„Idete z Ukrajiny?“ oslovila ma pekne nahnevaná, „Keď to tak trvalo!“
Vyzerala na veľmi tvrdú osobu s ktorou sa neslobodno len tak zahrávať.
„Taká doba! Naraz všetko zhaslo...“
„Máte veľa ubytovaných?“
„Ani jedného,“ odsekla „sme čerstvo po maľovke. Začíname prevádzkovať až v pondelok, ale potrebujeme, aby všetko fungovalo tip-top“.
Vytiahol som z auta brašnu s náradím.
„A to sa vám nato nemohol pozrieť nejaký chlap?“
„Zostala som tu s jednou čašníčkou. Majiteľ leží v nemocnici, kuchár má ešte dovolenku a údržbár zajtra vydáva dcéru.“
Zaviedla ma do chodby. Hlavný istič bol vyhodený. Nastavil som ho do správnej polohy a v drevenici sa rozsvietilo. Zatvárila sa celá prekvapená, ale ani nemukla.
„Ale ale...“ ozval sa za nami tenký hlások. „To je parádička, môžeme si pustiť telku. Akurát dávajú...“
„Choď sa pozerať“ prerušila ženská to štíhlučké mláďa s očami gazely, drobnými prsiami a vrtiacim zadočkom, ktorým sa nenápadne o mňa obtrela.
„Vy pôjdete so mnou! Pripravím niečo k jedlu.“
Na oko som sa zdráhal, ale nechal som sa presvedčiť, lebo som mal hlad ako vlk. Zaviedla ma do kuchyne a položila na stôl pripravenú obloženú misu. Táto ženská prišla na svet niekedy pred vynálezom parného stroja, okolo očí mala trsy vrások, ale v jej ústach sa chvel mladistvý hlas. Bola o niečo vyššia než ja, sveter jej napínali rozľahlé prsia. Keď som dojedol, ponúkla mi cigaretu, tiež si zapálila a na stôl medzi nás postavila fľašu fernetu.
„Šoférujem“ upozornil som ju.
„Ponáhľate sa k mamičke?“ odsekla sarkasticky.
„Som slobodný.“
Zahryzla sa do palca a uhla pohľadom.
„Môžete tu prespať...“
„Je Vám tu smutno?“
„A ako...“ povzdychla si. „Chcete si ísť ľahnúť?“
„S Vami,“ povedal som, risk je zisk, položil som dlane na jej prsia a pevne ich zovrel. Stála ako colný stĺp. Zasunul som dlane pod jej svete a ejha, nemala žiadnu podprsenku. Priamo som cítil ako jej tvrdnú bradavky, celá nejako zvláčnela, ale tvrdý výraz v tvári jej zostal.
„Tu nie,“ zarazila ma „Dáša je zvedavá ako opica. Pôjdeme hore“.
V podkrovnej izbe si bez váhania pretiahla sveter cez hlavu. S úžasom som čumel na veľké prsia s tmavými bradavkami. Prekvapivo vyzerali pevné a svieže. Rozopla si zips na sukni a spustila ju ku členkom. S nohavičkami som jej ochotne pomohol. Na bruchu sa jej rysoval nejaký ten faldík a pod ním pekný tmavý bobrík.
„Čo so mnou urobíš?“ opýtala sa nedočkavo.
„Pomilujem Ťa.“
„Hovoríš ako kniha.“
„Pretiahnem Ťa. Ošústam. Vytrtkám.“
„Oblečený?“
Vrhla sa na mňa ako levica na korisť. Stiahla mi nohavice a slipy. Uchopila môjho napnutého sokola.
„Vyzná sa?“
„Zatiaľ sa nikto nesťažoval“ povedal som skromne.
„Tisícky ďakovných SMS-iek, čo?“ utrúsila ironicky.
„Iba desiatky.“
Zovrel som jej zadok a tlačil ju k posteli.
„Pár p*čiek som už prebádal!“
„S mojou si hneď tak ľahko neporadíš“ prehlásila s rozochveným hlasom.
„Zhasni!“
„Prečo? Rád vidím, čomu venujem svoju starostlivosť.“
„Mám svoje roky“
„Predovšetkým máš pekné telo a fantastické cecky.“
„Fuj, nemaj sprosté reči“ napomenula ma, ale stále sa mi tlačila na sokolíka.
Zvalil som ju na posteľ, roztiahol kolenom dlhé, zachovalé stehná, a zaľahol.
Vyšla mi v ústrety a sokolík zaletel na okraj hniezda. Hladko prekĺzol navlhnutým vstupným otvorom. Zahryzla sa mi do úst a pevne ma objala. Šústal som ju ako stroj, v pravidelnom, nie priveľmi rýchlom tempe, aby sokolík nezvesil krídla predčasne. Ibaže dobrý úmysel je jedna vec a jeho realizácia druhý.
„Vystriekaj ma“ požiadala ma a s prosebnou naliehavosťou to opakovala, pokiaľ som nesplnil jej prianie. Pripúšťam, že mi to prišlo vhod. Zrejme sa obávala, aby som neskončil, pretože ma zvalila na lopatky a opretá o lakte uvoľnila lavínu. Mädlil som pohojdávajúce sa prsia a sal bradavky. Dopriala si sériu rýchlo prichádzajúcich orgazmov. Pri každom sa vzopla a zavzdychala, a keď som v nej opäť explodoval, zostala na mne ležať ako prilepená. Po telách nám stekali kvapky potu.
„Amen?“ opýtala sa po chvíli.
„Záleží na tebe.“
„Aké to bolo?“
„Precízne“ povedal som.
Stiahla sa a zaborila mi tvár do rozkroku. Zmocnila sa môjho sokolíka ústami a preukázala značnú skúsenosť. Podarilo sa, v čo som sám neveril. Posadil som sa, Alena mi zasadla na nohy, rukou zasunula sokolíka do hniezda, aby zaletel poriadne hlboko a krúživými pohybmi sa trela svojimi prsiami o moju hruď.
„Čo tá malá dole?“ opýtal som sa. „Nebude ťa ohovárať?“
„Netrúfne si. Zabudni na ňu. Dáša je taká malá k*rvička. Aj tak už išla spať.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára