Náš syn nosí ženské šaty

„Videl niekto moju čiernu sukňu?“ – kričala J*** zo svojej izby.

„Pozrela si sa už do bielizne?“ – spýtala som sa.

„Áno, ale tam nie je.“ – odvetila naspäť J***

Odložila som načaté jablko a išla som jej hore pomôcť v hľadaní.

„Odprisahala by som, že som zavesila sukňu do skrine,“ hundrala moja dcéra.

„Hneď vedľa tohto modrého pulóvra.“

„Ja som si ju nepožičala, ak na to narážaš,“ odvetila som.

„Našťastie nemáme rovnakú veľkosť. Musela si ju len niekde založiť.“

„Jasné, rovnako ako moju korálikmi vyšitú vestu a červený pulóver.“

V našej rodine zjavne vznikol problém s miznutím vecí. Spomenula som si, že sa mi nedávno stratili náušnice. Okrem toho to vyzeralo tak, že sa niekto hrabal v mojej skrini.

„Obleč si dnes niečo iné!“ povedala som.

„Tá prekliata sukňa sa už niekde nájde.“

Keď sme schádzali po schodoch, môj syn O*** už sedel v kuchyni pri raňajkách. Obom som im strčila do tašiek desiate. O*** sa v gymnáziu pripravoval na maturitu, kým o tri roky mladšia Jana ešte len začínala študovať. Ale obaja nosili domov celkom dobré známky.

Ten deň krátko pred večerou som chcela dať do O******* skrine pár čerstvo vyžehlených košieľ. Náhodne mi padol zrak na niečo tmavé v rohu. Neverila som vlastným očiam...

Visela tam J****** sukňa a červený pulóver hneď vedľa! Ako sa tam len tie veci dostali? Hodnú chvíľu som tam stála, krútila hlavou a rozmýšľala. J*** musela dať po praní veci do nesprávnej skrine. Iné vysvetlenie mi nenapadlo. O pár dní neskôr  sa opäť stalo niečo zvláštne. Tentoraz chýbal z môjho toaletného stolíka lak na nechty a tmavý rúž. Prehľadala som celý dom od vrchu po spodok. Zbytočne! Jana mi odprisahala, že sa mojich vecí nedotkla. Záhada bola ešte väčšia, keď stratené veci stáli nasledujúce ráno opäť na svojom mieste. Pomaly som začala veriť na duchov.

Krátko pred O******** maturitným večierkom  som však náhodne odhalila dôvod záhadných udalostí. A bol to pre mňa riadny šok. Poriadne som prechladla a trápila ma bolesť hlavy a údov. Nakoniec ma šéf poslal domov. Unavene som liezla hore schodmi. No keď som otvorila dvere do spálne, skoro sa mi zastavilo srdce. Môj syn stál pred zrkadlom v pančuchách a lodičkách s vysokým opätkom a maľoval sa.

„Čo robíš... čo to má znamenať...“ – koktala som.

„Mama!“ zreval O***. „Už si doma?“ Otočil sa a bežal do svojej izby.

Najprv som sa hodila na posteľ. Prečo som si tieto synove sklony nevšimla?

„No dobre,“ povedala som si nahlas po tom, čo som sa upokojila. Už som počula veľa o transvestitoch, fetišistoch a transsexuáloch. A tak som išla do O******* izby. Sedel na posteli vo svojich bežných texaskách , kolená pritisnuté k hrudi, tvár čerstvo umytá.

„Je niečo, čo by si mi chcel povedať?“ – spýtala som sa opatrne.

O*** pokrútil hlavou. „Je mi ľúto, mama. Viem, že som sa mal najprv spýtať. Chcel som vás tým prekvapiť. A akosi mi to bolo trochu trápne.“

„Prekvapiť?“ spýtala som sa udivene. „Čo tým myslíš?“

O*** si odkašlal. „V triede sme si naštudovali malú satiru na maturitný večierok. Dostal som rolu, ktorá nie je jednoduchá. Musel som si požičať pár vecí od teba a Jany.“

Záblesk nádeje sa objavil ako slnko nad obzorom.

„Ty... ty nacvičuješ divadelnú hru?“ začudovala som sa. „Musíš hrať ženskú úlohu?“

„A nielen to,“ odvetil O***. „Mám vystupovať ako sexbomba dvadsiatych rokov. Žiadne dievča z našej triedy sa na to neodvážilo. Pre mňa to bola riadna výzva.“

Uľahčene som sa zasmiala. „No snáď sa ti tá rola podarí,“ – dodala som.

O*** sa naširoko usmial. „Aj ja v to dúfam,“ povedal. „Koniec koncov, nerád by som sa pred všetkými tými ľuďmi strápnil.“

Položila som mu ruku na plece. „Tak čo sa toho prekvapenia týka, budem mlčať. Otec a J*** sa to tajomstvo nemusia dozvedieť.“

Dodržala som slovo. Naši nemali  potuchy, čo ich čaká, keď sme vchádzali do sály na maturitný večierok.

HVIEZDA

„Aký má byť vlastne program? – spýtal sa môj muž.

„Ach, ich trieda si pripravila menšiu satiru,“ – odpovedala som.

V tom momente sa začal program. Kým sa pripravovalo pódium, prišiel k nám O*** a pyšne oznámil: „Priemer známok mám jedna celé dva. To je niečo, čo?“

Otec ho uznanlivo potľapkal po pleci. „S tým sa bez problémov dostaneš na každú univerzitu.“

O*** iba krátko prikývol a veselo dodal: „Áno. Ale teraz už musím ísť. Hra sa o chvíľu začína.“

Aby som to urýchlila, O***** výstup zožal obrovský úspech. Svojou paródiou na Marlene Dietrichovú zo starého čiernobieleho filmu „Modrý anjel“ rozburácal celú aulu. Od smiechu nám tiekli slzy. Oleg ako blonďatý vamp pôsobil presvedčivo a rozkošne komicky. Boli sme naňho mimoriadne pyšní. Takmer tak ako na jeho ukončenie školy.

Prvé dni prázdnin prebehli pokojne. Deti chodili každý deň plávať a večer vysedávali hodiny s priateľmi.

Uprostred prázdnin O*** povedal: „Asi nebudete súhlasiť s tým, čo chcem spraviť. Ale myslím, že som dosť starý na to, aby som robil vlastné rozhodnutia. Sám som sa prihlásil do jedného hereckého súboru v Prahe. V októbri nastúpim.“

Počítala som so všetkým, ale s týmto nie. O*** nikdy neprejavoval záujem o divadlo.

„To nemyslíš vážne?!“ vykríkla som. „A čo bude so štúdiom? Chcel si ísť predsa na univerzitu...“

O*** sa na mňa pokojne pozrel a povedal:

„Momentálne sú pre mňa dôležité iné veci, mami. Potrebujem trochu času, aby som si niektoré veci ujasnil.“

„Si si úplne istý, že to, čo robíš, je správne?“ spýtala som sa po chvíli mlčania.

„Absolútne, mami!“ odvetil O*** rozhodne. „V tomto som si absolútne istý!“

Pokračovanie necenzurovaného článku TU

Dostal ma môj učiteľ-matematikár

Bola som pätnásťročná žabka (teraz už mám cez 40), keď som nastúpila do prvého ročníka na strednú školu. Noví spolužiaci boli zo začiatku fajn, ale keď sa o mňa začali zaujímať chalani z vyšších ročníkov, chcela som sa im v dospelosti vyrovnať a moji rovesníci mi pripadali priveľmi detský. Netrvalo dlho a mala som povesť rebelky s výrazným mejkapom a strapatými vlasmi. Diskotéky a večierky sa konali okrem víkendu aj utorky  a ja som na nich samozrejme nemohla chýbať, čo sa odzrkadlilo aj na mojich známkach. Odrazu chcel so mnou chodiť takmer každý chalan a to nielen z našej školy. ale rýchlo ma každý odkopol, pretože som nikomu nechcela roztiahnuť nohy či zobrať mu ho do úst. To som si šetrila pre niekoho výnimočného, komu by záležalo na mne a nie iba na sexe. Takto ubiehali týždne a neskôr mesiace a keď tu bol polrok, bola som rada, že som prešla so štvorkami. Jednotku som mala len z telocviku a dvojku z matematiky, čo ma dosť prekvapilo, pretože som z nej nič nevedela. Po polročných prázdninách sme išli s triedou na lyžiarsky výcvik do Tatier. Myslela som si, že to bude nuda, ale to som ešte nevedela, čo ma tam čaká. Keďže ma lyžovanie veľmi nebaví, spravila som sa maród a mala som pokoj. Celý deň som bola sama na chate a ležala som na izbe. Tak to bolo aj v ten osudný deň. Bola som v izbe a fajčila som v okne, keď zrazu niekto zaklopal. Pomaly som otvorila dvere a uvidela jedného z profesorov. Bol to môj matematikár a telocvikár v jednej osobe, ktorý tu bol s nami ako dozor. Vstúpil do izby a spýtal sa ma, či mám chvíľku čas, že mi musí niečo povedať. Odrazu z neho vyhŕklo, že sa mu veľmi páčim a že ma od prvého dňa miluje. Údajne čakal na vhodnú chvíľu, kedy mi to chcel už dlhšie povedať a tá nastala práve vtedy. Ostala som ako obarená, ale aj ja som sa mu priznala, že sa mi páči, veď koniec koncov, mal iba 33 rokov a bol najmladší  a najkrajší z profesorov na našej škole. Netrvalo dlho, aby sme si uvedomili, že ten čas čo sme boli sami v izbe treba efektívne využiť. Začali sme sa nežne dotýkať jeden druhého a potom aj bozkávať.  Zaliala ma horúca vlna a mala som pocit, že zažívam najkrajšie obdobie môjho teanegerského života. Oddala som sa mu celá, dovolila som mu, aby si so mnou robil čo chcel. Pri ňom som pocítila, že on je ten pravý na ktorého  som čakala, aby som prežila šťastné chvíle, keď do mňa vnikol a svojimi pohybmi ma priviedol k vytúženému orgazmu. Nikdy nezabudnem na prvé milovanie s ním a to ich bolo ešte potom niekoľko desiatok. Stretávali sme sa tajne počas celého môjho štúdia na škole.  Nerozmýšlali sme nad tým, čo bude potom, nechávali sme tomu voľný priebeh. Bol ku mne veľmi milý a ukázal mi úplne inú cestu životom. Pri ňom sa zo mňa stala úplne iná žena. Prestala som chodiť na diskotéky, nezaujímali ma iní ľudia, vždy som sa tešila na svojho učiteľa. Áno, postavenie učiteľ mu právom patrí v mojom prípade. Nielenže ma naučil matematiku, kde tú dvojku som si právom vylepšila na jednotku, ale aj i intímnej sfére som sa pri ňom ako skúsenom mužovi naučila. Boli sme kreatívny a radi sme skúšali nové veci. Pri ňom som sa nebála ničoho. Vedela som, že to všetko robí s citom a láskou ku mne. Nemohli sme byť bez seba čo i len jediný deň a takto nám to pekne v tajnosti klapalo. Obaja sme boli veľmi rozumní a opatrní. Za tie stredoškolské roky čo som s ním prežila, mala som pocit, že by mohol byť mužom môjho života aj keď bol medzi nami značný vekový rozdiel. Vtedy sme si to však vôbec nepripúšťali. Milovali sme sa to to bolo pre nás podstatné. Dokonca tak, že aj keď som mala stužkovú a mala na nej svojho partnera, kamaráta z našej ulice, pohľadom a mysľou som bola stále s ním. Dokonca sa nám podarilo počas večera, odskočiť si do úzadia zo sály a urobiť si rýchlovku, teda prevažne som bola aktívna ja, keď som mu urobila kvalitný orál do konca. Naučil ma ako to robiť a zvykla som si na chuť jeho spermatu. Problém nastal až po škole, keď už sme sa nevídali v škole, on sa chcel so mnou  stretávať aj naďalej a urobil rázny krok. Prišiel o tom informovať mojich rodičov a povedal im aj to, že spolu chodíme skoro 4 roky. Môj otec to veľmi ťažko zobral a vyhodil ho z domu. Potom prišiel rad aj na mňa. Popri riadnom vypucovaní žalúdka sa mi ušlo aj pár po ušoch. Dostala som kázeň o tom, že som mohla celú rodinu dostať do riadneho problému. Vtedy sa to bralo trochu inak a v podstate aj môj učiteľ poriadne riskoval svoje postavenie. Ak by sa to bolo prevalilo, vyhodili by ho z práce. Pravdepodobne si to uvedomoval, ale stála som mu aj za taký risk – obetovania svojej kariéry. Dostala som od otca ultimátum, že ak sa s ním okamžite neprestanem stretávať, môžem si pobaliť svoje veci a odísť z domu. Bolo to pre mňa veľmi ťažké rozhodnutie a nielen pre mňa. nakoniec sme sa už s mojím exučiteľom rozhodli, že budeme musieť splniť otcovu požiadavku. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Pomohlo mi až moje časté odlúčenie od domova, keď som nastúpila na vysokú školu a bývala som na študentskom internáte. Skúsite si tipnúť, čo som išla študovať? Áno, všetci máte pravdu, pokiaľ ste odpovedali, že pedagogickú a nasledovala som môjho učiteľa v telesnej výchove a matematike. Po škole som sa ako mladá učiteľka zamestnala na jednej strednej škole, ale v inom meste než to , kde som študovala a spoznala môjho matematikára ja. Nedokázala som sa však dosť dlho spamätať zo šoku, keď ma riaditeľ školy predstavoval mojim novým kolegom medzi ktorými bol aj môj exučiteľ a exmilenec v jednej osobe. Obaja sme mali vtedy zmiešané pocity a nevedeli ako zareagovať jeden na druhého. Za ten čas sa však udialo veľa vecí. Ja som počas štúdia na vysokej škole spoznala človeka s ktorým si rozumiem dodnes. Vtedy sme ešte len plánovali spoločný život, dnes sme už manželia a máme 2 deti. V exučiteľovom prípade to vtedy už bolo viac ako trojročné manželstvo a tiež už sa mu podarilo splodiť dieťa. Stará láska však nehrdzavie. Napriek tomu, že každý sme mali svojich partnerov, čím viac sme sa stretávali v práci, tým viac sme nostalgicky spomínali na to, ako nám bolo spolu dobre, ako sme sa spolu milovali. Netrvalo veru dlho, aby sme si to po rokoch zopakovali aj v praxi. Pri maximálnej diskrétnosti a nenarúšaní súkromia, sme sa občas spolu krásne pomilovali. Možno ma niektorí odsúdia zato, ako môžem spávať s dvomi mužmi a ani sama nato nepoznám odpoveď. Nie je to však také časté ako by si niektorí mysleli. Tých príležitostí zase nie je tak veľa a ak by to bolo často, možno by nám to už ani tak nechutilo. Beriem to ako také vybočenie zo stereotypu aj keď môjho manžela veľmi milujem a fungujeme ako normálna rodina. Niekto múdry raz povedal: „Ak sa o tom ten druhý nedozvie, nie je to nevera“.

S pozdravom

Natália.

Moja prvá návšteva v erotickom salóne

Zdravím vás,

príbeh, ktorý som sa vám rozhodol napísať je viac ako 20 rokov starý. Snažil som sa čo najviac autenticky priblížiť moju prvú návštevu v erotickom salóne. Trvalo mi dosť času, kým som sa poriadne rozpamätal ako to vlastne všetko bolo, čo bolo asi povedané a aké boli jednotlivé reakcie.Ono to trochu súviselo aj s tým, že som chcel bližšie spoznať život dievčat, ktoré takúto prácu robia, nahliadnuť viac do vnútra ich mysle a zistiť prečo to vlastne robia. Neviem čím to bolo, ale z nejakého dôvodu ma také typy priťahovali ako magnet. Viem, že by to nebola výhra verejne sa ukazovať s takouto devou. Ja som sa však hneď do prvej s ktorou som zažil erotický zážitok vážne zamiloval. Tá baba ma neskutočne rajcovala. Normálne som sa snažil vymaniť  ju z toho začarovaného kruhu obrábania vtákov. Keby mi povedala zober ma odtiaľto preč, normálne by som ju bol schopný vykúpiť. Kurva je však kurva a tej sa nedá veriť. Môj skutočný príbeh som rozdelil na dve časti. Prvá sa  odohráva priamo v salóne a obsahom druhej je rozhovor s tou masérkou na neutrálnej pôde, kde som sa snažil od nej získať  čo najviac informácií, za ktoré dostala riadne a veľmi dobre zaplatené. Inak by sa so mnou ani nebavila, pretože už len to že sa stretla s klientom mimo „pracoviska“ bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

 Vtedy som nemal ešte ani tridsať, na Slovensku sa rozvíjalo „podnikanie“ alebo každý tomu hovoril inak resp. každý ho vnímal po svojom, alebo dnes niektorí nato spomínajú ako na zlaté časy deväťdesiatych rokov. Dnes som zrelý päťdesiatnik žijúci spokojne so svojou manželkou a moje deti majú už vlastný život. Nebudem písať svoje meno, v podstate je jedno ako sa volám, či som Jožo, Ďuro alebo Fero. Kašľať na meno. Prenesme sa však o tie desaťročia späť...

Nebudem menovať ten podnik v Bratislave (robiť reklamu zadarmo), ale ešte stále, aj po tých rokoch  funguje. Napoviem však, že vedľa podniku bola štýlová reštaurácia a ja som sa rozhodol vojsť najprv tam a zistiť info „čo a ako“.

-Prosím vás, u vás sa robia služby intímneho charakteru?

-Áno, - vraví čašník a ani brvou nepohne. – Musíte vyjsť na ulicu a hentá budova vo dvore...

Ale, viete čo, -mávne rukou, - prejdite toť cez kuchyňu.

Čosi tam vysmážajú, možno býčie žľazy. Kuchár sa po mne akože nepozerá. Cez kuchyňu je to ozaj kúsok.

Zamrežované dvere...

Zvoním. Tá istá otázka, tá istá odpoveď mladého barmana s motýlikom. Vari päť metrová chodba vyúsťuje do miestnosti. Bar. Vysoké stoličky, vpravo sedačka a kreslá. Rajcovné prítmie, hrala hudba zo slovenského rádia pre mladých. Dvere naľavo sú otvorené, tri dievčatá v jednoznačných úboroch polihujú na jednoznačne pracovnej posteli. Zákazník v bare pre nich znamená okamžitú pohotovosť. Celkovo v daný deň je v „službe“ myslím asi sedem alebo osem dievčat. Priplávajú sviežimi (alebo unavenými?) riťkami do kresiel a volajú ma medzi seba.

