Sekretárka

Sedel som na gauči v jednej firme a čakal na klienta, presnejšie povedané obchodného riaditeľa spoločnosti. Oproti mne sedela pekná sekretárka a občas ma skontrolovala svojím pohľadom. Ja som si na konferenčnom stolíku otvoril notebook a kontroloval som si veci, ktoré budem chcieť riaditeľovi predložiť.

„Nedáte si kávu?“ nadviazala rozhovor sekretárka.

„Rád by som si dal... ehm... ak tu máte...“

Zodvihla sa od stola a išla do rohu miestnosti, kde bola mini kuchynka a dala postaviť na kávu. Potom sa vrátila cestou späť k svojmu stolu.

„Tak chvíľku vydržte prosím, hneď to bude...“

„To máme dnes, ale zlý čas,“ snažil som sa udržať komunikačnú linku.

„Prosím?“

„No, že to máme dnes zlé počasie...“

„Jáj, tak to áno...a údajne to má byť ešte horšie.“

Po chvíli sa vrátila do kuchynky zaliať kávu a priniesla mi ju na konferenčný stolík.

„Tak, nech sa páči kávička.“

„Veľmi pekne Vám ďakujem, ste milá.“

„Nie je zač, rado sa stalo.“

„Ešte raz ďakujem.“

Sadla si opäť za svoj stôl oproti mne a pozerala na veľký PC monitor.

„To čierne BMW je vaše?“ odstrihla svoj pohľad od monitora smerom na mňa.

„Áno, páči sa Vám?“

„Páči,“ šibalsky sa usmiala, “veľmi pekné autíčko. Mám veľmi rada veľké, luxusné a nablýskané autá“.

„No tak to máme spoločný názor, tiež sa mi páčia veľké a pohodlné autá. Viete veľa cestujem a pri dlhých trasách to človek ocení, že sa necíti polámaný.“

„Úspešným ľudom  patria k postaveniu zodpovedajúce typy áut,“ šibalsky sa usmiala a pokračovala v práci na počítači. Ja som sa tiež pokračoval v práci na notebooku a v miestnosti nastalo asi pár minútové ticho.

-Pracujete, tu už dlho?

-No, asi šesť mesiacov, takže nie moc dlho.

-Ale tak už ste po trojmesačnej skúšobnej dobe...

-Ste s pánom riaditeľom dohodnutý na konkrétnu hodinu?

-Áno, ale viac menej orientačne.

-Tak on by tu mal byť do polhodinky. Pokojne si zatiaľ vypite tú kávu.

Za stolom vypisovala nejaké papiere.

„A koľko máte rokov? Ja viem, že sa vám to môže zdať neslušné.“

„V pohode, mám 26 rokov.“

„No ja by som vám tipoval menej...“

„Menej? Tak ďakujem za kompliment,“ usmiala sa pritom. „To poteší každú ženu.“

„Skutočne?“

„Ehm, určite áno.“

„Ja si myslím, že ženu v dnešnej dobe potešia iba peniaze...“

„To tiež,“ s chuťou sa zasmiala „to tiež, samozrejme“.

Hodnú chvíľu sa prehrabávala v papieroch a potom pokračovala v rozhovore.

„Takže idete na prvé jednanie...“

„Hmm, no jednanie... Ja niečo preňho už mám a buď to zoberie, alebo nie.“

„Ehm, ehm... tak uvidíte...“

„A že som taký zvedavý. Koľko vám tu tak dáva? Teda koľko si tu zarobíte za mesiac?“

„No, neviem či je to vhodné hovoriť, ale... okolo 700 eur.“

„Iba?“

„No takto to je.“

„A to je celkom málo na Trnavu, či?“

„No, tak asi áno, chcelo by to viac, ale zase na druhej strane, snažím sa privyrobiť si...“

„Aha, takže máte ešte nejakú prácu...“

„Ja mám ešte brigádu...“

„Čo robíte ako brigádnička?“

„Robím fitnes trénerku.“

„Skutočne?“

„Áno, je to celkom zaujímavá práca a baví ma to... šport ma baví, takže... takže preto to robím.“

„Takže aj nejaké špeciálne diéty a tak čo?“

„Diéty nie, ja nie som nejaká špeciálna zástankyňa diét...“

„Žiadne sacharidové vlny a podobné veci?“

„Nie, nie... ja som úplne na normálnej strave.“

„Ja tiež veľmi rád jem, a mohol by som jednu takú neslušnú otázku len medzi štyrmi očami?“

Pozrela sa mi do oči, usmiala sa a potom povedala:

„Záleží ako neslušná bude, ale pokojne môžete...“

„Ste vydatá?“

„Nie som.“

„Tak potom slobodná?“

„Áno.“

„Inak keď robíte to fitnes, tak to musíte mať super postavu.“

„No tak to asi áno. To by malo patriť k tomu, keď už som fitnes trénerka.“

„Viete čo? Ja mám taký nápad...“

„Aký?“

„No mám jedného klienta, čo mu robím obchodné zmluvy a on má výhradné zastúpenie pre značkové spodné prádlo a robí si vlastné reklamné letáčiky do predajní. Potrebuje tam pekné, sympatické baby, no presne také typy, ako ste Vy? Nemala by ste záujem? Mohol by som vám takúto brigádu dohodnúť a tie honoráre veľmi ľahko prepíšu výšku vášho platu... “

S úžasom sa na mňa pozrela a bolo zreteľne vidieť, že ju moja ponuka zaujala.

„Tak, ale to znie celkom fajn. Určite áno?“

„Ako, že by...“

„No páčilo by sa mi to...“

„Môžem mať takú malú otázočku? Mohla by ste mi akože ukázať vašu postavu?“

„Ehm.“

„No mňa teraz niečo napadlo, ja vám poviem prečo...“

„O.K., ja v tom nevidím problém,“ zdvihla sa od svojho stola a postavila sa predo mňa. V napasovaných tesilových nohaviciach mala neskutočne vytvarovaný zadok.

„Takže, vy máte 26 rokov...“

„Áno.“

„A bruško, čo keď by ste mi ukázala bruško?“

Trochu sa zahanbila.

„Bruško?“

„No ja chcem iba vidieť, ako ste na tom s tým fitnes.“

„To je trochu hlúpe, aby som vám tu ukazovala bruško, nie?“

„Nie, nie... nie je.“

Nadvihla si letnú blúzku a ukázala perfektne vypracované bruško.

