Futbal nemá veľmi veľa fanúšičiek ale my k ním patríme a vieme aj prečo. Tí, čo nepoznali útroby šatni futbalového klubu, je mi úprimne ľúto. Voňajú tam sprchy a mydlo, pokožka, mužský pot a ten zvláštny nezameniteľný parfém ich pohlavia, čo dámam vháňa vlhko do nohavičiek a spôsobuje ľahký infarkt prekrveného klitorisu. Osobne sa dosť čudujem, že prvoligové zápasy nie sú preplnené dievčatami, pretože krajší pohľad než na futbal im ťažko môžu dať taký Chippendales, alebo pánsky striptíz. Všetci tí tancujúci chlapi mi totiž pripadajú zženštilí a tak trochu ako gayovia (nič v zlom a samozrejme vôbec nič proti gayom) zato prvoligisti na ihrisku ktorí si okopávajú lýtka, rozbíjajú hlavy a kopú sa do podbruška, to sú tí praví mužní gladiátori nášho veku. Pozorovať becka, tvrdé a ploché brucho pod prepoteným vyhrnutým tričkom, zadok pripomínajúci beh geparda a plávajúce brankárove skoky, to musí každú správnu kundu otvoriť ako zaklínadlo Sezam, otvor sa. Takže keď nás Rasťo pozval s Monikou na prehliadku šatne ich klubu, masturbovali sme v predvečer toho dňa ako divé. Niet asi ženy, ktorá si pritom nepredstavovala ako si to naraz tvrdo rozdáva s celou jedenástkou, a Rasťo, Rasťo bol jej kapitán. Keď nám na ihrisku predviedol pár fínt, iba tak, aby sa zahrial, zobral nás konečne so sebou do klubovej šatne, do toho posvätného chrámu všetkých najchlapskejších chlapov, kam ženy ani manželky nemajú vôbec žiadny prístup. Vo vnútri sa pohodovo usadil na sedačku, akoby mal za sebou už celý polčas a jeho urastený macko mu tvaroval ľavú stranu nohavíc. Netrpezlivo sme treli stenami o seba, aby sme aspoň čiastočne skrotili rastúce mravčenie v rozkroku. Chlípne sme sa k nemu pritisli, každá z jednej strany a teplá vôňa našich tirl mu dala na vedomie, že neexistuje nič, čo by od nás nemohol požadovať. Keď sa skúseno, žiadostivo a rovnakým dielom začal zaoberať našimi prsiami, strhla mu rozbesnená Monika boxerky a pred našimi očami sa vypružil skvostne žilnatý penis, jemne sa chvejúci ako preťažená basová struna. Nasliniť jeho žaluď bolo pre mňa prácou okamihu. Vzápätí mi už sladko pulzoval na podnebí a ja som jazykom láskala jeho zlatú žilu mocne pumpujúcu krv do tela tvrdnúceho falusu. Hneď nato mi Monikin mlsný jazýček zvlažil vystreľujúci klitoris a prvý orgazmus skrútil moje telo do klbka. Rasťo, ktorý to považoval za výzvu ho do mňa narazil ako stopér do súpera a šústal ma ligovým tempom rozkoš zatajujúcu kundu. Hneď nato prišiel druhý, tretí...piaty orgazmus, než som vyčerpaná spočinula na striedačke. Rasťov žrebec však vôbec neochabol. Vďačne som ho obomkla celou dlaňou a zaviedla Monike do hladnej bránky.
„Góól,“ jačala moja kamarátka, „zázrak, bomba!“ a jej konský zadok kŕčovito pracoval k dosiahnutiu orgazmu. Pri pohľade na mlsné pysky ohanbia vlhko obopínajúce Rasťov falus som znova začala masturbovať. Obe sme jačali rozkošou a navzájom sali a láskali plody svojich pŕs, zatiaľ čo Rasťo nás obrábal svojim žrebcom do omdlenia, až konečne s víťazným výkrikom ejakuloval do našich hladných papuliek. Na rozkošou sčervenanej tvári sa mu nakoniec objavil lišiacky úsmev.
„Mám pre vás prekvapenie dievčatá,“ povedal a zahľadel sa ku dverám klubovej šatne, do ktorých práve vstupovala jeho jedenástka...
štvrtok 28. októbra 2021
štvrtok 21. októbra 2021
Ako dvojičky
Sme veľmi pekné už na prvý pohľad, ale zároveň aj na nerozoznanie, ako dvojičky, aj keď Renáta je o celý rok staršia, a ja sa volám Sára a som o trochu teplokrvnejšia ako ona. A samozrejme tento náš výzor využívame ako sa dá. Už od materskej škôlky. Sme tmavšie ryšavky, samozrejme pravé, žiadna farba na vlasy a kto samozrejme chce, zistí to aj tam dolu, kde si vždy niečo po úprave necháme.
Obe sme na chlp rovnaké, 175 centimetrov, žiadne Eiffelovky, ani baby na basketbal, zato hore nám matka príroda uštedrila 85, v strede 60 a v bokoch len o desať viac, nakoľko máme pekne guľaté zadočky, pevné ako medicinbalová lopta a naše dlhé stehná si nikto nepopletie s lýtkami.
Ale inak si nás dokonale mýlia. Ku všetkému sme obe po predkoch zdedili trochu sadomasochistické sklony, máme to rada na ostro a páči sa nám keď chlap tiež jačí, takže nám na žúrkach začali hovoriť Žiletky. Už ako tínedžerky sme snívali o tom, ako si budeme vymieňať manželov, až nás život vytrestá prostitúciou s jedným chlapom, a vymysleli sme takú hru, že sa jednoducho vyzlečieme a chlapi budú musieť hádať, ktorá je ktorá, inak im v saune narežeme zadky brezovými metličkami. Niekomu sa to páči, inému nie, ale čo sa dá robiť keď sa na nás lepia ako muchy na med.
Samozrejme, že to máloktorý uhádne a tak je o zábavu postarané. A keď sa to náhodou aj niekomu podarí, aj tak povieme nie a je po paráde. Oni sú totižto chlapi ako slepí; pár nepatrných rozdielov by to predsa len bolo. Obidve si rozkošne holíme šušku, aby nad milostnými pyskami vyčnieval Venušin pahorok ako hlavička a pritom bolo dobre vidieť ako urastené lambia maiora i minora, pretože nám večne provokatívne vykukujú cez tie prvé. Ibaže ja som tam dolu trochu urastenejšia ako Renáta a ona má zase trochu väčšie bradavky, ale tí natvrdnutí čuráci vidia väčšinou iba seba a všetci ho tam chcú rýchlo napchať, akoby v tých ich gymnastických pohyboch spočívalo najväčšie ženské potešenie. Našťastie nám rodičia zanechali pekný dom a tak ich najprv naženieme do sauny, aby sme nekupovali mačku vo vreci, ukážeme im plácačky a metličky, ako sa s tým zachádza, aby to rozkošne bolelo, ale nezanechalo stopy. A tvrdosť tých ich nástrojov potom väčšinou vyskúšame zubami, čo sa niektorým celkom páči a s tým potom hráme ďalej našu dievčenskú hru.
Ibaže pred týždňom sa naplnilo to porekadlo, padla kosa na kameň a Rena sa do jedného z tých chlapíkov zahľadela. Ani sa jej nečudujem, postavu mal veľmi peknú a čuráka tiež riadne vyspelého. Bol to náš typ. Mal to rád divoko horúce s patričnou dávkou rozkoše z milostnej bolesti, ktorú vedel dávať aj dostávať ako málokto. K tomu mal predkožku tlstú ako poštár tašku a drsnú ako krokodília koža. Renáta sa s ním hneď na druhý deň niekam vytratila, ale na tretí deň prišla zase domov s poriadnym monoklom po okom a chudobnejšia o pár vytrhnutých vlasov.
„Deti, neprehnali ste to tak trochu?“ hovorím. „Toto sa predsa nerobí. Vyzeráš ako akvarel. Čo si mu urobila?“
Vyšlo najavo, že sa Renáta neovládla a zahryzla sa do tej predkožky rovno so žaluďom, keď už sa inak nechcel vzrušiť. On ju síce doriadil, ale jej to bolo jedno, ibaže ju taktiež vyhnal, čo bola pravá príčina bolesti, lebo ona ho skutočne milovala.
Renátu mám rada odmalička, a tak som sa rozhodla ju dať dokopy.
„Podaj mi tie jeho kľúča a nekrič mi tu!“ krotila som ju. „Prišla rada na mňa.“
Hneď to pochopila a ja som sa vydala za pohryznutým hrdinom, aby som ho presvedčila o svojej, rozumej Renátinej láske. Našťastie sa náš borec trochu upokojil. Išla som nato nežne, bola som ako z mesačných lúčov, páperia a medu a povedala som mu, že čo pusinka rozboľavela, to zasa pusinka napraví. Začala som ho žužlať a lízať ako náruživá fena. Hrdina sa mu rýchlo postavil, ale pán mal reči, že to stále bolí, a tak som sa napila teplého mlieka, trochu si ho nechala v puse a urobila som mu kúpeľ. To už mal obe ruky skoro po lakeť v mojej rozpálenej šuške a chcel, aby som mu to isté robila s medom. Keď sa vypilo šampanské, vytrhol mi penis z pusy a vrazil tam, kde mi božský tesár nechal dieru. Keď sme skončili, bol opäť ako rybička a ponúkol mi, chudák, rovno ponuku do manželstva.
„Musím sa opýtať Renáty,“ povedala som mu nato a vrátila sa opäť domov. Nebola som si istá ako Renátka zareaguje, ale postavila sa k tomu veľmi triezvo.
„Je tvoj,“ skonštatovala sucho, „budete mať svadbu“.
Renáte som samou vďačnosťou vylízala šušku do poriadneho orgazmu.
„Ale mám ešte jednu podmienku,“ pohrozila mi so široko roztiahnutými stehnami, „na každé výročie mi ho požičiaš. Je to fajn chlap!“
„Platí,“ zaviazala som sa.
Dnes som šťastne vydatá, ale svoj záväzok si voči najlepšej kamoške plním.
Obe sme na chlp rovnaké, 175 centimetrov, žiadne Eiffelovky, ani baby na basketbal, zato hore nám matka príroda uštedrila 85, v strede 60 a v bokoch len o desať viac, nakoľko máme pekne guľaté zadočky, pevné ako medicinbalová lopta a naše dlhé stehná si nikto nepopletie s lýtkami.
Ale inak si nás dokonale mýlia. Ku všetkému sme obe po predkoch zdedili trochu sadomasochistické sklony, máme to rada na ostro a páči sa nám keď chlap tiež jačí, takže nám na žúrkach začali hovoriť Žiletky. Už ako tínedžerky sme snívali o tom, ako si budeme vymieňať manželov, až nás život vytrestá prostitúciou s jedným chlapom, a vymysleli sme takú hru, že sa jednoducho vyzlečieme a chlapi budú musieť hádať, ktorá je ktorá, inak im v saune narežeme zadky brezovými metličkami. Niekomu sa to páči, inému nie, ale čo sa dá robiť keď sa na nás lepia ako muchy na med.
Samozrejme, že to máloktorý uhádne a tak je o zábavu postarané. A keď sa to náhodou aj niekomu podarí, aj tak povieme nie a je po paráde. Oni sú totižto chlapi ako slepí; pár nepatrných rozdielov by to predsa len bolo. Obidve si rozkošne holíme šušku, aby nad milostnými pyskami vyčnieval Venušin pahorok ako hlavička a pritom bolo dobre vidieť ako urastené lambia maiora i minora, pretože nám večne provokatívne vykukujú cez tie prvé. Ibaže ja som tam dolu trochu urastenejšia ako Renáta a ona má zase trochu väčšie bradavky, ale tí natvrdnutí čuráci vidia väčšinou iba seba a všetci ho tam chcú rýchlo napchať, akoby v tých ich gymnastických pohyboch spočívalo najväčšie ženské potešenie. Našťastie nám rodičia zanechali pekný dom a tak ich najprv naženieme do sauny, aby sme nekupovali mačku vo vreci, ukážeme im plácačky a metličky, ako sa s tým zachádza, aby to rozkošne bolelo, ale nezanechalo stopy. A tvrdosť tých ich nástrojov potom väčšinou vyskúšame zubami, čo sa niektorým celkom páči a s tým potom hráme ďalej našu dievčenskú hru.
Ibaže pred týždňom sa naplnilo to porekadlo, padla kosa na kameň a Rena sa do jedného z tých chlapíkov zahľadela. Ani sa jej nečudujem, postavu mal veľmi peknú a čuráka tiež riadne vyspelého. Bol to náš typ. Mal to rád divoko horúce s patričnou dávkou rozkoše z milostnej bolesti, ktorú vedel dávať aj dostávať ako málokto. K tomu mal predkožku tlstú ako poštár tašku a drsnú ako krokodília koža. Renáta sa s ním hneď na druhý deň niekam vytratila, ale na tretí deň prišla zase domov s poriadnym monoklom po okom a chudobnejšia o pár vytrhnutých vlasov.
„Deti, neprehnali ste to tak trochu?“ hovorím. „Toto sa predsa nerobí. Vyzeráš ako akvarel. Čo si mu urobila?“
Vyšlo najavo, že sa Renáta neovládla a zahryzla sa do tej predkožky rovno so žaluďom, keď už sa inak nechcel vzrušiť. On ju síce doriadil, ale jej to bolo jedno, ibaže ju taktiež vyhnal, čo bola pravá príčina bolesti, lebo ona ho skutočne milovala.
Renátu mám rada odmalička, a tak som sa rozhodla ju dať dokopy.
„Podaj mi tie jeho kľúča a nekrič mi tu!“ krotila som ju. „Prišla rada na mňa.“
Hneď to pochopila a ja som sa vydala za pohryznutým hrdinom, aby som ho presvedčila o svojej, rozumej Renátinej láske. Našťastie sa náš borec trochu upokojil. Išla som nato nežne, bola som ako z mesačných lúčov, páperia a medu a povedala som mu, že čo pusinka rozboľavela, to zasa pusinka napraví. Začala som ho žužlať a lízať ako náruživá fena. Hrdina sa mu rýchlo postavil, ale pán mal reči, že to stále bolí, a tak som sa napila teplého mlieka, trochu si ho nechala v puse a urobila som mu kúpeľ. To už mal obe ruky skoro po lakeť v mojej rozpálenej šuške a chcel, aby som mu to isté robila s medom. Keď sa vypilo šampanské, vytrhol mi penis z pusy a vrazil tam, kde mi božský tesár nechal dieru. Keď sme skončili, bol opäť ako rybička a ponúkol mi, chudák, rovno ponuku do manželstva.
„Musím sa opýtať Renáty,“ povedala som mu nato a vrátila sa opäť domov. Nebola som si istá ako Renátka zareaguje, ale postavila sa k tomu veľmi triezvo.
„Je tvoj,“ skonštatovala sucho, „budete mať svadbu“.
Renáte som samou vďačnosťou vylízala šušku do poriadneho orgazmu.
„Ale mám ešte jednu podmienku,“ pohrozila mi so široko roztiahnutými stehnami, „na každé výročie mi ho požičiaš. Je to fajn chlap!“
„Platí,“ zaviazala som sa.