Som chlap. Mám chuť. Môžem v tejto chvíli nemať?

Štíhla brunetka s vyčesanými vlasmi po pravici v červenej minisukni s pásom ako osa, takže aj jej priemerné prsíčka sa zdajú nádherné. Paradoxne na môj kompliment odpovedá  cudzím prízvukom. Moldavka, ktorá prišla na Slovensko dobyť Západ. Viac napravo sa zubí moletnejšia plavovláska. Je ukecaná, ale je mi jasné, že čipkové saténové handry nemaskujú len jej melóny, ale aj faldy nad pupkom...

-Niečo na pitie, pane? – pýta sa motýlik od baru.

Vyhováram sa na auto. Prináša mi kávu. Prisadá si ešte jeden zákazník, ktorý údajne nie je „zákazník“, ale rád si do tohto „intim masage saloonu“ zájde. Pokecať pri vyše stokorunovom koňačiku s dievčatami. Ale niekedy si vraj musí dať povedať, aby zostal dobrým zákazníkom. Vraví vtip. Tupý, nezrozumiteľný. Dievčatá výskajú nad jeho debilitou ako stepné kozy. A tie sa im aj natriasajú...

Po ľavici sedí nakrátko ostrihaná blondína. Z každého oka jej trčí sto (hádajte čoho?). Očividne ma balí. Aj to je inostranka, toš, ako keby od Břeclavi...

Zdá sa byť najstaršia, možno čosi nad 25 rokov. Ale inak sú to dievčatá okolo dvadsiatky. Vedľa nej jednu mrlborku za druhou cmúľa sporo oblečená plavovláska. Iba v bikinách a v priesvitnej podprde. A sú tam ešte dve také nič moc, ale pánboh zaplať, keby povedali :

„Poď chlapče, len tak zadarmo.“

Ale koľko bude toto stáť, neviem... Neviem, či je to služba... ehm... kompletná. Senzuálna masáž to vraj nie je súloženie, ale je to to isté a teraz dám tomu také prirovnanie na lepšie pochopenie:

Ako keď proruskí separatisti nezostrelia nad Ukrajinou Boeing 777 letu MH17, ale iba prerušia jeho let.

Erotická fantázia funguje. Najmä pri pohľade na Niku. Tiež blondína s plnými ústami a výraznými očami. Inteligentnými. A také sú aj jej rajcovné komplimenty, lebo získať zákazníka to je bod v ich bordelovej (pardon, masérskej ) súťaži. Nika sedí naširoko rozkročmo. Podupkáva pevnými nohami vo vysokých šteklách. Cez čipkované nohavičky jej presvitajú chĺpky. Tiež má na sebe od pol pása akýsi  maskovaný habit. Určite skrývaš, dievčatko, menšie prsia, neúmerné plastickému zadočku, ale robíš to rafinovane. Klobúk dole. Nika pocukáva karmínovými perami, hladí mi do rozkroku. Vie to...

Niku chcem, to viem zasa ja. Na spôsob, akože som si vybral najtvrdšiu hlávku kapusty na trhu?

A vlastne, ako dlho treba chlípať sos vypitej kávy, aký má byť čas určený na toto výberové konanie?

Barman cíti moje rozpaky, snažím sa byť solidárny, a tak poviem, že by som najradšej bol so všetkými dievčatami... Ubezpečuje ma, že je to možné, ale napokon telo by aj chcelo. Ale... pravdaže, je to ale...

-Poď so mnou, - tyká mi Nika, - neobanuješ.

Kristepane, ako si vie olizovať hornú peru...! Vstávam. Stojíme... Robia mi dobre  akože uľútostené pohľady ohrdnutých dievčat, je to balzam na mužskú ješitnosť.  Ale možno majú v náplni práce aj takýmto spôsobom posilňovať chlapské sebavedomie...

Izba je čistučká. Celkove je v tomto bodreli poriadok ako v kostole. Dávam na stolík päť päťstokorunáčok. Nika ma žerie. Keby som pridal tri stovky, vraj by bol k dispozícii aj bazén. Keby raz toľko, aj dve dievčatá.

Keby... Keby boli kdesi ryby, nebolo by treba rybníka...

Sprcha je príjemná. A povinná ! Musím sa ponáhľať. Je osprchovanie už súčasťou päťdesiatminútovky?  Panebože. Chcem to. Strašne to chcem. Ako kanec ! Ale som ja blbec.  Preto, lebo som si hneď začal dávať dole nohavice, len čo barman zvonka zatvoril dvere. Viem. Nika si pripadala ako tovar. Aj keď ním v podstate bola. Ale vari ním nechce byť?

Stále nahá pri televízore, ktorý nie a nie sa naladiť. Závesy zastreté, cez nočnú lampičku prehodený uterák. Na stene sa na nás slastne usmieva dáma s rukou preberajúcou si medzi nohami...

Nika ma objíma. Nika už vie, čo robiť. Má krásne stuhnuté bradavky, tiež ich treba ladiť... V ústach mierne chladia.

-Poď...

Na letisku je biela plachta a nič. Tam budeme my.

-Ľahni si prosím na brucho, - je to ako keby pokyn lekárky.

-Nevadí ! Siaha na nočný stolík po plastovej flaštičke s masážnou emulziou v zátiší pestrofarebných prezervatívov.

Cítim ťarchu jej tela. Masíruje rytmicky, avšak jemne. Plecia, chrbát, bedrá... Nahýba sa k mojej hlave... tomu, kto vymyslel bozkávanie na ušné laloky by mali dať Nobelovu cenu. Uvedomujem si, že je ťažká. Alebo chce byť ťažká? To, čo mi ako jemné pohladenie kefky trie zadok, to je... to je jej kefka. Dvaapol tisíca, bože! Hľadám ju plecami zaborený v molitane, hľadám ju s rukami dozadu. Smiem mútiť maslo...

-Obráť sa, dobre? Dáme prezervatív. – vyberá telovej farby, obal trhá zubami.

Keby človek v tej chvíli uvažoval , uvažoval by, prečo to všetko robí. „Ktovie ako chutí guma?“

Chcem to, cúvať sa už nedá.

-Už to konečne chcem, počuješ?

-A čo chceš? – Mal som pocit akoby to na mňa hrala, ale veľmi dobre vedela o čo ide.

Pojazdil som v nej prstom hore-dole. Pičku mala pekne elastickú. Jej dierka sa hneď prispôsobila mojim prstom a začala ich pohlcovať. Každým vniknutím mojich prstov do pičky Nika jemne prižmúrila svoje oči. Veľmi ma to rajcovalo. Potom sa usmiala a povedala:

-Ale nesmieš o tom nikomu povedať.

A potom sme už nerozprávali. Bolo počuť iba mľaskanie našich tiel...

Tuším, že o pár minút sa ozve tiché, ale nástojčivé zaťukanie na dvere.

-Opláchnem sa dobre?

Prezervatív hádžem do koša v kúpeľni. A potom si umývam dôkladne ruky a potom to čosi , čo si prišlo na svoje.

Nika je už oblečená. Opäť ten širokorozchodný posed, je rajcovná, potvora! Žeby sme ešte niečo stihli?

-Bolo mi s tebou fajn, -  vravím jej. Keď sa ozvalo klop-klop. Vravím to úplne vážne. Nič stupídne, nič násilné. Fajn. Až na ten lásky cit.

-Aj mne bolo fajn. Ahoj.

***

Zbieham v salóne dole schodíkmi. Nie, nie je to ľahké odísť z bordelu. To vie Jožo, Ďuro aj Pišta. S pečiatkou po súložení na tvári, vytrasený z chtíča, teraz už opäť vzorný muž rodinného typu či milujúci manžel.

Prečo to robíme? Prečo to robíš ty Nika? Baví ťa to?  Stojí ti to za tie peniaze?

***

-Nika, prepáč, ale naozaj som bol s tebou služobne. Rád by som sa s tebou ešte stretol, ale na inej pôde. Nebudeš banovať. Prídeš si na svoje. Ver mi!

-Mlč! Chceš si vyrobiť problém sebe a v neposlednom rade aj mne? Rozmyslím si to, okrem toho nemám veľa času na blbosti.

-Zavolám ti sem do podniku. Neboj, ja to už nejako zahrám. Páčiš sa mi Nika...

-Potrebuješ čerstvý vzduch. Náhle sa ti odkrvil mozog a teraz to s tebou takto lomcuje...

S úsmevom ma vyprevadila po bar a zakývala mi na cestu. Cestou domov som ju mal stále v hlave a premýšľal som nad tým, ako ju dostať von na stretnutie.

Pokračovanie príbehu TU

Ako sa opäť vrátila k svojej rozkoši

Už nebola najmladšia. Ale mala potrebnú zrelosť a súmernosť, akú vedia muži na ženách v plnom rozkvete veľmi oceniť. Iba nervózna črta okolo pekných úst mi prezrádzala, že moja návštevníčka trpela tým stavom, ktorý odborní kolegovia bezmyšlienkovito zvykli odbiť zjednodušujúcim označením hystéria.

Skôr než si sadla, vedel som, že pacientka ma vyhľadala preto, lebo sa jej ťažkosti v manželskej posteli stali neznesiteľnými. Aj sexuálna monotónnosť môže totiž viesť k psychickej traume. A dovolím si tvrdiť, že viac ako polovica všetkých psychických defektov vzniká v dôsledku nenaplneného pohlavného života. Lebo telo a duša tvoria nerozlučnú jednotu.

Atraktívna dáma, ktorú môžem z diskrétnych dôvodov nazvať Monika, sa mi naozaj z hĺbky celej svojej duše priznala, že jej manželstvu hrozí rozpad kvôli jednotvárnosti  všedného dňa, jednotvárnosti  sexuálneho správania, ktoré už nepoznalo nijaké vyvrcholenia. Koitus sa šesť rokov po svadbe stal aktom bez citu, ktorý obaja partneri absolvovali viac alebo menej bez rozkoše.

Zo sedení s pacientom som si vždy robil podrobný záznam. Jej vyrozprávanie problému sa nieslo v takomto duchu (text nie je od slova do slova, ale zachytáva podstatnú časť výpovede a najzaujímavejšie pasáže):

„...bola to láska na prvý pohľad. A pritom som mala za sebou už štyri sklamania. Napriek mojim 26 rokom som sa namieste  buchla do toho dobre vyzerajúceho advokáta, ktorý bol iba o štyri roky starší ako ja. Sme moderní ľudia. Už na druhý večer sme sa vrhli na moju širokú francúzsku posteľ. Hanbím sa to takto povedať, ale musím – mal vtáka veľkého ako klát a neskutočne ma ním očaril.

Každou nitkou tela som ho s pôžitkom preciťovala. Bol to veľmi krásny pocit keď mi taký bujačí kyjak rozťahoval moje pysky...!

Bez zábran som sa odovzdávala dobre miereným nárazom môjho jazdca. A už po niekoĺkých sekundách ma zachvátil prvý orgazmus. Rozlievala som sa od vášne a blaženosti. Vrcholy, ktoré ma v nepretržitom slede zalievali, som už ani nerátala. Ale jeden bol nádhernejší ako druhý. Na to prvé číslo nikdy nezabudnem, hoci po ňom nasledovalo mnoho ďalších. A keď sme sa o tri mesiace neskôr zosobášili, myslela som, že som v raji. A ešte veľmi dlho sme mali veľké potešenie zo sexuálnych hier penisu a vagíny.

Až kým sa narodilo naše prvé dieťa... keď som sa vrátila z pôrodnice, môj sexuálny záujem podstatne klesol. Ale svoju ľahostajnosť som pokladala za dôsledok pôrodu, za prechodný stav. Môj muž trpezlivo čakal, až sa zase ohlási môj pohlavný pud. Márne.

Tak ako predtým sme spávali vedľa seba. Občas na mňa manžel v polospánku vyliezol, aby mi vystriekal do brucha nahromadené spermie. Ale už to nebolo ono.

Dnes súložíme spolu iba občas. Ale toto automatické spojenie mi vôbec nič nedáva. Ledva pri tom niečo cítim. A orgazmus som nemala už tri roky. Už iba roztiahnem nohy. Ale zachrániť sa naše manželstvo pravdepodobne už nedá.“

Naozaj sa takéto manželstvá už nedajú zachrániť?

Najskôr som tej nešťastnej žene vysvetlil, že v každom ľudskom spolužití sú dobré i zlé obdobia, že po každej eufórii nasleduje nevyhnutne letargia. To je neotrasiteľný prírodný zákon. Bolo mi samozrejme jasné, že sa Monike pocity pôrodom dieťaťa zmenili. Libido bolo prekryté dominantnými  materskými citmi, čo sa mi zdalo byť o to pochopiteľnejšie, keď som sa dozvedel, že dieťa spáva s rodičmi v jednej miestnosti. Za takýchto okolností musel pocit žiadostivosti v rodinnej väzbe zakrpatieť. K vzťahu rodičia-dieťa sa jednoducho nehodia sexuálne želania, pretože na základe našej výchovy nesú pečať etickej škaredosti. Symbolická pupočná šnúra tu stála dokonalému manželskému šťastiu v ceste.

Poradil som zúfalej Monike, aby si oddelili s dieťaťom spálne a aby zachovali vo veciach sexuálnej lásky fázu zdržanlivosti. A pretože si to mohli z finančných dôvodov dovoliť, čoskoro spávali všetci traja členovia rodiny v rôznych,    samostatných miestnostiach. Neprešlo ani sedem dní a Monika vbehla s rozžiarenými do mojej vyšetrovne a lapidárne vysvetlila:

"Chcem zase súložiť so svojím mužom!"

Iba som sa na ňu s úsmevom pozrel, ale mlčal som.

Potom z nej vybehlo:

"Minulú noc sa to už nedalo. Bosá som sa zakradla k mužovi do izby. Pred posteľou som si vyzliekla v danom momente zbytočnú nočnú košeľu. Potom do z neho stiahla paplón a na svoje prekvapenie som zbadala, že mu už poriadne stojí. Neviem či tých pár dní odluky v ňom vyvolalo takú výraznú zmenu, ale jeho penis mal ďaleko väčší rozmer ako som kedykoľvek predtým videla.

Bolo to mimochodom ešte krajšie ako v prvý deň. A keby záležalo na mne, trval by tento stav intenzívne a nezmenený najmenej desať rokov.“

Ja len pevne verím , že im to trvá dodnes, pokiaľ ich netrápi iný problém. Lebo cesta k dokonalému šťastiu je vystlaná nespočetnými prekážkami. Až ich prekonanie robí legálny pôžitok perfektným.

Nie všetky ohrozené manželstvá sa však dajú zachrániť takým jednoduchým spôsobom.

Tu bolo riešenie od samého začiatku celkom jasné. Ale pokladal som za správne uviesť na začiatku exemplárny príklad. Ale nič si nepredstierajme! Počet rozvodov hovorí jasnou rečou. A stúpa z roka na rok. Zdôraznime ešte raz:

Niet všelieku a neexistuje žiadne všeobecne platné riešenie... 

Zneužil ma gynekológ pri vyšetrovaní

Zdravím všetkých,

neviem či sa môj príbeh hodí do tejto skladby skutočných príbehov, lebo nie je až tak erotický, no je skutočný a svojím obsahom určený len pre dospelých. Chcela by som, aby si hlavne ženy z neho zobrali ponaučenie...

Som čerstvá štyridsiatnička, ale vyzerám staro a občas zatrpknuto. Našťastie mám jedinú kamarátku, ktorá ma má rada a prežívame spolu aj intímne chvíle. Ona mi dala opäť chuť do života a zistila som aké krásne je mať po svojom boku ženu. Oponenti, ktorí budú tvrdiť, že to hovorím len preto, lebo som neskúsila muža, tak vás vyvediem z miery a prečítajte si môj príbeh z mužom na ktorý nikdy nezabudnem a poznačil ma na celý život. Spravil zo mňa bledú ženu, s prepadnutými lícami, tmavými kruhmi po očami, žena ktorá niekoľko rokov túžila po troche nehy – a predsa by s krikom utiekla, keby sa ma nejaký muž dotkol. Už je tomu viac ako 10 rokov, keď sa tento ohavný čin stal. Keby som nemala svoje prášky na spanie, bola by som krátko po tom asi zabila. Tie mi dali to, čo som tak veľmi potrebovala, niekoľko hodín zabudnutia. Aj teraz po rokoch ma občas spomienka na ten strašný zážitok týra. Hlavne v noci keď sa prebudím celá mokrá a priateľka ma musí utišovať a láskať, aby som znovu zaspala. Keď to príde, vidím pred sebou jeho tvár – ako sa dychčiac nado mňa nakláňa, ako mi brutálne rukou zapcháva ústa, zatiaľ čo mi vnikal medzi stehná...

Písala som, že sa to stalo pred 10 rokmi. Ja si ten dátum pamätám veľmi presne, ale myslím si že vôbec to nie je dôležité napísať. Bola som u sestry na pol roka v Nemecku a navštívila som tam aj ženského lekára, lebo som mala bolesti pri menštruácii. A musím pripustiť, doktor bol na prvý pohľad sympatický.  Venoval mi veľa času. Povedal  mi:

„Chcel by som svoje pacientky spoznať čo najlepšie,“  vysvetlil mi to veľmi dôverne.

„Takže ma zaujíma aj to, ako prežívate sex. Či sa vám páči alebo či s tým máte nejaké problémy. Také informácie sú pre lekára veľmi užitočné a dôležité.“

Porozumela som mu po nemecky všetko čo mi povedal a povedal mi to takto. Nemčinu ovládam veľmi dobre. Potom sa mu na tvári objavil chlapčenský úsmev a ja som mu nemala dôvod neveriť.  Pacient by mal lekárovi dôverovať. To som však ani vo sne netušila, že som sa chytila do pasce.

Porozprávala som mu o svojich ťažkostiach s orgazmom a o tom, že môj posledný vzťah kvôli tomu stroskotal. A o tom, že som ešte nikdy nebola v stave uvoľnene prežívať lásku. Doktor ma zaujate počúval.

„O tom by sme sa mali ešte raz v kľude porozprávať“, povedal povzbudzujúco. „Som si istý, že vám môžem pomôcť.“ Dal mi termín na ďalší deň: „Príďte okolo 18. hodiny, ja dokončím prácu s počítačom a budem mať pre vás viac času.“ Kiež by som tam nebola išla. Ale bola som rada, že sa našiel niekto, kto bral moje problémy vážne a bola som v presvedčení, že ten servis je v Nemecku na ďaleko vyššej úrovni čo sa týka ústretovosti k pacientovi.

