Už ako malé dievča som pociťovala, že mám právo na šťastný život. Bola som z troch súrodencov jednoznačne najnadanejšia, a tak si moji rodičia – určite v dobrom úmysle – zmysleli, že zo mňa bude niečo „lepšie“. Keď ostatné decká behali a hrali sa po vonku, ja som musela trčať doma a šprtať sa všetko učivo. V puberte sa iné dievčatá už maľovali, fintili a chodili s chlapcami, ja som sedela doma, riešila rovnice a drela naspamäť chemické vzorce. Moji rodičia boli prísne nábožensky založení a všetok náš život sa riadil bibliou. A to platilo predovšetkým čo sa týkalo najrôznejších zákazov a prikázaní o zdržanlivosti. Takže nemohlo byť reči o tom, že by som si vyrazila niekde na diskotéku, alebo by som sa zúčastnila nejakého druhu zábavy, ktorý nám nastražil sám diabol.
Prirodzene som v škole mala samé jednotky a maturitu som zvládla s vyznamenaním. Bolo úplne samozrejmé, že som nemohla ísť na inú vysokú školu, ako na medicínu a že ju zvládnem bez problémov. Na fakulte som samozrejme drela ešte viac ako na strednej škole a absolvovala som ju s červeným diplomom. Po škole som si postupne urobila dve atestácie a v súčasnej dobe som v našej nemocnici primárka jedného nemenovaného oddelenia. Vrátila som sa do rodného mesta asi pred piatimi rokmi, aby som sa tiež starala o rozľahlý les, ktorí naši zdedili ešte v reštitúcii, pretože moji dvaja milí súrodenci sa rozpŕchli do sveta. Možno aj preto, aby sa dostali z tesných okov našej zbožnej rodiny. Tak toto je moja vizitka. Na prvý pohľad sa všetkým zdalo, že som úspešná, možno ešte úspešnejšia ako ostatní, a tiež šťastná. Pre okolie som bola zrejme pekná a dobre zaopatrená žena, ktorá má okrem dokonalého zovňajšku, taktiež nemalú dávku sebavedomia. Ibaže zdanie klame. V súkromnom živote som na tom bola úplne opačne. Môj citový a milostný život bol mierne povedané vážne narušený tým, že som nikdy nemohla robiť veci, po ktorých som tak túžila. Odjakživa som sa riadila príkazmi a zákazmi svojich rodičov. Na druhej strane mám neobyčajne vyvinutú pohlavnú túžbu, a keď si ju nemôžem vybiť, mám z toho až neurózy. V rannej puberte som sa hanbila za svoju nenásytnú zmyselnosť, ktorá spôsobuje, že mám skoro stále vlhký rozkrok. Sex bolo niečo, o čom sa u nás zásadne nikdy nehovorilo, akoby to bolo niečo diabolské, neľudské. Ja som ale stále mala ruku medzi nohami, kedykoľvek pritom neboli rodičia. Keď ma raz matka načapala, ako sa maznám so svojou nenásytnou mačičkou, dostala som taký výprask, že som sa potom dlho pred ňou hanbila a robila som to v čo najväčšej tajnosti. A masturbovala som fakticky, kedykoľvek sa mi naskytla vhodná príležitosť, aby som uvoľnila desivý tlak v podbruší. Ako náhle som sa ocitla osamote, večne som mala prsty pod nohavičkami, napríklad keď som jedla, alebo ma niečo znervóznilo, alebo som bola naopak šťastná. Nevinné maznanie s pohlavím sa zmenilo v skutočnú masturbáciu, keď som mala trinásť. Boli dni, keď som sa musela uspokojiť aj niekoľkokrát denne a po každý krát som z toho mala nepríjemný pocit hanby. Ibaže prešlo niekoľko minút a ja som si to musela urobiť znova, pretože ma v rozkroku neskutočne svrbelo. Až o niečo neskôr som prišla nato, že trpím určitou formou nymfománie. Svoju nenásytnú túžbu som si ale nemohla utíšiť s chlapcami, pretože moji rodičia prísne strážili každý môj krok a to vo dne i v noci.
„Ty si taká nadaná, ušľachtilá kvetinka a nikto nesmie zotrieť tvoj peľ,“ vravieval otec poeticky a odôvodňoval tým svoj zákaz, aby som sa stýkala s mojimi vrstovníkmi.