„Wau! To je neskutočné! Tak to áno, už viem, prečo som sa pýtal.“

„Ďakujem...“

„No a keď by ste teda mala fotiť to spodné prádlo, ste s tým úplne v pohode, či do akej miery ste hanblivá?“

„Tak ja nemyslím, že som veľmi hanblivá, spodné prádlo by bolo v pohode.“

„No ak by som vás mal odporučiť, tak teraz premýšľam, že či to urobiť len tak nezištne, alebo...“

„Áno...“ usmiala sa „no...“

„Viete čo myslím...“

„No, neviem...“ pozerala sa mi pritom stále do očí a usmievala sa „neviem čo tým myslíte...“

„Také to, že žena pokľakne a...“

„Čoooooo?! To fakt? No teda to je výzva... A ďalej?“

„No a potom to môže považovať za vybavené... Ja si myslím, že je to úplne normálne a bežné.“

„To je bežné?“

„Ehm.“

Na chvíľu sklonila hlavu. Tvárila sa, že veľmi hlboko premýšľa a potom sa opäť na mňa pozrela:

„No a čo ja by som mala preto urobiť? Aby ste ma teda odporučil?“

„Veď som vám vravel, ako to bežne funguje...“

„Ehm.“

„Takže pokľaknúť?“

Na hodnú chvíľu zostala v rozpakoch, ale výraz jej tváre napovedal, že ostáva len veľmi málo k tomu, aby sa rozhodla urobiť to.

„No to je teda celkom zaujímavá, tá vaša ponuka. A baby to takto normálne robia, áno?“

„No Vy z toho získate viac ako ja. A jednoducho musíte rátať s tým, že aj klient si vás vyskúša.“

„Ako? To aj on?“

„No poviem vám to takto. Všetky tie baby, modelky ktoré takéto niečo robia, tak robia aj určité služby navyše pre svojich zamestnávateľov. Tí im zato platia slušné prachy a podobe honorárov.“

„No to ste ma teda pekne prekvapil. Dnešné ráno som nečakala s takouto ponukou.“

„No veď ja sa s vami iba bavím, ale ak ste to myslela skutočne vážne, tak...“

„Tak?“

„No ak by ste sa chcela predsa len dohodnúť. Toto je zatiaľ iba tak, že sa o tom bavíme, ako to chodí...“

„Ehm...“ v rukách si pretáčala pero a pozerala sa stále na mňa „no možno by som o tom aj premýšľala.“

„Kľudne, veď ja mám času dosť... alebo vám nechám na seba vizitku.“

„Ak by som to ako skutočne prijala, tááaak, to vám musím akože to...?“

„No presne tak ako som hovoril. Tak, ako to bežne chodí...“

Zakusla si do pier a jednou rukou prehrabla vo vlasoch. Potom sa zdvihla od stola.

„Samozrejme, by ste mala istotu že... jednoducho ten džob dostanete. Ja jednoducho s babami nevyj*b*vam, prepáčte za výraz.“

„Áno... no tak ja by som asi nato pristúpila.“

„Áno?“ spýtal som sa s veľkým očakávaním.

„Chvíľku vydržte...“ zdvihla telefón a niekomu volala.

Ja som s napätím očakával, čo sa bude diať.

„Marienka, prosím ťa, ak by si chcela niečo odo mňa, tak ma teraz asi polhodinku neruš. Budem mať konferenčný hovor. O.K?...“

Pochopil som, že si vytvorila nerušené prostredie, aby sa mohla venovať zaslúženej práci. Ja som samozrejme nechcel vyzerať ako chudák, ktorý si takýmto lacným spôsobom  chce vynútiť sex, ale normálne som vybral z peňaženky 200 Eur a položil som jej ich na stôl. Pozrela na peniaze a len sa usmiala:

„Tak poďte ku mne bližšie...“

„Takže sme dohodnutí, áno?“

„Dohodnutí,“ odpovedala súhlasne.

„Myslíte, že teraz nikto nepríde?“

„Nebojte sa, teraz nás nikto nebude rušiť , riaditeľ chodí samostatným vchodom do svojej pracovne a to ho budem počuť.“

Pristúpil som k jej stoličke a spýtal sa:

„Tak ako to urobíme?“

„Nič, iba stojte prosím?“

„Aha...“

Pokračovanie príbehu TU

Prázdniny s pani Simonou

Pochádzam z malého mesta na západnom Slovensku a každý rok som cez letné prázdniny chodila k mojej starej mame do malej dedinky na strednom Slovensku. Keď som chodila ešte na základnú školu tak som tam zotrvala aj celé dva prázdninové mesiace . Krásne hory a lesy, čistý vzduch, milí ľudia, ktorí ma cez babku veľmi dobre poznali. V podstate postupne z roka na rok aj ja ich. V jeden pekný letný deň, keď som sa už ako stredoškoláčka vybrala na prechádzku do neďalekého lesa za dedinou, asi po takej hodinke vychutnávania lesného ticha, sadla som si na pník vedľa príjemným zvukom žblnkotavého potoka. Bola som v tom, že som tam úplne sama. Horúci vzduch vo mne vyvolával aktívnu činnosť hormónov a ja som jednoducho dostala chuť sa v tom lese urobiť. U babky som nemala také súkromie, aby som sa mohla riadne uvoľniť a moje orgazmy boli veľmi hlasné aj keď som bola mladá žabka. Trvalo to asi len dve minúty, keď som postupne naberala krúživými pohybmi v dierke na obrátkach. Zrazu upss! Prišiel nečakaný moment prekvapenia. 

Na akékoľvek zachraňovanie situácie už bolo neskoro. Stála nado mnou  v slamenom klobúku a bledomodrých šatočkách. Uprene ma pozorovala s podivne napätým výrazom v tvári. Zhlboka vydýchla a usmiala sa. Tvár mi horela hanbou. Vybrala som prsty z dierky a široko roztiahnuté pokrčené nohy som dala kolenami k sebe. Vstala  som a pretiahla sukňu cez boky. Na nohavičky už nebol čas, tie som skrčila v dlani. Spoznala som ju okamžite. Bola to pani z veľkej chalupy tesne pri lese na konci dediny. Bola to zbohatlíčka z Bratislavy, ale ľudia v dedine s ňou nemali problém a aj ona bola k nim veľmi milá. Žiadna namyslená veľkomeštianka. Kde sa tam ale vtedy vzala, netuším do dnes. Nadvihla malý pletený košíček:

„Je tu plno jahôd, nechceš?“

Zavrtela som hlavou a stála som tam ako debil.

„Ty si tu v dedine na prázdninách, však?“ povedala a mne nezostávalo nič iné iba prikývnuť. Pristúpila ku mne a pohladila ma po tvári.

„No tak prečo sa červenáš. Ja to predsa nikomu nebudem rozprávať.“

Rozpačito som pokrčila ramenami. Čo na to predsa povedať?

 „To sa tu nenudíš? Také mladé dievča. Koľko máš vôbec rokov?“

„Šestnásť,“ pípla som.

„Vieš čo? Príď ku mne večer na chalupu, urobíme si oheň a opečieme viedenské klobásky.  U babky ti to vybavím, poznáme sa. Čo ty na to?“

Znovu som pokrčila ramenami a nerozhodne prikývla. Keď vás niekto v lese nachytá pri prstovaní  p*čky, tiež asi veľa rečí nenarobíte.

„Takže o šiestej,“ povedala pani a stratila sa v kroví.

Keď som sa vrátila domov, babula  fakt o všetkom už vedela. Teda o tom pozvaní samozrejme. To dá rozum.

„Pani Simona povedala, že pre tvoje bezpečie nechce, aby si sa v noci ťahala z horného konca cez celú dedinu,  tak ťa nechá u nej prespať.“

 Chudák babička, je to stará škola. Nie som úplne hlúpa a tak mi bolo všetko jasné. Sama som sa divila, ako ma to nadchádzajúce dobrodružstvo vzrušuje. Ale čo, napokon mala tá Simona pravdu. Tam skutočne skapal pes. Koniec koncov, keď  to tam bude o ničom, môžem kedykoľvek odísť.

 Vyšliapala som hore dedinou až na horný koniec k začiatku lesa. Tá chalupa bola celá zmodernizovaná  a pomerne veľká. Okolo celého objektu bol vysoký živý plot, takže zvonku nebolo vidieť na dvor. Drevená bránka bola otvorená a tak som vošla do dvora. Pani Simona sedela v plavkách na záhrade a čítala si časopis. Zamávala mi.

„Je teplo, však?“ povedala, položila časopis a vošla do chalupy. Mrkla som na titulnú stránku časopisu a spozorovala  milujúci sa pár žien. Aha. Simona mi priniesla orosenú  plechovku piva.

„ V tomto teple je pivo najlepšie. Ale nikomu ani muk!“ dala si ukazovák na pery.

 „Jasnačka pani...“

 „Hovor mi jednoducho Simona alebo Sima,“ zasmiala sa. „Plavky tu asi nemáš však? A ja som ti to zabudla povedať.“

Priznala som sa, že ma to nenapadlo. Pritom som už išla toľkokrát okolo a cez plot som počula skákanie do vody. Ale čo už.

 „Nevadí, tak sa budeš kúpať iba tak. Na viedenské klobásky je ešte čas.“

 Opatrne sa ponorila do bazéna, vykúkala jej iba hlava.

 „Tak poď, je to super.“

Pomaly som si vyzliekala sukňu.

 „Hádam by si sa nehanbila, veď sme obe ženy.“

 Nahá som sa ponorila vedľa nej. Simona siahla za seba a podala mi pohár s vínom. Môj Bože, to sa mi začalo páčiť. Tam sa so mnou konečne jednalo ako s dospelou! Popíjali sme a hovorili o všetkom možnom. Simona bola výborná spoločníčka. Slnko zapadlo a vo vode už bolo chladno.

„Poď na chvíľku dovnútra. Osušíme sa a niečo pojeme.“

Priznala som sa, že ani nemám hlad, ale dala by som si skôr ešte trochu toho vína. Nemohla som sa nabažiť  toho pocitu dospelosti.

„Vieš čo? Tak si zakúrime v krbe a už zostaneme tu. Alebo chceš oheň vonku?“

„ Ja by som radšej zostala. Máte to tu fajn.“

„ Dobre,“ povedala Simona a začala kmitať. Rozkúrila krb, priniesla drevo a na veľký tác nakrájala chlieb a viedenské klobásky. Potom zatvorila okenice a zamkla chalupu.

„ Je to tu na samote,“ povedala ospravedlňujúc. Odpovedala som jej, že je to v poriadku. Simona postavila na stôl šampanské. Parádička. Lenivo som sa rozvalila na sedačke.

„ Nepustíme si nejaké video?“ opýtala sa Simona medzi dvoma šlukmi z dlhej cigarety.

„ A čo máte?“

„Čo by si chcela?“

„Nechám to na vás. Veď sme tu dve samé ženské. Dala som si ukazovák na pusu. Simona ma napodobnila a potom vybrala film. Dievča s navlečeným kolíkom  š*kala kamošku kľačiacu na kolenách. Spomenula som si na Mirku, ako sme si ich u nej v izbičke pekne nah*nili. Pocítila som vzrušenie. Simona bola zrelá žena okolo štyridsiatky a ja som sa začínala tešiť, aby niečo poriadne začala. Sama som nemohla, to by bolo hlúpe.

„Ty Renátka, na čo si myslela tam v lese? Vieš dnes keď si si to robila.“

„Viete, že ani neviem... asi na to, aby mi bolo dobre.“

„Robíš si to často?“ Simona mala zastretý hlas.

„Robím, myslím že na tom nič nie.“

„No samozrejme, ja to tiež mám rada.“

Hovorili sme spolu a sledovali film. Padla druhá fľaša šampusu. Simona si sadla vedľa mňa a mierne roztiahla nohy. Očkom som sledovala, ako si tajne rozopína gombíky na šatách. Potom si ich zospodu vyhrnula a prstami si prehrabávala pár chĺpkov  na k*nde. To už bolo na mňa priveľa, cítila som, že úplne tečiem. Položila som dlaň na jej stehno a zľahka zmačkla. Slabo zastonala a zatvorila oči. Pootočila  som sa k nej a rozopla ostatné gombíky. Potom som šaty úplne rozhrnula. Mala obrovské prsia s tmavohnedými bradavkami.

„Chcete ju nahoniť?  opýtala som sa šepotom.

„Nevykaj mi!  Urob mi to ty moja malá k*rvička,“ chytila sa rukami za spodky stehien a otvorila sa. Vstala som, vyzliekla sa do nohavičiek a kľakla  pred ňu. Rukami som jej chytila zadoček a lízala p*ču. Otvorila oči.

„To je nádhera, taká malá a šikovná mačička,“ zastonala.

Nabrala si plnú hrsť mojich blonďavých  vlasov a trela si nimi p*ču okolo môjho jazyka. Za chvíľu začala híkať a prirážať.

„Už budem, makaj!“

 Strčila som jej do k*ndy prst a zúrivo š*kala.

„Áááááá,“ vyrazila zo seba metúca sa Simona a skrčila sa do klbka. Niekoľkokrát som ju pleskla po zadočku až to hlasito zamľaskalo. Sadla som si a napila sa vína. Simona sa ľahko chvela a stále ležala. Potom otvorila oči a usmiala sa.

„Ty blonďavá potvorka, ty si mi dala,“ zahrozila sa mi prstom a posadila sa.

„Chutila som ti?“

„Áno, veľmi. Máš ju tak veľkú a voňala mi.“

 „Tak poď ku mne, poď sem.“

 Ľahla som si na chrbát na jej stehná. Ešte si ma trochu posunula tak, že som mala zadoček v jej rozkroku. Roztiahla som nohy. Jednou rukou mi hladkala p*čku a druhou moje prsia.

„Najradšej by som ti tie prsíčka zjedla, máš krásne ružové bradavky,“ zohla sa a sala mi nabehnuté bradavky.

 „Si tak mladá,“ zašepkala. Po chvíľke sa začala venovať mojej p*čke.

„Tak čo urobíme s tou tvojou blonďavou buchtičkou?“

Necenzurovaná 1.časť príbehu TU

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Kamaráti s výhodami

S Tomášom sa poznám od vysokej školy, kde sme chodili do jednej triedy. Bol a stále aj  je to jednoducho veľmi pekný chalan, sebavedomý, s ostrým pohľadom. Baby jednoducho boli a aj stále sú naňho namotané. On si to samozrejme uvedomoval a tento svoj potenciál aj značne využíval. A ja som patrila tiež medzi tie ovce, ktoré si mysleli, že si ho omotajú okolo prsta a bude sa venovať iba im. Tomáš bol rodený obchodník, vždy sa riadil systémom niečo za niečo. Problém bol však v tom, že toho niečo ho až tak veľa nestálo, bola to len jeho pozornosť voči druhej osobe, ktorá mu za patričnú službičku buď mohla zobať z ruky, alebo byť v jeho prítomnosti. Viem, že veľa mojich spolužiačok mu padli za posteľnú obeť a samozrejme aj ja, dokonca som bola šťastná keď som ho mohla prvý krát vyfajčiť v aute. Oproti ostatným babám mi dokonca venoval najviac času, ale to asi iba preto, lebo som mu ako sprostá písala seminárky na zápočet, zháňala rôzne materiály a dokonca aj obidve záverečné práce aj s komentárom boli moja robota. A to len všetko preto, lebo som chcela, aby mi venoval svoju pozornosť, aby ma miloval, aj keď v jeho ponímaní to bol len sex. Nikdy som nevedela, či má chuť nato, aby som sa spravila aj ja, alebo to mala byť iba moja robota urobiť ho ústami, či vytrpieť pár minút j*bačku na sucho, kým sa rýchlo neurobil. On ma vlastne priviedol k tomu, že sa mi taký drsný sex od alfa samca začal páčiť a ja som čoraz viac v sebe spoznávala submisívnu osobu, ktorá je na ňom závislá. Bola by som preňho urobila čokoľvek. Tomáš bol veľmi dobrý manipulátor, vedel si veľmi rýchlo preskúmať človeka a potom využívať jeho slabiny vo svoj prospech. Moja slabina bola, že som bola doňho buchnutá a akékoľvek jeho prianie, aj keď len nepriamo podané, bolo priam mojím rozkazom. Keď sme spolu chodili večer von tak ak sme boli sami, dokázal sa so mnou baviť na rôzne témy, ja som ho viac-menej počúvala, lebo moje názory ho zaujímali iba okrajovo. Alebo inak povedané, zaujímali ho iba veci, z ktorých mal prospech, ostatné filtroval. Ja som sa stým naučila počas piatich rokov na škole žiť a dokonca počas tohto obdobia sme plánovali, teda on plánoval a ja som sa mala z väčšej časti postarať o realizáciu jeho snov a našej budúcnosti ako možných nazvime to priateľov , ktorí budú spolu bývať a jeho požiadavka bola, aby sme na začiatku presadzovali liberálny vzťah, nakoľko sme ešte mladí a každý si potrebuje v súkromí užívať jeho slobodu. Ja som to pochopila tak, že sa bude venovať svojim koníčkom, ale nevedela som, že medzi nimi bude aj oblbovanie dievčat, tak ako to robil na škole. Mali sme spoločné bývanie, teda aby som to spresnila, na jeho naliehanie som si na seba zobrala hypotéku a kúpila byt. Ja som bola vlastníčka a mala som byť vďačná za to, že Tomáš bude so mnou bývať v mojom byte. Viac krát sa stalo, že som sa vrátila domov a bola som prekvapená zo ženskej návštevy. Keď som sa spýtala, čo tá baba u nás, alebo lepšie povedané um ňa na byte robila, ešte ma sfúkol, že čo si to dovoľujem ho obviňovať a pokojne môže odísť z bytu, ak mu neverím, Na jednej strane som si myslela svoje, aj to, že určite tam len nezostali pri káve, a na druhej strane som nechcela, aby odišiel, lebo som na ňom veľmi lipla. Vôbec by nebolo od veci, ak by som povedala, že som ho považovala sa svojho dominanta, ktorý bol takým mojím mentorom zároveň. Mal dar reči a vždy ma dokázal verbálne uzemniť, usmerniť a nielen to. Zároveň to bol preňho dôvod, aby ma dal dolu aj sexuálne fyzicky. Musela som mu robiť pravidelne odbery semena, alebo poslušne držať keď si ma nabíjal zozadu. Nebanovala som však, lebo som ho milovala, aj keď on si také niečo nechcel nechať pripustiť. Kamarátkam som sa nesťažovala, že mám pocit klátenia cudzích žien v mojom byte s mojím priateľom. Po škole sme sa každý venovali inému druhu práce a Tomáš ku mne až tak často nechodil, respektíve prišiel iba vtedy ak niečo potreboval. Už som bola preňho asi okukaná a dosť často chodieval po rôznych pracovných cestách. Veľa krát som ani nevedela čo sa nachádza v meste, alebo je niekde mimo. Dokonca obnovil častejšie návštevy k jeho rodičom, ani neviem kvôli čomu a ani ma to moc nezaujímalo.

O rok neskôr

Tomáš už nie je odkázaný na môj byt a s ním pravdepodobne definitívne aj na mňa. Jedného pekného dňa mi oznámil, že si príde po všetky veci, ktoré mal u mňa. Nebolo ich veľa a prezentoval to tak, ako keby som mala očakávať veľkú dodávku pred domom. Podarilo sa mu kúpiť jednoizbový byt. Povedal mi, že polovicu bytu zaplatil z vlastných úspor, tak som usúdila, že v práci sa mu musí dariť. Mal údajne kariérny postup. Keď som si to všetko dala dohromady, vyšlo mi z toho len jedno. Ja už nie som preňho zaujímavá. Má určite výborný príjem a tie svoje obdivovateľky si už môže vláčiť do vlastného bytu. On sa nimi ani netajil a rozprával mi o nich schválne, aby som si nenamýšľala, že som jediná a nepripútala sa k nemu. Sloboda a nezávislosť, to bolo aj bude vždy jeho.

V deň mojich narodenín

Som zvedavá, kedy si na mňa spomenie. Mala som narodeniny, čakala som, že mi zavolá. Nemýlila som sa. Telefonát sa však uberal úplne iným smerom. Hovoril mi o svojom novom byte. Na moje narodeniny akože zabudol. Vždy som mu ich musela pripomenúť:

„Čo si mi kúpil k narodeninám?“

„Ty máš narodeniny?“ začudoval sa.

„To si nevieš za tých šesť rokov zapamätať? spýtala som sa veľmi podráždená a dotknutá.

„A ty si nevieš za šesť rokov zapamätať, že ja si to nepamätám? pohotovo odpovedal.

Zase sa mu podaril dobrý verbálny smeč. Zasmiala som sa tomu.

„A čo si mi kúpila ty k posledným narodeninám? evidentne mal chuť pokračovať v prestrelke.

„Urobila som ti striptíz,“ chválila som sa.

„A teraz bude zase?“ vycítila som, že by chcel repete.

„Nebude!“ odpovedala som rezolútne.

„Ale mohol by byť. Tentoraz s robertkom.“

„Robertkov nemám rada“

„Tak so sviečkou, alebo s hocičím,“ začal si vymýšľať.

„Nie, nemám chuť. Veď aj tak sa ti pritom nepostavil.“

„A ty si vzrušená, keď vidíš ako sa muž vyzlieka?“

„Nie, ale to je iné.“

„Tak to vôbec nie je iné!“ potreboval zase výrazne zdôrazňovať svoju pravdu.

„Tak čo mi ti kúpiš? Aby sme to nezahovorili.“ Snažila som sa odľahčiť celú situáciu.

„Uvidíš.“

Keď prišiel ku mne domov, zistila som, že mi nakoniec kúpil aromatickú lampu a do nej olejček, ktorý mal pôsobiť ako afrodiziakum. Hneď som ju zapálila. Popíjali sme šampanské a čakali na spomínané účinky.

„Nemáš nejaké porno?“ spýtal sa celý znudený.

„Načo?“

„Osamelá žena predsa potrebuje niečo také“ evidentne si zo mňa uťahoval.

„Ja nie som osamelá žena a keď chceš môžem ti dať akurát nejaké časopisy. Ale to nebude porno.“

Až potom som si uvedomila, že som v podstate urobila veľkú chybu. Celý večer sa bude prehrabávať v nejakých časopisoch, namiesto toho, aby sa venoval mne.

Prehŕňal sa v nich a neodpustil si komentáre:

„Táto má dobré prsiská!“

„Páčia sa ti veľké prsia?“ vyzvedala som a chcela upútať jeho pozornosť na mňa.

„Čím väčšie, tým lepšie...“

„To znamená, že čím menšie, tým horšie? čakala som že prikývne, aby ma ranil, ako to bolo uňho zvykom.

„Čoby, keď je baba na h*vno ani veľké c*cky jej nepomôžu. Na čo čakáš, že ťa pochválim?“

„Nie, skôr by som chcela počuť, či ma máš rád.“

Prevrátil oči.

„Tie tvoje primitívne otázky ma privedú do hrobu.“

„Tak máš?“ domŕzala som.

„Nie!“ povedal schválne. Ja som mu samozrejme neverila.

„A nič ku mne necítiš?“

„Akú Aničku?“ robil sa blbým.

„A – nič – ku  mne ...“ zdôraznila som tu to polopatisticky.

„Ale niečo asi áno,“ priznal otrávene.

Po chvíli vyzvedal:

„A čo sex? Stále sa okolo teba točia nejakí muži, ako hovoríš.“

„To sú len platonické vzťahy,“ snažila som sa ho upokojiť.

„Čo sú to nejakí dôchodcovia na vozíčku?“ ironicky pochyboval.

„To by si sa divil...“ radšej už som nič viac nechcela povedať, aby som ho nedráždila. Dokázal byť pekne nepríjemný, ak mu to začalo v hlave j*bať.

Zrazu povedal:

„Ukáž, ako si to robíš sama.“

„Prosím ťa už ma to nebaví. Robím si to skoro stále a teraz keď to mám konečne teba, tak si to mám robiť sama?!“

„Suka, nes*r ma!“

„Tomáš, ja by som fakt radšej v sebe cítila tvoj teplý k*kot. Prosím, prosím.“

„Chcem sa pozerať, potom sa mi možno aj postaví, láka ma.“

„A inak sa ti nepostaví? Už ťa nevzrušujem?“

„Nebuď smiešna. Po šiestich rokoch?“

Zarazená som premýšľala, prečo ma on vzrušuje aj po šiestich rokoch stále rovnako a ja jeho nie. Som úbohá p*ča, ktorej mužským idolom nie je nikto iný iba on?

Pretrhol niť mojich myšlienok otázkou:

„Kedysi si ma vedela tak pekne a s chuťou fajčiť, prečo to už teraz ty suka nerobíš!?“, evidentne sa v ňom ozýval alkohol a začínal byť jemne podráždený.

Nebolo mojím cieľom vyvolať konfliktnú situáciu, kde by sa nakoniec zobral a odišiel z môjho bytu. Ja som s ním jednoducho nechcela prerušiť kontakt, lebo som vedela, že teraz už by sa nemal kvôli čomu vrátiť a ja som ho jednoducho nechcela stratiť. Milovala som ho a tak veľmi som chcela, aby ma aspoň z polovice miloval, ako ja jeho.

„Ty si ma zo začiatku, keď si ma potreboval získať, tiež vedel dobre vylízať a teraz si zlenivel, že nerobíš nič. Len tam sedíš a ani ťa nenapadne ľahnúť si ku mne,“ veľmi odvážne som mu vyčítala.

„Všade je zaužívaná taká sprostosť, že muž musí dobývať ženu. Prečo by to nemohlo byť  naopak? Ja som emancipovaný.“

„Súhlasím, môže to byť aj naopak, ale nie sústavne päť rokov.“

„Tebe sa stále niečo nepáči. Čo chceš?“

Necenzurovaná 1.časť príbehu TU

Pokračovanie 2.časti príbehu TU

Moje zamestnanie je sex. No a?

Myslím si, že moja práca nie je o nič horšia ani nemorálnejšia ako práca mnohých iných – v našej studenej, hrabivej spoločnosti, kde sa bezohľadne ide aj cez mŕtvoly.

„Pre kurvy nie je v mojom dome miesto!“ Toto mi zareval môj otec v zápale hnevu priamo do očí.

„Takže si nájdi prácu! Ak dokážeš aj niečo iné ako sa len celé noci flákať a váľať s chlapmi, môžeš pre mňa – za mňa  zase niekedy prísť!“ Moja mama iba plakala. Prosiac sa na mňa pozrela. Vedela som, čo tento pohľad znamená: Buď pokojná, dieťa a choď do svojej izby – otec sa o chvíľu upokojí...!

Ale ja som nemala chuť znovu ustúpiť. Môj pohár trpezlivosti sa naplnil.

„No dobre!“ zasyčala som. „Tak teda pôjdem!“

Nahnevane som sa na neho pozrela a vyšla z izby. Išla som hore, aby som si zbalila veci. Môj výstup bol dokonalý a neminul sa účinku.