Dnes som šťastne vydatá, ale svoj záväzok si voči najlepšej kamoške plním.
streda 6. októbra 2021
Depresívny sen
Sedel som v čakárni, kde boli iba dve sedačky potiahnuté koženkou a stolík s ohmatanými časopismi. Zízal som na dvere oproti mne, kde bola umiestnená tabuľka Mgr. Katarína J... Zvnútra nebolo bič počuť, ako inde u doktorov, ale napriek tomu som bol nervózny, od tej chvíle, keď som asi pred desiatimi minútami dorazil, ma napadlo asi trikrát potichu odísť. Zavolala sem moja matka. Nepáčilo sa jej ako odporne sa chovám a možno ju aj napadlo, že by som mohol urobiť nejakú hlúposť. Dlho do mňa tlačila pokiaľ som prikývol, že sa tu zastavím. Teraz ma už aj mrzelo, že som nato pristal, ale som zvyknutý plniť sľuby. Aby som sa niečím zamestnal, zdvihol som jeden časopis a zalistoval v ňom. Zaujala ma fotka jednej celebrity. Čiernovláska, dlhé nohy, sukňa tak krátka, že je bolo pod ňu vidieť. Tričko vypasované najmenej štvorkami, ktoré odhaľovalo pupok. niekde som čítal, že ide z postele do postele a jej konto rýchlo rastie a že v zásade nenosí nohavičky. Ale každý sa musí nejako živiť, povedal som si, keď sme raz o nej viedli debatu u nás na gymnáziu. Už som sa chcel začítať do krátkeho textu, keď sa zrazu otvorili dvere a zbadal som ženu, ktorá mohla mať okolo tridsaťpäť rokov. Bola trochu širšia v bokoch, mohutné prsia a husté vlasy jej padali až na ramená.
„Stanislav V...?“ oslovila ma.
Prikývol som, odložil časopis a vstal. Zišla po mne čarovne orosenými očami, podala mi ruku so strieborným náramkom na zápästí.
„Ahoj. Som psychologička J... Môžeš ísť ďalej.“ Ukázala rukou do miestnosti a keď som sa okolo nej pretiahol, zatvorila za mnou dvere.
„Sadni si. Nevadí ti, že ti tykám?“
„Vôbec nie,“ dostal som zo seba a uvelebil som sa do kresla.
Čosi hľadala v registračnej skrinke a ja som mal čas si ju poriadne prezrieť. Na sebe mala čierny nohavicový kostým a bielu blúzku. Krk jej zdobil náhrdelník z perál a aj na ušných lalôčikoch jej viseli perlové náušnice.
„Tak mi Stanislav povedz, prečo si tu,“ povedala keď sa usadila za opačnou hranou stola.
„Matka si myslí, že nie som v poriadku.“
„Ty máš iný názor?“
„Tak, nejako by som sa s tým vysporiadal,“ dostal som zo seba, ale nebol si tým istý. Najskôr to na mne aj spoznala.
„Určite nemusíš mať obavy, že by sa niekto dozvedel, čo si povieme. Veríš mi?“
Prikývol som. „Keď, ale ja neviem, ako Vám to vysvetliť.“
„Začni tým, čo ťa ako prvé napadne. Nejako to spolu dáme dokopy. A napravíme samozrejme.“ Pridala vrúcny úsmev a nevedomky si siahla na ten perlový náhrdelník.
„Ide o takú vec... Možno sa Vám to bude zdať smiešne... Hanbím sa,“ súkal som zo seba.
„Na hanbu zabudni. Som tu pre teba, Stanko,“ povedala povzbudivo.
„Vlastne to začalo tým snom...“ Pritom som nedokázal odlepiť oči od jej poprsia. „Stále sa to opakuje.“
„O čo v ňom ide?“
„Vidím blondínu asi vo Vašom veku. Príde až ku mne a... Jednoducho robí všetko, čo si prajem. Je to s ňou veľmi pekné. Prebúdzam sa celý spotený, ale šťastný.“ Zdvihol som oči do tváre psychologičky J., prehltol slinu. „Ibaže v skutočnosti...“
„Je to inak?“ pomohla mi.
„Áno. Nedokážem to. Mám a tým jednoducho problémy,“ skoro som zašepkal s očami znova pri kolenách.
„Zlyhal si, to sa stáva. Obzvlášť mladíkom, ktorí myslia iba nato. Musíš mi pravdivo objasniť, čo sa stalo. Určite to napravíme,“ hovorila mi do duše.
„Ste si istá?“ zahlásil som v nádeji.
„Určite. Možno ide iba o nedostatok sebavedomia.“
„Asi máte pravdu.“
„Rozprávaj,“ vyzvala ma.
„V podstate, veľa toho nie je. Jedna baba z našej ulice, o dva roky staršia, ma už dlhší čas provokovala. Hovoria o nej, že ... že ide s každým. Myslel som si: taká je na prvý krát najlepšia. Pozval som ju na prechádzku k hradu. V aleji ale zahlásila, že je zbytočné, aby sme sa ťahali až do lesa. Predstavoval som si, že to bude ako s blondínkou vo sne. Že sa budeme najskôr bozkávať a hladkať. Ibaže ona...“ zavzdychal som.
„Pripadalo jej to tiež zbytočné?“
„Áno,“ vyhŕkol som, ale hlavu som nedvihol, cítil som, ako sa začínam červenať.
„Hneď mi rozopínala nohavice a... Nedokázal som to. A ona... Neprial by som Vám počuť, čo všetko hovorila. A potom... Nechala ma tam.“
„Skúsil si to niekedy neskôr?“
Záporne som pokrútil hlavou.
„Neodvážil som sa. Vždy som si spomenul na tú aleju a bolo po všetkom.“
Teraz som sa už zahľadel do jej tváre, aby som zistil, čo si o tom myslí, ale tvárila sa neutrálne a ku všetkému tomu mlčala. Napadlo ma, že si nevie rady rovnako ako ja. Už som ľutoval, že som sa jej zveril. Zdvihol som sa z kresla a pozrel sa ku dverám. Asi som váhal dlhšie, ako bolo treba. Psychologička J. náhle stála kúsok odo mňa.
„Takto nemôžeš odísť?“
„Beztak to bolo k ničomu,“ zamrmlal som s očami zavesenými na jej nádhernom poprsí. Priťahovalo ma ako silný magnet.
„Keby ste vedela, ako som z toho zmätený,“ zlomil sa mi hlas.
Stačil iba krok, aby som bol tesne pri nej. Objal som ju cez boky, zaboril tvár do blúzky a zavzlykal.
„Ja to predsa viem,“ povedala a namiesto toho, aby ma odstrčila, pohladila ma po vlasoch.
„Sľúbila som ti, že to spolu vyriešime. Sľub platí, Stanko.“
Jemne ma odstrčila, zobrala ma za lakeť, doviedla ma k pohovke za tým kresielkom, v ktorom som sedel.
„Maj chvíľku strpenia,“ utrúsila a vykročila ku dverám.
Doľahlo ku mne dvojité cvaknutie zámku. Potom ľahké kroky. Vracala sa. Unáhlene som dumal, čo to má znamenať. Zastavila sa predo mnou. Jej mlčanie mi pripadalo ako celá večnosť. Konečne mi položila dlane na ramená.
„Niečo s tým urobíme Stanko.“
Neveril som vlastnému sluchu. Chcel som vypustiť z úst, čo má na mysli, ale jej dlane sa ocitli na bokoch mojej hlavy. Zaklonila mi ju a zohla sa. Na mojich perách sa ocitli jej ústa. Pobozkala ma a nebola to priateľská pusa. Striedavo sa zmocnila hornej a dolnej pery a do úst mi vkĺzol jej jazyk. Pôsobilo to tak dráždivo, že môj jazyk neodolal a išiel v ústrety tomu jej. Preplietli sme ich a laškovali. Aby to neskončilo, zdvihol som ruky, ovinul ich okolo jej krku. Akoby som zabudol, že ona je psychologička a ja pacient, bol som stále aktívnejší.
„Vyzleč ma,“ zhlboka sa potom nadýchla.
Vyslovila to s takou samozrejmosťou, že som nemal pochýb o tom, že to skutočne chce. Stiahol som z nej sačko a hneď s roztrasenými pohybmi som začal rozopínať bielu blúzku, pod ktorou sa rysovala čierna podprsenka. Vyšklbol som ju z nohavíc a položil ruky na jej ramená. Bez toho, aby prerušila naše vášnivé bozkávanie, šikovne sa jej zbavila. Posunul som prsty k zapínaniu podprsenky. Chvíľu mi trvalo, než sa mi podarilo uvoľniť háčiky. Pohľad na jej obnažené prsia ma za tú námahu odmenil. Psychologička J. sa vzpriamila, pohybom ruky si odstránila červenkasté kučery z očí. Veľké prsia sa jej vypäli. Bolo mi z toho teplo, ale už nahmatala moju ruku a položila si ju na bok. Stačilo rozopnúť zips a nohavice padali. Obnažili čierne nohavičky zakrývajúce jej klin.
„Zatiaľ stačí,“ povedala s úsmevom a padla na kolená pri mojich nohách.
Šikovne mi uvoľnila rifle a dlaňami pod ne vkĺzla. Cítil som ako prechádza po slipoch v mieste, kde sa mi už bláznil vták.
„Pomôž mi.“
Nebolo ťažké pochopiť, čo odo mňa očakáva. Nadvihol som sa a strhol po stehnách rifle súčasne so slipmi. Keď som dosadol, prstami zomkla vztýčeného vtáka a mne to pripadalo, akoby do mňa preskočili nejaké iskry.
„Taký nástroj by nemal leňošiť.“
Zdvihla hlavu. Uchopil som ju do dlaní a dychtivo začal bozkávať. jej ruka z môjho vtáka zmizla, ale prišlo niečo lepšie, jej krásne prsia. Zaklonila hlavu.
„Páči sa ti takáto terapia?“ Usmievala sa.
„Nikdy Vám to nezabudnem,“ zamrmlal som.
„Postačí mi vedomie, že už nemáš žiadne depresie. Teraz si na teba sadnem a... Nesklameš ma, že?“.
Než som zo seba dostal odpoveď, zdvihla sa a v miernom predklone sa zbavila nohavičiek a vzápätí sa ocitla svojim jemne ochlpeným ryšavým klinom pri mojej tvári. Objal som ju cez boky a pritisol tvár k podbrušku. Nadýchol som do seba úžasnú vôňu a ako omámený spúšťal ústa nižšie. Keď som pod perami pocítil našpúlené pysky ohanbia, vystrelil som medzi ne jazyk. Neuhla. Mal som pocit, že sa schová presne ako tá žena z môjho sna. Objavil som klitoris a zhora som začul hlasnejšie nadýchnutie. Vtiahol som ho medzi pery a požužlal. Zaborila prsty do mojich vlasov. Kŕčovito ich zomkla. Vnímal som chvenie jej tela. Pustil som klitoris a prenikol jazykom medzi pasky. Uvítalo ma teplé vlhko.
„Chceš ma tak veľmi, ako chcem ja teba, Stanko?“
Len čo som prikývol, máličko sa odtiahla. Stiahol som kolená k sebe. Roznožmo klesala. Keď nahmatala môjho vzpriameného vtáka, prinútila ho vkĺznuť medzi poddajné pysky a zvoľna dosadla. Bol som hlboko v jej úžasnej kunde a ústami sa mohol hrať s jej veľkými prsnými bradavkami.
„Ty si ale silný. Takto som už dlho nikoho necítila. Hneď ako si vošiel, napadlo ma, že by som ťa chcela mať v sebe. Netušila som, že sa to skutočne stane. Ešte nikdy som sa nespreneverila v svojej profesii. Že mi to nemáš za zlé?“
„Ani si nedokážete predstaviť, ako ste ma potešila. Úplne z Vás šaliem,“ mrmlal som a šmátral jej rukami po chrbte.
„Upokoj sa. Nechaj všetko na mňa. bude nám nádherne.“
Ovinula mi ruky okolo krku a zvoľna sa zdvíhala. Potom zase klesala. Jej pohyby sa stávali čoraz plynulejšími. Neponáhľala sa. Držal som ju a ústretovo sa jej vzpínal. Začala vyvracať hlavu a híkať. Mal som pocit, že zhorím tým teplom ktoré vznikalo v mojom napuchnutom penise a šírilo sa do celého môjho tela ako horúca lavína. V tomto báječnom rozpoložení ma ani nenapadlo, aby som pomyslel na záver. U nej to však bolo iné. Náhle a podstatne zrýchlila kĺzanie a to malo vplyv aj na mňa. Prehol som sa, zaťal prsty do jej chrbta a s chrčaním striekal. Zakvílila a roztriasla sa. Tlačila sa na mňa prsiami a rukami ma skoro škrtila. Dýchal som ako voľakedajšia parná lokomotíva ťažkotonážneho vlaku, chňapol som jej ústami po prsníku a cmúľal bradavku, akoby by som očakával, že predsa len niečo vystrekne. Keď sa upokojila, skĺzla z mojich nôh vedľa na pohovku. So zatvorenými očami napolo ležala s nohami na koberci, na Venušinom pahorku svietili červenkasté chĺpky. Pozoroval som ju a rýchlo sa zotavoval. Nahmatal som vtáka a zľahka zapumpoval predkožkou. Otvorila oči a v jej tvári sa objavil výraz prekvapenia.
„Čo keby som...“ začal som.
„Musíš,“ zareptala a tak som vyskočil a razom sa ocitol medzi jej nohami.
Uchopil som ich za lýtka, zdvihol ich a so znova stoporeným vtákom jej zabrázdil po podbrušku. Chtivo sa prehla. Napichol som ho medzi jej roztvorené pysky ohanbia, oboma rukami tlačil vztýčené nohy k jej telu a predieral sa do mokrej kundy. Keď som do nej dorazil, zhíkla. Keď toho bola schopná, zdvihla ruky a chytila sa mojich ramien. Z počiatočného kostrbatého tempa som postupne prešiel do kĺzania a dostal ho pod kontrolu. Dokonca som sa jej opýtal, či jej nebude vadiť, ak to do nej pustím. Zahlásila, že si s tým nemám robiť starosť. To ma ešte viac nabudilo. Začala híkať a počiatočná krč v jej kunde mi začala žmýkať vtáka. Pár rýchlejších pohybov a už ma to dostalo. Ako z obrovskej diaľky som počul jej slastné kvílenie.
Od toho dňa nemám so sexom problémy a klátim jednu spolužiačku za druhou. Magistra J. však nie je minulosťou. Dokonca ku mne chodí na kontroly, ako tvrdí mojej matke. Stali sa z nich kamarátky. A môj príbeh o psychologičke, ktorá mi dodala odvahu by mohol pokojne pokračovať.
„Stanislav V...?“ oslovila ma.
Prikývol som, odložil časopis a vstal. Zišla po mne čarovne orosenými očami, podala mi ruku so strieborným náramkom na zápästí.
„Ahoj. Som psychologička J... Môžeš ísť ďalej.“ Ukázala rukou do miestnosti a keď som sa okolo nej pretiahol, zatvorila za mnou dvere.
„Sadni si. Nevadí ti, že ti tykám?“
„Vôbec nie,“ dostal som zo seba a uvelebil som sa do kresla.
Čosi hľadala v registračnej skrinke a ja som mal čas si ju poriadne prezrieť. Na sebe mala čierny nohavicový kostým a bielu blúzku. Krk jej zdobil náhrdelník z perál a aj na ušných lalôčikoch jej viseli perlové náušnice.
„Tak mi Stanislav povedz, prečo si tu,“ povedala keď sa usadila za opačnou hranou stola.
„Matka si myslí, že nie som v poriadku.“
„Ty máš iný názor?“
„Tak, nejako by som sa s tým vysporiadal,“ dostal som zo seba, ale nebol si tým istý. Najskôr to na mne aj spoznala.
„Určite nemusíš mať obavy, že by sa niekto dozvedel, čo si povieme. Veríš mi?“
Prikývol som. „Keď, ale ja neviem, ako Vám to vysvetliť.“
„Začni tým, čo ťa ako prvé napadne. Nejako to spolu dáme dokopy. A napravíme samozrejme.“ Pridala vrúcny úsmev a nevedomky si siahla na ten perlový náhrdelník.
„Ide o takú vec... Možno sa Vám to bude zdať smiešne... Hanbím sa,“ súkal som zo seba.
„Na hanbu zabudni. Som tu pre teba, Stanko,“ povedala povzbudivo.
„Vlastne to začalo tým snom...“ Pritom som nedokázal odlepiť oči od jej poprsia. „Stále sa to opakuje.“
„O čo v ňom ide?“
„Vidím blondínu asi vo Vašom veku. Príde až ku mne a... Jednoducho robí všetko, čo si prajem. Je to s ňou veľmi pekné. Prebúdzam sa celý spotený, ale šťastný.“ Zdvihol som oči do tváre psychologičky J., prehltol slinu. „Ibaže v skutočnosti...“
„Je to inak?“ pomohla mi.
„Áno. Nedokážem to. Mám a tým jednoducho problémy,“ skoro som zašepkal s očami znova pri kolenách.
„Zlyhal si, to sa stáva. Obzvlášť mladíkom, ktorí myslia iba nato. Musíš mi pravdivo objasniť, čo sa stalo. Určite to napravíme,“ hovorila mi do duše.
„Ste si istá?“ zahlásil som v nádeji.
„Určite. Možno ide iba o nedostatok sebavedomia.“
„Asi máte pravdu.“
„Rozprávaj,“ vyzvala ma.
„V podstate, veľa toho nie je. Jedna baba z našej ulice, o dva roky staršia, ma už dlhší čas provokovala. Hovoria o nej, že ... že ide s každým. Myslel som si: taká je na prvý krát najlepšia. Pozval som ju na prechádzku k hradu. V aleji ale zahlásila, že je zbytočné, aby sme sa ťahali až do lesa. Predstavoval som si, že to bude ako s blondínkou vo sne. Že sa budeme najskôr bozkávať a hladkať. Ibaže ona...“ zavzdychal som.
„Pripadalo jej to tiež zbytočné?“
„Áno,“ vyhŕkol som, ale hlavu som nedvihol, cítil som, ako sa začínam červenať.
„Hneď mi rozopínala nohavice a... Nedokázal som to. A ona... Neprial by som Vám počuť, čo všetko hovorila. A potom... Nechala ma tam.“
„Skúsil si to niekedy neskôr?“
Záporne som pokrútil hlavou.
„Neodvážil som sa. Vždy som si spomenul na tú aleju a bolo po všetkom.“
Teraz som sa už zahľadel do jej tváre, aby som zistil, čo si o tom myslí, ale tvárila sa neutrálne a ku všetkému tomu mlčala. Napadlo ma, že si nevie rady rovnako ako ja. Už som ľutoval, že som sa jej zveril. Zdvihol som sa z kresla a pozrel sa ku dverám. Asi som váhal dlhšie, ako bolo treba. Psychologička J. náhle stála kúsok odo mňa.
„Takto nemôžeš odísť?“
„Beztak to bolo k ničomu,“ zamrmlal som s očami zavesenými na jej nádhernom poprsí. Priťahovalo ma ako silný magnet.
„Keby ste vedela, ako som z toho zmätený,“ zlomil sa mi hlas.
Stačil iba krok, aby som bol tesne pri nej. Objal som ju cez boky, zaboril tvár do blúzky a zavzlykal.
„Ja to predsa viem,“ povedala a namiesto toho, aby ma odstrčila, pohladila ma po vlasoch.
„Sľúbila som ti, že to spolu vyriešime. Sľub platí, Stanko.“
Jemne ma odstrčila, zobrala ma za lakeť, doviedla ma k pohovke za tým kresielkom, v ktorom som sedel.
„Maj chvíľku strpenia,“ utrúsila a vykročila ku dverám.
Doľahlo ku mne dvojité cvaknutie zámku. Potom ľahké kroky. Vracala sa. Unáhlene som dumal, čo to má znamenať. Zastavila sa predo mnou. Jej mlčanie mi pripadalo ako celá večnosť. Konečne mi položila dlane na ramená.
„Niečo s tým urobíme Stanko.“
Neveril som vlastnému sluchu. Chcel som vypustiť z úst, čo má na mysli, ale jej dlane sa ocitli na bokoch mojej hlavy. Zaklonila mi ju a zohla sa. Na mojich perách sa ocitli jej ústa. Pobozkala ma a nebola to priateľská pusa. Striedavo sa zmocnila hornej a dolnej pery a do úst mi vkĺzol jej jazyk. Pôsobilo to tak dráždivo, že môj jazyk neodolal a išiel v ústrety tomu jej. Preplietli sme ich a laškovali. Aby to neskončilo, zdvihol som ruky, ovinul ich okolo jej krku. Akoby som zabudol, že ona je psychologička a ja pacient, bol som stále aktívnejší.
„Vyzleč ma,“ zhlboka sa potom nadýchla.
Vyslovila to s takou samozrejmosťou, že som nemal pochýb o tom, že to skutočne chce. Stiahol som z nej sačko a hneď s roztrasenými pohybmi som začal rozopínať bielu blúzku, pod ktorou sa rysovala čierna podprsenka. Vyšklbol som ju z nohavíc a položil ruky na jej ramená. Bez toho, aby prerušila naše vášnivé bozkávanie, šikovne sa jej zbavila. Posunul som prsty k zapínaniu podprsenky. Chvíľu mi trvalo, než sa mi podarilo uvoľniť háčiky. Pohľad na jej obnažené prsia ma za tú námahu odmenil. Psychologička J. sa vzpriamila, pohybom ruky si odstránila červenkasté kučery z očí. Veľké prsia sa jej vypäli. Bolo mi z toho teplo, ale už nahmatala moju ruku a položila si ju na bok. Stačilo rozopnúť zips a nohavice padali. Obnažili čierne nohavičky zakrývajúce jej klin.
„Zatiaľ stačí,“ povedala s úsmevom a padla na kolená pri mojich nohách.
Šikovne mi uvoľnila rifle a dlaňami pod ne vkĺzla. Cítil som ako prechádza po slipoch v mieste, kde sa mi už bláznil vták.
„Pomôž mi.“
Nebolo ťažké pochopiť, čo odo mňa očakáva. Nadvihol som sa a strhol po stehnách rifle súčasne so slipmi. Keď som dosadol, prstami zomkla vztýčeného vtáka a mne to pripadalo, akoby do mňa preskočili nejaké iskry.
„Taký nástroj by nemal leňošiť.“
Zdvihla hlavu. Uchopil som ju do dlaní a dychtivo začal bozkávať. jej ruka z môjho vtáka zmizla, ale prišlo niečo lepšie, jej krásne prsia. Zaklonila hlavu.
„Páči sa ti takáto terapia?“ Usmievala sa.
„Nikdy Vám to nezabudnem,“ zamrmlal som.
„Postačí mi vedomie, že už nemáš žiadne depresie. Teraz si na teba sadnem a... Nesklameš ma, že?“.
Než som zo seba dostal odpoveď, zdvihla sa a v miernom predklone sa zbavila nohavičiek a vzápätí sa ocitla svojim jemne ochlpeným ryšavým klinom pri mojej tvári. Objal som ju cez boky a pritisol tvár k podbrušku. Nadýchol som do seba úžasnú vôňu a ako omámený spúšťal ústa nižšie. Keď som pod perami pocítil našpúlené pysky ohanbia, vystrelil som medzi ne jazyk. Neuhla. Mal som pocit, že sa schová presne ako tá žena z môjho sna. Objavil som klitoris a zhora som začul hlasnejšie nadýchnutie. Vtiahol som ho medzi pery a požužlal. Zaborila prsty do mojich vlasov. Kŕčovito ich zomkla. Vnímal som chvenie jej tela. Pustil som klitoris a prenikol jazykom medzi pasky. Uvítalo ma teplé vlhko.
„Chceš ma tak veľmi, ako chcem ja teba, Stanko?“
Len čo som prikývol, máličko sa odtiahla. Stiahol som kolená k sebe. Roznožmo klesala. Keď nahmatala môjho vzpriameného vtáka, prinútila ho vkĺznuť medzi poddajné pysky a zvoľna dosadla. Bol som hlboko v jej úžasnej kunde a ústami sa mohol hrať s jej veľkými prsnými bradavkami.
„Ty si ale silný. Takto som už dlho nikoho necítila. Hneď ako si vošiel, napadlo ma, že by som ťa chcela mať v sebe. Netušila som, že sa to skutočne stane. Ešte nikdy som sa nespreneverila v svojej profesii. Že mi to nemáš za zlé?“
„Ani si nedokážete predstaviť, ako ste ma potešila. Úplne z Vás šaliem,“ mrmlal som a šmátral jej rukami po chrbte.
„Upokoj sa. Nechaj všetko na mňa. bude nám nádherne.“
Ovinula mi ruky okolo krku a zvoľna sa zdvíhala. Potom zase klesala. Jej pohyby sa stávali čoraz plynulejšími. Neponáhľala sa. Držal som ju a ústretovo sa jej vzpínal. Začala vyvracať hlavu a híkať. Mal som pocit, že zhorím tým teplom ktoré vznikalo v mojom napuchnutom penise a šírilo sa do celého môjho tela ako horúca lavína. V tomto báječnom rozpoložení ma ani nenapadlo, aby som pomyslel na záver. U nej to však bolo iné. Náhle a podstatne zrýchlila kĺzanie a to malo vplyv aj na mňa. Prehol som sa, zaťal prsty do jej chrbta a s chrčaním striekal. Zakvílila a roztriasla sa. Tlačila sa na mňa prsiami a rukami ma skoro škrtila. Dýchal som ako voľakedajšia parná lokomotíva ťažkotonážneho vlaku, chňapol som jej ústami po prsníku a cmúľal bradavku, akoby by som očakával, že predsa len niečo vystrekne. Keď sa upokojila, skĺzla z mojich nôh vedľa na pohovku. So zatvorenými očami napolo ležala s nohami na koberci, na Venušinom pahorku svietili červenkasté chĺpky. Pozoroval som ju a rýchlo sa zotavoval. Nahmatal som vtáka a zľahka zapumpoval predkožkou. Otvorila oči a v jej tvári sa objavil výraz prekvapenia.
„Čo keby som...“ začal som.
„Musíš,“ zareptala a tak som vyskočil a razom sa ocitol medzi jej nohami.
Uchopil som ich za lýtka, zdvihol ich a so znova stoporeným vtákom jej zabrázdil po podbrušku. Chtivo sa prehla. Napichol som ho medzi jej roztvorené pysky ohanbia, oboma rukami tlačil vztýčené nohy k jej telu a predieral sa do mokrej kundy. Keď som do nej dorazil, zhíkla. Keď toho bola schopná, zdvihla ruky a chytila sa mojich ramien. Z počiatočného kostrbatého tempa som postupne prešiel do kĺzania a dostal ho pod kontrolu. Dokonca som sa jej opýtal, či jej nebude vadiť, ak to do nej pustím. Zahlásila, že si s tým nemám robiť starosť. To ma ešte viac nabudilo. Začala híkať a počiatočná krč v jej kunde mi začala žmýkať vtáka. Pár rýchlejších pohybov a už ma to dostalo. Ako z obrovskej diaľky som počul jej slastné kvílenie.
Od toho dňa nemám so sexom problémy a klátim jednu spolužiačku za druhou. Magistra J. však nie je minulosťou. Dokonca ku mne chodí na kontroly, ako tvrdí mojej matke. Stali sa z nich kamarátky. A môj príbeh o psychologičke, ktorá mi dodala odvahu by mohol pokojne pokračovať.
streda 15. septembra 2021
Lucia od susedov
Moja terajšia priateľka odišla k synovi, aby sa potešila pri vnúčatách, a tak sa stal zo mňa „slamený vdovec“, pokiaľ je rovnako možné nazvať muža vo voľnom zväzku, ktorý sme medzi sebou mali. Ubehol týždeň a Jarmilky nebolo. Potom mi zazvonil mobil, opýtala sa ako sa mám, oznámila mi, že to vyzerá ešte na najmenej desať dní, nevesta musela do nemocnice a tí drobci – ako isto pochopím – potrebujú ženskú starostlivosť. Chápal som to, aj keď... Čo si budeme nahovárať. Už ten týždeň je pre muža, ktorý si zvykol, že to má každý deň, až moc.
Písal som vtedy monografiu jedného pána, ktorý mal dosť romantický život a naviac sa mu podarilo vydať desať vydarených kníh a priznám sa, už sa mi o tom aj v noci snívalo. No a ten deň o ktorom bude reč, som to jednoducho zapichol, aby som si trochu oddýchol, prípadne si usporiadal v hlave, čo do rukopisu ešte dopísať.
Už zrána oblohu rozsvietilo slnko a tak som sa po návrate z mesta vyzliekol iba do trenírok, zobral deku z pohovky a noviny do ruky a takto som vyšiel za domček do záhrady. Deku som rozprestrel na mieste obkľúčenom hustými kríkmi ríbezlí, takže tam nebol odnikiaľ vidieť. V ľahu som vystavil svoje telo slnečným lúčom, tvár som si zakryl novinami. Netrvalo dlho a premohlo ma driemanie. Prebrali ma až kroky zľava od plota. Zašuchotalo tam lístie. Pohol som hlavou, aby som sa zbavil novín, otvoril oči a uvidel vyjsť spoza ríbezlí štíhlu postavičku. Ihneď som spoznal Luciu od susedov. Spustil som očné viečka. V posledných dňoch som mával pocit, akoby sa jej vzťah ku mne – predtým iba zvedavý – začal meniť na akúsi neobratne potláčanú dychtivosť, ktorá mohla znamenať aj túžbu.
Čo si to nahováram? povedal som si po každý raz, keď ma to napadlo, nedávno mala osemnásť a ja som už mal Kristove roky za sebou. Možno aj skutočnosť , že som bol sám, prispela k tomu, že som si na Luciu občas spomenul a zotrvala mi v hlave ako cudzopasný chrobák. Stále častejšie, obzvlášť po stretnutí s ňou, som sa pristihol pri myšlienke, že by mi niečo takého nebolo proti srsti. Večerné predstavy, že by som ju s radosťou zovrel v náručí, zatemnili akékoľvek obmedzenie a namiesto toho, aby som si povedal „dosť“, sa mi Lucia začala zjavovať aj v mojich snoch. Stručne povedané: Zadrela sa mi pod kožu.
