zostane u nás doma. Nebol s tým najmenší problém. Jej mama to pochopila a pobalila Renátke veci na pár dní. Vysvetlia som jej, že sa potrebuje trochu zotaviť v inom prostredí a sľúbila som jej, že dám na ňu pozor. Doma som všetko našim vysvetlila. Bez zbytočných otázok mohla Renátka u nás bez problémov bývať. Veľa sme sa počas tých pár dní čo u nás bývala rozprávali. Zaujímalo ma ako to celé bolo, aby som ju mohla pochopiť a pomôcť jej nájsť riešenie.

Renátina mama si v predvečer Renátinich narodenín zavolala svoju priateľku a ona ich prichytila v spálni ako sa spolu bozkávajú. Dievča bolo z toho  veľmi šokované. Nevedela to jednoducho stráviť. Jej mama sa rozviedla pred desiatimi rokmi. Vôbec si nepamätala, že by predtým s niekým čo i len objímala. Bola pre ňu anjelsky čistá až do toho osudného dňa. Opýtala som sa jej ako vyhodnotila a riešila tú nelichotivú situáciu. S mamou sa veľmi pohádala, zúrila a veľmi vyvádzala. Chcela utiecť z domu  no uvedomila si, že nemala kam ísť. Keď som sa jej spýtala, prečo rovno hneď neprišla k nám, povedala mi, že sa cítila veľmi trápne a nechcela zaťažovať svojim problémom našu rodinu. Odišla na Hlavnú stanicu, posedela si tam asi tri hodiny a potom sa vrátila späť domov. Celú noc nespala a ráno prišla na zastávku v stave ako som už napísala. Spomenula som, že mojou snahou bolo Renátke  pomôcť. Nemohla u nás zostať naveky. Musela som ziniciovať stretnutie medzi Renátkou a jej mamou. Jej mama bola v pohode a ochotne sa so mnou najprv porozprávala a potom sme sa dohodli, že bude chcieť Renátke všetko vysvetliť. Renátke tiež medzitým vychladla hlava a nastal čas, aby sa prišla domov so svojou mamou porozprávať. Trvala však na tom, aby som jej pri tom bola oporou. Necítila sa na to, že by to zvládla sama. Od Renkinej mamy sme sa dozvedeli, že už dlhšiu dobu nadobudla status, že je lesbičkou a vzťah s mužmi jej nevyhovuje. Keď bola mladá, čakalo sa, že sa vydá ako ostatné dievčatá. Tak sa aj vydala. Potom sa jej narodila Renka a ona sa po pár rokoch rozišla s mužom, otcom Renky. Asi by žila do konca života ako slamená vdova nebyť internetu, kde sa začala zaujímať o komunity lesbičiek. Dozvedela sa, že existujú ženy, ktoré môžu normálne spolu žiť a pracovať ako partneri - nie ako porno herečky vo filmoch. Začala viacej komunikovať prostredníctvom internetu s takýmito ženami. Neskôr začala vyhľadávať posedenie v podnikoch, kde sa schádzali gayovia a lesbičky a tam sa zoznámila aj s Veronikou. Nechcela to už dlho tajiť a ak by ju vtedy Renátka nenačapala, vyšla by s pravdou von. Prosila Renátku, aby jej dala šancu na nový spôsob života. Má právo byť šťastná a to isté chce aj od svojej dcéry. Vie, že rodinu stále budú tvoriť len ony dve, nemala a nepoznala dlho otca a vôbec im nechýba. Veroniku nechce veľmi zaťahovať do ich vzťahu, teda matky a dcéry. Ak by si však Renátka nepriala, aby k nim Veronika chodila, pochopí to a budú sa pár krát do týždňa stretávať niekde inde. Renátka viac-menej iba matku počúvala a potom dlho ticho premýšľala. Potom sa ma spýtala čo si o tom myslím. Ja som vtedy striedavo pozrela na obidve zúčastnené a nakoniec som Renátke povedala, že by im mala dať šancu. Všimla som si ako sa jej mama pousmiala a bola šťastná, že som jej takto poradila.