„Ale toto predsa to dieťa nemôže,“ počula som ohromene kričať svojho otca. „Z čoho chce žiť?“

„To si si mal premyslieť predtým!“ odpovedala trpko moja mama. „Tak za ňou aspoň choď!“

„Ja? Neboj, veľmi rýchlo si to rozmyslí... Veď to nie je len tak...“ upokojoval mamu otec.

Ešte v ten večer som odišla z domu. Namierila som si to do jedného podniku v meste, ktorý býval nonstop otvorený a schádzali sa tam rôzni ľudia, ktorí v noci „nemohli spávať“. Sadla som si sama ku stolu a objednala kávu. Rozmýšľala som nad tým čo bude som mnou ďalej. Chcela som hneď ráno navštíviť svoju dobrú kamarátku a poprosiť ju, či by som nejaký čas nemohla prespať u nich doma. Že by to nejako s rodičmi prediskutovala. Pri druhom stole v podniku sedel jeden môj známy, ktorého som spoznala cez moju kamošku. Spávala s ním jeden čas. Chcel zbaliť aj mňa, ale zostalo to pri kamarátskom vzťahu. Rozprával sa tam s nejakou blondínou. Keď sa nám stretli pohľady, pozdravila som ho mimikou tváre a on mi to opätoval. Po krátkom čase blondínečka odišla a on si to namieril k môjmu stolu.

„Čau. Ty čo tu robíš o takomto čase?“ vyzvedal.

„Odišla som z domu. Chytila som sa s otcom a potrebujem prácu!“ povedala som známemu na rovinu.

„No, pekne... Hmm.“

„Mohol by si mi pomôcť?“ hľadala som v tom momente uňho spásu.

Zamyslel  sa a povedal: „Mám malý obchod. Pred týždňom mi odišla predavačka. Teraz som najal jedného mladého chalana – ale veľmi sa mi to nepáči. Muž za pultom nepôsobí na zákazníkov tak dobre. Keby si teda chcela...“

Spýtavo som sa na neho pozrela. „Áno, áno!“

„Je to malý sexshop. Bielizeň, filmy, pomôcky, sexi knihy a časopisy, zopár videokabínok... Musíš byť milá!“

S nemým úžasom som naňho pozerala, ale chcela som vedieť  viac, tak som ho nechala hovoriť ďalej o tej úžasnej ponuke.

„Budem ti platiť malý základný plat a aj desať percent z predaja. Keď sa o zákazníka dobre postaráš, je v hre ešte niečo navyše. Rozumieš, čo tým myslím?“

Stále som naňho pozerala s otvorenými ústami. Prebudil ma zo sna miernym štuchnutím do ruky.

„Mala by som ísť k tým chlapom na obveselenie do kabínok? Ako názorné vyučovanie...? spýtala som sa. Zdalo sa, že nie je nadšený mojou reakciou.

„Peniaze jednoducho nepadajú z neba, pokladík,“ upozornil ma chladne. „Môžeš si veľa zarobiť, vôbec nepreháňam. Ale nikto ti nedá nič zadarmo, s tým by si mala rátať. A ešte jedna veľmi dôležitá vec: Hľadám predavačku, ktorej by som mohol dôverovať. Keď ťa nachytám, ako mi berieš z kasy, oľutuješ to. Rozumieme si?“

Prikývla som.

„Nad obchodom je dokonca malý byt,“ zašvitoril. „Tam môžeš bývať, ak budeš chcieť. A predpokladám, že ak si teraz odišla z domu, tak jednoducho budeš chcieť. Ako prídavok ti ho dám bez nájmu!“

A za to ma potom budeš po záverečnej chodiť navštevovať vždy, keď budeš chcieť vyprázdniť gule. chcela som dodať. Ale držala som zobák. Uvedomovala som si, že v danej situácii nemám na výber a mohla som byť rada, že sa mi naskytla takáto možnosť v priebehu pár hodín nato, čo som odišla z domu a nemala kam ísť. A tak sa stalo, že o hodinu neskôr som si obzerala svoje úplne prvé pracovné miesto. V rúšku skorých ranných hodín, stála som tam medzi sexuálnymi pomôckami  a časopismi, ktorých úvodné stránky boli odpudivé. Prešla som videokabínky, v ktorých si muži mohli pozrieť pornofilm. Stála som pred regálmi s hriešne drahou spodnou bielizňou, ktorá mala vyvolať erotické pocity u ktoréhokoľvek muža.

***

„A tu je hneď aj tvoja prvá šanca,“ začal šéf na konci obhliadky. „Dnes zavolám, aby večer prišiel jeden mimoriadny zákazník. Určite si kúpi celú sadu bielizne pre svoju priateľku a nikdy nešetrí.  Ale on vždy uvíta, keď mu také mladé dievča ako ty tú bielizeň predvedie. Rozumieš, čo mám na mysli?“

„A kde to mám...“ začala som ticho. „Nemôžem predsa tu v obchode...“

„To ani nemusíš,“ upokojil ma hneď. „Teraz ti ukážem tvoj nový byt. To budeš pozerať!“

To som teda pozerala. To, čo opísal ako „malý byt na prvom poschodí“, bol komfortný, luxusne vybavený byt – úplné hniezdočko lásky, a ja som mala od prvého okamihu hrať kráľovnú lásky.

„Kurvou“  ma nazval môj otec – teraz som bola na najlepšej ceste stať sa jednou z nich. Ale tú myšlienku som hneď vypudila z hlavy. Nemala som iné východisko – alebo som mala nasledujúce noci stráviť niekde na ulici bez finančných prostriedkov?

Dobrý zákazník sa objavil okolo siedmej večer. Mal už viac ako päťdesiat, obliekal sa však ako energický tridsiatnik. S úľavou som zistila, že má upravený zovňajšok, a celkovo sa správal veľmi príjemne. Nebolo teda pre mňa príliš ťažké postaviť sa pred neho v spodnej bielizni, ktorá ukazovala všetko a nič neskrývala. Hodinu sedel v pohodlnom kresle a pozeral sa na mňa, zatiaľ čo ja som sa pred ním predvádzala v stále vyzývavejších nohavičkách. Potom sa už nedokázal ovládať. Vyskočil a podišiel ku mne. Bol dokonca veľmi nežný, keď ma objal.

„Si neuveriteľne krásna,“ povedal mi pevným hlasom.

„Ak budeš ku mne milá, neoľutuješ to...“

Nič som proti tomu nenamietala. A potom, čo som prekonala svoju prvotnú hanblivosť a strávila noc s týmto mužom, bolo zrazu všetko úplne jednoduché.

Keď nasledujúce ráno odišiel, našla som päťtisíckorunové bankovky na svojom nočnom stolíku. Áno očarovaná som sa pozerala na tie peniaze. Ešte nikdy som toľko peňazí nemala. Tento muž sa stal mojím najlepším zákazníkom. Po každé stretnutie bol veľmi veľkorysý.

***

Moji rodičia veľmi rýchlo zistili, čo robím. Môj otec so mnou už odvtedy neprehovoril ani slovo, ale také zlé to aj tak nie je. Moja matka ma občas navštevovala, hlavne vtedy, keď nemala peniaze, pretože môj otec jej dával stále menej a menej peňazí na domácnosť. Ja som jej potom vždy dala nejaké prachy, aby si kúpila niečo pekné. Nepracujem už ako predavačka v sexshope, ale v erotickej oblasti stále vyvíjam svoje aktivity. Za ten čas, čo sa tomu venujem, nadobudla som rôzne skúsenosti a známosti. Moja matka je spokojná, keď vie, že ja som spokojná a vôbec jej nevadí, že už dávno nie som tá dobrá, morálna meštiacka dcéra, ktorou som mala byť.

Neverná na dovolenke

Na jeden neskutočný erotický zážitok zo svojej dovolenky  naozaj nezabudnem. Manželov priateľ žijúci v zahraničí nás pozval k sebe do domu pri mori. Keďže som sa s ním už predtým, vedela som, že vždy som sa mu páčila a priťahovala ho. Pripomenul mi to až okamih, keď sa po príchode priamo na mieste pozrel na mňa tými svojimi prebodávajúcimi modrými očami. No samozrejme, že k ničomu nemohlo dôjsť, veď som mala vedľa seba manžela, a verila som, že už ani nedôjde, no osud to zariadil inak. Manžela pracovne odvolali z dovolenky s tým, že to bude mať nad zmluvné podmienky zaplatené, lebo ho potrebujú. On sám mi navrhol, aby som zostala a užila si ešte tých pár posledných dní sama. Svojmu priateľovi Petrovi úplne dôveroval a ani sa mi zrejme nesnívalo o tom, aké erotické napätie medzi nami dvoma panuje. Na nič také ani nepomyslel. Ale ja áno. A to hneď po manželovom odchode. Ako každý deň, aj tento sme začínali v jacuzzi a ja som začala so zvádzaním. Netrvalo dlho a Petrovi padol zrak na vibrátor, ktorý som náhodou nechala v rohu bazéna. Rýchlo mi vyzliekol spodnú časť plaviek a nadvihol ma tak, aby som sedela na kraji jacuzzi, naširoko mi roztiahol nohy, priložil na moje pysky toho umelého vtáka a sústredene pozoroval, ako do mňa vnikajú jeho prvé centimetre. Keď už bol celý vnútri, začal ním pohybovať ako piestom dnu a von. Bola som taká plná rozkoše, že som nevládala dýchať. No vtedy Peter vibrátor vytiahol. No moja červená, prekrvená a rozpálená dierka divo pulzovala a nevedela sa dočkať úžasného Petrovho nástroja lásky. Ale on začal jazykom na mojom klitorise. Už som sa vôbec neovládala. Kričala som od túžby a vzrušenia. Potom som to zobrala do vlastných rúk. Ponorila som sa pod vodu, uvoľnila jeho vtáka z plaviek a vzala ho do úst. Bol hrubý, no aj tak sa mi podarilo zasunúť si ho takmer celý do úst. Len čo som sa vynorila, aby som znova nabrala dych, Peter ma opäť rýchlo ponoril, aby som mohla pokračovať. Čo najdlhšie som mu ho sala a láskala svojimi perami aj jazykom, zapojac do práce aj ruky. A vtedy som už v ústach zacítila prvé slané kvapky. Keď som sa opäť vynorila, moja túžba cítiť ho v sebe bola ešte väčšia ako predtým. Postavila som sa k okraju bazéna a pomaly si pritlačila vlhkú dierku na jeho úd. Tvrdo do mňa vnikol a ja som zavzdychala od rozkoše. Umelý vták bol dobrý, no neexistuje nič lepšie ako mať v sebe veľkého , hrubého vtáka. Zatiaľ čo Peter stále silnejšie prirážal, sama som sa hrala so svojím klitorisom. Vtedy ma chytil rukami za boky a začal ma nadvihovať a púšťať dolu. Tvrdo som dopadala na jeho úd. Bolo to úžasné. Jeho ruky čoraz pevnejšie zvierali môj pás a jeho nástroj lásky neúnavne pracoval ďalej. Cítila som, že sa už-už urobím. Silno som ho zovrela a krúživými pohybmi si začala oňho trieť klitoris. Bol tak hlboko v mojej kundičke, keď začala pulzovať a mojím telom otriasla prvá vlna orgazmu. Potom chytil do rúk moje prsia a silno ich začal stláčať. Moje pulzujúce steny narážali o jeho vtáka, takže aj on už bol na pokraji vyvrcholenia. Lapala som po vzduchu od rozkoše, keď som cítila, ako sa jeho bojovník vo mne zachvel pred tým, ako postriekal vnútro mojej jaskynky. Vtedy môj orgazmus vyvrcholil. Bol taký dlhý... Vibrovala som v jeho lone, a keď sa moja dierka poslednýkrát okolo neho zachvela, nadýchla som sa a pozrela dolu. Petrovo semeno zo mňa vytekalo a vytváralo na vode biele pásiky. Po tomto dlhom milovaní sme boli obaja správne unavení, a tak sme si nahí, usmiati a spokojní  ľahli jeden vedľa druhého na trávu a oddychovali. Nie, to nebolo naše posledné milovanie, ešte sme mali pred sebou dva dni. A ja som sa už nevedela dočkať...

Ložisko

Je to ložisko,“ povie majster smutným hlasom. V montážnej hale sú k nim nezvyčajne milí a ochotní. Marcel s Veronikou sedia v aute, nikto ich z neho nevyháňa. Dôvodom je nálepka na skle s logom telesne postihnutých. Mechanici netušia, že auto patrí Veronikinej sestre a im dvom vôbec nič nechýba.

„Čo budeme robiť,“ vzdychne Veronika. Sú v cudzom meste, majú pokazené auto a vonku leje. Je lepšie sedieť v suchu, hoci uväznení v aute na zdviháku, ako moknúť v búrke. Marcel a Veronika pomaly stúpajú hore. Marcel pobozká Veroniku na tvár, pohladí oblé kolená, Veronika mu ostentatívne vráti ruku na volant. Čo keby sa auto prevrátilo?

„Neblázni,“ dohovára Marcelovi, keď sa jeho dlaň kĺže k okraju krátkej sukne.