A teraz bola tu a ja som mal pocit, akoby mi čosi bránilo dýchať. Úľak? To určite nie, skôr išlo o obavu, aby som ju niečím nevyplašil a ona nezmizla. S prižmúrenými očami som sa pozeral pred seba. Lucia stála len na krok od chodidiel mojich nôh a jej zrak kĺzal po mojom rozprestretom tele od tváre nižšie. Keby som vedel, že ju nevyplaším, vedel by som, čo si počať! preletelo mi hlavou a očami zastretými mihalnicami som skúmal jej tvár. Malý noštek, iskrivé oči, nádherne vykrojené zmyselné pery, zlatisté vlasy až po ramená. Medzi priliehavým tričkom patrične vypnutým minimálne trojkami a krátkou voľnou sukničkou, prúžok opálenej pokožky a v neposlednej rade dlhé, úžasne modelované nohy...
Bože, to je ale nádhera! chcel som vykríknuť.
„Ahoj,“ povedala polohlasne a olizla si jazýčkom hornú peru.
Keď som nereagoval, potichu sa zachichotala. Možno si myslela, že spím, možno ju napadlo, že to využije, aby si ma prezrela z bezprostrednej blízkosti. Nakoniec to bolo to druhé – ako mi neskôr povedala – pretože o dva kroky pristúpila a naraz stála skoro pri mojich kolenách. Vďaka mojim natiahnutým nohám sa musela rozkročiť. Nie veľmi, ale napriek tomu mi poskytla úžasný pohľad na stehná pod sukničkou. Náhle sa dala do podrepu a utrúsila:
„Nerob sa, že spíš.“
Zažundral som. „To si ty?“
„V celej svojej kráse...“ zachichúňala sa.
„Myslel som, že sa mi to iba zdá.“
„Ty si skutočne spal?“
Prikývol som.
„Tak spi ďalej,“ povedala zamračeným výrazom v tvári a začala sa dvíhať.
Aby som jej v tom zabránil, pricapol som obe dlane na jej nohy na kolenami.
„Počkaj, keď už si tu.“
„Áno? Ale takto by si ma nemal držať.“
„Prečo nie?“
„Pretože... Tak dobre, ale vyššie ich už nedávaj.“
„A ak by som dal?“
Keď neodpovedala, posúval som ruky vyššie, až sa dostali ku okraju nohavičiek.
„To šteklí.“ Zachichotala sa.
„Podstatné je, že ti to nie je nepríjemné,“ povedal som a obidvoma palcami zašmátral po hebkých vnútorných stranách stehien.
„Čo ak sa niekto pozerá...“ vydýchla.
„Nie je sem odnikiaľ vidieť. Aké máš nohavičky?“
„Teba zaujímajú moje nohavičky?“
Očami jej preskočili iskričky.
„Len ma tak napadlo, aké nosíš.“
„Ty si myslel na moje nohavičky?“
„Vadí ti to?“
„Ale nie. Ja len... Fakt ich chceš vidieť?“ pozrela sa mi priamo do očí, v tvári sa trochu začervenala.
Samozrejme som prikývol. Predpokladal som, že si vyhrnie iba sukňu, ale siahla oboma rukami pod ňu, udvihla jednu, vzápätí druhú nohu a biele nohavičky pristáli na mojej tvári. Nadýchol som a pach jej rozkroku a zahlásil:
„Krásne voniaš.“
„Nehovor to,“ zareptala a padla kolenami pri mojich nohách.
„Bezmocne im závidím.“
„Nohavičkám? Čo?“
„Že sa ťa tam môžu dotýkať.“
„Chceš povedať, že by si sa ma tam chcel tiež dotýkať?“
„Áno, veľmi...“ priznal som a pocítil ako mi čurák naberá na objeme.
Už dávno ma niečo také nevzrušilo. Skĺzla pohľadom pod moje brucho a alabastrové čelo jej rozdeľovali malé vrásky, akoby usilovne premýšľala. Nepochybne o mojom želaní.
„Dovolím ti to, keď mi tiež dovolíš dotknúť sa ho. Ale prvú,“ zamrmlala.
Netušil som, že sa dohodneme tak rýchlo.
„Ty môžeš všetko Lucka,“ reagoval som okamžite.
Len čo som to dopovedal, jej ruka zamierila do môjho rozkroku, kde už bilo na poplach. Jej roztrasené prsty skĺzli po látke a potom sa zomkli.
„Panebože,“ vypadlo z nej.
Držala môjho stoporeného vtáka, zrýchlene dýchala a tvár mala ako obarenú. Trvalo nekonečne dlho pokým stiahla ruku k telu.
„Skoro som sa bál, že mi ho odtrhneš,“ povedal som, aby som odľahčil napätie, ktoré nás oboch ovládalo a vsunul obe ruky pod jej sukňu.. Končekmi prstov som sa šplhal po vnútorných stehnách. Cítil som, ako sa Lucia trasie. Konečne som sa dostal k vypuklej buchtičke, nahmatal zvislú brázdičku a išiel po nej smerom nahor. Lucka sa zhlboka nadýchla. Potom som prstami urobil pohyb, ktorý roztvoril chlopničky ukrývajúce hrášok klitorisu.
„Prestaň,“ zakňučala, ale nepohla sa.
„Nepáči sa ti to?“
„Budem hneď mokrá,“ povedala mi a odvrátila hlavu.
„Hlavne, nech ti to robí dobre.“
Vyslobodil som ľavú ruku spod sukne, nahmatal Luckin chrbát, tlakom naň som ju dostal do predklonu.
„Daj mi pusu,“ vyzval som ju a ukazovák pravej ruky pretlačil medzi prsty jej lastúrky vo chvíli keď ma pobozkala. Bozkával som ju a Lucia pod pohybom prsta v sebe nádherne vlhla. Niet pochýb, že sa so svojou mačičkou často hrávala.
Zrazu poodtiahla hlavu. „Nebude to bolieť, však?“
„Toto určite nie.“
Milimeter po milimetri som prenikal prstom hlbšie. Až k pružnej prekážke. Lucia sa mykla a akoby celá zatuhla. Povytiahol som ukazovák obalený jej šťavou a presunul ho ku klitorisu. Neponáhľal som sa a bolo vidieť, že sa postupne uvoľňovala. Penis mi napínal trenírky a zmocnila sa ma obrovská túžba. Zavzdychal som.
Písal som vtedy monografiu jedného pána, ktorý mal dosť romantický život a naviac sa mu podarilo vydať desať vydarených kníh a priznám sa, už sa mi o tom aj v noci snívalo. No a ten deň o ktorom bude reč, som to jednoducho zapichol, aby som si trochu oddýchol, prípadne si usporiadal v hlave, čo do rukopisu ešte dopísať.
Už zrána oblohu rozsvietilo slnko a tak som sa po návrate z mesta vyzliekol iba do trenírok, zobral deku z pohovky a noviny do ruky a takto som vyšiel za domček do záhrady. Deku som rozprestrel na mieste obkľúčenom hustými kríkmi ríbezlí, takže tam nebol odnikiaľ vidieť. V ľahu som vystavil svoje telo slnečným lúčom, tvár som si zakryl novinami. Netrvalo dlho a premohlo ma driemanie. Prebrali ma až kroky zľava od plota. Zašuchotalo tam lístie. Pohol som hlavou, aby som sa zbavil novín, otvoril oči a uvidel vyjsť spoza ríbezlí štíhlu postavičku. Ihneď som spoznal Luciu od susedov. Spustil som očné viečka. V posledných dňoch som mával pocit, akoby sa jej vzťah ku mne – predtým iba zvedavý – začal meniť na akúsi neobratne potláčanú dychtivosť, ktorá mohla znamenať aj túžbu.
Čo si to nahováram? povedal som si po každý raz, keď ma to napadlo, nedávno mala osemnásť a ja som už mal Kristove roky za sebou. Možno aj skutočnosť , že som bol sám, prispela k tomu, že som si na Luciu občas spomenul a zotrvala mi v hlave ako cudzopasný chrobák. Stále častejšie, obzvlášť po stretnutí s ňou, som sa pristihol pri myšlienke, že by mi niečo takého nebolo proti srsti. Večerné predstavy, že by som ju s radosťou zovrel v náručí, zatemnili akékoľvek obmedzenie a namiesto toho, aby som si povedal „dosť“, sa mi Lucia začala zjavovať aj v mojich snoch. Stručne povedané: Zadrela sa mi pod kožu.
A teraz bola tu a ja som mal pocit, akoby mi čosi bránilo dýchať. Úľak? To určite nie, skôr išlo o obavu, aby som ju niečím nevyplašil a ona nezmizla. S prižmúrenými očami som sa pozeral pred seba. Lucia stála len na krok od chodidiel mojich nôh a jej zrak kĺzal po mojom rozprestretom tele od tváre nižšie. Keby som vedel, že ju nevyplaším, vedel by som, čo si počať! preletelo mi hlavou a očami zastretými mihalnicami som skúmal jej tvár. Malý noštek, iskrivé oči, nádherne vykrojené zmyselné pery, zlatisté vlasy až po ramená. Medzi priliehavým tričkom patrične vypnutým minimálne trojkami a krátkou voľnou sukničkou, prúžok opálenej pokožky a v neposlednej rade dlhé, úžasne modelované nohy...
Bože, to je ale nádhera! chcel som vykríknuť.
„Ahoj,“ povedala polohlasne a olizla si jazýčkom hornú peru.
Keď som nereagoval, potichu sa zachichotala. Možno si myslela, že spím, možno ju napadlo, že to využije, aby si ma prezrela z bezprostrednej blízkosti. Nakoniec to bolo to druhé – ako mi neskôr povedala – pretože o dva kroky pristúpila a naraz stála skoro pri mojich kolenách. Vďaka mojim natiahnutým nohám sa musela rozkročiť. Nie veľmi, ale napriek tomu mi poskytla úžasný pohľad na stehná pod sukničkou. Náhle sa dala do podrepu a utrúsila:
„Nerob sa, že spíš.“
Zažundral som. „To si ty?“
„V celej svojej kráse...“ zachichúňala sa.
„Myslel som, že sa mi to iba zdá.“
„Ty si skutočne spal?“
Prikývol som.
„Tak spi ďalej,“ povedala zamračeným výrazom v tvári a začala sa dvíhať.
Aby som jej v tom zabránil, pricapol som obe dlane na jej nohy na kolenami.
„Počkaj, keď už si tu.“
„Áno? Ale takto by si ma nemal držať.“
„Prečo nie?“
„Pretože... Tak dobre, ale vyššie ich už nedávaj.“
„A ak by som dal?“
Keď neodpovedala, posúval som ruky vyššie, až sa dostali ku okraju nohavičiek.
„To šteklí.“ Zachichotala sa.
„Podstatné je, že ti to nie je nepríjemné,“ povedal som a obidvoma palcami zašmátral po hebkých vnútorných stranách stehien.
„Čo ak sa niekto pozerá...“ vydýchla.
„Nie je sem odnikiaľ vidieť. Aké máš nohavičky?“
„Teba zaujímajú moje nohavičky?“
Očami jej preskočili iskričky.
„Len ma tak napadlo, aké nosíš.“
„Ty si myslel na moje nohavičky?“
„Vadí ti to?“
„Ale nie. Ja len... Fakt ich chceš vidieť?“ pozrela sa mi priamo do očí, v tvári sa trochu začervenala.
Samozrejme som prikývol. Predpokladal som, že si vyhrnie iba sukňu, ale siahla oboma rukami pod ňu, udvihla jednu, vzápätí druhú nohu a biele nohavičky pristáli na mojej tvári. Nadýchol som a pach jej rozkroku a zahlásil:
„Krásne voniaš.“
„Nehovor to,“ zareptala a padla kolenami pri mojich nohách.
„Bezmocne im závidím.“
„Nohavičkám? Čo?“
„Že sa ťa tam môžu dotýkať.“
„Chceš povedať, že by si sa ma tam chcel tiež dotýkať?“
„Áno, veľmi...“ priznal som a pocítil ako mi čurák naberá na objeme.
Už dávno ma niečo také nevzrušilo. Skĺzla pohľadom pod moje brucho a alabastrové čelo jej rozdeľovali malé vrásky, akoby usilovne premýšľala. Nepochybne o mojom želaní.
„Dovolím ti to, keď mi tiež dovolíš dotknúť sa ho. Ale prvú,“ zamrmlala.
Netušil som, že sa dohodneme tak rýchlo.
„Ty môžeš všetko Lucka,“ reagoval som okamžite.
Len čo som to dopovedal, jej ruka zamierila do môjho rozkroku, kde už bilo na poplach. Jej roztrasené prsty skĺzli po látke a potom sa zomkli.
„Panebože,“ vypadlo z nej.
Držala môjho stoporeného vtáka, zrýchlene dýchala a tvár mala ako obarenú. Trvalo nekonečne dlho pokým stiahla ruku k telu.
„Skoro som sa bál, že mi ho odtrhneš,“ povedal som, aby som odľahčil napätie, ktoré nás oboch ovládalo a vsunul obe ruky pod jej sukňu.. Končekmi prstov som sa šplhal po vnútorných stehnách. Cítil som, ako sa Lucia trasie. Konečne som sa dostal k vypuklej buchtičke, nahmatal zvislú brázdičku a išiel po nej smerom nahor. Lucka sa zhlboka nadýchla. Potom som prstami urobil pohyb, ktorý roztvoril chlopničky ukrývajúce hrášok klitorisu.
„Prestaň,“ zakňučala, ale nepohla sa.
„Nepáči sa ti to?“
„Budem hneď mokrá,“ povedala mi a odvrátila hlavu.
„Hlavne, nech ti to robí dobre.“
Vyslobodil som ľavú ruku spod sukne, nahmatal Luckin chrbát, tlakom naň som ju dostal do predklonu.
„Daj mi pusu,“ vyzval som ju a ukazovák pravej ruky pretlačil medzi prsty jej lastúrky vo chvíli keď ma pobozkala. Bozkával som ju a Lucia pod pohybom prsta v sebe nádherne vlhla. Niet pochýb, že sa so svojou mačičkou často hrávala.
Zrazu poodtiahla hlavu. „Nebude to bolieť, však?“
„Toto určite nie.“
Milimeter po milimetri som prenikal prstom hlbšie. Až k pružnej prekážke. Lucia sa mykla a akoby celá zatuhla. Povytiahol som ukazovák obalený jej šťavou a presunul ho ku klitorisu. Neponáhľal som sa a bolo vidieť, že sa postupne uvoľňovala. Penis mi napínal trenírky a zmocnila sa ma obrovská túžba. Zavzdychal som.
nedeľa 5. septembra 2021
Už chápem dcérinu voľbu
Ten môj zať krúžil okolo mňa ako nadržaná opica. Z jeho očí sa veľmi ľahko dalo vyčítať, čo ho napadá, keď som mu na blízku. Ale aby som vykreslila situáciu.
Aby som sa priznala, bola som dosť rozhodená, keď tí dvaja za mnou prišli, že sa chcú zobrať. Neisto som nadhodila, že by ešte nejaký ten čas mohli počkať. Nato mi dcéra oznámila, že je tehotná, tak potom som už nič nenamietala. Nechápala som čo na tom chlapovi vidí. Lebku mu nahryzovala predčasná plešina, v tvári tiež nič moc a že by nejako vynikal múdrosťou, to sa mi tiež nezdalo. Jediné čo mal, boli pekne vypracované svaly, to musím uznať. Chválil sa, že pravidelne posilňuje. Pokiaľ išlo o zamestnanie, bol súkromný masér. Na ten účel mal vyhradenú jednu miestnosť v dome po rodičoch, do ktorej nechal prebúrať vchod priamo zo záhradky, aby sa klienti netúlali okolo priestoru, kde s Janou bývali.
„To masíruje aj ženy?“ spýtala som sa raz, keď dcéra básnila o tom aké je Ferkove masírovanie výnosné.
„Na čo ty mama hneď nemyslíš,“ zamračila sa dcéra a nezabudla dodať, že im to v posteli výborne klape.
„A čo až nebudeš môcť?“ neodpustil som si narážku na jej tehotenstvo.
„Čo ma chceš potom zastúpiť?“ zašklebila sa a mojim rozpakom sa z chuti zasmiala.
O toho dňa ma prenasledovala myšlienka, že by nebolo od veci preveriť, ako to zaťove masírovanie vlastne prebieha. Nech mi nikto nehovorí, že keď sa mu tam žena vyzlečie a on sa jej dotýka, že ho nenapadne: a túto by som mohol pretiahnuť.
Ale ako to narafičiť?
Čo sa týka času, to by nebol problém. Dcéra chodí v stredu doobeda varovať dve deti ku švagrinej, manželke brata jej muža. Že by som sa do domu nejako zakradla a odtiaľ nahliadla do masérskej miestnosti, bola čistá fantázia a hneď som ju zavrhla ako nepravdepodobnú. Buď si s ním otvorene prehovorím, alebo... Chytila som sa za pusu. Preskočilo mi? Že by som tam mohla ísť ako bežná zákazníčka? A ak by ma zobral, potom by najskôr vyťukal do mobilu Janine číslo. Od hanby by som sa prepadla do zeme! Na nejaký čas som to odložila, ale mala som to ako chrobáka v hlave. Nezbavila som sa toho. Nič iné nezostávalo, iba to skúsiť.
V stredu som zavolala Jane. Povedala mi, že už odišla k Eliške. Keď som ukončila hovor, o malú chvílu som vyrazila z domu. Keď som podišla k bránke, napadlo ma, že ešte stále si to môžem rozmyslieť, ale v zlomku sekundy som toto varovanie nebrala do úvahy. Keď som prechádzala chodníkom k domu, zbadala som pohyb záclony v poslednom okne vpravo. Odhodlane som odbočila k tomu druhému vchodu. Vošla som a malá sieň ma zaviedla do akejsi čakárne. Oproti niekoľkým stoličkám boli dvere bez kľučky. Jedny sa otvorili a uvidela som zaťa v bielom tričku bez rukávov a bielych plátenných nohaviciach. Chvíľu na mňa zamyslený čumel a potom povedal:
„Čo Vy tu? Jana už nie je doma.“
„Nejdem za dcérou,“ dostala som zo seba.
„O čo ide?“ položil mi otázku a zišiel po mne očami.
„Musíme sa porozprávať. Chystám sa nato už dlhšiu dobu.“
„Predsa nebudeme hovoriť medzi dverami. Poďte dovnútra, mám teraz voľno,“ vyzval ma a ustúpil trochu do strany.
Málinko som zaváhala, ale potom som vošla. Zatvoril za mnou. V miestnosti bolo vyššie lehátko potiahnuté priesvitnou plachtou. Asi to bol ten masérsky stôl. Vedľa vľavo od okna boli dve kresielka a na jedno z nich ukázal. Usadla som do neho ale z očí nespustila pohľad na ten stôl. Než som prehovorila, ozval sa on.
„Keď už ste tu, čo keby ste sa zverila mojim rukám.“
„A inak si zdravý? Už to nemôžem dostať z hlavy, že tu obchytkávaš ženy. Nemohol by si masírovať iba mužov?“
„Tých je pomenej. Bez žien by som skrachoval. A ten návrh som myslel vážne. Jane o tom nemusím hovoriť... Bude to pre vás akási prémia zato, že ste mi ju dala,“ dodal.
„Ja neviem...“ zdvihla som sa a napadlo ma, že ten môj príchod bola blbosť a mala by som odísť.
„Možno potom zmeníte názor,“ ozval sa za mojim chrbtom.
Vyznelo to s nádychom prosby. Tatko som ho ešte nepočula hovoriť.
„To sa nehodí,“ zažundrala som.
„Na istý čas zabudnite, že som manžel vašej dcéry. Choďte za záves a tam sa vyzlečte. Potom si ľahnite bruchom na stôl. Nepohryziem vás. Ak by sa vám niečo nezdalo, skončíme,“ hovoril presvedčivo. Nechcela som to urobiť, ale urobila. Netušila som prečo, ale v hlave som mala poriadny zmätok. Naraz som stála za závesom a začala sa rozopínať. Po chvíli som stála už iba v nohavičkách a rukami som si zakrývala prsia. Cítila som sa príšerne a hlavou mi blyslo, že či by som sa nemala znova obliecť.
„Nezaspala ste tam?“ ozval sa od okna.
Ani neviem ako som k tomu masérskemu stolu došla. Zaľahla som, tvár som si položila na predlaktie. Načisto som sa zbláznila. Najprv sa mi nepáči, ako sa na mňa pozerá a teraz... Veď sa ma bude dotýkať!
„Upokojte sa. Neublížim Vám. Bude sa Vám to určite páčiť. Teraz Vám nanesiem gél a ten vám rozotriem. Uvoľnite svalstvo. Myslite na niečo iné,“ povedal nado mnou.
Ten gél bol chladivý, ale ako ho prstami rozotieral po mojom chrbte, akoby začal hriať. Ale možno tak na mňa účinkovali jeho ťahavé dotyky. Mal jemné a citlivé prsty. Premasíroval mi obe ramená. Potom som už vnímala ich pohyb ryhou chrbtice. Priblížili sa k nohavičkám a zašmátrali pri ich okraji. Prehltla som skoro horúcu slinu. Musela som myslieť nato, čo by som urobil, keď by mi prstami vkĺzol pod nohavičky. Ale súbežne sa vracali do hornej časti môjho chrbta.
Prečo ho vlastne podozrievam? Nie som to ja, čo má hriešne myšlienky? V duchu som sa mu ospravedlnila. Ibaže tieto myšlienky tu boli zas, keď jeho prsty skĺzli až k mojim prsiam. Trhla som sa.
„Je Vám to nepríjemné?“ ozval sa trochu priduseným hlasom.
„Nie. Naopak,“ dostala som zo seba a cítila, že sa mi červená tvár. Čo by som v tej chvíli zato dala, keď by som mu mohla vidieť do tváre. Ale čosi mi bránilo pootočiť hlavu. Možno obava z toho, že by na mne spoznal vzrušenie.
Znova na chrbát naniesol trocha gélu a zase po ňom zakrúžili jeho ruky. Ramená, krk, chrbát, boky. Premáhal ma pocit, akoby mi horelo telo. Náhle sa prsty ocitli na mojich stehnách. Zišli do podkolenie a vracali sa. Čím boli vyššie, tým som bola viac v rozpakoch. A potom mi pripadalo, že stačí milimetrík a dotkne sa prúžku látky v mojom rozkroku. Celá som stuhla a bolo to ako okamih pravdy. Pokiaľ sa ma dotkne, mala som pravdu!
„Otočte sa naznak,“ zaznelo z jeho úst.
S malým zaváhaním som sa otočila a doľahla na chrbát. Radšej som spustila očné viečka. K ničomu sa nemal. Cez očné riasy som sa pozrela. Pozeral mi pod brucho.
„Prečo si ma prezeráš?“ zamrmlala som.
„Uvažujem, či vám to môžem povedať.“
„Čo?“
„Že by ste si mala vyzliecť nohavičky.“
„Toto nemôžeš myslieť vážne?“
„Máte ich mokré.“
„To hádam nie?“ Vzoprela som sa do sedu a pozrela sa.
„Panebože!“ A ja sa mu vystavujem. V zmätku, ktorý sa ma zmocnil som spustila nohy k podlahe, ale než som sa stačila postaviť, položil mi dlane na ramená.
„Nerobte z toho problém. Bežne sa to stáva, keď si niektorá pustí myšlienky na špacír.“
„Čo tým chceš naznačiť?“ vyhŕkla som, ale hlavu nedvihla, musela byť červená až ku korienkom vlasov. Čo to bolo za hlúpy nápad, vydať sa k nemu a ešte sa podrobiť masáži?
„Že ste prišla s úmyslom...“
„Áno...? Akým?“
„Zistiť, čo Janu na mne priťahuje.“
„Čo to trepeš? Ako si môžeš niečo také myslieť? To je drzosť,“ chrlila som zo seba, ale zlomil sa mi hlas, hruď, ruky som spojila za jeho chrbát.
„Vlastne máš pravdu. Teraz to vieš. Môžeš ma vyhodiť.“ Povzlykávala som.
„Som rád, že ste prišla. Ak je Jana po Vás, tak vy budete sopka. A ja sa sopiek nemôžem nabažiť.“
Aby som sa priznala, bola som dosť rozhodená, keď tí dvaja za mnou prišli, že sa chcú zobrať. Neisto som nadhodila, že by ešte nejaký ten čas mohli počkať. Nato mi dcéra oznámila, že je tehotná, tak potom som už nič nenamietala. Nechápala som čo na tom chlapovi vidí. Lebku mu nahryzovala predčasná plešina, v tvári tiež nič moc a že by nejako vynikal múdrosťou, to sa mi tiež nezdalo. Jediné čo mal, boli pekne vypracované svaly, to musím uznať. Chválil sa, že pravidelne posilňuje. Pokiaľ išlo o zamestnanie, bol súkromný masér. Na ten účel mal vyhradenú jednu miestnosť v dome po rodičoch, do ktorej nechal prebúrať vchod priamo zo záhradky, aby sa klienti netúlali okolo priestoru, kde s Janou bývali.
„To masíruje aj ženy?“ spýtala som sa raz, keď dcéra básnila o tom aké je Ferkove masírovanie výnosné.
„Na čo ty mama hneď nemyslíš,“ zamračila sa dcéra a nezabudla dodať, že im to v posteli výborne klape.
„A čo až nebudeš môcť?“ neodpustil som si narážku na jej tehotenstvo.
„Čo ma chceš potom zastúpiť?“ zašklebila sa a mojim rozpakom sa z chuti zasmiala.
O toho dňa ma prenasledovala myšlienka, že by nebolo od veci preveriť, ako to zaťove masírovanie vlastne prebieha. Nech mi nikto nehovorí, že keď sa mu tam žena vyzlečie a on sa jej dotýka, že ho nenapadne: a túto by som mohol pretiahnuť.
Ale ako to narafičiť?
Čo sa týka času, to by nebol problém. Dcéra chodí v stredu doobeda varovať dve deti ku švagrinej, manželke brata jej muža. Že by som sa do domu nejako zakradla a odtiaľ nahliadla do masérskej miestnosti, bola čistá fantázia a hneď som ju zavrhla ako nepravdepodobnú. Buď si s ním otvorene prehovorím, alebo... Chytila som sa za pusu. Preskočilo mi? Že by som tam mohla ísť ako bežná zákazníčka? A ak by ma zobral, potom by najskôr vyťukal do mobilu Janine číslo. Od hanby by som sa prepadla do zeme! Na nejaký čas som to odložila, ale mala som to ako chrobáka v hlave. Nezbavila som sa toho. Nič iné nezostávalo, iba to skúsiť.
V stredu som zavolala Jane. Povedala mi, že už odišla k Eliške. Keď som ukončila hovor, o malú chvílu som vyrazila z domu. Keď som podišla k bránke, napadlo ma, že ešte stále si to môžem rozmyslieť, ale v zlomku sekundy som toto varovanie nebrala do úvahy. Keď som prechádzala chodníkom k domu, zbadala som pohyb záclony v poslednom okne vpravo. Odhodlane som odbočila k tomu druhému vchodu. Vošla som a malá sieň ma zaviedla do akejsi čakárne. Oproti niekoľkým stoličkám boli dvere bez kľučky. Jedny sa otvorili a uvidela som zaťa v bielom tričku bez rukávov a bielych plátenných nohaviciach. Chvíľu na mňa zamyslený čumel a potom povedal:
„Čo Vy tu? Jana už nie je doma.“
„Nejdem za dcérou,“ dostala som zo seba.
„O čo ide?“ položil mi otázku a zišiel po mne očami.
„Musíme sa porozprávať. Chystám sa nato už dlhšiu dobu.“
„Predsa nebudeme hovoriť medzi dverami. Poďte dovnútra, mám teraz voľno,“ vyzval ma a ustúpil trochu do strany.
Málinko som zaváhala, ale potom som vošla. Zatvoril za mnou. V miestnosti bolo vyššie lehátko potiahnuté priesvitnou plachtou. Asi to bol ten masérsky stôl. Vedľa vľavo od okna boli dve kresielka a na jedno z nich ukázal. Usadla som do neho ale z očí nespustila pohľad na ten stôl. Než som prehovorila, ozval sa on.
„Keď už ste tu, čo keby ste sa zverila mojim rukám.“
„A inak si zdravý? Už to nemôžem dostať z hlavy, že tu obchytkávaš ženy. Nemohol by si masírovať iba mužov?“
„Tých je pomenej. Bez žien by som skrachoval. A ten návrh som myslel vážne. Jane o tom nemusím hovoriť... Bude to pre vás akási prémia zato, že ste mi ju dala,“ dodal.
„Ja neviem...“ zdvihla som sa a napadlo ma, že ten môj príchod bola blbosť a mala by som odísť.
„Možno potom zmeníte názor,“ ozval sa za mojim chrbtom.
Vyznelo to s nádychom prosby. Tatko som ho ešte nepočula hovoriť.
„To sa nehodí,“ zažundrala som.
„Na istý čas zabudnite, že som manžel vašej dcéry. Choďte za záves a tam sa vyzlečte. Potom si ľahnite bruchom na stôl. Nepohryziem vás. Ak by sa vám niečo nezdalo, skončíme,“ hovoril presvedčivo. Nechcela som to urobiť, ale urobila. Netušila som prečo, ale v hlave som mala poriadny zmätok. Naraz som stála za závesom a začala sa rozopínať. Po chvíli som stála už iba v nohavičkách a rukami som si zakrývala prsia. Cítila som sa príšerne a hlavou mi blyslo, že či by som sa nemala znova obliecť.
„Nezaspala ste tam?“ ozval sa od okna.
Ani neviem ako som k tomu masérskemu stolu došla. Zaľahla som, tvár som si položila na predlaktie. Načisto som sa zbláznila. Najprv sa mi nepáči, ako sa na mňa pozerá a teraz... Veď sa ma bude dotýkať!
„Upokojte sa. Neublížim Vám. Bude sa Vám to určite páčiť. Teraz Vám nanesiem gél a ten vám rozotriem. Uvoľnite svalstvo. Myslite na niečo iné,“ povedal nado mnou.
Ten gél bol chladivý, ale ako ho prstami rozotieral po mojom chrbte, akoby začal hriať. Ale možno tak na mňa účinkovali jeho ťahavé dotyky. Mal jemné a citlivé prsty. Premasíroval mi obe ramená. Potom som už vnímala ich pohyb ryhou chrbtice. Priblížili sa k nohavičkám a zašmátrali pri ich okraji. Prehltla som skoro horúcu slinu. Musela som myslieť nato, čo by som urobil, keď by mi prstami vkĺzol pod nohavičky. Ale súbežne sa vracali do hornej časti môjho chrbta.
Prečo ho vlastne podozrievam? Nie som to ja, čo má hriešne myšlienky? V duchu som sa mu ospravedlnila. Ibaže tieto myšlienky tu boli zas, keď jeho prsty skĺzli až k mojim prsiam. Trhla som sa.
„Je Vám to nepríjemné?“ ozval sa trochu priduseným hlasom.
„Nie. Naopak,“ dostala som zo seba a cítila, že sa mi červená tvár. Čo by som v tej chvíli zato dala, keď by som mu mohla vidieť do tváre. Ale čosi mi bránilo pootočiť hlavu. Možno obava z toho, že by na mne spoznal vzrušenie.
Znova na chrbát naniesol trocha gélu a zase po ňom zakrúžili jeho ruky. Ramená, krk, chrbát, boky. Premáhal ma pocit, akoby mi horelo telo. Náhle sa prsty ocitli na mojich stehnách. Zišli do podkolenie a vracali sa. Čím boli vyššie, tým som bola viac v rozpakoch. A potom mi pripadalo, že stačí milimetrík a dotkne sa prúžku látky v mojom rozkroku. Celá som stuhla a bolo to ako okamih pravdy. Pokiaľ sa ma dotkne, mala som pravdu!
„Otočte sa naznak,“ zaznelo z jeho úst.
S malým zaváhaním som sa otočila a doľahla na chrbát. Radšej som spustila očné viečka. K ničomu sa nemal. Cez očné riasy som sa pozrela. Pozeral mi pod brucho.
„Prečo si ma prezeráš?“ zamrmlala som.
„Uvažujem, či vám to môžem povedať.“
„Čo?“
„Že by ste si mala vyzliecť nohavičky.“
„Toto nemôžeš myslieť vážne?“
„Máte ich mokré.“
„To hádam nie?“ Vzoprela som sa do sedu a pozrela sa.
„Panebože!“ A ja sa mu vystavujem. V zmätku, ktorý sa ma zmocnil som spustila nohy k podlahe, ale než som sa stačila postaviť, položil mi dlane na ramená.
„Nerobte z toho problém. Bežne sa to stáva, keď si niektorá pustí myšlienky na špacír.“
„Čo tým chceš naznačiť?“ vyhŕkla som, ale hlavu nedvihla, musela byť červená až ku korienkom vlasov. Čo to bolo za hlúpy nápad, vydať sa k nemu a ešte sa podrobiť masáži?
„Že ste prišla s úmyslom...“
„Áno...? Akým?“
„Zistiť, čo Janu na mne priťahuje.“
„Čo to trepeš? Ako si môžeš niečo také myslieť? To je drzosť,“ chrlila som zo seba, ale zlomil sa mi hlas, hruď, ruky som spojila za jeho chrbát.
„Vlastne máš pravdu. Teraz to vieš. Môžeš ma vyhodiť.“ Povzlykávala som.
„Som rád, že ste prišla. Ak je Jana po Vás, tak vy budete sopka. A ja sa sopiek nemôžem nabažiť.“
sobota 28. augusta 2021
Letný večer
V ten deň ho stále spomínala. Viac ako v ostatné dni. Jednoducho mala melancholickú náladu. Bolo mi jasné, že nemá význam jej pripomínať prečo odišiel a s kým. Napadlo ma, že by som ju mohol nejako rozptýliť. Priviesť na iné myšlienky. Naklonil som sa k rádiu a pokúšal sa niečo naladiť. Ozvala sa tanečná hudba. Už som sa chystal preladiť na niečo vhodnejšie, keď povedala:
„Nechaj to, zatancujeme si.“
„Vieš, že to neviem,“ odsekol som.
Ešte v škole som pritom začal chodiť do tanečného krúžku, ale veľmi skoro som to vzdal. Baby si zo mňa robili srandu. A navzájom si hovorili, že som poleno.
„Navediem ťa. Chalan, ktorý nevie tancovať, má menej šancí, ako tí, ktorí vedia.“
„V tanečnom krúžku som skoro jednu zmrzačil,“ varoval som ju, ale zdvihol som sa.
A aspoň nebude na neho myslieť! Pristúpila ku mne. Mala na sebe voľné domáce šaty. Na hrudi boli vypnuté skvelými prsiami. Obdivoval som ich a často pozoroval. Úchop tanečnice som ovládal, to bolo asi jediné, čo som v tanečnom krúžku zvládol dokonale.
„Pritlač sa ku mne, nehanbi sa.“
Urobil som to. Prvý krát som cítil jej prsia. Neskutočne to na mňa zapôsobilo. Snažil som sa, aby to nebolo spoznať na mojej tvári. Občas som jej stúpil na špičku, ale bol som prekvapený, že nedošlo k vážnejšej havárii. Bez väčších problémov sme sa posúvali po voľnom priestore v miestnosti.
„Vždy som milovala tanec. Pomaly skúšaj prevziať vedenie. Myslela som, že to s tebou bude horšie.“
Jej vypnuté prsia sa s malými prestávkami dotýkali mojej hrudi. Podprsenku nemala, to som zistil hneď potom, čo som jej dal pravú ruku n chrbát. Bránil som sa predstave, že by na sebe nemala šaty, ale to bol iba chrobák, ktorý sa mi dostal do hlavy.
Náhle som jej pristúpil na topánočku a podbruškom narazil do nej. V tom momente som si uvedomil, že vzrušenie mi spôsobilo v rozkroku pozdvihnutie. Zalovila v mojej tvári. myslel som, že ma odstrčí, ale zbavila sa aj druhej topánky a prinútila ma pokračovať v tanci. Naraz mi došlo, že už sa dole odo mňa tak neodťahuje. Pri otočkách, ktoré som ako tak zvládal, som sa hrčou v rozkroku obtrel o jej stehno a taktiež aj o jej teplý klin.
„Ty roztopašník,“ zašepla mi do ucha.
Zaklonil som hlavu a opatrne pozrel do jej tváre. Mala nečitateľný výzor. Ale nebolo to niečo, že by bola nahnevaná. Nasadil som masku, ja nič, ja muzikant.
„Každým tónom piesne si lepší,“ pochválila ma.
Napadlo ma, že by som to mohol risknúť. A robiť zo seba naivného, že nemám tušenie, do čo sa púšťam.
„Mám výbornú učiteľku,“ utrúsil som a keď sa z rádia ozvali pomalé tóny, odvážne som sa k nej primkol celým telom. Neodtiahla sa. Chcel som to využiť. Trel som sa hruďou o jej prsia. Také mäkučké nárazníky, rozkrokom o jej klin, dlaňou na chrbte schádzal po jej chrbtici stále nižšie, ale vzápätí ju vracal do východzej polohy. A keďže som to robil pri plnom vedomí, čoskoro som zacítil pnutie pod nohavicami, čo bolo neklamným svedectvom, že moje vzrušenie neustále rastie. Musela si to aj ona všimnúť, ale zatiaľ to nedala nijak najavo. Potom som mal pocit, akoby sa jej zrazu zrýchlil dych. Pri otočke sa niekoľkokrát prehla. Mohol som si to vysvetliť aj tak, že si chce moje vzrušenie vychutnať. Potom mi dokonca položila tvár na rameno. Podozrieval som ju, že tým chce skryť niečo, čo sa v nej odohráva a nechce, aby som to zbadal. Spustil som jej zdvihnutú ruku a oboma ju poriadne chytil za boky. K mojim ušiam doľahlo mierne povzdychnutie. Teraz už som si bol istý, že pohyb môjho tvrdého prirodzenia cíti naplno. Na tanec som už myslieť nemohol a tak som sa v rytme hudby kolísal skoro na mieste. Panebože ako som po nej túžil! Ale bál som sa urobiť viac, bola oveľa staršia. Vždy keď som na ňu pri masturbácii myslel, pripadala mi ako jedna zo vzdialených hviezd na nočnej oblohe. Odrazu ma z túžobného rozpoloženia vyrušila. Nadvihla hlavu a vymanila sa z mojich rúk.
„Tiež ti je tak strašne teplo?“
„Ujde to,“ zahlásil som ako idiot.
„Trochu vyvetrám,“ povedala a bez toho aby na mňa pozrela, zamierila si to k oknu do záhrady. Zdvihla záclonu, otvorila okno dokorán. Stál som uprostred miestnosti a ešte vo mne pretrvávalo vzrušenie z tesného kontaktu s jej telom. Myslel som, že sa ku mne vráti, aby sme pokračovali v tanci, ale oprela sa o parapetu a pozerala von. Dlhá záclona skĺzla po jej krásne vysadenom zadku ako nejaký závoj. Prikradol som sa skoro za ňu. Neskutočne mi chýbalo naše dotýkanie. Tvrdo som premýšľal ako ho mám obnoviť.
„Budem ťa musieť poprosiť, aby si mi pomohol opraviť plot. Zase sú pri šope tie psy,“ zahlásila a tým mi dala zámienku, aby som prekĺzol k nej za záclonu. Mala pravdu. Okolo tej šopy na náradie sa túlali dvaja vlčiaci. Vzápätí bolo jasné, že jeden z nich je fena. Po chvíľke očuchávania a trenia bokom na ňu ten svetlejší, na prvý pohľad zdatnejší, odzadu naskočil. Ramenom opretý o ňu som prihliadal, ako sa pes s packami na chrbte fenky zavrtel, aby našiel správnu polohu a začínal prirážať ako stroj. Aké to majú tí psy jednoduché! blesklo mi hlavou a pootočil som sa. V tvári rumenec, pootvorené pery, zhlboka dýchala a prsia sa jej pod šatami vypínali. Napadlo ju, že celé moje snaženie predtým spelo rovnakým smerom.
„Panebože,“ odsekla bez toho, aby od tých spojených psov odvrátila oči,“ to musia robiť akurát v našej záhrade?“
„Určite netušia, že ich pozorujeme,“ zamrmlal som, položil som jej ruku okolo ramien a prisunul bok k jej boku.
„Najskôr by im to bolo jedno. Nevidia, nepočujú,“ povedala vedľa mňa.
„Jednoducho je pre ne najdôležitejšie, že im je krásne.“
„Čo ty o tom môžeš vedieť?“ utrúsila.
„Prečo si myslíš, že nemôžem?“ reagoval som trochu podráždenou otázkou.
„Na dievčatá máš ešte čas...“
„Už dávno nie som chlapec, ktorého si poznala,“ oponoval som jej.
Jej slová mi pripadali nefér po tom našom tancovaní, pri ktorom to musela pochopiť. Prečo takto predstiera?
„Možno už skutočne nie si chlapec, ale muž tak isto nie,“ povedala akýmsi tvrdohlavým prízvukom.
Nahnevalo ma to. Nechal som ruku z jej ramien skĺznuť na zadok.
„Dokázal by som ti to!“ precedil som medzi zuby.
„Mne...?“ odsekla skoro vystrašene.
„Tebe,“ potvrdil som jej to.
„Ty si sa úplne zbláznil, Peťko. Uvedomuješ si o čom hovoríš? S čím si zahrávaš?“ vychrlila na mňa vo chvíli keď som jej dlaňou zakrúžil po jej zadku.
„Som pri zmysloch.“
Povytiahol som jej šaty, vnikol pod nich rukou a prstami skúmal lem vykrojených nohavičiek. Celá akoby zmeravela.
„Prestaň,“ dostala zo seba priškrteným hlasom, ale nič proti tomu nepodnikla.
Končeky prstov som vsunul pod látku a tlačil ich ďalej dolu. Skĺzli do ryhy medzi oblými polovičkami zadku. Potom nahmatali vypuknutú buchtičku s brázdičkou uprostred.
„Psy už zmizli,“ prehovorila trochu stiesneno, akoby s tým, čo som podnikal, nechcela mať nič spoločné. Pichol som ukazovákom medzi pysky a prenikol do klzkého tepla. Zľahka som pohyboval prstom sem a tam. Pripadalo mi akoby poklesla v kolenách a viac vysadla zadok. Zrýchlil som pohyb prstu na ktorý mľaskavo priliehali pysky. Naraz som začul tichý vzlyk. Triasla sa ako osikový list vo vetre. Snažil som sa jej stiahnuť nohavičky a zamotal som sa do záclony. Pootočila sa a odstrčila ma. Stratil som rovnováhu a pri páde dozadu som skoro strhol záclonu. Kľačal som na koberci a premáhala ma ľútosť. Nepáčilo sa jej to? Čo ju ani toto nepresvedčilo? Prečo ma nechce?
Urobil by som pre ňu všetko na svete!
Záclona sa pohla a ona stála predo mnou. Jej tvár mala nerozhodný výraz.
„Prečo to robíš Peťko? Prečo nechceš pochopiť, že toto nemôžem urobiť?“
„Prečo by si nemohla?“
Po kolenách som sa k nej posunul, zdvihol ruky, objal ju okolo stehien, tvár zaboril do šiat v jej rozkroku. Zaborila mi prsty do vlasov.
„Peťko, som už stará. Ak po tom túžiš, nájdi si nejaké dievča v tvojom veku. Ale daj si pozor, aby...“
Odklonil som hlavu.
„Kašlem na všetky baby. Stále sa všetkému chichúňajú, nič neberú vážne. Ty si úplne iná. Musím na teba stále myslieť. Už sa mi o tebe aj sníva.“
„Iba si niečo nahováraš Peťko. Idealizuješ si ma. A to, čo sa stalo... Jednoducho nato zabudneme,“ navrhla.
„Nechaj to, zatancujeme si.“
„Vieš, že to neviem,“ odsekol som.
Ešte v škole som pritom začal chodiť do tanečného krúžku, ale veľmi skoro som to vzdal. Baby si zo mňa robili srandu. A navzájom si hovorili, že som poleno.
„Navediem ťa. Chalan, ktorý nevie tancovať, má menej šancí, ako tí, ktorí vedia.“
„V tanečnom krúžku som skoro jednu zmrzačil,“ varoval som ju, ale zdvihol som sa.
A aspoň nebude na neho myslieť! Pristúpila ku mne. Mala na sebe voľné domáce šaty. Na hrudi boli vypnuté skvelými prsiami. Obdivoval som ich a často pozoroval. Úchop tanečnice som ovládal, to bolo asi jediné, čo som v tanečnom krúžku zvládol dokonale.
„Pritlač sa ku mne, nehanbi sa.“
Urobil som to. Prvý krát som cítil jej prsia. Neskutočne to na mňa zapôsobilo. Snažil som sa, aby to nebolo spoznať na mojej tvári. Občas som jej stúpil na špičku, ale bol som prekvapený, že nedošlo k vážnejšej havárii. Bez väčších problémov sme sa posúvali po voľnom priestore v miestnosti.
