Bankový príbeh

Chcela som byť tanečnicou a jedného dňa viesť vlastné pole dance štúdio, ale osud to zariadil tak, že pracujem v banke, pretože je všetko inak. Som síce ako stvorená na titulnú stránku Playboy-a, ale nosím tmavé kostýmy s bielymi blúzkami a občas mašľu k tomu. Ale zase v garáži mi stojí športový mercedes, na ktorý by som si inak asi ťažko zarobila. Napadla vás myšlienka, že v ktorej banke ma tak dobre platia? No ono je to totižto trošku inak. Banka ma síce zamestnáva na plný úväzok, ale mám aj iný, tzv. vedľajší príjem. Ale na takéto niečo človek potrebuje mať aj fyzické prednosti a môžete sa spoľahnúť, že ja to moje telíčko s mierami 95-50-85 rozhodne nenechávam zaháľať a vymetám všetky fit-centrá, bazény a veľké diskotéky, teda všetko, kde spaľujem a udržujem si kondičku. Mám prenajatý krásny byt a to len kvôli tomu, lebo ho po určitom čase vymením a nájdem novú lokalitu. Do svojho súkromia si privediem iba osobu, ktorá si to zaslúži a vie to patrične oceniť. Budem mať 27 rokov, vyštudované komerčné inžinierstvo a som zástupkyňou riaditeľa privátneho bankovníctva. Naša kancelária rozdelená na dve samostatné miestnosti je zariadená v štýle anglického klubu. Krásne kožené kreslá, nábytok s masívneho dreva a intarzovaný strop. Jediné čo ruší pokoj tohto anglického štýlu, sú iba počítače, ale bez nich sa dnes človek nezaobíde. Vedľa kancelárie je kuchynka, sprcha a malý bar, aby som sa nezdržovala, keď mám na niečo chuť. Riaditeľ je urastený chlap okolo päťdesiatky a aj keď mne sa páčia skôr mladší, uznávam, že ako filmový herec, tiež urobil kariéru. Ale je studený ako ryba, alebo skôr tie jeho peniaze, s ktorými hrá veľmi vysokú hru. Chová sa ako robot, v hlave má devízové kurzy a iné čísla a za kanceláriou jednu vymoženosť z jeho postavenia, súkromnú izbu, kde nikto nesmie, pestrý šatník značkových oblekov a košieľ plus veľkú kúpeľňu k tomu. Samozrejme, že už som si veľakrát predstavovala, aké by to tam s ním asi bolo, zvlášť, ak mi niečo podáva a ja sa pozerám na jeho dokonalé ruky so štíhlymi prstami, ktoré sú ako stvorené na láskanie, ale pokiaľ viem, používa ich len pri podpisovaní  a k výrazným gestám na poradách. Je to asketický pedant, miluje poriadok, na stole nemá nič zbytočné, akurát tak fotografiu svojej ženy v zlatom rámiku osadenom drahými kameňmi, studenom ako spony do kravaty alebo manžetové gombíky jeho vybielených košiel, ktoré si tam vzadu prezlieka päťkrát denne. Používa luxusné parfumy a miluje kubánske cigary. Každé ráno o deviatej musí mať na stole prehľady burzové správy a veľkú šálku čierneho čaju, ktorý mu varím ja, pretože ho údajne viem pripraviť najlepšie aj keď ku mne sa to akosi funkčne nehodí.
V jedno ráno som práve pripravovala čerstvý šálok  a aranžovala mu jednotlivé analýzy v printovej forme, keď som zrazu nešikovne zhodila z jeho stola zvodky a papiere k podpisom, a všetko sa to riadením osudu vejárovito rozletelo na zem a niečo z toho až úplne dozadu pod stôl, kde som si pripadala ako v tuneli. Zrazu keď som chcela odtiaľ vyliezť, počula som ako otvoril dvere, vstúpil, prišiel k stolu, ľahko si odkašľal a hneď nato sa usadil do kresla a zapálil si cigaru. Vôbec som nevedela čo má, robiť, bolo mi dosť trápne, zdola som pozerala na jeho perfektne vyleštené poltopánky, záhyby nohavíc a tiež na miesto, ktoré ma veľmi zaujímalo. Nakoniec som zostala ako pena, rozhodnutá počkať až sa opäť zdvihne a potom sa nenápadne vytratiť. Počula som, ako si upil trochu čaju, prehrabával papiere keď sa jeho nádherne tvarovaná ruka zviezla dolu medzi stehná. Celkom prirodzene sa začal škrabkať v rozkroku a mala som pocit, že mu to tam naberá na objeme. Vzrušila som sa ako blázon, musela som zatajiť dych a bála som sa, že až hore bude počuť môj zrýchlený dych, alebo aspoň zacíti telo, ktoré sa mi v tej chvíli báječne rozvoňalo ako som sa...
Začula som ľahký vzdych, ale potom sa našťastie zdvihol a zmizol do kúpeľne a ja som sa rýchlosťou blesku vrátila do svojej kancelárie. Ešte som kútikom oka stačila zachytiť, že nemal na stole len burzové správy, ale aj časopis pre pánov. O chvíľu nato už stál medzi dverami studený ako mramor, oslovil ma svojou každodennou formulkou „Znamenitý čaj, Ingrid,“ a začal diktovať. Keď skončil, išla som si do sprchy prezliecť nohavičky. Toto sa mi ešte nestalo: Ja som sa pri tom normálne urobila!
Vedela som, že riskujem všetko, ale na druhý deň som opäť skúsila vliezť pod stôl a čakať, čo bude. Neskutočne ma to rajcovalo. Všetko sa opakovalo ako včera, ale keď sa mu postavil, zľahka som mu rozopla zips, vytiahla odtiaľ to nádherné zviera a začala ho fajčiť a honiť ako o dušu. Zhora som počula vzdychy, ale inak sa riaditeľ ani nepohol, tak ma napadlo, že ten darebák o mne včera vedel. Naposledy sa vzopol a potom som už jeho semeno mala úplne všade, plnú pusu, ruky, ústa a tvár a zase som sa urobila, ibaže tentoraz som si trochu pomohla druhou rukou.
Potom vstal a odišiel tak ako včera a ja celá omámená tiež.
„Znamenitý čaj, Ingrid,“ povedal za chvíľu, akoby sa vôbec nič nestalo.
Na ďalší deň som si už nevzala nohavičky, vyzula mu topánku, stiahla ponožku a položila si jeho holú nohu medzi moje rozpálené stehná. Urobil mi to ako ešte nikto predtým.
„Znamenitý čaj, Ingrid“.
Teraz to už spolu robíme najmenej dva krát za deň vzadu, kam nikto nesmie, a vyzliekame sa k tomu. Je to ten najsladší milenec, akého som kedy mala. Musel byť strašne osamelý. Ale nikdy o tom medzi nami nepadne ani slovo, a to je na to asi to najlepšie.