Renátka teda súhlasila, ale mala jednu podmienku. Nechcela, aby sa to nejako navonok  zverejňovalo a chcela, aby fungovali čo najviac diskrétne. Jej mama súhlasila a sľúbila jej, že Veronika s tým nebude mať najmenší problém. Ja som sa potom Renátky s odstupom času spýtala, ako to u nich funguje a či sa ten pokus vydaril. Dozvedela som sa, že Veronika u nich nebýva natrvalo, tak to v podstate aj bolo na začiatku dohodnuté. Príde tam párkrát do týždňa a navonok s Renkinou mamou vyzerajú ako hocijaké iné kamarátky, ktoré sa prechádzajú po meste. Na čele to nemajú napísané, takže tá hanba, ktorej sa tak Renátka bála, sa nikdy nekonala. Sama mi dokonca raz povedala, že sa cíti tolerantnejšia, ale zase nie definitívne zmierená. Naučili sa s mamou vzájomne sa rešpektovať. Dôležité pre ňu je, že nevidí žiadne sexuálne orgie. Nie sú vulgárne, ani nechutné. Správajú sa ako priateľky. Pomáhajú si v práci. Pred Renátkou si nič nedovoľujú a čo majú spolu v noci, tak to ju nezaujíma. Nešpehuje. Keď som sa Renátky spýtala či v tom nakoniec našla aj nejaké pozitíva, na moje prekvapenie mi odpovedala, že áno. Údajne je u nich doma veselšie ako bolo predtým. Veronika je veľmi zhovorčivá a keď Renátka potrebuje, tak ju vypočuje a aj poradí ako skúsenejšia žena. Raz som ju tak podpichla či sa ju Veronika nepokúšala zviesť. Zobrala to športovo a so smiechom mi povedala: “Preboha, nie! Ja som normálna. Veď vieš, že mám chlapca (medzitým si Renátka našla frajera). Chodí k nám domov. Povedala som mu to a všetko chápe. Má z toho síce srandu, ale dobre vychádza s mamou aj s Veronikou. A vieš čo je zaujímavé? Veronika mi vo vzťahu s mojim chlapcom dobre radí. Má pochopenie pre moje nálady aj pre kadejaké problémy, ktoré sa u nás vyskytli. Dala mi aj pár dobrých rád z intímneho života, čo som absolútne nečakala. Ešte sme s mojim frajerom nič nemali, ale už sa toho tak neobávam ako predtým. Neboj dozvieš sa to. Veď si moja najlepšia kamarátka."

Renátka to všetko hovorila tak odľahčene. Na moju otázku či prežíva teraz takú idylku,  už mala realistickú odpoveď. Nie je to u nich vždy pohľad cez ružové okuliare. Občas sa vyskytnú hádky ako v každej normálnej rodine. U nich je to prevažne kvôli peniazom. Teraz už by ani nechcela, aby sa mama s Veronika rozišla. Na jednej strane sa lepšie ťahajú náklady na domácnosť a na druhej z ľudského hľadiska zisťuje, že by jej za ňou bolo ľúto. Zvykla si na ňu. Je pre ňu dobrá kamarátka a občas aj druhá mama. Som rada, že to takto dobre dopadlo. Myslím, že Renátka za to obdobie citovo zosilnela, váži si svoju mamu, veď má len jednu a úplne inak sa pozerá na veci ako predtým. Tento príbeh zakončím už len jednou vetou. Priala by som si, aby vo všetkých partnerských vzťahoch kde dvaja sú rovnako orientovaní, aby našli rovnaké porozumenie od ich okolia. Tiež sú iba ľudia, ktorí majú právo na svoj život.

Prostitútka z deväťdesiatych rokov (úryvky z interview)

Vážení čitatelia skutočných príbehov,

po krátkej pauze sa k nám dostal zaujímavý email v ktorom nás pán Tibor žiadal o dovolenie sprostredkovania rozhovoru s jeho sestrou, ktorá je preliečená a poctivo abstinujúca narkomanka a v deväťdesiatych rokoch šľ*p*l* kvôli tomu svinstvu bratislavský chodník. On údajne vtedy podnikal s ňou, alebo inak povedané oficiálne robil taxikára a sestre urobil ochranu keď bolo treba. Vopred sme sa dozvedeli, že jeho sestra sa volá ***** a vtedy mala dvadsať rokov. Šľ*p*l* na križovazke pri St**n*v*, lebo každá baba mala vtedy výsostné lovné pásmo a ak  boli aj viaceré dievčatá vedľa seba, delilo ich dvadsať prísnych metrov. Momentálne ***** pracuje na priváte ako masérka tantrickej masáže.

 Úryvky z interview:

O pár dní sme sa ocitli na byte u ešte stále "slečny" ***** aj keď má táto žena svoj zrelý vek. Táto žena bola chudej útlej postavy. Ako sama tvrdila, vždy bola chudá a dokonca  v čase keď si strieľala do žily, tak mala iba pár kíl.

...***** už niekoľko rokov poctivo abstinuje. Nerobí už lacnú k*rv*, ktorá robí f*jk* v aute, ale venuje sa tak ako najlepšie vie, tantrickej masáži,  snaží sa udržať si kvalitu služieb a svojich stálych zákazníkov...

EK: ...- Ako ste vtedy fungovali a priblížili nám prosím toto obdobie keď ste mali ** rokov. Určite to bola veľmi nebezpečná práca. Nebáli ste sa len tak sadnúť cudziemu chlapovi do auta?

Z: -Bála, až som sa klepala... ale...

EK: -Ale?

Z: -Ale išla som. Teda, obyčajne... Časom som prišla na taktiku, že netreba nasadať do auta hneď. Najprv som viedla so zákazníkom reč, testovala som si ho, ak sa mi nepozdával, tak som jednoducho nenastúpila.

EK: -Kam vás zvykli zákazníci zaviesť? Kde ste to robili?

Z: -Obyčajne išlo o f*jk*... Pokiaľ bola zima, málokedy išlo o ***. Robilo sa to v ****, alebo na odľahlom mieste.

EK: -Ako sa pohybovali ceny?

Z: -F*jk* za ****** (slovenských korún, pozn.red.), s*x za ***** a k*mpl*tka za ***** ******. Potom dievčatá, ktoré robili rôzne špecialitky ako napríklad ****, tak tam bola ešte vyššia cena. Ale boli aj špeciálni zákazníci, ktorí mali rôzne úchylky a celkom fajn za ne platili. Išlo hlavne o Rakúšanov, ktorí chodili do Bratislavy pravidelne. Sama som poznala a mala jedného stáleho klienta. Bol to starší pán. Chodil na rakúskych ŠPZ-kách **** **...

EK: -Toto mu stačilo?

Z: -Áno, ako málo stačilo k jeho radosti. Dôležité však bolo, že mi dobre zaplatil.

EK: Koľko vám zato vtedy zaplatil?

Z: ...***

Z: -Raz som sadla do auta chlapíkovi, ktorý chcel pôvodne s*x. Vraj, aby sme išli k nemu, že bude viac pohodlia. Zaviezol ma do Petržalky, do Sadu Janka Kráľa. Chcela som si vopred vypýtať peniaze, ale on na mňa vytiahol pištoľ. Čo by ste urobili na mojom mieste?...

Celý obsah necenzurovaného článku nájdete TU

Tajila som, že čakám dieťa

Vážený portál,

píšem vám síce anonymne, ale dúfam, že vás to neodradí od uverejnenia môjho životného príbehu, ktorý bol v čase jeho aktuálnosti  pre mňa veľmi smutný. Zároveň by ma v tom čase mohli kľudne titulovať za hlupaňu roka nakoľko som deväť mesiacov tajila svoje tehotenstvo a ohrozovala svojím neuvedomelým konaním dva životy. Dnes len neveriacky krútim hlavou ako ma vôbec také niečo mohlo čo i len napadnúť. Mala som vtedy osemnásť rokov a bola som beznádejne hlúpa a naivná. Odvtedy už síce prešlo zopár rokov, moja dcéra je našťastie zdravá a spokojná, ale občas v noci mi nedá svedomie spávať a potrebovala by som sa vyspovedať niekomu zo svojho života.  Niekomu okrem mojej milovanej dcéry, ktorú nadovšetko milujem a nedokážem si predstaviť, ako by to celé poňala a či by mi vôbec dokázala odpustiť.

Vtedy som chodila rok so svojím chlapcom, nazvime ho pseudonymom SLABOCH. (mám na to svoje osobné dôvody aja viem, že potom som bola aj ja). Mali sme sa spolu radi a aj naši nám verili. Aj toto zohralo úlohu v tom, že nás cez predposledné prázdniny na škole pustili spolu na stanovačku. Tam sa vtedy stalo to, čo som si pôvodne myslela, že sa nemalo stať, ale dnes vďačím pánu Bohu, že sa to stalo presne tak, teda mám na mysli ten šťastný koniec. Pamätám si to presne. Bol studený večer. V stane by nám bolo za normálnych okolností zima a tak sme sa rozhodli, že si pomôžeme rozprúdiť krv v žilách fľaškou červeného vína. Natoľko sme sa uvoľnili až sme sa spoločne vyspali pod jedným spacákom a asi nemusím zdôrazňovať, že určite sme hneď nespali. Budete na správnej ceste ak si pomyslíte, že sme mali spolu s*x. S*x, ktorý som v krátkej chvíli oľutovala, lebo sa mi vôbec nepáčil. Bolo to len také pudové, bez lásky. Ja som vtedy so Slabochom necítila nijakú formu nehy a milovania. On to skrátka do mňa strkal ako do mechu a úplne mu boli ukradnuté moje pocity. Našťastie v opojení alkoholu som necítila až takú bolesť a moja po*va bola celkom poddajná napriek tomu, že jej chýbala šťava vzrušenia. Zaťala som päste, hlavu viac skryla pod spacákom, zakusla som si do predlaktia, aby nepočul moje kvílenie. V takomto stave som čakala pokým sa urobí, lebo som vedela, že nemá význam klásť odpor človeku pod vplyvom alkoholu. On ma vtedy skutočne kl*til ako zmyslov zbavený. Ja som ho od tej chvíle začala nenávidieť a to som netušila, že bude biologickým otcom mojej dcéry. Hneď ráno keď som sa prebúdzala s ubolenou v*g*n*u, pohádala som sa do krvi so Slabochom. Zbalila som si tých pár vecí do rupsaku a s plačom som utekala domov, ale iba po prah dverí, nechcela som, aby ma matka vypočúvala, čo sa mi stalo. Slabocha som nechala tam, nech si poskladá stan a márne som očakávala, že mu to v tej jeho hlave dôjde, čo mi urobil a príde sa mi ospravedlniť. Po stanovačke život pokračoval ďalej. So Slabochom sme sa nerozprávali pekne dlho a doma som povedala, že ma udrel. To stačilo nato, aby sme sa nemuseli vídať. Dokonca aj sám tomu uveril, lebo som povedala, že to urobil v stave op*tosti v ten osudný večer. Ale takto som mu to nepovedala, ale sprostredkovane moja matka keď ma išiel pýtať von. Keď som niekoľkokrát nedostala menštruáciu, pochopila som, že som tehotná. Nevedela som čo mám robiť. Už som potom aj rozmýšľala či sa neudobriť so Slabochom, ale on by sa k tomu tak či tak nepriznal a zbytočne by to celé vyplávalo na povrch v nevhodný čas. Nakoniec som sa rozhodla, že nikomu nič nepoviem. Sústredila som sa na školu a povedala som si: -Keď to príde, tak to príde. Budem sa tým zaoberať potom!-

Bola som prekvapená, že som pribrala len šesť kíl. Vždy som dosť športovala, mala som stále dobrú postavu a nemala som takmer žiadne ranné nevoľnosti. Dieťa som cítila kopať až v posledných dvoch mesiacoch. Z času na čas ma prepadla túžba niekomu sa zdôveriť. Najviac mame, ale bála som sa. Je tak kresťansky  založená... Vedela som, že som urobila niečo zlé, tak som to odsúvala na zajtra a zas na zajtra...

Neskôr, keď už bolo po všetkom, sa mi matka priznala, že zbadala, že nie som v poriadku. vraj zo zúfalstva začala prehrabávať moje osobné veci, či nenájde niečo čo by jej mohlo napomôcť k vyriešeniu problému. Nevedela sa rozhodnúť, či beriem nejaké dr*gy, či som tehotná, ale jej obavy bránili rovno sa ma spýtať...

Takto sa výchovný kruh uzavrel. jej bránila jej výchova a mne zas moja. Dúfam, že keď príde ten čas, budem ja k svojej dcére otvorenejšia, ale zatiaľ nemám odvahu, skôr veľkú obavu. Nechcela by som ju stratiť, prerušiť kontakt, alebo aby si náhodou niečo v afekte neurobila.

Koncom marca nasledujúceho roka som bola cez víkend u svojich známych, keď na mňa prišli bolesti. Tak som sa zvíjala, že ma museli odviesť do nemocnice. Až tam som sa lekárovi so všetkým priznala. Nechcel veriť svojim ušiam. Ale v tú noc sa to stalo a narodila sa mi moja milovaná dcéra. Ja som plakala od šťastia, že sa mi dieťatko narodilo živé a zdravé. Bol to najkrajší okamih v mojom živote. Lekári boli prekvapení. Povedali, že som mohla skrývať svoje tehotenstvo preto, lebo dieťa sa vyvíjalo vysoko v hrudnom koši. Po pôrode si prišla po mňa moja mamina. (otca nemáme) a bola som prekvapená, ako sa k tomu postavila. Vyhlásila, že keď chcem, dieťa si vezme a bude ho vychovávať ona. Že mi bude moja dcéra ako mladšia sestra. Ale rozhodli sme sa nakoniec inak. Postavili sme sa čelom všetkým klebetám. Dieťa som si nechala ja sama, hoci mama odišla z práce, aby som mohla zmaturovať. Našli sa aj dobrí ľudia, ktorí nám v ťažkých časoch pomohli. Po čase som nastúpila do práce a pomáhame si spolu, ako len môžeme.  Inak mojej mame to nedalo a jedného dňa si odchytila Slabocha. Povedala mu, že má krásnu dcéru a ak by niekedy chcel mohol by sa na ňu prísť pozrieť aj keď ja ho už moc od tej osudovej noci nemusím. Postavil sa k tomu presne tak ako som predpokladala. Z toho mu v mojich očiach prischlo „SLABOCH“, vždy pre mňa ním zostane. Dcéra ak niekedy sama bude chcieť po ňom pátrať ja jej v tom brániť nebudem, ale zatiaľ je v tom, že nemá otca. Dnes mám už dosť času na to, aby som nám dvom hľadala nového otca – hoci po ňom ani tak veľmi netúžime. Vystačíme si. Zdedila po mne aj výzor a myslím, že aj intelekt. Priznám sa, mojou najväčšou úľavou a zároveň aj výhrou je to, že moja dcéra žije. Totiž – ako mi povedal jeden psychológ, ktorého som istý čas navštevovala, keď som potrebovala morálnu pomoc – ak by som začala rodiť sama alebo v noci, mohlo by sa mi stať to, čo sa stalo v Amerike viacerým dobrým študentkám a vzorným dcéram, ktoré nechceli „sklamať“ svojich rodičov: po pôrode sa snažili dieťa utíšiť a zväčša ho udusili. Ďakujem osudu, že som bola ušetrená.

Necenzurovaný obsah príbehu nájdete TU

Erotický skype (linka) do Nemecka

Čo spája ľudí, ktorí sa rozhodnú zavolať, respektíve dnes spojiť prostredníctvom internetu na erotické linky? Dievčatá, ktoré na nich pracujú tvrdia, že ich klienti milujú fantáziu. Nik nepochybuje o tom, že hlas je silný erogénny nástroj podnecujúci predstavivosť. Farba hlasu, audiálno-erotické fantázie, intonácia gradovaná necudným nábojom tajomna robia s duchom i telom  divy. Človek pri tejto forme sexuálneho ukojenia je neverný a pritom nie je neverný...

Prednedávnom sa nám po predchádzajúcej mailovej komunikácii dostalo zaujímavého telefonátu. Na druhej strane telefónnej linky bola slečna s veľmi príjemne zafarbeným hlasom a ponúkla nám poskytnutie svojho interview na zaujímavú tému, za podmienky, ak niečo z toho bude mať. Nenechala sa odbiť našou argumentáciou, že ponúk na vyrozprávanie príbehov máme dosť a najlepšie bude, ak si niečo napíše sama. Nakoniec  keď nám prezradila čo robí a o čom by bol vedený náš rozhovor, nechali sme sa zlákať touto ponukou.

Stretnutie slečna naplánovala tak trochu netradične. Nemalo to byť žiadne nákupné centrum ani kaviareň, či reštaurácia mimo neho. Namiesto interiéru zvolila vonkajšie prostredie a bolo ním veľmi známe jazero v bratislavskej časti *******. To, prečo zvolila práve toto miesto sme sa dozvedeli až neskôr. Slečna sa chcela vopred uistiť, že na stretnutie príde niekto seriózny, aj keď podľa nášho telefonátu všetko tomu nasvedčovalo. Tak nám potvrdila svoj prvý dojem z nášho telefonátu. Čo sa týka nášho prvého dojmu pri samotnom stretnutí, tak sa výrazne odlišoval od predstavy, ktorú som mal v hlave po telefonáte. Podľa hlasu som si predstavoval, že sa rozprávam s dlhonohou prekrásnou modelkou. Týmto však nechcem naznačiť, že slečna s ktorou sme sa stretli spolu s mojou kolegyňou bola škaredá. Práve naopak. V tvári išlo o veľmi sympatickú ženu, len nie štíhlu modelku, ale skôr o mladú bacuľku kyprých tvarov.  Po krátkom predstavení sme sa dozvedeli, že slečna sa volá M*n* a páčilo sa jej to, že som prišiel s mojou kolegyňou a nie sám. Urobili sme si spoločne asi dva okruhy okolo jazera a potom M*n* navrhla, aby sme sa presunuli na byt, respektíve aj jej pracovisko v jednom. Nebolo to od jazera ďaleko, ale dohodli sme sa, že sa presunieme našim autom. Trvalo to skutočne len pár minút. Po príchode na byt výškového domu nás M*n* pohostila čajom a sušeným ovocím. Povedala nám, aby sme si urobili pohodlie a pripravili veci, ona si pôjde zatiaľ dať rýchlu sprchu. M*n* býva v jednoizbovom byte, ktorý je vkusne zariadený. V miestnosti  kde sme sedeli sa nachádzala  veľká TV s audio sústavou, kvalitná sedačka z kože vo farbe slonovej kosti. V rohu tejto miestnosti sa nachádzalo pohodlné pracovné kreslo a stacionárny počítač s kamerou, veľkým mikrofónom a slúchadlami. Po pár minútach M*n* dorazila zo sprchy, sadla si k nám na sedačku a spýtala sa, či niečo nepotrebujeme na vytvorenie úplného pohodlia. Poďakoval som a navrhol, že by sme mohli začať. M*n* súhlasila. Preložila si nohu cez nohu. Mala na sebe biely župan s čiernymi obrazcami malých šeliem, ktorý kopíroval kypré tvary tejto milej bacuľky. Pohyb jej nôh odhalil napnutú kožu jej ladného stehna. Na prvý pohľad bolo vidieť, že slečna sa o seba vzorne stará. Žiadna celulitída sa na odhalenej časti tela nenachádzala. Pochválil som jej pekne zariadený byt a s nadsázkou som sa spýtal, či je to všetko nadobudnuté tou prácou, ktorú vykonáva na byte svojim hlasom. Usmiala sa a dodala, že žiadnu inú prácu nemá, nakoľko ešte stále študuje. Baví ju psychológia a veľa vecí z nej uplatňuje už teraz v praxi. Poprosil som moju kolegyňu, aby robila záznam a poznámky môjho rozhovoru s M*no**, ktoré potom v kľude spracujeme.

Začali sme sa pomaly rozprávať.

- M*n*, prácu ktorú vykonávaš popri štúdiu na VŠ robíš rada? Chcel by som vedieť, či ťa táto práca skutočne baví a napĺňa?

- Pred pár rokmi boli v kurze audiotextové linky. Noviny a časopisy plné plošných inzerátov s audiotextovými číslami a v niektorých prípadoch doplnených pikantnými obrázkami nabádali ľudí, aby na takéto číslo so zvýšenou tarifou zavolali. V podstate ešte aj dnes nájdeme takéto inzeráty určené pre ľudí, ktorí sa nejako ešte neskamarátili s internetom. Dnes je to už trochu iné. Hlavne čo sa týka týchto platených služieb, je potrebné, aby tam dotyčná osoba zakomponovala svoju kreditnú kartu, či zvolila iný spôsob platby. Tam už je potom aj ľahšia identifikácia užívateľa. To v prípade telefonovania v minulosti mohli tieto čísla využiť aj deti a potom zrazu len rodičia boli prekvapení, aký im prišiel účet za telefón.

- Áno M*n*, toto všetko vieme, ale nezodpovedala si mi na otázku. Mám ju teda ešte raz zopakovať?

- Nie je to potrebné. S*x cez skype je úplne niečo iné, než som robila predtým. Mám tým na mysli rôzne brigády v obchodných reťazcoch za pár eur  na hodinu. Vždy som prichádzala unavená ako kôň. Mať však na webe živého, s*xuchtivého muža je iné, oveľa  vzrušujúcejšie, keď viem ako s ním dokážem manipulovať.

Aj keď spočiatku som mávala výčitky svedomia. Išlo skôr o náboženskú vec, som totižto katolíčka. Dnes mám však vlastnú filozofiu. Napokon, prečo neurobiť niekomu rajcovným slovom cez net dobre? A keď si sa pýtal či ma to baví. tak odpoviem kladne, veľmi ma to baví. Možno keby sa ten chlap neodbavil s mojou pomocou cez net, tak by mohol niekoho znásilniť v parku. Ale zase netreba to brať úplne doslovne.

-Ako si sa k tejto práci vôbec dostala ?

- Cez slovenskú ******** bola zverejnená ponuka jedným chlapíkom. Najprv som si myslela, že je to iba žart. Ľudia toho dnes napíšu a aj narozprávajú. Seriózne to začínalo byť, až keď sme si vymenili telefónne čísla a on mi potom zavolal. Dôležité preňho bolo počuť môj hlas a na základe toho sme sa mali pohnúť ďalej. Hlasová skúška dopadla dobre a dohodli sme si nezáväzné stretnutie  na káve. Ja som ho vopred upozornila, že nie som modelka a mám pár kíl navyše. Na toto mi odpovedal  veľmi jednoducho. Nezáleží mu na mojej váhe, postačí keď budem v tvári sympatická a to, že mám príjemný hlas  už vie a ostatné za predpokladu že sa dohodneme mi vysvetlí  a naučí.

-No a čo konkrétne ste preberali na tom stretku? Páčila si sa mu? To, že ste sa nakoniec dohodli je zrejmé, nakoľko tú prácu vykonávaš.

-Je pravda, že som mu padla do oka a vedel si už vtedy predstaviť so mnou spoluprácu, len som sa musela vedieť prezentovať. Nakázal mi pripraviť pár ******* môjho *****. Ich obsahom malo byť ako si predstavujem, že svojím ****** dovediem muža k vrcholu. Samozrejme, že tam nesmeli chýbať ani moje ******. Dostala som od neho inštrukcie ako by som mala postupovať. Najskôr som sama pre seba trénovala do ******** na *****, donekonečna som si svoj **** ******* a hľadala chyby.

-Čo myslíš tými chybami?

-Tak napríklad, že či ********* veľmi rýchlo, alebo aby som nemala ostrý prechod od normálneho ******* k vyzývavému, erotickému.  Prípadne si dávať pozor, aby som nie málo intenzívne vzdychala. Dobre by nebolo, ak by to bolo aj priveľa intenzívne. Alebo, že sa v prípade potreby utiekam málo k vulgárnostiam.

-K vulgárnostiam ? Je potrebné, aby si v rozhovore používala škaredé slová?

-Áno, nech už to znie akokoľvek  blbo, vzrušený klient miluje nabádania ako: „T*tk*j ma riadne! J*b, j*b riadne ty k*nec.!" Určite to majú klienti radi preto, lebo doma sa im takéhoto počastovania nedostáva. A naopak, aj oni nás radi oslovujú vulgárne. Neraz som zažila ako mi hovorí: „Ty k*rv*, urob ma, ukáž čo vieš!". V podstate by som sa mohla uraziť, ale ...

Celý obsah necenzurovaného článku nájdete TU