„Vždy som milovala tanec. Pomaly skúšaj prevziať vedenie. Myslela som, že to s tebou bude horšie.“
Jej vypnuté prsia sa s malými prestávkami dotýkali mojej hrudi. Podprsenku nemala, to som zistil hneď potom, čo som jej dal pravú ruku n chrbát. Bránil som sa predstave, že by na sebe nemala šaty, ale to bol iba chrobák, ktorý sa mi dostal do hlavy.
Náhle som jej pristúpil na topánočku a podbruškom narazil do nej. V tom momente som si uvedomil, že vzrušenie mi spôsobilo v rozkroku pozdvihnutie. Zalovila v mojej tvári. myslel som, že ma odstrčí, ale zbavila sa aj druhej topánky a prinútila ma pokračovať v tanci. Naraz mi došlo, že už sa dole odo mňa tak neodťahuje. Pri otočkách, ktoré som ako tak zvládal, som sa hrčou v rozkroku obtrel o jej stehno a taktiež aj o jej teplý klin.
„Ty roztopašník,“ zašepla mi do ucha.
Zaklonil som hlavu a opatrne pozrel do jej tváre. Mala nečitateľný výzor. Ale nebolo to niečo, že by bola nahnevaná. Nasadil som masku, ja nič, ja muzikant.
„Každým tónom piesne si lepší,“ pochválila ma.
Napadlo ma, že by som to mohol risknúť. A robiť zo seba naivného, že nemám tušenie, do čo sa púšťam.
„Mám výbornú učiteľku,“ utrúsil som a keď sa z rádia ozvali pomalé tóny, odvážne som sa k nej primkol celým telom. Neodtiahla sa. Chcel som to využiť. Trel som sa hruďou o jej prsia. Také mäkučké nárazníky, rozkrokom o jej klin, dlaňou na chrbte schádzal po jej chrbtici stále nižšie, ale vzápätí ju vracal do východzej polohy. A keďže som to robil pri plnom vedomí, čoskoro som zacítil pnutie pod nohavicami, čo bolo neklamným svedectvom, že moje vzrušenie neustále rastie. Musela si to aj ona všimnúť, ale zatiaľ to nedala nijak najavo. Potom som mal pocit, akoby sa jej zrazu zrýchlil dych. Pri otočke sa niekoľkokrát prehla. Mohol som si to vysvetliť aj tak, že si chce moje vzrušenie vychutnať. Potom mi dokonca položila tvár na rameno. Podozrieval som ju, že tým chce skryť niečo, čo sa v nej odohráva a nechce, aby som to zbadal. Spustil som jej zdvihnutú ruku a oboma ju poriadne chytil za boky. K mojim ušiam doľahlo mierne povzdychnutie. Teraz už som si bol istý, že pohyb môjho tvrdého prirodzenia cíti naplno. Na tanec som už myslieť nemohol a tak som sa v rytme hudby kolísal skoro na mieste. Panebože ako som po nej túžil! Ale bál som sa urobiť viac, bola oveľa staršia. Vždy keď som na ňu pri masturbácii myslel, pripadala mi ako jedna zo vzdialených hviezd na nočnej oblohe. Odrazu ma z túžobného rozpoloženia vyrušila. Nadvihla hlavu a vymanila sa z mojich rúk.
„Tiež ti je tak strašne teplo?“
„Ujde to,“ zahlásil som ako idiot.
„Trochu vyvetrám,“ povedala a bez toho aby na mňa pozrela, zamierila si to k oknu do záhrady. Zdvihla záclonu, otvorila okno dokorán. Stál som uprostred miestnosti a ešte vo mne pretrvávalo vzrušenie z tesného kontaktu s jej telom. Myslel som, že sa ku mne vráti, aby sme pokračovali v tanci, ale oprela sa o parapetu a pozerala von. Dlhá záclona skĺzla po jej krásne vysadenom zadku ako nejaký závoj. Prikradol som sa skoro za ňu. Neskutočne mi chýbalo naše dotýkanie. Tvrdo som premýšľal ako ho mám obnoviť.
„Budem ťa musieť poprosiť, aby si mi pomohol opraviť plot. Zase sú pri šope tie psy,“ zahlásila a tým mi dala zámienku, aby som prekĺzol k nej za záclonu. Mala pravdu. Okolo tej šopy na náradie sa túlali dvaja vlčiaci. Vzápätí bolo jasné, že jeden z nich je fena. Po chvíľke očuchávania a trenia bokom na ňu ten svetlejší, na prvý pohľad zdatnejší, odzadu naskočil. Ramenom opretý o ňu som prihliadal, ako sa pes s packami na chrbte fenky zavrtel, aby našiel správnu polohu a začínal prirážať ako stroj. Aké to majú tí psy jednoduché! blesklo mi hlavou a pootočil som sa. V tvári rumenec, pootvorené pery, zhlboka dýchala a prsia sa jej pod šatami vypínali. Napadlo ju, že celé moje snaženie predtým spelo rovnakým smerom.
„Panebože,“ odsekla bez toho, aby od tých spojených psov odvrátila oči,“ to musia robiť akurát v našej záhrade?“
„Určite netušia, že ich pozorujeme,“ zamrmlal som, položil som jej ruku okolo ramien a prisunul bok k jej boku.
„Najskôr by im to bolo jedno. Nevidia, nepočujú,“ povedala vedľa mňa.
„Jednoducho je pre ne najdôležitejšie, že im je krásne.“
„Čo ty o tom môžeš vedieť?“ utrúsila.
„Prečo si myslíš, že nemôžem?“ reagoval som trochu podráždenou otázkou.
„Na dievčatá máš ešte čas...“
„Už dávno nie som chlapec, ktorého si poznala,“ oponoval som jej.
Jej slová mi pripadali nefér po tom našom tancovaní, pri ktorom to musela pochopiť. Prečo takto predstiera?
„Možno už skutočne nie si chlapec, ale muž tak isto nie,“ povedala akýmsi tvrdohlavým prízvukom.
Nahnevalo ma to. Nechal som ruku z jej ramien skĺznuť na zadok.
„Dokázal by som ti to!“ precedil som medzi zuby.
„Mne...?“ odsekla skoro vystrašene.
„Tebe,“ potvrdil som jej to.
„Ty si sa úplne zbláznil, Peťko. Uvedomuješ si o čom hovoríš? S čím si zahrávaš?“ vychrlila na mňa vo chvíli keď som jej dlaňou zakrúžil po jej zadku.
„Som pri zmysloch.“
Povytiahol som jej šaty, vnikol pod nich rukou a prstami skúmal lem vykrojených nohavičiek. Celá akoby zmeravela.
„Prestaň,“ dostala zo seba priškrteným hlasom, ale nič proti tomu nepodnikla.
Končeky prstov som vsunul pod látku a tlačil ich ďalej dolu. Skĺzli do ryhy medzi oblými polovičkami zadku. Potom nahmatali vypuknutú buchtičku s brázdičkou uprostred.
„Psy už zmizli,“ prehovorila trochu stiesneno, akoby s tým, čo som podnikal, nechcela mať nič spoločné. Pichol som ukazovákom medzi pysky a prenikol do klzkého tepla. Zľahka som pohyboval prstom sem a tam. Pripadalo mi akoby poklesla v kolenách a viac vysadla zadok. Zrýchlil som pohyb prstu na ktorý mľaskavo priliehali pysky. Naraz som začul tichý vzlyk. Triasla sa ako osikový list vo vetre. Snažil som sa jej stiahnuť nohavičky a zamotal som sa do záclony. Pootočila sa a odstrčila ma. Stratil som rovnováhu a pri páde dozadu som skoro strhol záclonu. Kľačal som na koberci a premáhala ma ľútosť. Nepáčilo sa jej to? Čo ju ani toto nepresvedčilo? Prečo ma nechce?
Urobil by som pre ňu všetko na svete!
Záclona sa pohla a ona stála predo mnou. Jej tvár mala nerozhodný výraz.
„Prečo to robíš Peťko? Prečo nechceš pochopiť, že toto nemôžem urobiť?“
„Prečo by si nemohla?“
Po kolenách som sa k nej posunul, zdvihol ruky, objal ju okolo stehien, tvár zaboril do šiat v jej rozkroku. Zaborila mi prsty do vlasov.
„Peťko, som už stará. Ak po tom túžiš, nájdi si nejaké dievča v tvojom veku. Ale daj si pozor, aby...“
Odklonil som hlavu.
„Kašlem na všetky baby. Stále sa všetkému chichúňajú, nič neberú vážne. Ty si úplne iná. Musím na teba stále myslieť. Už sa mi o tebe aj sníva.“
„Iba si niečo nahováraš Peťko. Idealizuješ si ma. A to, čo sa stalo... Jednoducho nato zabudneme,“ navrhla.
sobota 14. augusta 2021
Náhradná vojenská služba 2
Vošiel som do šatne sestier a za bariérou vysokých plechových skriniek som začul chichúňanie a chrapľavý šepot. Chvíľu som to nehybne počúval a potom nakukol do susednej uličky, odkiaľ sa to ozývalo. O skrinku sa opierala čiernovlasá Alica a so zatvorenými očami si rukami stláčala prsia. Pred ňou kľačala Viera, ruky mala na Aliciných bokoch a tvár zaborenú v jej rozkroku. Alica bola nahá až po ponožky a Viera mala na sebe iba červené nohavičky. Nebolo absolútne žiadnej pochybnosti, čo táto ich pozícia znamenala. Ak by som chcel prejsť ku svojej skrinke, na sto percent by to zbadali a bolo by po vášni. Podľa mojich doterajších informácií, jedna bola frajera a druhá sa rozvádzala s opilcom. Žeby si takto vypomáhali? Alebo dospeli k názoru, že k svojmu šťastiu chlapa nepotrebujú? Každú chvíľu mohol niekto vojsť do šatne, ale tie dve akoby zabudli na celý svet. Ale čo ak o mne dobre vedeli? Čo ak to iba na mňa narafičili? Ale prečo by to robili? premietal som si v hlave. zatiaľčo ich povzdychávanie sa stávalo čoraz hlasitejším. Alica medzitým spustila svoje ruky na Vierinu pohybujúcu sa hlavu a tlačila si ju tvárou do rozkroku. Mravčalo mi v slabinách a cítil som tvrdnutie vtáka. Hrýzol som sa do pier keď Alica pridusene híkala. Viera sa zdvihla, olízala obe bradavky a vpila sa do úst plných slín. Objímali sa a čakali až sa im upokojí dych.
Rýchlo som došiel ku svojej skrinke. Za skrinkami zašomrala Alica.
„Nešiel niekto?“
„Museli by sme predsa počuť cvaknutie dverí,“ namietala Viera.
„Aj tak sa k tomu tu už nikdy nenechám nahovoriť. Vieš koľko by to bolo rečí, keby nás tu niekto vymákol?“ šepkala Alica.
Dostavil sa ku mne zvuk šušťania látok a zatvárania skriniek. Začal som sa prezliekať.
„Ahoj. Si tu už dlho?“ prehovorila na mňa Alica.
„Teraz som prišiel, prečo?“
„Takže si nás videl...“ konštatovala. Približovala sa ku mne.
„Môžem zato, že mi vrchná sestra pridelila túto skrinku?“
„Ak niečo vykecáš...“
„Neblázni Ali“ objavila sa za ňou Viera. „O nič nejde.“
„Správne. Som toho názoru, že si každý môže robiť čo sa mu páči ak tým neubližuje inému.“
„Nie sme lesby!“ sykla Alica.
„To netvrdím.“
„Jaro, pokojne ti to dokážeme. Povedz si kedy a kde, ostatné už nechaj na nás. Ale tiež máme podmienku, že toto všetko si necháš iba sám pre seba.“
„No môžete ma navštíviť na ubytovni.“ Zasmial som sa a neveril tomu, že by to mysleli vážne.
U vrchnej sestry som sa spýtal, či pre mňa majú nejakú požiadavku. Dozvedel som sa, že upratovačka v umyvárni má nejaký problém. Janu som zastihol ako tlačí zvonom do odtoku umývadla. Chvíľu som ju odo dvier pozoroval a vybavil som si piatkové intermezzo v kumbále. Pootočila hlavu.
„Chceš sa iba pozerať?“
„Máš fantastické telo. Aký tu riešiš problém?“
„Potrebujem to pretiahnuť,“ usmievala sa potmehúdsky.
„Som za.“
Pritlačil som sa na jej chrbát, pravou rukou uchopil držadlo zvonu, ľavou vsunul predlaktím k prsníku.
„Ty si ale divoch.“
Nepokúsila sa však vymaniť. Odtiahol som zvon a voda klokotavo odtiekla. Pustil som zvon a zomkol aj druhý prsník. V predklone sa oprela predlaktím o umývadlo. Trel som sa rozkrokom o jej vyšpúlený zadok a vzrušenie zo šatne sa rýchlo vrátilo.
„Hádam to nechceš robiť tu?“ zašomrala.
„Láka ma to, ale mohol by byť z toho veľký problém.“
Zatiahla ma ku dverám, nakukla na chodbu. Prebehli sme do miestnosti pre upratovačky. Zamkla a chytila sa regála.
„Daj sa do toho, od piatku ju mám strašne nadržanú.“
„Nechcem, aby si potom povedala, že som to odflákol,“ zašepkal som a pritlačil sa k jej rozvlnenému telu. Vyhrnul som jej šaty aj zásteru, nahmatal nohavičky, mala ich zvlhnuté, akoby sa v umyvárni pošpliechala vodou. Posunul som sa dole, prstom preskúmal štrbinu a vtrhol medzi závojníčky. Nedočkavo sa prirazila na môj prst a keď zavzdychala, pridal som dovnútra aj druhý. Šústal som ju napnutými prstami a palcom dráždil klitoris.
„Už mi ho tam konečne daj! Potrebujem ho tam. Od piatku som zrelá do blázninca, tak mi z tej m*dačky j*be.“
Rozopol som si nohavice a vytiahol tvrdého vtáka aj zo slipov. Zakmital som vlhkým jazykom po jej zadočku a žliabkom medzi ritnými polovičkami som sa prekĺzal až k mokrej štrbine. Prehnutá očakávala moje dorážanie. Keď som v nej bol nadoraz, jednu ruku som presunul pod jej brucho a hral sa s navretým klitorisom. Zatriasla sa a zhíkla. Už skutočnosť, že vyvrcholila len čo som bol v nej, svedčila o tom, aká bola nadržaná. Počkal som kým sa upokojí a až potom som začal s kopulačnými pohybmi. Vtáka mi oblievali jej šťavy, v pošve jej pomľaskávalo. Zrýchľoval som a spomaľoval, ale čoskoro mi pulzovalo v slabinách. Než som ju stačil upozorniť, že musím von, zhlboka sa nadýchla, jej pošvové svaly zomkli môjho vtáka a čarovne ho žmýkali. Musel som sa zahryznúť do rukáva, aby som z pusy nevypustil výkrik, ktorý by možno bolo počuť až k hlavnej sestre. Striekal som do roztrasenej Jany semeno a zo sily rozkoše sa aj mne roztriasli nohy. Pootočila a vyvrátila hlavu, našla moje ústa. Keď ich odtrhla zamrmlala:
„Mama hovorila, že keď do pekla, tak na poriadnom koni. S tebou by mi ani to peklo nevadilo Jarino.“
„Preceňuješ ma,“ podotkol som, ale zároveň som bol na jej chválu pyšný. Upravil som sa, chystal odomknúť, ale pridržala ma.
„Však to nebolo posledný krát?“
„Záleží na okolnostiach.“
Nemienil som jej nič sľubovať.
„Nikomu nič nepoviem,“ zahlásila, než som opustil kumbál a vydal sa do izby hlavnej sestry.
Tam sedela Darina s dlaňami na tvári. Plakala. Najskôr ma napadlo, či ma náhodou nevidela s Janou vchádzať do kumbálu, ale spustila ruky a zdvihla uslzené oči.
„Čo ťa vytočilo?“ zamumlal som.
„Poznáš Jaroša z deviatky?“
„Áno, čo je s ním?“
„Včera odmietol lieky a márne som doňho hučala. Povedal mi, že nemá pre koho žiť. Pritom má dcéru, ibaže tá sem chodí, len keď má dôchodok.“
„Darina,“ sadol som si vedľa nej a zobral ju za ruku, „ak by si mala každú nespravodlivosť takto prežívať, čoskoro by si nemohla byť zdravotnou sestrou.“
„Hovoríš ako Alica s Vierou. Tie dve si takéto veci tak isto nepripúšťajú.“
„To ale predsa neznamená, že im to je jedno. Čo budeš dnes robiť po smene?“
„Povedala som to tej jeho dcére na plnú hubu. Kričala, že sa pôjde sťažovať.“ Utrela si oči. „Asi som sa mala kontrolovať, že?“
„Možno to aj potrebovala počuť. Ale dosť pochybujem, že si to zoberie k srdcu. Tak čo?“
„Som z toho dnes úplne vedľa, Jarko. Necháme to na inokedy,“ povedala v momente keď sa vo dverách objavila vrchná sestra a tvárila sa dosť zaryto.
„Slečna Darina, dnes ste to prepískla. Ako ste sa mohla opovážiť? Čo neviete, čím je jej muž?“
„Nezaujíma ma to!“ Darine zaiskrilo v očiach. „Tej ženskej ide iba o prachy.“
„Tak toto na neprináleží posudzovať. Nechcem, aby sa také niečo ešte zopakovalo.“
Vrchná sestra sa obrátila a tresla za sebou dverami.
„Počul si ju?“ zahlásila zdrvená Darina a vyzeralo to, že sa opäť rozplače.
Objal som ju a pobozkal. Odstrčila ma.
„Neblázni, môže sem niekto vbehnúť.“
„Nebudem naliehať, ale chcem, aby si vedela, že mi na tebe záleží. A že...“
„Iba na mne?“ prerušil ma.
Zalovil som v jej očiach. Žeby predsa len o niečom vedela? O Jane? Navrhol som jej, že by sme mohli ísť v piatok do kina, ale povedala, že musí niekam ísť, aby mala čisté svedomie. Snažil som sa z nej dostať o čo ide, ale odbila ma, aby som sa nevypytoval, že mi všetko vysvetlí, keď sa vráti. Že by v tom bol nejaký muž? premietal som si v hlave.
Matka mi písala SMS, aby som cez víkend určite prišiel, ale ja som tušil, že by som sa doma trápil ešte viac. Navyše som nevedel kedy sa Darina vráti. Určite som chcel byť pritom. Matke som odpísal, že neviem to sľúbiť, a zároveň naznačil, že som asi našiel tú pravú. Pred piatou hodinou som opustil ubytovňu, že sa pôjdem niekde dobre najesť. Na ulici stála pri chodníku červený Mercedes, auto ktoré si nekúpi hocikto. Za volantom sedel asi štyridsaťročný muž, ktorý mi bol povedomý, určite som ho už niekde videl. Vzápätí som si spomenul, pretože z auta vystúpila Oľga oblečená ako k*rva na telefón.
„Ahoj Jaro. Zoberieme ťa domov.“
Úsmev sa z jej prehnane nalíčenej tváre vytratil, keď som povedal, že bohužiaľ musím zostať v meste.
„Teba nútia pracovať aj v sobotu a nedeľu?“ vyhŕkla celá pobúrená. „Poviem o tom otcovi nech brnkne riaditeľovi. Má s ním styky, budeš mať protekciu.“
„Nehnevaj sa Oľga, ale niečo také skutočne nie je potrebné. Nejde o službu, ale čakám na svoje dievča,“ povedal som jej na plnú hubu a stalo sa to, čo som predpokladal a vlastne aj chcel dosiahnuť.
Zasyčala, že som hajzel a že nechápe, ako sa mohla so mnou tak hlúpo ponížiť. Vkĺzla do Mercedesu a tresla dverami. Auto cúvlo, prudkou otočkou sa obrátilo do protismeru a vyrazilo na hlavnú ulicu. Keď som neprišiel na adresu, ktorú mi vtedy poskytla, ani ju nenapadlo pripustiť si možnosť, že by som ju mohol odmietnuť. Podľa toho ako som ju poznal, určite bude rozmýšľať o pomste. Premýšľal som. Pozná sa jej fotrík s riaditeľom nemocnice, alebo to iba tak trepla, aby na mňa urobila dojem? Ale nech si Olina trhne nohou aj ten jej zazobaný vodič!
Rýchlo som došiel ku svojej skrinke. Za skrinkami zašomrala Alica.
„Nešiel niekto?“
„Museli by sme predsa počuť cvaknutie dverí,“ namietala Viera.
„Aj tak sa k tomu tu už nikdy nenechám nahovoriť. Vieš koľko by to bolo rečí, keby nás tu niekto vymákol?“ šepkala Alica.
Dostavil sa ku mne zvuk šušťania látok a zatvárania skriniek. Začal som sa prezliekať.
„Ahoj. Si tu už dlho?“ prehovorila na mňa Alica.
„Teraz som prišiel, prečo?“
„Takže si nás videl...“ konštatovala. Približovala sa ku mne.
„Môžem zato, že mi vrchná sestra pridelila túto skrinku?“
„Ak niečo vykecáš...“
„Neblázni Ali“ objavila sa za ňou Viera. „O nič nejde.“
„Správne. Som toho názoru, že si každý môže robiť čo sa mu páči ak tým neubližuje inému.“
„Nie sme lesby!“ sykla Alica.
„To netvrdím.“
„Jaro, pokojne ti to dokážeme. Povedz si kedy a kde, ostatné už nechaj na nás. Ale tiež máme podmienku, že toto všetko si necháš iba sám pre seba.“
„No môžete ma navštíviť na ubytovni.“ Zasmial som sa a neveril tomu, že by to mysleli vážne.
U vrchnej sestry som sa spýtal, či pre mňa majú nejakú požiadavku. Dozvedel som sa, že upratovačka v umyvárni má nejaký problém. Janu som zastihol ako tlačí zvonom do odtoku umývadla. Chvíľu som ju odo dvier pozoroval a vybavil som si piatkové intermezzo v kumbále. Pootočila hlavu.
„Chceš sa iba pozerať?“
„Máš fantastické telo. Aký tu riešiš problém?“
„Potrebujem to pretiahnuť,“ usmievala sa potmehúdsky.
„Som za.“
Pritlačil som sa na jej chrbát, pravou rukou uchopil držadlo zvonu, ľavou vsunul predlaktím k prsníku.
„Ty si ale divoch.“
Nepokúsila sa však vymaniť. Odtiahol som zvon a voda klokotavo odtiekla. Pustil som zvon a zomkol aj druhý prsník. V predklone sa oprela predlaktím o umývadlo. Trel som sa rozkrokom o jej vyšpúlený zadok a vzrušenie zo šatne sa rýchlo vrátilo.
„Hádam to nechceš robiť tu?“ zašomrala.
„Láka ma to, ale mohol by byť z toho veľký problém.“
Zatiahla ma ku dverám, nakukla na chodbu. Prebehli sme do miestnosti pre upratovačky. Zamkla a chytila sa regála.
„Daj sa do toho, od piatku ju mám strašne nadržanú.“
„Nechcem, aby si potom povedala, že som to odflákol,“ zašepkal som a pritlačil sa k jej rozvlnenému telu. Vyhrnul som jej šaty aj zásteru, nahmatal nohavičky, mala ich zvlhnuté, akoby sa v umyvárni pošpliechala vodou. Posunul som sa dole, prstom preskúmal štrbinu a vtrhol medzi závojníčky. Nedočkavo sa prirazila na môj prst a keď zavzdychala, pridal som dovnútra aj druhý. Šústal som ju napnutými prstami a palcom dráždil klitoris.
„Už mi ho tam konečne daj! Potrebujem ho tam. Od piatku som zrelá do blázninca, tak mi z tej m*dačky j*be.“
Rozopol som si nohavice a vytiahol tvrdého vtáka aj zo slipov. Zakmital som vlhkým jazykom po jej zadočku a žliabkom medzi ritnými polovičkami som sa prekĺzal až k mokrej štrbine. Prehnutá očakávala moje dorážanie. Keď som v nej bol nadoraz, jednu ruku som presunul pod jej brucho a hral sa s navretým klitorisom. Zatriasla sa a zhíkla. Už skutočnosť, že vyvrcholila len čo som bol v nej, svedčila o tom, aká bola nadržaná. Počkal som kým sa upokojí a až potom som začal s kopulačnými pohybmi. Vtáka mi oblievali jej šťavy, v pošve jej pomľaskávalo. Zrýchľoval som a spomaľoval, ale čoskoro mi pulzovalo v slabinách. Než som ju stačil upozorniť, že musím von, zhlboka sa nadýchla, jej pošvové svaly zomkli môjho vtáka a čarovne ho žmýkali. Musel som sa zahryznúť do rukáva, aby som z pusy nevypustil výkrik, ktorý by možno bolo počuť až k hlavnej sestre. Striekal som do roztrasenej Jany semeno a zo sily rozkoše sa aj mne roztriasli nohy. Pootočila a vyvrátila hlavu, našla moje ústa. Keď ich odtrhla zamrmlala:
„Mama hovorila, že keď do pekla, tak na poriadnom koni. S tebou by mi ani to peklo nevadilo Jarino.“
„Preceňuješ ma,“ podotkol som, ale zároveň som bol na jej chválu pyšný. Upravil som sa, chystal odomknúť, ale pridržala ma.
„Však to nebolo posledný krát?“
„Záleží na okolnostiach.“
Nemienil som jej nič sľubovať.
„Nikomu nič nepoviem,“ zahlásila, než som opustil kumbál a vydal sa do izby hlavnej sestry.
Tam sedela Darina s dlaňami na tvári. Plakala. Najskôr ma napadlo, či ma náhodou nevidela s Janou vchádzať do kumbálu, ale spustila ruky a zdvihla uslzené oči.
„Čo ťa vytočilo?“ zamumlal som.
„Poznáš Jaroša z deviatky?“
„Áno, čo je s ním?“
„Včera odmietol lieky a márne som doňho hučala. Povedal mi, že nemá pre koho žiť. Pritom má dcéru, ibaže tá sem chodí, len keď má dôchodok.“
„Darina,“ sadol som si vedľa nej a zobral ju za ruku, „ak by si mala každú nespravodlivosť takto prežívať, čoskoro by si nemohla byť zdravotnou sestrou.“
„Hovoríš ako Alica s Vierou. Tie dve si takéto veci tak isto nepripúšťajú.“
„To ale predsa neznamená, že im to je jedno. Čo budeš dnes robiť po smene?“
„Povedala som to tej jeho dcére na plnú hubu. Kričala, že sa pôjde sťažovať.“ Utrela si oči. „Asi som sa mala kontrolovať, že?“
„Možno to aj potrebovala počuť. Ale dosť pochybujem, že si to zoberie k srdcu. Tak čo?“
„Som z toho dnes úplne vedľa, Jarko. Necháme to na inokedy,“ povedala v momente keď sa vo dverách objavila vrchná sestra a tvárila sa dosť zaryto.
„Slečna Darina, dnes ste to prepískla. Ako ste sa mohla opovážiť? Čo neviete, čím je jej muž?“
„Nezaujíma ma to!“ Darine zaiskrilo v očiach. „Tej ženskej ide iba o prachy.“
„Tak toto na neprináleží posudzovať. Nechcem, aby sa také niečo ešte zopakovalo.“
Vrchná sestra sa obrátila a tresla za sebou dverami.
„Počul si ju?“ zahlásila zdrvená Darina a vyzeralo to, že sa opäť rozplače.
Objal som ju a pobozkal. Odstrčila ma.
„Neblázni, môže sem niekto vbehnúť.“
„Nebudem naliehať, ale chcem, aby si vedela, že mi na tebe záleží. A že...“
„Iba na mne?“ prerušil ma.
Zalovil som v jej očiach. Žeby predsa len o niečom vedela? O Jane? Navrhol som jej, že by sme mohli ísť v piatok do kina, ale povedala, že musí niekam ísť, aby mala čisté svedomie. Snažil som sa z nej dostať o čo ide, ale odbila ma, aby som sa nevypytoval, že mi všetko vysvetlí, keď sa vráti. Že by v tom bol nejaký muž? premietal som si v hlave.
Matka mi písala SMS, aby som cez víkend určite prišiel, ale ja som tušil, že by som sa doma trápil ešte viac. Navyše som nevedel kedy sa Darina vráti. Určite som chcel byť pritom. Matke som odpísal, že neviem to sľúbiť, a zároveň naznačil, že som asi našiel tú pravú. Pred piatou hodinou som opustil ubytovňu, že sa pôjdem niekde dobre najesť. Na ulici stála pri chodníku červený Mercedes, auto ktoré si nekúpi hocikto. Za volantom sedel asi štyridsaťročný muž, ktorý mi bol povedomý, určite som ho už niekde videl. Vzápätí som si spomenul, pretože z auta vystúpila Oľga oblečená ako k*rva na telefón.
„Ahoj Jaro. Zoberieme ťa domov.“
Úsmev sa z jej prehnane nalíčenej tváre vytratil, keď som povedal, že bohužiaľ musím zostať v meste.
„Teba nútia pracovať aj v sobotu a nedeľu?“ vyhŕkla celá pobúrená. „Poviem o tom otcovi nech brnkne riaditeľovi. Má s ním styky, budeš mať protekciu.“
„Nehnevaj sa Oľga, ale niečo také skutočne nie je potrebné. Nejde o službu, ale čakám na svoje dievča,“ povedal som jej na plnú hubu a stalo sa to, čo som predpokladal a vlastne aj chcel dosiahnuť.
Zasyčala, že som hajzel a že nechápe, ako sa mohla so mnou tak hlúpo ponížiť. Vkĺzla do Mercedesu a tresla dverami. Auto cúvlo, prudkou otočkou sa obrátilo do protismeru a vyrazilo na hlavnú ulicu. Keď som neprišiel na adresu, ktorú mi vtedy poskytla, ani ju nenapadlo pripustiť si možnosť, že by som ju mohol odmietnuť. Podľa toho ako som ju poznal, určite bude rozmýšľať o pomste. Premýšľal som. Pozná sa jej fotrík s riaditeľom nemocnice, alebo to iba tak trepla, aby na mňa urobila dojem? Ale nech si Olina trhne nohou aj ten jej zazobaný vodič!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)