A predovšetkým s chlapcami. Aj keď sa musím priznať, že sa o mňa ako ženu zaujímali mnohí. Mám totiž husté svetlé vlnité vlasy, peknú postavu, modré oči, v ktorých postupom rokov pribúdalo čoraz viac smútku. Nikdy som sa nemohla sťažovať na svoje telesné prednosti, pretože mi trvalo dosť dlho, kým som pochopila, ako si ich vážiť a využívať ich. Bez toho, aby som to tušila, považovalo ma svoje okolie za sexy. Telo mám zaoblené a tých správnych miestach a pritom nemôže byť reči o prebytočných kilogramoch. Ako dievča som mala komplexy kvôli trochu vyšpúlenému zadku a širším bokom. Až v neskorších rokoch som zistila, že je to považované za atraktívne a typicky ženské. Nie každý má oko pre anorektičky či inak vychudnuté chuderky. Ako náhle som mala po maturite, uzniesli sa moji rodičia, že sa musím vydať. Pravdepodobne nechceli, aby som sa nezkazila na vysokej. A pochopiteľne mi vybrali aj vhodného ženícha, ktorý bol podľa nich na úrovni a zo slušnej rodiny. Zobrali sme sa a Paľovi rodičia nám zadovážili byt priamo v Bratislave, aby som nemusela bývať na internáte. Paľo bol môj pravý opak a keď som sa prebrala z prvého okúzlenia, začal mi byť môj prvý muž v živote, ale úplne ľahostajný. Náš sexuálny život stroskotal hneď v samotných začiatkoch, pretože som nebola schopná prežívať s ním rozkoš. Ja, ktorá mám nadpriemernú pohlavnú túžbu a som v súčasnej dobe dosiahnuť orgazmus kedy sa mi zachce, som s ním zostávala ako kus ľadu. Moje sexuálne vzrušenie zrejme potláčal fakt, že som necítila ani hanbu, ani vinu, keď som spala s Paľom, pretože naše milovanie bolo „oficiálne posvätené“. Skončilo to tým, že som sex s manželom brala ako nutnú povinnosť práve preto, že som to mala dovolené. Paľo na viac nebol žiadny sexuálny borec, skôr naopak. Náš milostný život bol teda veľmi žalostný aj keď som bola vždy silne vzrušená a prežívala som svoju rozkoš naplno, kedykoľvek som sa maznala sama so sebou. A to bolo veľmi často, napriek tomu, že som bola vydatá. Napriek tomu naše manželstvo vydržalo dosť dlho, možno práve preto, že som bola zvyknutá uľavovať si od sexuálneho napätia potajme a v úplnom súkromí. Niekedy som si vydráždila mušličku aj päť či šesťkrát denne. Nakoniec som to nevydržala a pokúsila sa Paľovi vysvetliť celú situáciu. Tým som to ale všetko iba zhoršila. Začal so mnou pohŕdať a vyčítal mi, že som až chorobne sexuálne založená, že podlieham zvieracím pudom a nakoniec so mnou úplne prestal spávať. Niežeby ma to nejako skolilo na zem, naopak, prijala som to ako vyslobodenie. Nemohla som si nájsť iného chlapa, pretože Paľo sa denne stýkal s mojim otcom a všetko by skoro vyšlo najavo. Okrem toho som bola pod priamym dohľadom ďalších členov nášho náboženského spolku. Nemala som prakticky žiadne skúsenosti s mužmi a preto mi to pripadalo ako čistá utópia, že by som sa mohla bez následkov milovať s iným mužom ako Paľom. Napriek tomu som o takom niečom snívala niekoľkokrát za deň. Žila som v manželskom a spoločenskom väzení skoro 10 rokov a prvý signál, že by som z neho mohla uniknúť prišiel v dobe, keď vážne ochorela moja matka a o niečo neskôr aj môj otec. V tom čase sa hodili moje lekárske skúsenosti a vzdelanie. Začala som ich oboch liečiť a ošetrovať. Samozrejme, obaja boli na mňa veľmi prísni a mnohokrát ma zranili a ponížili, no napriek tomu som k nim mala vrelý, hlboký a citový vzťah. Veľmi som sa s nimi zblížila, len škoda že to bolo v čase ich ťažkej choroby. Zomreli po troch rokoch, otec niekoľko mesiacov po matke, a ja som sa stratila navždy. Bolo to paradoxné, ale ich úmrtie vo mne konečne čosi zlomilo a našla som silu vymaniť sa z beznádejného manželstva s Paľom. Vystúpila som z náboženského spolku a naraz som bola slobodná a samostatná. Sestra v tej dobe už niekoľko rokov bývala so svojím americkým manželom v USA a brat skončil v psychiatrickom ústave, takže som sa ani s jedným súrodencom nestýkala. Vždy som sa musela niekomu podrobovať a naraz som bola bez dozoru a úplne nezávislá. Finančne som zabezpečená, pretože mám celkom slušný primársky plat a naviac som zdedila po rodičoch kus nádherného lesa, na ktorom tiež čo to zarobím. Dalo by sa dokonca povedať, že na dnešné pomery drvivej väčšiny obyvateľstva, som celkom bohatá žena. Možno si všetci mysleli, že by som mohla byť konečne šťastná, ale stal sa pravý opak. Trvalo mi celých päť rokov, než som sa zase dostala s krízy. Jeden rok som prežila v tak obrovskej depresii, že som musela zostať doma a nemala som ďaleko od toho, aby som poberala invalidný dôchodok. Pravidelne som po nejaký čas bola umiestnená v psychiatrickom zariadení a mala som čo robiť, aby som sa ubránila myšlienkam spáchať sebavraždu. Našťastie došlo k obratu, keď som si postupne začala uvedomovať svoju skutočnú sexualitu, presne ako sa vyjadril jeden môj psychiater. Skúšala som sa zblížiť s kolegami z nemocnice. A aj keď boli objektívne pekní a pôvabní, vždy som zistila, že ma nijako nepriťahujú a ani pohlavne nevzrušujú. Dôvod bol úplne rovnaký ako u Paľa. Musela som sa skutočne hanbiť a mať pocit, že robím niečo zakázané, aby som sa dokázala patrične sexuálne vzrušiť. Dostala som nápad hodný spásy a kúpila som si naslepo jeden erotický časopis. Objavila som svet o ktorom som do tej doby nemala ani tušenia, že vôbec existuje. Chvela som sa vzrušením, už keď som si ho kupovala. Pornočasopis popravde nie je to pravé čítanie pre ženu vychovanú v prísnom religióznom duchu. Tak som sa hanbila, že som bola červená ako paprika, keď som si ten časopis vyberala v kiosku. Len som dúchala, že ma trafikantka nepozná. A potom som doma časopis konzumovala od prvej do poslednej stránky. Kúpila som si ďalší, a potom ďalší. Viem, že je veľa porna na internete a dokonca voľne dostupného. Mňa však lákalo a vzrušovalo niečo iné. Príšerne som sa vzrušila vždy keď som platila a čakala, že ma načapá nejaký známy. Za moje vzrušenie opäť mohol hlavne pocit hanby a fakt, že trhám ovocie zo zakázaného stromu poznania. Raz som si demonštratívne listovala v jednom časopise, ktorý mi predložil trafikant. A pritom mi očividne ani v najmenšom nevadilo, že okolo chodí veľa ľudí a vidia do akého čítania som ponorená. Pochopiteľne, zimnú čapicu som mala hlboko stiahnutú do tváre a bola som zababušená do kožušinového límca, ale stále to ešte neznamenalo, že by ma nemohol spoznať nejaký kolega. Kúpila som si vtedy päť výtlačkov rôznych erotických časopisov a dve balenia kondómov. Trafikant sa na mňa pozrel trošku udivene a potom zvedavo vyhŕkol:
„Zdá sa, že dnes strávite pekne bujarý večer, že?“
Bola som už tak vzrušená, že ma napadlo niečo pekne bláznivého, a síce aké by to asi bolo, keď by som sa spravila do orgazmu vlastnou rukou rovno pred jeho očami. V okamihu som sa ale spamätala, keď som kútikom oka spozorovala, ako sa k stánku blíži jeden zo zamestnancov nemocnice. Rýchlo som zaplatila a utekala domov. Akonáhle som za sebou zatvorila dvere, vyzliekla som sa, hodila sa na posteľ , zatiaľ čo som si prezerala časopisy, doviedla som sa niekoľkokrát za sebou na vrchol rozkoše. A samozrejme že som sa potom hanbila výčitkami svedomia. Neskutočne ma fascinovali všetky tie chtivo roztvorené ženské rozkroky a stoporené penisy všetkých veľkostí a tvarov. A celkovo, že to boli veľmi pekní a atraktívni ľudia. Ani vo svojich najdivokejších fantáziách som si nedokázala predstaviť, ako sa tieto orgány dajú rozmanito spojiť a ako dráždivo to vyzerá. Jednotlivé fotografie boli vo veľmi vysokom rozlíšení a na kvalitnom lesklom papieri to vyzeralo veľmi dráždivo. Ja, ktorá som vlastne odborníčka na ľudský organizmus, som nemala najmenšie tušenie o tom, aké sú v skutočnosti ich prapôvodné funkcie. Teoreticky som prirodzene ovládala všetky detaily sexuality, ale v praxi som bola úplná novicka. Po čase som si nechávala posielať na dobierku rôzne veci z erotických sexshopov. Boli to DVD, najrôznejšie sexuálne pomôcky, masážne penisy, atrapy mužských údov, umelé vagíny a vôbec všetko, čo malo nejaký súvis so sexom. Vo všetkom, čo som v tejto oblasti robila, som postupovala s úplnou rozvahou. Čítala som všetko možné, erotické poviedky, aj čitateľské rubriky a podobne. Zo začiatku som bola presvedčená, že sú to všetko výmysly redaktorov, ktorým ide iba o to ako zarobiť peniaze. Postupom času som ale pochopila, že mnohé porno materiály akoby písal sám život, aj keď červík pochybností v mne zostal stále. Ani nie za pol roka som prenikla do tohto zvláštneho sveta, ktorý mi bol do tej doby celkom neznámy a nedostupný. Detailne som študovala zobrazené mužské aj ženské telá a ich pohlavia. Cítila som, že sa toho asi len tak nenabažím. Robila som skutočné masturbačné orgie a z denníkov, ktoré som si viedla v tej dobe, jasne vyplýva, že som si mastila mušličku až osemkrát denne. Akoby som sa tým chcela definitívne očistiť od neslávnej, ťažkej minulosti, akoby som zo seba chcela vyplaviť, všetky emócie a stresy, ktoré sa vo mne hromadili niekoľko rokov, akoby som chcela otočiť svoje telo naruby a zbaviť sa ho nánosu falošnej morálky a pokrytectva. Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som bola schopná dostať zo seba prvé neslušné slovo. Nikdy v živote som nehovorila vulgárne. U nás doma nemali mužské a ženské pohlavné orgány ani pomenovanie, pretože sa o nich jednoducho nehovorilo. Keď som po prvýkrát vyslovila slovo p*ča, k*k*t a j*bať, bol to pre mňa taký zážitok, že som si musela sadnúť do koženého kresla, roztiahnuť nohy a spraviť sa trikrát rýchlo za sebou do orgazmu, než som sa upokojila. Po celý čas som mumlala, kričala a kvílila kolom dokola tie tri vulgárne výrazy, ktoré mi boli doposiaľ tabu. Celé hodiny som dokázala presedieť pred obrazovkou a prehrávať si všetky scény, v ktorých pornoherci striekali svojim kolegyniam záplavy bieleho semena na prsia, rozkroky a zadnice. Čudovala som sa, ako to môže vyzerať tak ľúbezne a súčasne mi to pripadalo nejako živočíšne a neskutočné. Nemohla som sa toho nasýtiť a po celé mesiace som žila v spoločnosti roztvorených vagín, ejakujúcich penisov, polepených ritiek a pohojdávajúcich sa prsníkov. Nerozlišovala som deň a noc a skoro som ani nejedla. Pysky ohanbia som mala celé zošúchané a nabehnuté, po tom, čo som si ich niekedy až surovo trela a vchádzala si medzi ne vibrátormi a podobnými erotickými hračkami. Používala som aj prírodné veci ako mrkvu, uhorky a iné plody, aby som prežívala zblíženie s prírodou, keď som sa maznala so svojou p*čkou. Pornovideá ma naučili nevidieť na análnej súloži nič zlého. A keď už nemohla moja predná dierka, strkala som všetkým možným do zadnej. Zakrátko ma rozbolela aj ritka a moje masturbačné orgie ma zmáhali čím ďalej tým viac. Neodvratne som pociťovala morálnu opitosť a bolo mi jasné, že nemôžem žiť normálne v spoločnosti, keď budem mať jednu ruku večne zasunutú medzi nohami a v druhej zvierať pornočasopis alebo ovládač DVD. Okrem toho som bola čím ďalej tým viac divná a stránila som sa kontaktu s ľuďmi. Samozrejme, týmito pomôckami som si mohla vybiť pohlavnú túžbu, ale môj spoločenský život chátral čím ďalej zúfalšie. Dobre som vedela, že by som sa v malom meste znemožnila ako žena aj ako lekárka, ak by vyšlo najavo, že som posadnutá mediálnym sexom. To mohlo mať katastrofálne následky pre moju ďalšiu profesionálnu kariéru. Uvedomovala som si túto skutočnosť až príliš jasno. Súčasne som túžila po sexe a predovšetkým po jeho tabuizovaných, čím ďalej pokročilejších formách , aby som sa zbavila nervových porúch. Začala som chodiť k psychológovi a zdôverila som sa mu absolútne so všetkým. Už len to, že som si mohla vyliať srdce vo mne vyvolalo fantastický pocit a začala som si viac vážiť samu seba. Psychoterapeut mi povedal, aby som rekonštruovala som emocionálny život a našla svoju pravú sexuálnu identitu tým, že sa pokúsim dobehnúť to, čo som v mladosti zameškala. Odporučil si celkom obyčajne a jednoducho, aby som začala žiť ako mladé dievča a pokúsila sa uskutočniť všetky svoje milostné fantázie. že iba tak môžem dosiahnuť zrelú sexuálnu identitu.
„Zdá sa, že dnes strávite pekne bujarý večer, že?“
Bola som už tak vzrušená, že ma napadlo niečo pekne bláznivého, a síce aké by to asi bolo, keď by som sa spravila do orgazmu vlastnou rukou rovno pred jeho očami. V okamihu som sa ale spamätala, keď som kútikom oka spozorovala, ako sa k stánku blíži jeden zo zamestnancov nemocnice. Rýchlo som zaplatila a utekala domov. Akonáhle som za sebou zatvorila dvere, vyzliekla som sa, hodila sa na posteľ , zatiaľ čo som si prezerala časopisy, doviedla som sa niekoľkokrát za sebou na vrchol rozkoše. A samozrejme že som sa potom hanbila výčitkami svedomia. Neskutočne ma fascinovali všetky tie chtivo roztvorené ženské rozkroky a stoporené penisy všetkých veľkostí a tvarov. A celkovo, že to boli veľmi pekní a atraktívni ľudia. Ani vo svojich najdivokejších fantáziách som si nedokázala predstaviť, ako sa tieto orgány dajú rozmanito spojiť a ako dráždivo to vyzerá. Jednotlivé fotografie boli vo veľmi vysokom rozlíšení a na kvalitnom lesklom papieri to vyzeralo veľmi dráždivo. Ja, ktorá som vlastne odborníčka na ľudský organizmus, som nemala najmenšie tušenie o tom, aké sú v skutočnosti ich prapôvodné funkcie. Teoreticky som prirodzene ovládala všetky detaily sexuality, ale v praxi som bola úplná novicka. Po čase som si nechávala posielať na dobierku rôzne veci z erotických sexshopov. Boli to DVD, najrôznejšie sexuálne pomôcky, masážne penisy, atrapy mužských údov, umelé vagíny a vôbec všetko, čo malo nejaký súvis so sexom. Vo všetkom, čo som v tejto oblasti robila, som postupovala s úplnou rozvahou. Čítala som všetko možné, erotické poviedky, aj čitateľské rubriky a podobne. Zo začiatku som bola presvedčená, že sú to všetko výmysly redaktorov, ktorým ide iba o to ako zarobiť peniaze. Postupom času som ale pochopila, že mnohé porno materiály akoby písal sám život, aj keď červík pochybností v mne zostal stále. Ani nie za pol roka som prenikla do tohto zvláštneho sveta, ktorý mi bol do tej doby celkom neznámy a nedostupný. Detailne som študovala zobrazené mužské aj ženské telá a ich pohlavia. Cítila som, že sa toho asi len tak nenabažím. Robila som skutočné masturbačné orgie a z denníkov, ktoré som si viedla v tej dobe, jasne vyplýva, že som si mastila mušličku až osemkrát denne. Akoby som sa tým chcela definitívne očistiť od neslávnej, ťažkej minulosti, akoby som zo seba chcela vyplaviť, všetky emócie a stresy, ktoré sa vo mne hromadili niekoľko rokov, akoby som chcela otočiť svoje telo naruby a zbaviť sa ho nánosu falošnej morálky a pokrytectva. Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som bola schopná dostať zo seba prvé neslušné slovo. Nikdy v živote som nehovorila vulgárne. U nás doma nemali mužské a ženské pohlavné orgány ani pomenovanie, pretože sa o nich jednoducho nehovorilo. Keď som po prvýkrát vyslovila slovo p*ča, k*k*t a j*bať, bol to pre mňa taký zážitok, že som si musela sadnúť do koženého kresla, roztiahnuť nohy a spraviť sa trikrát rýchlo za sebou do orgazmu, než som sa upokojila. Po celý čas som mumlala, kričala a kvílila kolom dokola tie tri vulgárne výrazy, ktoré mi boli doposiaľ tabu. Celé hodiny som dokázala presedieť pred obrazovkou a prehrávať si všetky scény, v ktorých pornoherci striekali svojim kolegyniam záplavy bieleho semena na prsia, rozkroky a zadnice. Čudovala som sa, ako to môže vyzerať tak ľúbezne a súčasne mi to pripadalo nejako živočíšne a neskutočné. Nemohla som sa toho nasýtiť a po celé mesiace som žila v spoločnosti roztvorených vagín, ejakujúcich penisov, polepených ritiek a pohojdávajúcich sa prsníkov. Nerozlišovala som deň a noc a skoro som ani nejedla. Pysky ohanbia som mala celé zošúchané a nabehnuté, po tom, čo som si ich niekedy až surovo trela a vchádzala si medzi ne vibrátormi a podobnými erotickými hračkami. Používala som aj prírodné veci ako mrkvu, uhorky a iné plody, aby som prežívala zblíženie s prírodou, keď som sa maznala so svojou p*čkou. Pornovideá ma naučili nevidieť na análnej súloži nič zlého. A keď už nemohla moja predná dierka, strkala som všetkým možným do zadnej. Zakrátko ma rozbolela aj ritka a moje masturbačné orgie ma zmáhali čím ďalej tým viac. Neodvratne som pociťovala morálnu opitosť a bolo mi jasné, že nemôžem žiť normálne v spoločnosti, keď budem mať jednu ruku večne zasunutú medzi nohami a v druhej zvierať pornočasopis alebo ovládač DVD. Okrem toho som bola čím ďalej tým viac divná a stránila som sa kontaktu s ľuďmi. Samozrejme, týmito pomôckami som si mohla vybiť pohlavnú túžbu, ale môj spoločenský život chátral čím ďalej zúfalšie. Dobre som vedela, že by som sa v malom meste znemožnila ako žena aj ako lekárka, ak by vyšlo najavo, že som posadnutá mediálnym sexom. To mohlo mať katastrofálne následky pre moju ďalšiu profesionálnu kariéru. Uvedomovala som si túto skutočnosť až príliš jasno. Súčasne som túžila po sexe a predovšetkým po jeho tabuizovaných, čím ďalej pokročilejších formách , aby som sa zbavila nervových porúch. Začala som chodiť k psychológovi a zdôverila som sa mu absolútne so všetkým. Už len to, že som si mohla vyliať srdce vo mne vyvolalo fantastický pocit a začala som si viac vážiť samu seba. Psychoterapeut mi povedal, aby som rekonštruovala som emocionálny život a našla svoju pravú sexuálnu identitu tým, že sa pokúsim dobehnúť to, čo som v mladosti zameškala. Odporučil si celkom obyčajne a jednoducho, aby som začala žiť ako mladé dievča a pokúsila sa uskutočniť všetky svoje milostné fantázie. že iba tak môžem dosiahnuť zrelú sexuálnu identitu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára