Evelínu som spoznal čistou náhodou. Chystal sa s partiou do Talianska a požiadal ma, aby som mu požičal mapu, do ktorej som pri svojich pobytoch zakresľoval dôležité údaje. Také tie špeciálne. Kde jednoducho zbalíte baby, kde sa zdržujú zazobané paničky túžiace po kvalitnom servise, lacné ubytovacie zariadenia atď.
Ale k tej Evelíne.
Dvere do Martinovej vilky v Lamači neboli zamknuté. Z chodby som jednoducho zavolal:
„Haló, je tu niekto?“
„No kto by tu asi jedol! Poď hore!“ započul som Martina.
Jeho izba bola hneď oproti schodom. Dvere boli roztvorené dokorán a postupne ako som šiel hore po schodoch, videl som posteľ. J*bali tam. Martin bol natiahnutý na chrbte, ruky za hlavou, hotový paša, Evelína na ňom jazdila ako na koňovi, hlavu sklonenú, takže som sa najskôr zoznámil s jej opáleným chrbtom a naskakujúcim ľúbezným zadočkom.
„To je Edo,“ predstavil ma Martin, „kamoš“.
„Ahoj,“ zahlásila ,sekla po mne krátkym ľahostajným pohľadom a ďalej nerušene spracovávala Martina. A musím povedať, že pekne divoko.
Martin sa naraz napol, Evelína zaerdžala, ešte niekoľkokrát prirazila a zliezla z neho dolu. Natiahla sa a celá vyčerpaná oddychovala. Potom roztiahla nohy a vytrela si p*čku malým uterákom. Odovzdal som Martinovi sľúbenú mapu. Prehliadol si ju a zahlásil, že ide pod sprchu. Potom sa ma opýtal:
„J*bal si už dnes?“
Bolo to také, ako keby sa ma spýtal, či som dnes raňajkoval.
„Predvčerom,“ povedal som mu. Pohľad na Evelínu ma vzrušoval. Bola to veľmi pekná bábika.
„Tak sa vyzleč,“ vyzval ma, „Evelína ti podrží“.
„Nie si môj pasák,“ zasiahla, ale škerila sa od ucha k uchu, pritom si ešte podvihovala parádne prsia, na jej vek boli neobyčajne nakysnuté.
Martin ju potľapkal po dlhom stehne.
„Edo je zárukou kvality, láska. Zatiaľ si nesťažovala žiadna baba, ktorú pretiahol.“
Potom odišiel.
„Tak poď ty kvalita, nech Martinkovi urobíme radosť,“ vyzvala ma, „pokiaľ som ešte zohriata. Ale dáš si záležať! Martin je lenivý ako storočná korytnačka“.
Vyzliekol som sa. Stál mi ako hlaveň protilietadlového kanóna. Dopadol som na Evelínu a okamžite ju napichol. Vzopla sa a začala pohybovať panvou. Pretože som bol nadržaný, zaobchádzal som s ňou pekne tvrdo. Metala sa, vrieskala rozkošou, servírovala zaujímavé komentáre. Možno to trochu preháňala, aby nahnevala Martina. Keď sme boli v najlepšom, vrátil sa. Chvíľku nás pozoroval, potom zakľakol a nastavil vtáka k Evelíniným ústam. Chňapla po ňom a ako vyhladovaná ho hltala. Po nejakej dobe som jej vystriekal p*čku, tieklo z nej ako z vodovodu, ale mal som chuť pokračovať. Prevrátila ma na chrbát a začala blázniť. Martin na ňu doľahol a j*bal ju do zadku. Revala rozkošou ako levica. Museli nás počuť na celej ulici, okná boli roztvorené dokorán.
Bola už pomaly tma, keď som sa chystal na odchod. Evelína sa tiež obliekla a samozrejme sa ku mne pripojila. Martin nemal námietky, čakal rodičov. Vykúkali sme taxík, ale žiadny nebol na dohľad.
„Hádam nepôjdeme autobusom,“ zahlásila Evelína, otrela sa jedným prsníkom a zároveň pritlačila bokom ku mne. Rozum sa mi zastavil a namiesto hlavy na krku začala rozmýšľať hlava medzi nohami.
„Samozrejme, že nie,“ povedal som.
V ľadvinke som okrem osobných dokladov nosil aj potrebné náradie šperhákov a ihiel. Urobili sme si malú prechádzku po priľahlých uliciach, až som napokon natrafil na čierny trojkový Golf VR6 s viedenskou ŠPZ-kou. Zámok som zdolal na prvý pokus, pre zručného automechanika a príležitostného autíčkára to nebol žiadny problém. Nasadli sme a do dvoch minút sme frčali.
„Kam ma odvezieš, ty moja nová láska?“ opýtala sa Evelína a vložila mi ruku do môjho rozkroku.
„Ja som tvoja nová láska?“ opýtal som sa nechápavo.
„Samozrejme, zamilovala som sa do teba na prvý pohľad a vidím že si vo viacerých veciach veľmi zručný chlap. Páčiš sa mi viac ako Martin.“
„Takto nemôžeš hovoriť. Martin je môj kamoš a nechcem, aby si ho ohovárala, alebo inak znevažovala.“
„Dobre, ako povieš, ale aj tak sa mi páčiš viac a chcem si dnes ešte poriadne užiť. Kam ma teda odvezieš?“
„Noc je ešte mladá, máme dostatok času na rozmyslenie.“
„Ale musím ťa upozorniť zlatko, že nerada t*tkám v aute. Nie je to vôbec pohodlné.“
„Neboj sa, strýko má na Záhorí chatu,“ povedal som,“ je na služobnej ceste vo Francúzsku a moja nevlastná teta, ktorú si on vydržuje, tá by sa tam sama bála“.
„Taký strýko by sa mi páčil,“ povzdychla si.
„Je to frajer, ale aj veľký k*revník v jednom. Pred pár rokmi mal cestu do Viedne, z Bratislavy čo kameňom dohodíš, tak ma zobral so sebou. Večer ma zatiahol do bordelu, vybral mi peknú Poľku a on si zobral na izbu mrňavú babu odniekiaľ z Thajska. Neskôr sme si ich vymenili.
„Ktorá bola lepšia?“ zvedavo sa opýtala Evelína.
„Poľka mrdala ako mašina,“ samozrejme, že som nepriznal, že mi postavou pripomínala nevlastnú tetu, „ a s Thajčankou to bolo zase viacej romantické. Čo tá baba so mnou robila! Ale najväčšia sranda bola, že sa stále tvárila, akoby prichádzala o panenstvo“.
„Netáraš?“ zapochybovala Evelína, rozopla mi zips na nohaviciach, vytiahla opäť navretý penis a dráždila ho prstami.
„Namojdušu,“ povedal som, „na druhú noc sme zobrali na ulici dve k*rvy a odviezli si ich do hotela. Nebolo to ono, ale predsa to bola pre mňa nová, celkom iná skúsenosť za ktorú by som mal byť strýkovi vďačný, že ma takto pripravoval na život“.
„No tak to áno, v tomto ti môže hociktorý chalan závidieť.“
„Kedy si prišla o panenstvo, Evelína?“
„Mala som šestnásť.“
„Kde?“
„V autobuse. Išli sme na školský výlet. Neznášam lanovku a tak som zostala s vodičom. Oblbol ma rečičkami, dokonca vytiahol fľašku alkoholu, aby som sa uvoľnila a potom ma pretiahol na zadných sedadlách. Musela som mu sľúbiť, že budem držať hubu.“
„Koľko chalanov ťa pretiahlo?“
„Ty si môj štyridsiaty ôsmy.“
„Vedieš si evidenciu?“
„Presnú,“ odpovedala, „baba nikdy nevie. Antikoncepcia môže zlyhať“.
Zaborila mi hlavu do rozkroku a činila sa ústami. Musel som ísť skoro krokom, aby sme sa nevybúrali.
Odbočil som z hlavnej na prašnú cestu a za pár minút sme uvideli chatu. Všade bola tma ako v rohu, iba v neďalekej chate bolo vidieť svetlo, vzdialené asi sto metrov od nás. Odstavil som Golfa v polovičnej vzdialenosti medzi chatami. Dvere som zdolal opäť šperhákom, ale išlo to až podozrivo ľahko. Skoro som mal dojem, že vôbec neboli zamknuté. Rozsvietil som svetlo. Na posteli sa rozvaľovali dve nahé telá. Moja nevlastná teta a nejaký chlap. S údivom na nás zízali a my s Evelínou zase na nich. Chlap bol evidentne nasratý a teta sa dala do hlasitého smiechu, až jej obrovské vemená nad pásom poskakovali.
„Pozrime sa,“ konečne zahlásila, „Edko si doviezol dievčatko“.
Chlap sa snažil zakryť, ale teta mu v tom zabránila a odhodila prikrývku na podlahu.
„Vítam vás do spoločnosti,“ povedala so zábavným tónom v hlase, „zhoďte zo seba handry a pripojte sa k nám, keď už ste sem merali cestu“.
„Tak ďakujeme za privítanie,“ zahlásila Evelína.
„Prišli ste vlakom?“ podpichovala teta a značne jej v tom pomáhal alkohol, ktorý evidentne mala v krvi.
„Autom,“ priznal som.
„Majiteľ o tom samozrejme nevie, že?“
„Ráno sa to dozvie,“ povedal som.
„Tak pohyb mládež,“ naliehala teta, „nehanbi sa kvetinka. Na pannu nevyzeráš.“
Evelína bola rýchlosťou blesku nahá. Teta jej ohmatala prsia aj p*čku. Z tety som nedokázal spustiť oči. Ten úžasný rozkrok, mala neskutočne veľké malé pysky. Viackrát som si ju predstavoval nahú a naraz sa mi naskytla šanca dostať omnoho viac.
„Predpokladám, že ste si to rozdali cestou,“ uvažovala nahlas teta.
„Poobede u kamoša,“ odpovedala Evelína pohotovo, „ a behom jazdy som ho ešte pofajčila“.
Teta štuchla lakťom do chlapa, ktorý stále vyzeral ako vyoraná myš.
„Vladko, nemáš chuť na mladé mäsko? Ja by som pretiahla Edka, aj tak po tom dlho túži. Pri každej návšteve si obzeral môj zadok a prsia.“
„Mne je to fuk,“ odvrkol chlap nazývaný Vladko a pohladil Evelínu po zadočku.
Pod pivným bruchom sa mu týčil žilnatý a krivý penis.
„Ochutnaj môj poklad dievčatko! Potom ťa pretiahnem, že budeš oči vyvaľovať.“
„Ten váš vešiak ma vôbec nevzrušuje,“ odvrkla mu Evelína, „už ma t*tkali dlhšie a mohutnejšie kyjaky“.
Teta sa smiala, až jej slzy padali. Pozorovala Evelínu, ktorá začala chlapov poklad olizovať, potom sa natiahla, rozkročila stehná a roztvorila si pôvabnú mušľu. Skutočne som ešte nikdy predtým takú bránu nevidel. Kam sa hrabala tá zaoblená Poľka z viedenského bordelu.
„Edko, nechceš mi ju vylízať?“ zapriadla túžbou...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára