Jedného času, pokiaľ ešte nebola urobená rýchlostná cesta , zobral som si do prenájmu jeden motorest, ktorý bol ešte z čias komunistického režimu dosť vychýrený. Po revolúcii sa tam vystriedalo niekoľko majiteľov, ale ani jednému z nich sa ho nepodarilo tento podnik poriadne naštartovať. Možno by sa to aj podarilo, ale žiaden z nich nechcel investovať veľké peniaze do modernizácie interiéru. Zákazníkov tak mohla prilákať jedine kvalitná kuchyňa a keďže aj tá absentovala, podniku to veľmi nepomohlo a klientelu tvorila viac partia ľudí z neďalekej dediny ako tranziťáci z okoloidúcej cesty. Predtým ako som ho zobral do prenájmu, bol asi 2 roky zatvorený. Nebolo jednoduché znovu ho naštartovať. Skúsil som zvoliť inú cestu a to tým, že som predĺžil otváracie hodiny aj na noc. Nemal som veľa peňazí, aby som si mohol dovoliť zamestnancov aj na noc, tak som v noci zostával v práci sám. Pripravoval som hlavne klobásy, vajíčka a hranolčeky pre vodičov nákladných áut a obchodných cestujúcich, ktorí boli na cestách. Zo začiatku mi to išlo celkom dobre aj samému, ale po určitom čase to už bol neznesiteľný stereotyp a veľa krát keď sa mi nárazovo zastavilo viac zákazníkov, nestíhal som. Potom mi do toho prišla aj kríza v podobe náhleho odchodu kuchára, ktorý mi varil počas dňa. Dostal lepšiu ponuku a ja som ho nedokázal tak dobre zaplatiť. Musel som si teda vystačiť na určitý čas sám. Po ňom sa začala sťažovať aj čašníčka, že potrebuje zvýšiť plat. V tej chvíli som jej to nemohol sľúbiť a tak sme sa museli rozlúčiť. Dostal som sa do veľmi ťažkej situácie a mal som sto chutí zatvoriť ten podnik. Lenže stále som tomu nejako veril, že sa mi aspoň musia vrátiť tie vložené peniaze. Potom zrazu prišiel ten okamih. Prišla sa o prácu pýtať jedno dievča. Išli sme spolu dozadu a popýtal som sa jej na nejaké skúsenosti. Zistil som, že dievča mala problém so zákonom a má problém sa zamestnať. Zo začiatku ma to tiež odrádzalo a mal som podozrenia či mi neurobí manko alebo nejaký iný problém a nakoniec budem ešte vo väčších sračkách v akých som bol. Jediné čo hralo v jej prospech, boli malé nároky na mzdu a jej vizuálna stránka. Valéria bola ozajstná fešanda s dlhými blond vlasmi a peknými kozičkami. Musím priznať, že aj tie mali veľkú zásluhu na tom, že dostala tú prácu. Videl som v nej niekoho, kto mi pomôže zaplniť podnik zákazníkmi. A celkom sa to podarilo. Nosila krátke sukne, sexi topánky na podpätkoch a neustále so zákazníkmi flirtovala, samozrejme sa tučné tringelty. Stala sa mojou zlatou baňou. Veľmi rýchlo sa rozšírilo, aká „jeba“ pracuje v motoreste. Raz som ju pozoroval , ako čistí stoly a čumel som na jej nádherný zadoček, keď sa predkláňala, aby odsunula stoličky. Cítil som, ako mi pulzoval vták, keď jej minisukňa vykĺzla lákavo nahor a ukázala ďalšie centimetre štíhlych a opálených stehien.
„Na čo to pozeráš?“ spýtala sa Valéria, čo ma vytrhlo z môjho erotického sna. (Zabudol som poznamenať, že ešte hneď na začiatku predtým ako nastúpila sme si potykali.) Začervenal som sa. Potom som zo seba vykoktal ospravedlnenie. Nechcel som ju stratiť keď mi zarábala peniaze. Ona sa na mňa pritom pozerala, usmievala sa a vyzerala tak dobre, keď tam stála s rukami v bok a hrešila ma, predstierajúc hnev. Bola dobrá herečka.
„Myslela som si, že hráš za druhú stranu, keď som videla, že si sa ani raz o nič nepokúsil,“ pokračovala.
„Takže ma teda predsa len považuješ za atraktívnu?“
Keď som prikývol, prebehla si rukami po sukni smerom nadol a trošku si ju zasunula medzi roztvorené stehná. Vyhrnula si lem a ukázala okraj svojich čistých, bielych nohavičiek. Môj úd vytvoril kopček pod mojou umastenou zásterou. keď si začala pomaly hladkať ústie svojej dierky, pričom krútila bokmi, dráždiac a štekliac svoj klitoris cez napätý satén.
„Poďme do kuchyne a ja ti ukážem, že som ti vďačná za túto prácu, šéfe,“ vyzvala ma.
Išiel som za ňou a ona si už vyzliekla svoju bielu blúzku. Bol v nej ukrytý párik nádherných pŕs s masívnymi, tvrdými a tmavými bradavkami, ktoré prosili o to, aby ich začal niekto sať. Naklonil som sa dopredu a pritlačil si pery na jeden z veľkých pevných prsníkov, zatiaľ čo ona pevne chytila môjho vtáka pod zásterou. Držal som v rukách jej kozy a vychutnával si nádherný pocit z vône jej sladkého parfumu.
Oprela ma o oceľový povrch stola a strčila si môj úd hlboko do úst, až kým sa nedotkol zadnej strany jej hltana. Skoro som to do nej vystriekal, keď začala olizovať moje „mužstvo“, zatiaľ čo jasom tápal po jej plnom hrudníku, ale chcel som ju mať tak veľmi , že by som si to určite nenechal ujsť!
Zdvihol som Valériu na chladný, kovový poklop, vyzliekol jej nohavičky a vopchal jazyk priamo do pičky. Pokračoval som v stláčaní jej kozičiek a zavŕtal jazyk hlbšie do jej škáry, vychutnávajúc si lepkavú šťavu, ktorá mi začala kvapkať dolu krkom.
„Áno! Rob to tvrdšie!“ stonala, pritláčajúc svoju mušličku na moju tvár a vrtiac sa. Chytila sa nádoby na olej na varenie a vyliala si trochu z tej hustej tekutiny priamo na prsia, čo spôsobilo, že moje prsty sa začali šmýkať po jej lesknúcom sa mäse. Zomieral som od túžby a tak som vymenil svoj jazyk za vtáka, ale predtým mi ho po celej dĺžke natrela troškou oleja. Vkĺzol som do nej až po vajcia a začal to do nej pumpovať, zatiaľ čo sa moja ochotná zamestnankyňa hrala so svojimi kozičkami, olizovala si jazykom obidve bradavky, pozerajúc sa mi priamo do očí.
„Vraz mi ho až na doraz, šéfe!“ zvreskla Valéria a zošmykla sa na zem, kde si kľakla na kolená. Jej zadok sa leskol a ja som ho roztiahol. Môj vták zmizol v štrbinke a spočinul v jej nádherne pevnom malom zadku. Môj bodák sa stratil bez námahy v jej tuneli, až moje gule začali plieskať. Každý úder ma privádzal bližšie k vyvrcholeniu, keď som prstami pracoval na jej klitorise a mäsitých pyskoch jej dierky. Zadržal som výstrek, kým sa nezačal aj jej orgazmus. Jej zovretá ritná dierka náhle vytlačila semeno z mojich gulí a ja som vystrekol svoju dávku, pričom sa môj klzký vták neprestal vysúvať a zasúvať do jej zadnice. Semeno jej kvapkalo z diery a padalo na dlaždicovú podlahu.
Po tom, čo sme sa obaja poumývali, išli sme do baru na pivo, pokecali, zatvoril som podnik a skončili sme u mňa, kde sme pokračovali v ďalšom kole šukania. Odvtedy sme vlastne neprestali byť spolu. Podnik som síce musel zatvoriť, z dôvodu, ktorý som spomenul ešte na začiatku. Vybudovala sa rýchlostná cesta, ktorá ho obchádzala. S Valériou však podnikáme dodnes, aj keď v inom biznise a žijeme spolu ako partneri.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára