Milovaná a zabezpečená

V podstate mi nič nechýbalo. Bola som vydatá, mala som tri deti, bola som milovaná... Existovalo však niečo, čo mi celé tie roky manželstva stále vŕtalo v hlave... Spomienka, neukojená túžba... Bol to len kúsok mojej minulosti. Kúsok mladosti, ktorý sa predo mnou zrazu vynoril. Stál predo mnou a ja by som sa mu bola najradšej vrhla  okolo krku. To však samozrejme nešlo. Manžel stál vedľa mňa, s úsmevom pozoroval moje srdečné zvítanie s neznámym mužom a moju náhlu nervozitu nedokázal vôbec pochopiť .

„Kto to bol?“  spýtal sa, keď sme zostali sami.

„ To bol Ernest,“ odvetila som potichu.“Kedysi som bola doňho bláznivo zaľúbená...“

Čo bola aj pravda.  Ak by sa bol Ernest na mňa čo len jediný raz pozrel, myslím, že môj život by dnes vyzeral trochu inak.

„ Áno? A čo sa stalo potom?“  vyzvedal manžel.

„Vôbec nič !“ povedala som, pokúšajúc sa očami znova natrafiť  v tom dave na Ernesta.

„A to ti mám veriť?“

Bolo to čudné. Po pätnástich rokoch  manželstva a troch deťoch bola táto nová situácia pre môjho manžela nezvládnuteľná.  Žiarlil.  V jeho hlave  vznikol príbeh, ktorý nemal (žiaľbohu) so skutočnosťou nič spoločné.  On to však nevzdal. Celý večer nehovoril  o ničom inom. Bola som taká nahnevaná a znechutená, že som sa prvý raz počas pätnástich rokov manželstva nechala zmiasť jeho provokatívnymi narážkami. Zrazu mi preplo v hlave a na plné ústa som vyhŕkla:

„Dobre. Tak zatiaľ ahoj!“

Už som si len hodila na seba kabát a zatvorila za sebou dvere. Na chrbte som cítila jeho šokovaný pohľad, ale nezmohol sa na slovo.

Kráčala som pomaly ulicami nočného mesta. Veľa som premýšľala a občas som si musela utrieť slzu z líca. Prišlo mi to tak všetko ľúto. Manžel sa ku mne nezachoval pekne, ale zase bol to dôkaz toho, že nie som mu ani po toľkých rokoch ukradnutá. Na mysli som mala aj Ernesta, stále som mala pred očami to príjemné stretnutie po rokoch. Bola vo mne túžba ešte raz ho stretnúť – muža, ku ktorému moja dávna láska znovu ožila. Snívala som počas chôdze a zrazu nastal šok.  Asi to chcela vyššia moc, ja som zrazu stála pred sklenou výplňou reštaurácie patriacej miestnemu hotelu a vo vnútri som za stolom videla večerať Ernesta. To bolo to najkrajšie, čo mohlo mojou nočnou potulkou stretnúť. Neváhala som ani minútu a rozbehla som sa smerom dnu. Našťastie sedel za stolom sám. Prišla som k nemu a zdvorilo som sa spýtala, či si môžem prisadnúť. Ernest sa veľmi potešil, že ma opäť vidí a spýtal sa ma ako som ho našla a čo robím v hoteli. Povedala som mu, že som mala zdravotnú prechádzku a čisto náhoda to zariadila, aby sme sa znovu stretli. Zasmial sa tomu, ale uveril mi, cítila som to. Potom sa ma spýtal, či nie som hladná, ale nechcela som nič jesť. Tak som počkala, kým on dovečeria a potom sme sa spolu presunuli do hotelového baru. Objednal fľašu dobrého vína a v nasledujúcich hodinách sa svet okolo nás akoby postupne strácal. Ernest si celý čas rezervoval len pre mňa. Miestami mu zavibroval telefón na stole, ale žiadny hovor nedvíhal. Po prvý raz ma bral skutočne vážne. Hovoril so mnou, zaujímal sa o môj život a zdalo sa, že sa celkom úprimne tešil, keď som rozprávala o deťoch.

„Tak ďaleko som to, žiaľ nedotiahol,“ priznal sa. „Zasvätil som svoj život práci a stále veľa cestujem, dokonca aj zajtra už budem letieť na iný koniec sveta...“

Čašník nám priniesol ďalšiu fľašu vína. Ernest si vychutnal poriadny dúšok toho čistého moku a pokračoval:

„Musíš byť veľmi šťastná,“ pousmial sa pritom a spýtavo sa na mňa pozrel. V tom momente mi mohol vyčítať celú pravdu z očí.

„Vždy som milovala len teba,“ zašepkala som.

Po chrbte mi stiekol pramienok studeného potu, keď som po pár pohárikoch vína dokázala vysloviť svoje najskrytejšie tajomstvo. Až po tom odviazaní zo mňa vytryskli všetky túžby a myšlienky nevypovedané pätnásť rokov, v ktorých som vždy čakala len naňho a snívala len o ňom.

„Saška, je to pravda?“ spýtal sa bez dychu a vzal mi ruku do jeho horúcich dlaní.

„Alebo sa so mnou len bezcitne zahrávaš?“

Pohľad do mojich očí mu stačil. Vzal moju ruku a pobozkal ju. Potom mi vtlačil horúci bozk na šiju. Celá som v tom momente zvlhla. Cítila som v rozkroku jemnú vibráciu čo zvyšovalo moju chuť na jeho celo. Mala som neskutočnú chuť na sex s Ernestom. Videl to na mne. Bez slova mi vložil do ruky kľúč od svojej izby s tým, že si musí ešte odskočiť niečo zobrať do auta. Vstala som, trasúc sa na celom tela, ale od šťastia a rastúcej túžby byť v tú noc krásne pomilovaná. Myslím, že si nikto nevšimol, keď som vystupovala hore schodmi. Našla som jeho izbu...

O pár minúť vošiel do izby aj on.  Jeho mocné ramená objali moje roztúžené telo. Potom mi jeho ruky siahli pod blúzku a našli moju pokožku, doháňajúc ma tým k doteraz nepoznanému vzrušeniu, ktorému sa nedalo odolať. Vyzliekol ma a nežne si ma obzrel.

„Bože, Saška ty si ale krásna,“ zamrmlal. „Musel som byť slepý a hlúpy!“

Stále si ma obzeral jeho zvedavými očami a ja som nadobudla pocit, že zostal rad na mne, aby som tiež začala pomaly objavovať jeho nahotu. Rozopla som mu košeľu a túžila dotknúť sa jeho hrude. Bol taký krásny, taký mäkký a napriek tomu plný sily. Po chvíli vzájomného skúmania našich tiel Ernest navrhol, aby sme pokračovali v sprche. Nenamietala som. Potrebovala som ju ako soľ. Krásne sme sa vzájomne namydlili a užívali si dotyky našich tiel. Potom mi chcel niečo pošepkať . Naklonil sa k mojej hlave a pohotovo som mu zatvorila ústa bozkom. Začalo sa vášnivé bozkávanie, súhra jazykov dopomáhala k maximálnemu vzrušeniu. Potom ma zrazu jemne zdvihol a odniesol k posteli.

„Zlatko prosím Ťa, zastav tú vodu v kúpeľni...“ stopla som ho nachvíľu v jeho činnosti, lebo nemám rada ak sa plytvá energiami. Bez slov ma poslúchol ale za pár sekúnd bol opäť pri mne. Ležala som nahá na posteli a on si ma pritiahol na jej okraj až do takej polohy, že moje chodidlá som zapustila do koberca v izbe. Ernest kľačal na koberci oproti môjmu lonu. Roztiahol mi nohy a perami začal dobýjať moje telo. Najprv vnútornú stranu lýtok, stehien a postupne sa dostal k mojej jaskynke. Pri tom vášnivom saní som prežívala neopísateľný pocit rozkoše. Moje telo sa vlnilo, hrudník sa mi tlačil smerom nahor a zaklonenou hlavou  a ukotvenými  lakťami som si zachovávala stabilitu na posteli. Veľmi hlasno som pritom vzdychala. Ernest vedel krásne lízať vagínu. Menil frekvenciu pohybu jazykom a miestami aj prerušil toto príjemné dráždenie, pritom stále kľačal na koberci a rukami mi hladil brucho prechádzajúc smerom k mojim prsiam. Bradavky som mala vztýčené ako štuplíky. Všimol si to. Rýchlym pohybom sa dostal na posteľ , naklonil sa hlavou k nim a začal mi ich perami sať a hrýzť.  Občas ma to aj zabolelo, ale city nado mnou zvíťazili. Nedokázala som sa mu vzoprieť, vlastne som to ani nechcela. Ernest stále preberal iniciatívu a ja som sa nechala unášať. Poprosil ma, aby som sa otočila a zaujala polohu na psíčka. Páči sa mi táto poloha, takže som bola aj rada, že ju zvolil. Ucítila som, že asi trikrát mi prebehol žaluďom po štrbine a pomaličky sa snažil zasunúť svoj penis dovnútra. Bola som však natoľko vzrušená, že do mňa vkĺzol veľmi šikovne bez toho, aby sa moja  pošva bránila. Zatvorila som oči a očakávala vášnivú súlož s bohatým vyvrcholením  nás oboch. Ernest bol na začiatku veľmi jemný. Jeho zasúvanie do mňa bolo pomalé a s citom. Príjemne ma pritom hladil v bedrovej časti môjho tela. Užívala som si to a moja vagína stále viac a viac vlhla. Dala o sebe vedieť čvachtavým zvukom. Ten Ernesta zrejme poriadne nabudil. Cítila som ako vytiahol svoj penis a vzápätí rázne a hlboko zasunul. Bože, zacítila som ho až niekde v hrdle. Z pomalých pohybov vzájomného trenia zrazu začal zrýchľovať.  Jeho piest naberal vo mne obrátky ako športiak.  Zovrela som päste a čelo tlačila do matracu. Cítila som každý pohyb až na doraz.  Moje telo sa vlnilo, cítila som ako sa mi smerom od slabín prenášajú vibrácie mexickou vlnou až k trupu. Hlasno som pri tom vzdychala. Moje vzdychanie ho rajcovalo a v nepravidelných intervaloch ma plesol po zadku. Páčilo sa mi ako ma hneď po údere zaliala vlna tepla a dopracovali sme sa aj k môjmu prvému orgazmu z tohto milovania. Toto som s mojím mužom nikdy nerobila a objavila som v sebe skrytú vášeň pre tento druh vzrušenia. Obdivovala som Ernestovu výkonnosť. Alkohol síce spôsobil nadmerné potenie, ale vôbec mi to v tej chvíli neprekážalo. Divoká jazda rýchlej súlože ma v určitých momentoch dostávala mimo zmyslového vnímania. Len prudké dorážanie, ktoré spôsobovalo vibráciu až niekde v maternici som chcela prerušiť zdvihnutím hlavy a vzpriamením trupu. Ernest mi to však nedovolil. Naopak, ešte viac mi pritlačil hlavu k matracu a pokračoval rýchlom súložení. Zistila som, že nemá význam klásť odpor.  Pochopila som, že toto je to čo ho vzrušovalo a chcela som ho uspokojiť. Mne sa to zatiaľ tiež páčilo. Síce občas trošku drsnejší pohyb zabolel, ale bolo to v norme. Brala som to ako novú skúsenosť a výrazné obohatenie doteraz stereotypného milovania so svojím mužom. Ernest aj pri tejto divokej jazde so mnou komunikoval. Pýtal sa ma či sa mi to takto páči. Nechcela som, aby prestal a preto vždy dostal súhlasnú odpoveď. Za odmenu potom na chvíľu zmiernil tempo a pohladil ma jemne po celom chrbte. Bola to veľmi príjemná zmena.  (pokračovanie príbehu)

Obchod so spoločníčkami

Je tomu viac ako 13 rokov. Ja (budem pre vás Mia) a moja kamarátka Denisa ( tiež pre zmenu) sme spolu študovali v Prahe.  Kto tu niekedy žil iste vie, že život študenta v tomto veľkomeste nie je lacný. Samozrejme za predpokladu, že si chcete trochu užívať život a nepozerať na každú korunu, ktorú máte vo vrecku, kde ju utratíte. S Denkou sme mali radi toto mesto. Chodili sme von za kultúrou, športom a v neposlednom rade sme ako mladé a pekné kočky milovali pražský nočný život. Nelákalo nás však byť na niekom závislé a nechať si platiť na diskotékach chľast od cudzincov s daňou odplatného ranného s*xu v hoteli či len rýchlou f*jkou v aute. Vedeli sme, že máme na viac... Zhodli sme sa obe na tom, že ak nám majú platiť, tak potom za našu spoločnosť v ich prítomnosti, ale nie za čisté rozťahovanie nôh ako to veľa k*ri*v hocikde. Ja aj Denisa sme boli mimoriadne pekné, mladé a inteligentné Slovenky, ktoré chceli vyplniť svoj voľný čas cestovaním a popritom si aj finančne prilepšiť k štúdiu. Druhý faktor, ktorý ovplyvnil naše zmýšľanie bola túžba bývať samostatne na priváte a nepodriaďovať sa poriadkovým predpisom na "koleji". Často sme spolu takto večer na izbe premýšľali. Nič seriózne nás však nenapadlo, stále to zaváňalo s*xom v b*rdeli, alebo na priváte. Potom sme nejaký čas tomu dali pauzu, lebo sme boli zamestnané školou. Skúškové obdobie nás jednoducho dotlačilo späť ku knihám a prestať myslieť na zábavu a ako zarobiť peniaze. Počas tohto obdobia však príležitosť zarobiť si peniaze  prišla aj sama. Keď sme sa spolu vracali z jednej takej skúšky, rozhodli sme sa, že je úspešné zvládnutie oslávime pohárikom vína v centre mesta. Sadli sme si v jednom obľúbenom podniku a pán, ktorý pred nami opustil stôl, nechal na stole ležať vtedy v Čechách známe inzertné noviny. Kým nám čašník priniesol pitie, listovala som novinami a prechádzala som očami jednotlivé inzeráty ponuky práce a peep kontakty. Zaujalo ma tam viac inzerátov, ale najpútavejší bol asi v takomto znení:

"Hledáme hezké dívky, jako doprovod na cestách pro zahraniční klientelu..."

Toto bolo presne to, čo nás s Denisou zaujímalo a hneď ako som jej ten inzerát ukázala, navrhla mi, aby sme na to číslo zavolali. Rozoberali sme to ešte celý večer na izbe, čo by to všetko mohlo obnášať. Zhodli sme sa na tom, že určite tam niekedy bude aj nejaký s*x, ale budeme trvať na tom, aby to nebolo postavené len na ňom. Nechceli sme tú ponuku len tak premárniť a volali sme na uvedené číslo hneď na druhý deň ráno. Ozval sa nám veľmi mladý hlas a na našu otázku či je ešte ponuka aktuálna, odpovedal kladne. Dohodli sme si stretnutie o dva dni v ranných hodinách v jednej talianskej kaviarni, ktorá sa nachádzala v širšom centre mesta. Boli sme veľmi prekvapené keď na stretnutie prišiel mladý (to sme čakali podľa hlasu v telefóne), nízkeho vzrastu s nechutne veľkým bruchom nie moc pekný muž. Zostali sme trošku zneistené a dokonca sme v prvej chvíli uvažovali aj nad tým, že odídeme ešte pred zoznámením sa. V konečnom dôsledku sme racionálne vyhodnotili, že nás predsa nezaujíma on, ale jeho ponuka. Zdvihnúť od stola sa môžeme hocikedy. Musím však podotknúť, že jeho vystupovanie bolo veľmi sebavedomé. Výška jeho ega prevyšovala tú fyziologickú výšku. Veľmi veľa rozprával, taký typický český kecálek až nám veľakrát unikala pointa o čom hovoril. Dozvedeli sme sa však, že chlapec robil niekoľko rokov  v Anglicku a tam chytil kontakt na jednu z najväčších celosvetových agentúr zaoberajúcou sa poskytovaním služieb v rámci escort servisu. Ubezpečoval nás, aby sme si to nezamieňali s vysloveným poskytovaním er*tických služieb. Že je to vždy o dohode medzi klientom a nami čo je dovolené. Pošepkal nám pritom, že ak sa nám klient páči a aj my jemu, chce sa v noci poláskať a ochotný za to nadštandardne priplatiť...no nestojí to za zamyslenie? Súhlasne sme mu prikývli. Potom nám povedal, že máme dar od Boha, že sme také krásne a môžeme profitovať z toho, že bohatí ľudia sú ochotní platiť za to, aby mohli byť v našej prítomnosti. Krásne vedel vymývať mozgy a už sa nám nezdal ani taký nesympatický. Nás však s Denkou zaujímalo, čo bude nasledovať ak jeho ponuku prijmeme. Povedal nám, že sa musíme dohodnúť na termíne kedy uskutočníme vytvorenie fotobookov, vypísaním potrebných formulárov na registráciu v centrálnom systéme agentúry a tam si potom prejdeme aj systém fungovania vrátane našich odmien. Už však na tom prvom stretnutí nám prízvukoval, že šikovné cieľavedomé dievčatá s dobrými referenciami zarábajú kráľovské peniaze a inú prácu ani nerobia, lebo jednoducho nie že nemajú čas, ale nechcú. Venujú sa svojim koníčkom prípadne obchodným aktivitám, keď zhodnocujú svoje zárobky. Počúvali sme ho s otvorenými očami a ústami ako sovy. Bola som presvedčená, že aj ja spolu s Denkou budeme patriť k žiadanej elite. Povedal nám , že sa nám ozve ešte v priebehu týždňa nakoľko musí dohodnúť fotografa  a my potom tiež nech sa vieme pripraviť na fotenie. Hovoril o návšteve kaderníka a zadovážení si viac kusov oblečenia ako šaty, plavky aj spodné prádlo na výmenu. Súhlasili sme s jeho návrhom aj keď niektoré veci nás trochu prekvapili. Cestou na kolej sme to ešte všetko spolu rozoberali, plánovali sme ako si  prvého zárobku prenajmeme vlastný byt a za ušetrené peniaze po skončení štúdia rozbehneme vlastný biznis. Dokonca aj komunikovať medzi sebou sme začali viac v angličtine, to len, aby sme si ju lepšie precvičili a vzájomne vypĺňali svoje nedostatky. Celý čas som premýšľala či z toho niečo bude a dúfala, že sa ozve ako sľúbil. Lebo dobre sa to všetko počúvalo, ale človek toho dokáže natárať a možno mal zaľubom niečo iné, len mu to nevyšlo. Rôzne konšpiračné teórie mi behali hlavou. S Denisou sme sa dohodli na tom, že ak sa nám do týždňa od stretnutia neozve, pripomenieme sa mu my. Našťastie nenechal nás dlho čakať. O dva dni nám zavolal, že začiatkom budúceho týždňa nás bude čakať  spolu s profi fotografom v ranných hodinách na jednej adrese, ktorá bola v okrajovej časti mesta. Išli sme sa tam pozrieť ešte v ten deň nenápadne, keď už bola vonku tma, aby nás náhodou nevidel. Zistili sme, že to bol rodinný dom, takže zmýliť sme sa nemohli. Na vchodovej bráne nebolo uvedené žiadne meno a ani sme nevideli, že by sa v tom dome svietilo. Po krátkom čase sme sa pobrali späť na kolej, ale aspoň sme vedeli, že budúci týždeň tam bez problémov trafíme.

V deň stretnutia som ešte ráno chlapíkovi volala, že a sme na ceste a potvrdil mi, že nás očakáva. Po príchode nás týpek zvítal a zároveň predstavil mladej babenke, ktorá nás mala nafotiť. Podľa toho ako sa k sebe familiárne správali, bolo zrejmé, že to bola jeho priateľka a robili spoločný biznis. Išlo o klasický rodinný dom, myslím tým, že bol zariadený na bývanie. Keď som sa spýtala či budeme fotiť tam, slečna nám oznámila, že v podkroví je pripravený ateliér a tam je jej pracovňa. Ponúkla nás ešte kávou, ktorú sme s ňou popíjali v obývačke na prízemí. Pýtala sa nás či už máme skúsenosti s profesionálnym fotením  a vieme aj samy dávať telo do správnych a pritom prirodzených polôh. S Denisou sme jej spoločne konštatovali, že to bude naša premiéra a necháme si pri pózovaní poradiť. Bola na nás veľmi milá a sľúbila, že nám veľmi  rada poradí. Chlapík sa do nášho rozhovoru zapojil a povedal, že nám môže pre inšpiráciu poukazovať fotky iných dievčat, ktoré fotili a pracujú preňho. Po kávičkovaní sme sa všetci presunuli hore do podkrovia na fotenie. Všetko prebiehalo celkom rýchlo a bez komplikácií až do momentu keď sme sa mali vyzliecť obidve donaha. S Denisou sme na seba nechápavo pozreli a ona sa potom fotografky spýtala, či je to nevyhnutné. Potvrdila nám, že áno a predpokladala, že s týmto sme ako spoločníčky rátali a mali to odkonzultované. Denisa pozrela na mňa a potom v zápätí sa chlapíka spýtala, či nám k tomu nechce bližšie niečo povedať, lebo o žiadnom fotení nahého tela nebola reč. Chlapík sa zatváril trocha kyslo a veľmi rýchlo pochopil, že nám bude musieť vysvetliť o čo vlastne ide. Zavolal si nás k sebe ku stolu v rohu miestnosti kde mal otvorený notebook. Poukazoval nám fotografie niektorých dievčat a teda musím povedať, že niektoré boli dosť odvážne akty. Povedali sme mu, že na tomto sme sa nedohodli a ani to fotiť nebudeme. Nakoniec nás presvedčil o tom, aby sme tie nahé fotky urobili, nechali si ich zatiaľ pre seba a uverejnili by sa dodatočne ak by sme mali pocit, že nie je o nás až taký záujem od klientov akoby sme čakali. Veľmi rýchlo sme pochopili, že je to z jeho strany len taktická hra. My sme si nemali odkiaľ odkontrolovať koľko klientov o nás prejaví záujem a môže tak naše objednávky presmerovať na iné dievčatá. Moje tušenie sa aj naplnilo, ale to spomeniem neskôr. Ďalej nám vysvetlil, že webová stránka na ktorej budeme uverejnené nie je prístupná pre Slovákov a Čechov a to takým spôsobom, že nezobrazí sa ak sa niekto prihlasuje zo slovenskej alebo českej IP adresy. To nám dalo  pocit ochrany a bezpečia. Vtedy som nerušila že existuje veľmi jednoduchá možnosť ako viete svoju IP adresu zatajiť a nahradiť inou zahraničnou. Dnes to ponúka aj veľa prehliadačov priamo vo svojom menu a nepotrebujete k tomu ani externý softvér. Ale tým nás dostal kam chcel a s Denisou sme nafotili aj nahé fotky a dali mu súhlas, aby ich tiež na stránke zverejnil. Prízvukoval, že nám to prinesie viac klientov a pritom vôbec nemusí ísť o s*x. Niektorí bohatí muži už vo veku jednoducho radi potešia svoje oči pohľadom na pekné ženské telo, či už na fotografii alebo potom aj naživo. Po ukončení fotenia sme s ním ešte prebehli doplnenie osobných údajov do formulára,  ktoré potom mali byť zobrazené na stránke. Tento proces prebehol veľmi rýchlo. Potom nás zaviezol autom do mesta a cestou nám vravel, že nám zaheslovaným emailom pošle upravené fotky na odsúhlasenie, aby ich mohol dať na stránku. Tú si potom budeme môcť pozrieť až keď sa stretneme s ním, lebo on sa vie pripojiť cez zahraničný server a nám by sa to kvôli blokácii IP adresy nezobrazilo. Vysvetlil nám, že takouto formou nám nude každej jednotlivo posielať aj ponuky od klientov spolu s ich fotografiami a my sa potom rozhodneme, či ponuku zoberieme alebo nie. Základné ceny sme si mali navrhnúť my, ale vychádzali sme z cien ostatných dievčat na webe. Vravel, že aj tak všetko navyše si dohodneme na mieste s klientom a bude mám dávať peniaze na ruku. Táto forma spolupráce nám zatiaľ vyhovovala len my zatiaľ nešlo do hlavy prečo sa nezmienil o jeho provízii. Bola som v tom, že mu vyplatíme určitú čiastku na ruku z peňazí, ktoré my obdržíme od klienta a z toho spätne pokryje náklady s našim vycestovaním. Predtým než sme vystúpili s auta ešte nám zaželal pekný deň a že čo najskôr nám pošle ten email s našimi fotkami. Podľa jeho slov čím skôr to tam dá, tým skôr už začneme zarábať. Fotky prišli v rekordnom čase hneď na druhý deň. Bolo vidieť, že mu na tom skutočne záleží. Ešte sme si s Denisou robili srandu. Zo žartu mi povedala: "Tak návnady sú hodené, už len čakať na pekných a bohatých kapríkov..."

Pamätám si dodnes, ako som sa tomu z chuti zasmiala. To bolo asi naposledy. Ostatné úsmevy už boli iba umelé buď z povinnosti alebo donútenia.

Nebola som zvyknutá niekoľko krát za deň otvárať si emailovú poštu a už vôbec nie "pracovný" email, ktorý som zadala chlapíkovi pri registrácii. Bola som v tom, že mi bude stačiť pozrieť sa na to vždy ku koncu dňa večer, keď budem mať kľud. Moja priorita bola predsa škola. Po telefonátoch od neho, prečo mu neodpovedám na maily a nevyjadrujem sa k ponukám som ho musela čiastočne schladiť a dohodli sme na  kompromisnom riešení, že aspoň raz počas dňa si otvorím poštu a budem reagovať. Nezabudol mať k tomu komentár v tom zmysle, že to by naozaj privítal, lebo takto sa nedá spolupracovať a to isté mám odkázať aj kolegyni. Ten bruchatý trpaslík ma tým pekne vytočil, ale na druhej strane som si uvedomila, že takto asi peniaze nezarobím. Ešte v ten večer sme si spolu s Denisou otvorili poštu a hodnotili jednotlivé ponuky. Žiaľ, ani jedna nás nenadchla. Ani jeden z dopytujúcich zákazníkov nebol náš typ a všetci boli na náš vkus buď veľmi starí, alebo s nevkusnou postavou. Takto sme mu to zamietli zopár krát a potom mi opätovne volal, že v čom je problém a či sa nám nezdá, že máme vysoko postavenú latku a ide iba o spoločnosť tak nech sa naučíme správať dostatočne profesionálne. Údajne každé jedno zamietnutie ponuky od zákazníka nám znižuje akýsi koeficient spoľahlivosti a nerobí to dobré meno agentúre. Nerád nám to hovorí, ale ak to bude takto pokračovať, budeme musieť ukončiť ešte ani poriadne nezačatú spoluprácu. Nebolo to od neho veľmi pekné, ale asi iné sme ani nemohli čakať. Bolo potrebné uvedomiť si jednu zásadnú vec. Nemôžeme sa na zákazníkov pozerať ako keby mali byť naši frajeri. Mali by sme sa naučiť cez to všetko preniesť a brať ich ako zdroj príjmu. Po telefonáte od chlapíka sme dobrý týždeň nedostali ani jeden mail. Zhodli sme sa na tom, že sme ho asi poriadne naštvali a naplnila sa hrozba o ktorej spomínal v telefonáte. Bola som ochotná čakať týždeň. Potom už mi to nedalo a zavolala som mu. Navrhol stretnutie v tom dome, kde sme sa boli s Denisou fotiť. Neváhala som a išla som to celé vydebatovať aj za Denisu. Nehovorila som jej, že tam idem. Chcela som ju informovať až o výsledku jednania.

Pokračovanie príbehu TU

Skúsenosti dievčat v zahraničí - II

Tŕnistá cesta nováčika

Cez jeden inzerát na internete som sa spojila so sprostredkovateľom práce v Rakúsku v jednom nočnom podniku. Bola som baba po maturite. Na výšku ma nezobrali, tak som sa rozhodla, že počas pauzy na ďalšiu prihlášku o rok, si trošku privyrobím. Zbehlo sa to všetko tak rýchlo. Ubehlo len pár dní po mojej reakcii na inzerát a už som bola vo Viedni. Dohoda bola, že najprv len na skúšku a že ani preto mi nebudú vybavovať povolenie, až keď sa osvedčím. Nevedela som, čo to všetko obnáša. Po príchode do lokálu som si všimla, že šéf ma pozoruje, ako sa bavím s hosťami. Myslela som si, že ide o bežnú kontrolu, veď som bola nová a ešte nikdy som nerobila v takom lokáli. Tanečnica, ktorá v tomto bare robila už vyše mesiaca, ma upozornila, že šéf má pravdepodobne v úmysle zbaliť ma. Mám sa preto od neho držať ďalej, aby som mu nedala príležitosť. Nebrala som to veľmi vážne, možno mi len závidela. Ráno sa bar zatvoril. Všetky dievčatá odišli po skupinkách spať. Ja som nemala kam, ešte mi šéf nestihol vybaviť nocľah u niektorého z jeho kamarátov... Blízko vo dvore bol sklad na nápoje, ktorý slúžil aj ako prechodné ubytovanie pre dievčatá. Nebola tam teplá voda  k dispozícii, len prasknutá práchnivejúca posteľ, spod ktorej vyliezali pavúky, obklopená bicyklami, skriňami, starými neónkami z lokálu, škatuľami a ďalej tam ešte bol stolík, varič a namiesto hrnca vedierko na ľad zo šampanského. O takomto stave som nevedela a ani len nemohla tušiť čo nastane, keď ma viedol cez neosvetlenú chodbu. Zrazu ma pritlačil o stenu, vyhrnul mi tričko a začal mi obchytkávať a lízať prsia. Zo šoku som sa zmohla na jeden úder - lakťom do tváre. Čakala som, že ma zbije. Našťastie mi iba vynadal do k*ri*v a poslal ma spať. Od tohto provizórneho bývania som nemala ani kľúče. Šéf ma zavrel a až večer mi prišiel otvoriť. Keďže toalety boli iba v lokáli, malú potrebu som bola vykonávať do sprchy. Našťastie som toho zjedla veľmi málo, pretože som si nemala ako kúpiť jedlo,  takže som nemusela ísť na  veľkú potrebu. Netušila som však, že to bol len prvý šéfov pokus. Druhý nedal na seba dlho čakať. Asi o dva dni ráno som takisto čakala, že mi otvorí dvere do skladu. Zatvoril lokál, vybral fľašu tequily a dva poháriky. Povedal, že len v tequile je pravda, a ak chcem poznať zmysel svojho života, musím ich vypiť aspoň päť. Mala som z neho strach a preto som mu nechcela odporovať. Skúšal na mňa všelijaké reči, ktorým som ani poriadne nerozumela. Potom sa začal vyzliekať a nabádal ma, aby som mu robila orálny s*x. Rázne som odmietla a to bola asi najväčšia chyba, ktorú som mohla urobiť. Zrazu zmenil svoj výraz tváre a nebol naňho veľmi príjemný pohľad. Cítila som, že bude nasledovať niečo zlé. Pristúpil ku mne tvárou v tvár. Špičky nosov sme mali od seba vzdialené ani nie na dva centimetre. Nedokázala som sa mu pozerať do očí. Sklopila som zrak smerom dole. Potom na mňa zreval až mi praskalo v ušiach:

"Asi sme si nerozumeli ty k*rv*! Už ma prestávaš baviť! Keď budem chcieť, aby si ma fajčila, tak ma budeš fajčiť!

V tom som schytala poriadnu facku až mi zazvonilo v hlave. Tá razantná sila jeho úderu spôsobila, že ma odhodila asi tri metre a padla som na podlahu. V tom si to namieril ku mne a spýtal sa ma či chcem dostať ešte jednu, alebo prídem k rozumu.

Skrútená na podlahe som pochopila, že nemám na výber a musím kapitulovať. Prosila som ho, aby ma už nebil, že urobím čo bude chcieť. Svojím nechutným úškrnom dal najavo, že dosiahol svoje. Prikázal mi vstať z podlahy a kľaknúť si na kolená. Dlaňou mi odhrnul vlasy, naklonil sa ku mne a šepotom mi povedal:

"Taká pekná babenka a robí problémy. Prečo si taká sprostučká. Bolo ti to treba?"

Kývnutím hlavy som mu dala najavo, že "nebolo"... Potom sa vzpriamil, nechal ma kľačať na zemi a vytiahol z nohavíc svoj p*n*s. Stroho a medzi zuby mi povedal. aby som začala fajčiť. V tom momente som sa cítila veľmi ponížená, ale musela som urobiť to, čo mi povedal, aj keď so strachom v očiach plných sĺz. Keď si uľavil, zobral ma do skladu a nakázal mi, aby som si rýchlo zbalila veci. On potom niekomu zatelefonoval. Nakoniec odišiel a povedal mi, aby som zbalená čakala, že niekoho po mňa pošle. Absolútne som nevedela o čo ide, čo sa bude diať. Mala som dosť veľký strach, že ma niekomu inému predal. Čakala som zamknutá v sklade. Bola som síce veľmi nevyspatá, ale od strachu a nervozity som nevedela prižmúriť oko. Asi po troch hodinách jeho odchodu zašramotili dvere a stál v nich vysoký holohlavý chlap. Kývol na mňa rukou, aby som ho nasledovala. Nasadli sme spolu do auta. Celý čas nepovedal ani pol slova. Neviem, či to bolo tým, že nechcel hovoriť alebo nevedel po slovensky. Sedela som vedľa neho na prednom sedadle. To asi preto, aby mal nado mnou kontrolu. Ja som však nemala v úmysle nikam utekať. Bála som sa ďalšej možnej bitky. Len som cestou dúfala, aby sa mi už nič zlého nestalo. Keď som na diaľnici zistila, že odbočujeme smer Bratislava, uľavilo sa mi. Na hraniciach sme zastavili, podal mi do rúk cestovný pas a naznačil mi, aby som si vystúpila z auta. On sa potom pohol s autom a mňa tam nechal stáť ako colný stĺp. Nevedela som, čo mám v tom momente robiť, či vyhľadať políciu, alebo niekoho poprosiť, či by ma nevzal cestou do Bratislavy. Zvolila som nakoniec druhú možnosť. Nechcela som vyvolávať nejaké problémy. Čoby som komu povedala, že som išla pracovať načierno a vystavila tak sama seba riziku? Okrem toho človek nikdy nevie, kedy by sa mi mohol niekto pomstiť. Kašlala som nato. Spokojná, bez peňazí som sa vrátila späť do Bratislavy. Zviezol ma jeden pán, ktorý sa vracal domov zo Schwechatu a videl ma tam stáť. Nič odo mňa nechcel. Povedala som mu, že som sa pohádala s priateľom a naštvaný ma nechal stáť na hraniciach. Zobral to ako možný fakt a povedal, že je rád ak mi mohol pomôcť a dúfa, že sa to medzi nami urovná. Po príchode do BA som sa mu veľmi pekne poďakovala a rozlúčili sme sa. Doma som povedala len toľko, že mi práca nevyhovovala a začala som si vážiť veci, ktorým som predtým neprikladala takú dôležitosť. Počas roka som sa poctivo pripravovala na prijímacie pohovory na VŠ a vyplatilo sa. Zobrali ma a aj som úspešne školu ukončila. Popri škole som mala brigády už len na Slovensku a môžem povedať, že iba „seriózne a poctivé“. Už by ma nikto nenalákal na rýchlo zarobené peniaze niekde do neznáma, kde ste jedna veľká nula. Neodporúčam to nikomu, ísť len tak na vlastnú päsť. Svet je v tomto zlý. Iba vás zneužijú.

Katka

Skúsenosti dievčat v zahraničí - I

Agentúra ma dala do bordelu

Už je tomu pomaly 15 rokov. Vtedy  som mala 20 rokov a veľké vyhliadky do života. Moja veľmi dobrá kamarátka ešte zo školy ma presviedčala, aby sme si išli zarobiť do zahraničia a potom zarobené peniaze investovali do nejakého spoločného biznisu. Najprv som namietala, nechcelo sa mi veľmi zo Slovenska odísť, ale napokon som súhlasila. Poprezerali sme pár inzerátov a vybrali sme si jednu agentúru, ktorá hľadala dievčatá do lokálneho podniku na tanec a sprostredkovanie zábavy pre turistov. Tancovať sme vedeli, boli sme aj pekné baby s výbornou postavou. Tak sme si povedali, že prečo nie. Určite jednoduchšie sa nám bude tancovať ako keby sme mali zbierať ovocie niekde na farme a naťahovať sa s ťažkými košmi. V agentúre nás presvedčili, že nás musia vyfotiť v plavkách, nakoľko majiteľ chce presne vopred vedieť aké dievčatá mu tam prídu a potrebuje mať reálnu predstavu o našich krivkách. Súhlasili sme. O pár dní sme dostali odpoveď, že sme prijaté a máme si prísť po letenky. Vlakom sme cestovali do Prahy a odtiaľ letecky do Talianska. Hneď na začiatku sme však dostali poriadny šok. Ubytovanie bolo hrozné. Toaleta nesplachovala, teplá voda tiekla len cícerkom, plyn bol iba v bombách. Bolo nás šesť dievčat na poschodových posteliach v maličkej izbičke. Bolo to vo februári, ale ten byt bol letný – len zo skla betónu a plechu. Žiadne prikrývky, žiadne ohrievače. Skoro všetky sme do večera dostali teplotu a kašeľ. Veľká dodávka nás večer pozbierala a odviezla do podniku. Agentúra nám sľúbila, že v meste budeme mať k dispozícii sprostredkovateľku, ktorá po nás príde na letisko. Na ňu sme sa mali obrátiť aj v prípade problémov. Keď som vstúpila do podniku, bolo mi jasné, že iba tancovať sa tu nebude. Toto vyzeralo na intímnejšie veci. Vpredu bol bar a boxy na sedenie. Vzadu zasa boxy s vysokou prepážkou, kde sa robilo naozaj všeličo podľa želania zákazníka. Keď jedna dievčina odmietla sedieť v zadných boxoch, majiteľka, pôvodom Poľka, ju vyšticovala a povedala jej, že je to jej robota. Prvý deň nás zachránil fakt, že sme nevedeli nič po taliansky, takže sme dozadu nechodili. Druhý deň sme volali sprostredkovateľke, to bola pre zmenu Češka, že chceme ísť do iného baru, alebo domov.  Poprosili sme ju, aby nám prebookovala letenky, lebo sa chceme vrátiť domov, no a ona nám povedala, že nie sú žiadne voľné miesta na najbližšie dva týždne (vtedy ešte Rayner nelietal a nebola taká pravidelnosť  letov). Vybavila nám nový klub. V novom klube sme zostali pár týždňov, kde to bolo obdobné. Všetko sa to točilo okolo s*xu a keď sme niečo chceli zarobiť, museli sme chrápať s nechutnými chlapmi. Tie talianske prasatá si s nami robili čo chceli. Kamarátka má dodnes strach z análneho s*xu, nakoľko po jednom vyčíňajúcom besnení mala úplne potrhané tkanivo v oblasti rektálneho otvoru. Mne za ten čas tiež poriadne prevetrali asi všetky možné otvory. Je mi z toho na g*c, keď si človek na to spomenie. Jedno však viem, že už neuverím rozprávkam o rýchlom zárobku (aj keď už mám svoj vek, ale len pre ponaučenie pre ostatné baby). Všetko sú to klamstvá. Čo človek zarobil, dal na cestu, ubytovanie a stravu. Vždy sa našiel spôsob, ako vás aj o to málo ošklbali. Niečo sa síce podarilo ušetriť, ale bola to oddretá práca. To nehovorím o tom, aký to má vplyv na psychiku. Človek sa musel siliť do dobrej nálady, musel piť alkohol a neskočiť chlapom na lep. Vtedy som potrebovala tie peniaze, mala som veľké plány, veľa dobrých nápadov, len mi chýbal kapitál na rozbeh. Až potom som si však uvedomila, akú obetu som preto musela urobiť a či mi to vlastne všetko stálo zato. Také nebezpečenstvo by som už nikdy nechcela podstúpiť kvôli peniazom, kvôli žiadnym peniazom a nie to ešte takým malým, čo som si nakoniec priniesla domov. S kamarátkou nám zostali iba oči pre plač, ale áno, neprajníci povedia: „Veď tak ti treba ty k*rv* jedna!!!“.  Áno, beriem ich názor, ale s tým rozdielom, že ja som sa nehlásila na pozíciu „k*rv*“. Ale hovorí sa , že všetko zlé je na niečo dobré. Som vyliečená z naivity a stratila som ružové okuliare o svete. 

Veronika

Nymfomanka z Bratislavy

Ešte počas Vianočných sviatkov som si cez internet dopisoval s jednou zrelšou ženou, ktorá cez známy zoznamovací  portál ponúkala svoje služby na súkromí. Nechcela ísť veľmi do hĺbky svojho súkromia, bavili sme sa vo všeobecnej rovine a zaujala ma hlavne tým, že dokázala pre mňa obetovať nejaký čas na plodnú komunikáciu pred bleskovým vychrlením cenníka, alebo notorického posielania rovnakých automatických správ každému záujemcovi o pokec. Je mi úplne jasné, že v tomto prípade to veľa krát robí za nich niekto iný, napr.  tzv. nútená ochrana. Bavila sa so mnou ako skúsená a sčítaná žena. Najprv som si myslel, že hľadá niekoho na vážny vzťah, alebo pri jej zrelom veku skôr priateľa na voľné chvíle, ale čím viac sme spolu komunikovali, tým viac jej otázky smerovali na intímnu tému a ako som s ňou vysporiadaný. Na rovinu som jej v jednom čete dal otázku, či to mám z jej strany brať ako ponuku na sex a či jej tak veľmi chýba. Prekvapila ma jej pohotová, stručná odpoveď jednou vetou, ktorá ale hovorila za všetko:

"Vieš, som nymfomanka a tá nikdy nemá dosť..."

Toto vo mne vzbudilo obrovskú túžbu spoznať túto zrelú "pumu". Nie kvôli tomu, že by som chcel zapadnúť do stoviek chlapov, ktoré jej prešlo cez ruky, alebo iný orgán (aspoň tak sa okrajovo zmienila s tým že miluje mužov a stále po nich baží), ale to že som chcel vedieť bližšie podrobnosti ako takáto nymfomanka premýšľa, čo ju k tomu viedlo a čo ju naviac uspokojuje. Takéto ženy musia mať veľa skúseností a možno si človek aj nejaké osvojí. Súhlasila so stretnutím jedine pod podmienkou že si od nej nejakú službu objednám a bola ochotná mi predtým poskytnúť malé interview, aby sme nešli hneď "na vec". Súhlasil som. Veď nikde nie je napísané, že ak si človek niečo objedná a zaplatí, že tú službu bude chcieť aj vykonať. A zase nemusím sa stoj čo stoj brániť, pokiaľ mi bude žena sympatická a tak ma nažhaví, že si budem kvalitnú  fajočku sám prosiť. Možno sa vám to bude zdať zvláštne a pomyslíte si, že som hlupák, ale ja som mal skutočne iné úmysly a cieľ.

Stretli sme sa u nej na byte v centre mesta. Vo vnútri bolo cítiť prenikavú vôňu éterického oleja a osvetlenie obývacej miestnosti pozostávalo len zopár sviečok rozmiestnených v každom rohu, približne asi po päť kusov. Nerátal som ich detailne. Len tak odhadom svojím pohľadom som usúdil. Ponúkla ochutnať kvalitnú kávu z Karibiku. Údajne ju neponúka každému, tak som si to mal ceniť. Kým odbehla do kuchyne, poobzeral sa po obývačke a pozoroval som rôzne suveníry z čoho som usúdil, že ide o dosť scestovaného človeka. Po pár minútach sa vrátila aj s kávou a poprosila ma, aby som ju nachvíľu ospravedlnil, pokiaľ si dá rýchlu sprchu. Neprotestoval som a pokojne som si vychutnával prinesenú kávu. Pokým sa sprchovala, ja som pokračoval v preskúmavaní interiéru. Z obývacej miestnosti boli ešte mierne pootvorené dvere, kde som uvidel roh postele, ktorá bola obtiahnutá červenou plachtou. Tiež tam bolo slabučké svetlo, ale stále, neblikajúce ako pri sviečkach. Chcel som sa zdvihnúť z gauča a nazrieť viac do tej miestnosti, ale strach z nečakaného prekvapenia majiteľky bytu mi to nedovolil. Určite by sa jej to nepáčilo a ešte by ma nedajbože obvinila, že som jej niečo vzal. Moje myšlienkové pochody zrazu prerušil jej hlas:

-Tak už som tu. Vydržali ste to tu? Kávička chutila?

-Ale áno, bola vynikajúca, ďakujem.

Ani neviem, kedy to tá žena stihla, ale mala na sebe už oblečené červené latexové šaty. Perfektne kopírovali jej udržiavanú postavu. Vyzerala jednoducho rajcovne.

- Môžem sa vám teda venovať. Čím začneme, alebo ideme hneď na tú fajočku, páčite sa mi a mám veľkú chuť pozrieť sa na vášho vtáka.

- Uff, tak to ste ma pekne zaskočili. Nečakal som takú rýchlu reakciu.

- A čo ste čakali mladý muž?

- V podstate máte pravdu. Ak ste mi pri písaní prezradila, že ste nymfomanka, tak iné som čakať ani nemohol. Ale ak dovolíte, radšej by som bol, ak by sme si najskôr pokecali, lebo potom už nato asi nebude čas. Tiež vás nechcem oberať o "pracovný" čas.

- Dobre, tak čo konkrétne by ste chceli vedieť?

- No zaujímalo by ma ako ste zistili, že ste nymfomanka? Ako sa to prejavuje? Čo vás dokáže najviac uspokojiť?

- Už od prvého sexuálneho kontaktu mám neskutočný sexuálny apetít. A čím som staršia, tým viac mi to chutí. Nedokážem byť čo i len jeden deň bez chlapa. Cítiť ho v sebe...

- Čo od chlapa očakávate?

- Cha, cha (smiech). Od mužov chcem jediné...hmm.

- A to je ?

- Od mužov chcem jediné: tvrdý náruživý sex a pocit, že som objektom ich túžby! Nie som z tých, čo čakajú, až im muž s takými kvalitami vbehne do cesty. Už sa roky sama starám, aby som si v posteli prišla na svoje.

Táto žena svojím rozprávaním na mňa pôsobila veľmi sebavedome.

-Prepáčte, čo vo vašom ponímaní znamená "prísť si na svoje" ?

-Pozrite sa, na to, aby žena zistila, čo naozaj chce, musí mať skúsenosti. Presne ako ja. Tipnete si s koľkými mužmi som dodnes spala?

- Tak to naozaj netuším. Nechcem vás ani podceniť a ani uraziť...

- Presné číslo ani ja neviem. Evidenciu som si začala robiť až neskôr. Ale podľa toho čo už evidujem, tak vy budete číslo 1368.

-Prosím !? 1368?

- Áno, čo pozeráte. Som už stará skúsená vydra, ktorej niečo prešlo cez posteľ.

- Prepáčte. Som len v nemom úžase akú máte v hlave štatistiku.

- Ale čoby, na to mám predsa počítač. Nepoužívam ho len na četovanie, ale vediem si v ňom aj evidenciu.

- Čo všetko obnáša taká evidencia? Môžem ju vidieť?

- Bohužiaľ, to vám nemôžem ukázať. Sú to moje súkromné informácie a som voči mojim klientom lojálna...

- Takže dôverné a tajné, rozumiem. Mohli by ste teda aspoň pomenovať niečo z toho, čo si zaznamenávate?

- O každom mužovi mám krátky záznam o jeho sexuálnej schopnosti a obľúbených praktikách, ich opis a samozrejme nesmú chýbať ani miery ich "miláčikov" a krátka poznámka na základe ktorej by som si vedela naňho časom spomenúť, teda to čo ho robilo jedinečným a nezameniteľným s iným mužom.

- Myslíte, nejaký poznávací znak na základe čoho by ste ho vedeli aj identifikovať?

- Áno...

- A čo by to mohlo byť napríklad? Alebo čo sa najčastejšie vyskytuje?

- Tetovanie, piersing...

- Aha, rozumiem, ale čomu nerozumiem a chcel by som pochopiť je to, čo vám to dáva? Aký máte z toho úžitok. Budú sa tieo informácie dať nejako využiť, alebo nebodaj zneužiť?

- Ako som už povedala, je to čisto pre moju internú potrebu. Na vašu otázku čo mi to dáva, no stávam sa viac a viac otvorenejšia, sebavedomejšia a bez zábran. A potom každý môj klient mal iné predstavy, čo všetko by mal a nemal mať jeho ideálny sexuálny objekt vzhľadom na profi služby ktoré očakával. Hovorí sa, že každý sa učí na svojich chybách...

- Učila ste sa zo svojich chýb byť dokonalou milenkou?

- V podstate áno. Ako správna učenlivá žiačka som si všetko bravúrne zaznamenala. Bez preháňania môžem potvrdiť: Poznám všetky "sextriky"!

- Tak toto ma zaujíma, čo myslíte pod tými sexitrikmi. Môžete nejaké prezradiť, alebo aspoň trošku ma dostať do obrazu? Teda nielen mňa, ale aj ako odkaz pre neskúsené mladé dievčatá?

Pokračovanie článku TU

Práca v motoreste

Jedného času, pokiaľ ešte nebola urobená rýchlostná cesta , zobral som si do prenájmu jeden motorest, ktorý bol ešte z čias komunistického režimu dosť vychýrený. Po revolúcii sa tam vystriedalo niekoľko majiteľov, ale ani jednému z nich sa ho nepodarilo tento podnik poriadne naštartovať. Možno by sa to aj podarilo, ale žiaden z nich nechcel investovať veľké peniaze do modernizácie interiéru. Zákazníkov tak mohla prilákať jedine kvalitná kuchyňa a keďže aj tá absentovala, podniku to veľmi nepomohlo a klientelu tvorila viac partia ľudí z neďalekej dediny ako tranziťáci z okoloidúcej cesty. Predtým ako som ho zobral do prenájmu, bol asi 2 roky zatvorený. Nebolo jednoduché znovu ho naštartovať. Skúsil som zvoliť inú cestu a to tým, že som predĺžil otváracie hodiny aj na noc. Nemal som veľa peňazí, aby som si mohol dovoliť zamestnancov aj na noc, tak som v noci zostával v práci sám. Pripravoval som hlavne klobásy, vajíčka a hranolčeky pre vodičov nákladných áut a obchodných cestujúcich, ktorí boli na cestách. Zo začiatku mi to išlo celkom dobre aj samému, ale po určitom čase to už bol neznesiteľný stereotyp a veľa krát keď sa mi nárazovo zastavilo viac zákazníkov, nestíhal som. Potom mi do toho prišla aj kríza v podobe náhleho odchodu kuchára, ktorý mi varil počas dňa. Dostal lepšiu ponuku a ja som ho nedokázal tak dobre zaplatiť. Musel som si teda vystačiť na určitý čas sám. Po ňom sa začala sťažovať aj čašníčka, že potrebuje zvýšiť plat. V tej chvíli som jej to nemohol sľúbiť a tak sme sa museli rozlúčiť. Dostal som sa do veľmi ťažkej situácie a mal som sto chutí zatvoriť ten podnik. Lenže stále som tomu nejako veril, že sa mi aspoň musia vrátiť tie vložené peniaze. Potom zrazu prišiel ten okamih. Prišla sa o prácu pýtať jedno dievča. Išli sme spolu dozadu a popýtal som sa jej na nejaké skúsenosti. Zistil som, že dievča mala problém so zákonom a má problém sa zamestnať. Zo začiatku ma to tiež odrádzalo a mal som podozrenia či mi neurobí manko alebo nejaký iný problém a nakoniec budem ešte vo väčších sračkách v akých som bol. Jediné čo hralo v jej prospech, boli malé nároky na mzdu a jej vizuálna stránka. Valéria bola ozajstná fešanda s dlhými blond vlasmi a peknými kozičkami. Musím priznať, že aj tie mali veľkú zásluhu na tom, že dostala tú prácu. Videl som v nej niekoho, kto mi pomôže zaplniť podnik zákazníkmi. A celkom sa to podarilo. Nosila krátke sukne, sexi topánky na podpätkoch a neustále so zákazníkmi flirtovala, samozrejme sa tučné tringelty. Stala sa mojou zlatou baňou. Veľmi rýchlo sa rozšírilo, aká „jeba“ pracuje v motoreste. Raz som ju pozoroval , ako čistí stoly a čumel som na jej nádherný zadoček, keď sa predkláňala, aby odsunula stoličky. Cítil som, ako mi pulzoval vták, keď jej minisukňa vykĺzla lákavo nahor a ukázala ďalšie centimetre štíhlych a opálených stehien.

„Na čo to pozeráš?“ spýtala sa Valéria, čo ma vytrhlo z môjho erotického sna. (Zabudol som poznamenať, že ešte hneď na začiatku predtým ako nastúpila sme si potykali.) Začervenal som sa. Potom som zo seba vykoktal ospravedlnenie. Nechcel som ju stratiť keď mi zarábala peniaze. Ona sa na mňa pritom pozerala, usmievala sa a vyzerala tak dobre, keď tam stála s rukami v bok a hrešila ma, predstierajúc hnev. Bola dobrá herečka.

„Myslela som si, že hráš za druhú stranu, keď som videla, že si sa ani raz o nič nepokúsil,“ pokračovala.

„Takže ma teda predsa len považuješ za atraktívnu?“

Keď som prikývol, prebehla si rukami po sukni smerom nadol a trošku si ju zasunula medzi roztvorené stehná. Vyhrnula si lem a ukázala okraj svojich čistých, bielych nohavičiek. Môj úd vytvoril kopček pod mojou umastenou zásterou. keď si začala pomaly hladkať ústie svojej dierky, pričom krútila bokmi, dráždiac a štekliac svoj klitoris cez napätý satén.

„Poďme do kuchyne a ja ti ukážem, že som ti vďačná za túto prácu, šéfe,“ vyzvala ma.

Išiel som za ňou a ona si už vyzliekla svoju bielu blúzku. Bol v nej ukrytý párik nádherných pŕs s masívnymi, tvrdými a tmavými bradavkami, ktoré prosili o to, aby ich začal niekto sať. Naklonil som sa dopredu a pritlačil si pery na jeden z veľkých pevných prsníkov, zatiaľ čo ona pevne chytila môjho vtáka pod zásterou. Držal som v rukách jej kozy a vychutnával si nádherný pocit z vône jej sladkého parfumu.

Oprela ma o oceľový povrch stola a strčila si môj úd hlboko do úst, až kým sa nedotkol zadnej strany jej hltana. Skoro som to do nej vystriekal, keď začala olizovať moje „mužstvo“, zatiaľ čo jasom tápal po jej plnom hrudníku, ale chcel som ju mať tak veľmi , že by som si to určite nenechal ujsť!

Zdvihol som Valériu na chladný, kovový poklop, vyzliekol jej nohavičky a vopchal jazyk priamo do pičky. Pokračoval som v stláčaní jej kozičiek a zavŕtal jazyk hlbšie do jej škáry, vychutnávajúc si lepkavú šťavu, ktorá mi začala kvapkať dolu krkom.

„Áno! Rob to tvrdšie!“ stonala, pritláčajúc svoju mušličku na moju tvár a vrtiac sa. Chytila sa nádoby na olej na varenie a vyliala si trochu z tej hustej tekutiny priamo na prsia, čo spôsobilo, že moje prsty sa začali šmýkať po jej lesknúcom sa mäse. Zomieral som od túžby a tak som vymenil svoj jazyk za vtáka, ale predtým mi ho po celej dĺžke natrela troškou oleja. Vkĺzol som do nej až po vajcia a začal to do nej pumpovať, zatiaľ čo sa moja ochotná zamestnankyňa hrala so svojimi kozičkami, olizovala si jazykom obidve bradavky, pozerajúc sa mi priamo do očí.

„Vraz mi ho až na doraz, šéfe!“ zvreskla Valéria a zošmykla sa na zem, kde si kľakla na kolená. Jej zadok sa leskol a ja som ho roztiahol. Môj vták zmizol v štrbinke a spočinul v jej nádherne pevnom malom zadku. Môj bodák sa stratil bez námahy v jej tuneli, až moje gule začali plieskať. Každý úder ma privádzal bližšie k vyvrcholeniu, keď som prstami pracoval na jej klitorise a mäsitých pyskoch jej dierky. Zadržal som výstrek, kým sa nezačal aj jej orgazmus. Jej zovretá ritná dierka náhle vytlačila semeno z mojich gulí a ja som vystrekol svoju dávku, pričom sa môj klzký vták neprestal vysúvať a zasúvať do jej zadnice. Semeno jej kvapkalo z diery a padalo na dlaždicovú podlahu.

Po tom, čo sme sa obaja poumývali, išli sme do baru na pivo, pokecali, zatvoril som podnik a skončili sme u mňa, kde sme pokračovali v ďalšom kole šukania. Odvtedy sme vlastne neprestali byť spolu. Podnik som síce musel zatvoriť, z dôvodu, ktorý som spomenul ešte na začiatku. Vybudovala sa rýchlostná cesta, ktorá ho obchádzala. S Valériou však podnikáme dodnes, aj keď v inom biznise a žijeme spolu ako partneri.

Malé prsia, moje ženské trápenie

„Ak mám čestne priznať, rozhecovať ma vedia len ženy s plným poprsím! - povedal mi bezohľadne môj priateľ Noro.

Svojím  vyhlásením sa ma dotkol na citlivom mieste, ktoré už od školských čias schovávam pod ramená...

Noro nevidel môj šokovaný výraz tváre, pretože sa posadil na kraj postele. Celá v rozpakoch som ho pozorovala. Som s týmto mužom už dva roky a on za  celý čas nepochopil, aká som na svoje malé prsia chúlostivá. Pritom som mu nie jedenkrát rozprávala, ako som ako mladé dievča trpela a ako aj dnes ako dvadsaťsedem ročná snívam o obtiahnutých šatách s výstrihom bez súcitných či škodoradostných pohľadov.

„Noro,“  povedala som potichu, „Mne sa to vôbec nezdá vtipné.“

 Keby ma teraz vzal do náručia a povedal že ho to mrzí, bolo by asi všetko v poriadku.

 „Akí sme dnes zase nedotkliví,“ - podotkol uštipačne. Stál a pohľadom mi jasne dával za vinu, že zišlo zo všetkých nežností.

„Nezdá sa ti, že z ehm...  malého problému robíš pomerne veľký výstup?“

Zatiaľ čo sa mi slzy valili to tvári, spomenula som si, ako som prvý raz plakala kvôli svojmu objemu hrude.

Tohto nepríjemného momentu sa už asi nikdy nezbavím v mojej pamäti a občas ma prekvapí ako nočná mora.

Ako to celé začalo?

Bolo to pred pätnástimi rokmi. Mala som vtedy dvanásť nariekajúc som sa vrátila zo školy domov, avšak tam nebol nik, kto by ma mohol utešiť. Tak som sa vzlykajúc schúlila do svojej postele a ten zvyk mi zostal aj ako dospelej žene. Slzy zmáčali podušku a ja som znova a znova počula ten sprostý Zuzin hlas:

 „Hej, Naďa,  ako sa má tvoja doska s hrozienkami?“

Ostatné dievčatá sa išli popučiť od smiechu a ja som od hanby sčervenela ako paradajka. Prezliekali sme sa práve po hodine telesnej výchovy a spolužiačky si porovnávali rastúce prsia. Väčšina dievčat už mala nejaké prsia, len ja jediná som bola plochá ako doska. Na rozdiel od niektorých iných dievčatá som však už mala menštruáciu ,čo mi pridávalo na istej vážnosti.

„Možno na to musíš ísť rozhodnejšie,“ škľabila  sa na plaveckom kurze o rok neskôr tučná Ružena.

„ S prsiami je to ako s kvetmi. Vyžadujú si pravidelnú starostlivosť.“

Skôr než  som sa stačila spamätať, štyri alebo päť dievčat ma schytilo za ruky a za nohy a polonahú ma hodili pod sprchu. Vystrekla na mňa ľadová voda a plač ma celkom premohol. Zachránila ma až telocvikárka, keď začula krik...

 V pätnástich rokoch sa na mojom poprsí skoro nič nezmenilo, len bradavky mi vystupovali dohora. Vtedy som sa pokúsila hovoriť s matkou. Mala nového priateľa a niekedy bola skoro taká šťastná ako predtým, keď sme boli úplná rodina. V to ráno sme sa pohádali, pretože som sa zdráhala ísť kúpať  s ňou na jazerá. Keď sa večer rozosmiata a dozlata opálená vrátila, „odchytila“ som ju v kuchyni  a priznala som sa jej so svojím problémom.

„Hanbím sa, lebo nemám žiadne prsia.“

„ Naďa, to je nezmyse!“

„Psst,  mami, nechcem, aby to niekto počul !“

 Zavrela som kuchynské dvere a nešťastne hľadela do zeme.