Prišla som presne. Ordinácia bola prázdna a môj lekár ma prijal v džínsoch a tenkom svetríku.

„Rád by som vás ešte raz dôkladne vyšetril, „ usmial sa. Odrazu som sa začala cítiť nepríjemne. Nervózne a trocha neisto som si vyzliekla elastické džínsy a nohavičky a vyliezla som na vyšetrovací stôl  (kozu).

„Ste nervózna,“ povedal, „vypite si tento koktail“. Podal mi pohár s bezfarebnou tekutinou. Preglgla som veľký dúšok – chutilo to dosť horko. Zakrútila sa mi hlava.

„Vyzlečte sa celkom!“ Znelo to ako príkaz. Z jeho hlasu sa vytratila prívetivosť. Poslúchla som, cítila som sa omámene, chcela som mať iba pokoj. keď som pred ním sedela nahá, ohmatal mi prsia. Ťažko dýchal. Videla som lesk  v jeho očiach, chcela som ho odtlačiť nabok a odísť. Ale nešlo to. Iba mi napadlo, že mi dal nejaké kvapky a nemôžem sa brániť. Na ústa mi pritlačil ruku.

„Len nebuď taká háklivá,“ dychčal. „taká malá nadržaná beštia...“ To čo hovoril som už vnímala ako keby hovoril niekde z diaľky a strácal sa mi jeho hlas. Mal mohutnú postavu. A keď do mňa brutálne prenikol, znovu som precitla a plakala od bolesti. Kvapky, ktoré mi dal ma však obrali o všetku silu. Bezmocne som musela odtrpieť jeho brutálne znásilnenie – tá bolesť ma prebudila, vnímala som všetko, ale nemohla som sa brániť. Bolo to strašné!

„Iba mukneš a kruto to obanuješ,“ stenal, zatiaľ čo jeho nárazy boli čoraz silnejšie, bola som vnútri ako mŕtva. Potom keď sa to prasa na mne odbavilo, neviem koľko som bola ešte v jeho ordinácii, ale viem, že mi pomáhal s oblečením. Keď som sa ako tak vedela postaviť na nohy, posadil ma do kresla vo vedľajšej miestnosti jeho ordinácie. Smutne mi vysvetľoval, že je mu to veľmi ľuto a všetko to má na svedomí jeho duševná porucha o ktorej nikto nevie a trápi ho už niekoľko rokov. Chcel, aby sme nato spoločne zabudli a ak budem potrebovať akúkoľvek pomoc, môžem sa naňho obrátiť. Nechápala som. Ale nechcela som mu kaziť ilúzie. Prikývla som a navonok prijala jeho ospravedlnenie. Myslel si, že to má vyhraté. Poprosila som ho, či by ma vedel odviesť k sestre domov, nakoľko sa sama ísť necítim. Zrazu to bol opäť milý pán doktor. Ochotne ma zaviezol domov. Keď som prišla k sestre, tá hneď zbadala, že niečo nie je v poriadku. Vyrozprávala som jej celý príbeh. Zavolala taxík a išla so mnou na políciu podať na toho bastarda  trestné oznámenie. Ešte stále do určitej miery omámená som podstúpila vypočutie vyšetrovateľa a jeho kolegyne. Bolo to pre mňa veľmi strašné a ponižujúce. Potom som ešte musela podstúpiť prehliadku u lekára , ktorý musel skonštatovať do akej miery mi bolo ublížené na zdraví a museli sa taktiež zaistiť biologické stopy toho prasaťa. Keď som skoro nadránom prišla so sestrou opäť domov, potrebovala som sa nakŕmiť práškami, aby som v kľude zaspala. Zoči voči som sa s ním už nikdy nestretla, len za sklom z vedľajšej miestnosti som ho usvedčila polícii. Celú vec potom prebral vyšetrovateľ a prokurátor. Aj keď dostal trest, nik mi už nevráti taký kľudný život, aký som mala predtým. Pretieklo veľa rokov a ja mám stále jazvu na duši aj v hlave.

Monika

Diagnóza: Šípková Ruženka

Keby som si dával inzerát, s pokojným svedomím by som mohol napísať:

Mladý, urastený, v spoločnosti obľúbený, výrečný a športovo založený muž hľadá...

Nikdy som nemal o ženy núdzu, a fakt, že som so žiadnou z nich nechodil dlho, pripisovalo moje okolie tomu, že som prelietavý. Spočiatku som si aj ja myslel, že len hľadám tú pravú, a predtým ako sa usadím, potrebujem sa vybúriť. Nie je to tak. Problém je inde a odvtedy hovorím s iróniou v hlase, že hľadám Šipkovú Ruženku.

Ak si aj vy - rovnako ako moji známi - myslíte, že mám na mysli princeznú, mýlite sa.   Túžim po spiacej krásavici. Pretože ja, pekný a sympatický muž, som vlastne postihnutý. Môj problém spočíva v tom, že za normálnych okolností nie som schopný súlože. Preto ma aj zvyčajne nechali moje priateľky, alebo som s hanbou od nich odišiel ja. Nedokážete si predstaviť, ako závidím mužom, ktorí zbalia ženu, dostanú ju do postele, bez zábran sa s ňou vyspia – a buď si povedia dovidenia, alebo sa z toho vyvinie dlhší perspektívny vzťah. Ja totiž za normálnych okolností nie som schopný pohlavného styku. A čím som starší, tým je to horšie. Postupne som totiž zistil, že môžem súložiť len so spiacou ženou. Vtedy je môj penis poriadne tvrdý a súlož mi chutí tak ako každému inému zdravému mužovi. Keď sa však partnerka prebudí, už ma nezaujíma. Úd mi nenávratne zmäkne a všetka chuť na sex ma opustí. Ak však partnerka trvá na tom, aby som pokračoval v súloži, vyrobím si trapas. Nedá sa. Zrazu je zo mňa impotent! Toto sa opakuje čoraz častejšie. Istý čas som sa bál, že som nekrofil. Neviem si však predstaviť, že žena, s ktorou súložím, by bola studená. Páči sa mi totiž vôňa teplého, uvoľnene spiaceho a pravidelne dýchajúceho tela.

Pretože som celkom výrečný, darilo sa mi niektoré partnerky prehovoriť, aby spánok aspoň predstierali, nebolo to však ono...

Dlho som sa trápil, veľakrát som si vyrobil nekonečnú hanbu, kým som sa odhodlal navštíviť lekára-sexuológa. Ten mi stanovil diagnózu, ktorú volám Šípková Ruženka, lebo to by pre mňa bola, aspoň zatiaľ, ideálna družka – večne spiaca krásavica. Doktor mi však sľúbil, že sa moja „choroba“ dá liečiť. Chce to len čas, trpezlivosť a odhodlanie zmeniť sa. Ten blok je psychického rázu, je v hlave odkiaľ idú impulzy do celého môjho tela a sú vysielané aj do môjho pohlavného orgánu. Pracujem na tom, aby som ten blok prelomil. Veľmi by mi pomohlo, ak by som nebol na to sám, ale našla by sa pre mňa milujúca a tolerantná partnerka, ktorá by ma momentálne brala takého akým som. Chcel by som žiť ako normálny človek a založiť si rodinu. Tí, ktorí si prečítali tento môj príbeh a majú ma za blázna či úchyláka, nebudem im to mať za zlé. Beriem to tak, že majú právo mať svoj názor, ale zároveň aj povinnosť ponechať právo inému slobodne sa rozhodovať a žiť si svoj život.

Peter.

Že by to bol osud?

Vážení milovníci skutočných príbehov.

Rozhodla som sa aj ja prispieť svojím príbehom alebo lepšie povedané v krátkosti vám zhrniem môj smolný partnerský život. Prvý chlapec ma opustil, keď som mala štrnásť rokov. Priatelili sme sa iba dva mesiace v lete, ale pretože som sa s ním nechcela verejne vodiť za ruky, odporúčal sa. Stále neviem prečo mi to vtedy tak vadilo. To bola moja prvá detská láska. Možno to bolo aj tým. Detský rozum...

Potom prišiel „ON – mého srdce šampión“ – vysoký, silný, o päť rokov starší. Imponoval všetkým mojim kamarátkam a najfantastickejšie na ňom bolo to, že si vybral práve mňa. Zbláznila som sa do neho po uši. Nechala som učebnice, po škole pre mňa existoval len on. Vtedy som mala pätnásť rokov a musel vytušiť, čo zo mňa vyrastie, pretože vtedy som bola tučná, obložená detskými vankúšikmi tuku a mala som tvár prilepenú na zrkadle, lebo som stále nebola spokojná s tým, ako vyzerám. On ma naučil bozkávať sa, objímať...

Keď sme začali spolu spávať, začala som aj chudnúť. Boli sme tým posadnutí. Jeho rodičia mali chatu na ktorú chodili len na dva týždne v lete a na Vianoce v zime. Trávili sme tam celé hodiny holía v objatí na dlážke, na posteli, alebo kde sme si v danej chvíli práve zmysleli. Keď sa ma nasýtil, nechal ma tak... Nedokázala som to pochopiť. Veď sme spolu chodili len tri roky. Ja som bola zamilovanejšia ako na začiatku, a čo viac, chýbal mi aj sexuálne.

Po sklamaní som padla do rúk prvému utešiteľovi. Ten ma iba zneužíval. Chcel odo mňa len sex. Fajka na dennom poriadku a akonáhle bolo kde tak som mu musela roztiahnuť nohy. Bola som pre neho len telo. Rozišli sme sa po pol roku. Ďalší muž bol vojak z povolania. No čo vám poviem. Ďalší čo mával často plné vajcia a bola som jeho útočisko. Aspoň takto na mňa pôsobil a bolo to poznať aj na jeho dávke tekutiny pri orgazme.  Na rozdiel však od toho predchádzajúceho sme sa mali radi. Mala som pocit romantického vzťahu. Nikdy som nevedela kedy za mnou príde, lebo stále odniekiaľ dochádzal a mal nepravidelnú pracovnú dobu. Večeriavali sme pri sviečkach, chodili po starom meste, až kým... Kým nás raz nestretla moja dávna spolužiačka, ktorá sa nevinne opýtala ako sa má jeho dieťa a žena. Skoro som omdlela. Prišiel za mnou ešte raz, ale odmietla som sa s ním rozprávať...

Dlho som sa nechcela s nikým ani len zoznámiť. Všetci muži, ktorých som mala rada ma nejakým spôsobom podvádzali...

Prečo?

Odpoveď mi dal jeden psychotronik s ktorým som sa spoznala cez internet. Vravel, že som jeho médium a dobrý zdroj energie. Neskôr som zistila, že tým médiom myslel moju vagínu. Aj on bol ženatý, ale netajil sa tým a chcel sa rozviesť. Neverila som mu, ale aspoň sa tak nepretvaroval.

Učil ma jogu, tantru a mystické vnímanie sexu. Bolo to vzrušujúce, ale zas len dovtedy, pokiaľ si jeho žena neotvorila relaxačné štúdio a on začal byť vyťažený v jej podnikaní a jej zákazníčkami. Zrazu mal veľa peňazí a málo času. Ostávala som celé mesiace sama. Zdá sa vám, že som veľmi prelietavá a tých partnerov bolo v relatívne krátkom čase dosť? Na základe toho, čo som doteraz prežila momentálne ani nepomýšľam nad nejakým vážnym vzťahom resp. nechcem ho vopred plánovať, lebo pri mojom šťastí mi nebude dopriaty. Momentálne mám milenecký vzťah. Spoznala som ho na verejnej plavárni v jednom hoteli. Je boxer a nemá toho veľa v hlave. Je sprostý a drzý a proste hovorí, že ma chce za ženu. Má potetované a pekne vypracované telo. Sám sebe sa páči. Taký jednoduchý narcis. Neviem čo je na tom, ale stále mám pocit, že ma takí chlapi čoraz viac priťahujú. Bola som s ním pár krát na tréningu a aj pred svojimi kamarátmi hovorí, že to myslí so mnou  vážne. Len ja neviem, či mi bude neskôr stačiť. Ale – to je asi osud...

Všetci, ktorých som chcela ja ma odmietli, musím si vziať toho, kto chce mňa.

                                                                                                                                                      Sima