„Dcérka,“  začala mama. „Čo za hlúposti si si to zase vzala do hlavy, veď máš ešte len pätnásť.“

„Áno,  pätnásť,  mami.  Žiadnych deväť  alebo desať. Pätnásť ! Všetky moje spolužiačky majú prsia, nosia podprsenky a obtiahnuté tielka. Všetky okrem mňa.“

„Teraz ma dobre počúvaj!“

Mama sa posadila na kuchynskú stoličku a pritiahla si ma k sebe. Samozrejme, že nevytiahla pre mňa nové prsia ako kúzelník zajaca z klobúka. Namiesto toho mala pre mňa zopár otrepaných  fráz, ktoré mi absolútne nepomohli.

„To nie je vôbec dôležité,“  začala aj ja som v duchu vzdychla, lebo zvyšok som si už vedela domyslieť.

„Veľkosť človeka nespočíva vo veľkosti ho pŕs. Ty si prekrásne dievča, Naďa. Vieš vôbec koľko kamarátok z  triedy ti závidí tvoje nádherné blond vlasy a dlhé nohy?“

„ Robia si zo mňa len srandu. Najnovšie Zuza povedala, že keby som si ostrihala vlasy, mohla by som baliť dievčatá ako chlapec.“ Mala som čo robiť, aby som zadržala slzy.

„Pozri sa na mňa,“  skúšala to mama ďalej, „ani ja nemám nejaké pekné prsia, a nič si z toho nerobím.“

To radšej nemala hovoriť. V tom momente som si uvedomila hroznú skutočnosť:  Ak budem po matke, a vyzerá to, že stopercentne áno, namiesto plného poprsia nebudem mať nič iné než dva špice. To mi vzalo všetky nádeje!

„Naďa len sa nezosmiešňuj,“ povedala ešte mama, ale ja som už ležala v izbe vo svojej posteli, schovaná pod dekou, a už celý večer som nevyliezla. Cítila som sa mamou zradená a nepochopená a trvalo mi mesiace, kým som svoje sklamanie prekonala. V každom prípade sa však ukázalo, že mama nie je tak úplne bezcitná, ako som si dovtedy myslela.

Na sedemnáste narodeniny som od nej dostala ten najvzácnejší dar v celom svojom živote.

S tajomným výrazom v tvári mi podala mäkký balíček, v ktorom som na svoju obrovskú radosť našla tri sady fajnovej spodnej bielizne, pozostávajúcej z nohavičiek a vystuženej podprsenky. Okamžite som bežala do izby vyskúšať si jednu z nich. Od úžasu som zostala stáť s otvorenými ústami. Šťastne som sa vrátila späť.

„Pozri mami, konečne vyzerám ako žena.“

„ Ty vyzeráš už dlho ako žena,“  odpovedala. Bola typ človeka, ktorý zostal verný svojmu názoru.

No keďže moje šťastie ju nakazilo, dodala: „Ale teraz vyzeráš ako žena s pekným poprsím.“ Nasledujúci deň v škole nastal cez veľkú prestávku kritický okamih. Zuza podišla ku mne a dlho si ma od hlavy po päty premeriavala. Naše nepriateľstvo sa rokmi vytrvalo prehlbovalo a ja som už nebola to vystrašené dvanásť ročné dieťa ktoré sa ničomu nepostaví.

„No čo ty vycpaná husička,“ povedala nahnevane. „Koľko vaty si  na to potrebovala?“

S úškľabom sa ukazovákom zavŕtala do mojich pŕs, zatiaľ čo jej kamošky vybuchli od smiechu.

***

Neskôr som vyštudovala a osamostatnila sa. Niekedy som sa cítila strašne sama a opustená, ale naučila som sa s tým vyrovnať a časom to bolo lepšie. Vybudovala som si okolo seba stabilný kruh priateľov, skúšala rôzne hobby a z času na čas sa vyskytol  aj nejaký frajer. Hlboko vo vnútri som však trpela komplexom menejcennosti kvôli svojim malým prsiam. Každého muža, ktorý so mnou prišiel do kontaktu, som už dopredu presvedčila, že ma nemôže ľúbiť. Jediný  Noro prelomil môj pancier. Spoznali sme sa v lete pred dvoma rokmi a on sa načisto zmocnil môjho srdca.  Oplýval zriedkavou schopnosťou vedieť počúvať a kedykoľvek som sa mu zverovala so svojím nedostatkom krásy, pevne ma zobral do náručia jednoducho povedal:  „Ľúbim ťa aj tak.“

Keď som sa však s ním po hádke, ktorú som spomínala v úvode nezabudnuteľného story, rozišla, zasa som zostala sama. Voľný čas som trávila s kamarátkami v kaviarni. Práve tam vznikol nápad, aby som si dala svoje prsia zväčšiť.

„Ó, bože, nie,“ protestovala som najprv. „Nemôžem si predsa zo samoľúbosti ľahnúť pod nôž.“

„Naďa, zobuď sa ! Žijeme v dvadsiatom prvom storočí! Celý svet dnes chodí k chirurgom kvôli kráse. A okrem toho tu nehovoríme len o samoľúbosti. Ako sú na tom tvoje vzťahy?  Si šťastná alebo máš s mužmi problémy?“

 „Problémy,“ odvetila som potichu.

„Nechaj si to uležať,“  poradili mi kamarátky.

Nebola som v tej veci síce vôbec presvedčená, ale myšlienka sa mi usalašila v hlave a už sa nevytratila. Išla som domov, ľahla si do postele, ale tú noc som vôbec nespala.

Môže to byť skutočne riešenie mojich problémov?

Smiem fušovať do diela prírody, len aby som bola krajšia? Neprovokujem tým osud?

Na druhej strane: Už patnásť rokov trpím kvôli svojim malým prsiam. Musí to tak zostať aj po zvyšok môjho života? Musím stále znášať tie komplexy, necítiť sa ako plnohodnotná žena, hanbiť sa a nemať možnosť vybudovať si šťastné partnerstvo? A kamošky mali pravdu: plastická chirurgia už dlho nie je len výsadou bohatých a krásnych, je pomerne bežné dať si  lifting tváre či odstrániť dvojitú bradu. Celkom obyčajné ženy, sekretárky aj učiteľky navštevujú plastických chirurgov kvôli faldom a celulitíde. Prsia sa zmenšujú, zväčšujú, napínajú; na stehnách, brušku, bokoch či ramenách sa odsáva tuk, koriguje sa nos, pery, vyhladzujú sa vrásky na čele a strie. A oveľa viac. Spomínam si na jeden novinový článok, v ktorom sa písalo o stále rastúcom počte mužských pacientov. Obzvlášť muži , ktorých práca vyžaduje mladistvý vzhľad,  sa často zverujú do rúk plastických  chirurgov. Uvedomila som si, koľko rokov sa už touto témou zaoberám:  žiadny televízny dokument,  žiadny novinový článok som si nenechal ujsť. Možno som nevedomky odjakživa snívala o tom, že si nechám zväčšiť prsia, ale potrebovala som, aby ma niekto nakopol. Vstala som, postavila sa nahá pred zrkadlo a dlho som len mlčky na seba hľadela. Na druhý deň som sa rozhodla.

Keď som si dohodla  termín, skontrolovala som si účet v banke. Nasledujúci deň som šéfa požiadala o dva týždne dovolenky v termíne, keď som si dohodla operáciu. Našťastie sa žiadna z kolegýň nechystala ísť preč, takže neboli problémy.

Do termínu mi zostávali ešte štyri týždne ubiehali rýchlo.  Skoro každý deň ma prepadávali prudké pochybnosti a párkrát som už chcela všetko zrušiť.  Dlho som sa odhodlávala, či mám do toho zasvätiť matku, nakoniec som sa však rozhodla neurobiť to. Stále som mala na pamäti jej slová, že sú dôležitejšie veci na svete, a bála som sa, že sa mi to pokúsi vyhovoriť. Tak som jej povedala, že budem dva týždne odcestovaná. Znelo to dôveryhodne.

Čo bolo po tom?

Prvé dva týždne boli všelijaké, len nie radostné. Obzvlášť noci. Zle som spávala, pretože som nevedela,  ako si mám ľahnúť bez toho, aby ma to nebolelo. Ale obstála som. Povedala by som, že investícia sa vyplatila. Nechcem, aby to vyznelo tak, že chcem robiť nejakej klinike či plastickému chirurgovi reklamu. To určite nie. Len som mala potrebu, dať svoje pocity touto cestou najavo. Hlavne povzbudiť ženy, ktoré majú podobný komplex s akým som bojovala aj ja. Prečo si nezjednodušiť život, keď sú na to možnosti. Ja sa odvtedy teším na každé nové  leto, keď  sa nemusím za nič hanbiť. Neprehnala som to s veľkosťou, ale tu je na voľbe každej ženy po akých túži.  Baby, nebojte sa , do toho !