„Neboj sa,“ chlácholí ju Marcel. Dotkne sa jej pŕs. Pod pestrofarebným tričkom cíti podprsenku. Nepáči sa mu, že ju Veronika nosí. Má krásne veľké prsia a on sa ich tak rád dotýka. Neobstojí ani výhovorka, že sa jej pri chôdzi skáču hore a dolu. Veď jemu sa páči, ako sa jej pri každom kroku zvlní hruď. Veronika opatrne vyzrie z okienka. Nikde nikto. Sú hore na zdvíhacej plošine. Marcel jej vyhrnie tričko a prestrčí jej hlavu cez výstrih. Bozkáva Veronikine kypré prsia podoprené košíčkami čipkovanej podprsenky.

Majster dopíše objednávku a spokojne sa usmieva. Správny skaut urobí každý deň jeden dobrý skutok. Opraví ložisko dvom chudákom. Veď čo by si bez neho počali. Pozrie cez sklo kancelárie na auto na plošine. Vytreští oči a namáhavo prehltne. Pár metrov od neho práve vyberá Marcelova ruka z Veronikinej podprsenky veľký prsník, preloží ho cez okraj čipkového košíčka, poláska, potom vypustí na slobodu aj druhý. Striedavo ich stíska rukami a jazykom dráždi bradavky. Šikovná ruka rozopne sukničku, Veronika nadvihne zadoček, aby jej Marcel mohol stiahnuť sukňu aj s nohavičkami. Keď to urobí, auto sa nebezpečne rozkýva. Majster vyskočí zo stoličky. Nie zo strachu, ale aby lepšie videl. Olizne si suché pery, ruka mu mimovoľne zablúdi medzi nohy. Temperamentnej Veronike stačí, keď jej poláskajú prsia, ay sa v nej rozbesnili zmyselné živly. Zosunie sa na sedadle, aby uvoľnila cetu Marcelovej ruke. Marcel sa nakloní, chystá sa vybozkávať roztúžené lono. Len čo sa ho dotkne, auto sa rozhojdá. Ale milenecký pár si už nič neuvedomuje.

„Poď, moja,“ láka Marcel milenku roztúženým hlasom. Veronika si kľakne na sedadlo, vystrčí zadoček a hlavu spustí k milencovým slabinám. Marcel sa zachveje, hladká Veroniku po chrbte, stíska jej zadok. Potom sa pomaly presunie k p*čke.

„Máš božské ústa,“ vzdychá Marcel a prispôsobí pohyb ruky milenkinmu rytmu. Snaží sa oddialiť vyvrcholenie, ale vo chvíli, keď spozoruje za sklom majstrovu vzrušenú tvár, nevydrží a strieka.

Auto postupne klesá dolu. Veronika si práve zapína zips na sukni.

„Čo sme dlžní , šéfko?“ pýta sa spokojný a ukojený Marcel.

„To je v poriadku,“ mrmle majster a snaží sa zatajiť, že mu čosi narástlo v nohaviciach.

Stretávka zo školy

Bolo by to klamstvo, ak by som tvrdila, že som na takú možnosť nepomyslela, už keď som stretávku spolužiakov z vysokej školy pripravovala. Bola som jedna z mála tých, ktorá bývala v meste našich štúdií. Vo svojom byte som mala dostatok miesta a považovala  za samozrejmosť, že v prípade potreby viem poskytnúť možnosť prespania. Neboli sme dlho zo školy, ale napriek tomu, že sme boli dobrá partia, aj obyčajné dva roky, počas ktorých sme sa nevideli, boli relatívne dlhé. Občas som síce o ostatných počula, ale predsa, nie je nad osobné stretnutie. Mala som veľkú radosť z SMS-iek, v ktorých starí známi sľubovali, že prídu. Nebolo ich málo, ale jedna mi tam stále chýbala a mala som veľké obavy, či ho nakoniec uvidím. Reč je o Petrovi, s ktorým som si veľmi dobre rozumela celých päť rokov na škole. Veľmi som sa tešila, že by sme si opäť dobre pokecali a pospomínali na pekné študentské časy. Čím viac sa blížil deň našej stretávky, tým viac som sa tešila ako malé decko. Márne som sa v duchu napomínala, aby som sa veľmi netešila, lebo nakoniec môžem byť sklamaná, tak ako to zvyčajne býva. Keď sme sa v "Umelke", tak sa volal náš obľúbený podnik ešte z školských čias, začali schádzať, pripadalo mi to, že sme sa videli naposledy pred týždňom. Niektorí sa samozrejme zmenili, hlavne na dievčatách to bolo vidieť. Buď nejaké to kilečko navyše, alebo potom strhanosť, ktorú by som očakávala až po nejakých pätnástich rokoch. Nie som síce žiadna superdáma, ale v tej chvíli som cítila plné uspokojenie a ocenenie snahy, ktorú som v poslednej dobe venovala svojmu zovňajšku. Musela som sa pousmiať, keď som si spomenula s akou nechuťou som občas išla do fitka alebo na jogu. Ako som sa chcela niekedy vyhovoriť kamarátke, ktorá bola takým ťahúňom nášho športovania, že mi je zle a že nikam nejdem. Teraz som sa cítila odmenená. Zišlo sa nás pomerne dosť. Rozprávali sme sa všetci spolu a aj po skupinkách. Trepali sme o všetkom možnom a spomínali. Bola som rada, že sa nenapĺňali moje obavy súvisiace s nadmerným tešením sa. Naopak, s každým ďalším človekom, ktorý prišiel sa nálada zlepšovala a dostávala tie správne grády. Bolo už dosť neskoro, keď sa objavil aj Paľo, ktorého som doposiaľ márne vyhliadala. Prišiel dopoludnia zo zahraničia a kým si všetko potrebné stihol vybaviť, tak mu deň ubehol ako voda. Potešilo ma, že aspoň na prvý pohľad to bol starý, dobrý Paľo. Po dvadsiatej druhej začali prví ľudia odchádzať. Niektorí pretože mali pocit, že už všetko prebrali, ale väčšina k partnerským a rodinným povinnostiam. Zostalo nás asi osem, ktorí sme sa presunuli do neďalekého klubu v Starom meste, kde sa dalo super zatancovať. Vlastne až tam som mala aj možnosť pokecať si s Paľom po dlhej dobe. Mala som veľkú radosť, že aj on mňa rád vidí a že si ma všíma viac ako ostatných. Netrvalo dlho a presunuli sme sa s fľašou dobrého vína do samostatného boxu umiestneného v rohu miestnosti daného klubu. Tam nás nikto nerušil. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, o práci, o svojich problémoch, milostných vzťahoch, ale samozrejme sme pospomínali spoločné akcie z čias študentských. Akcie, na ktorých sme sa cítili rovnako blízky ako teraz, ale nikdy sme si to nedali najavo, nikdy nezašli ďalej od pusy na dobrú noc. A ani teraz sme si nedokázali povedať, že nás to navzájom priťahuje. A že nás to k sebe ťahalo poriadne! Keď sa spustila vlna skladieb, ktoré sa nám páčili, išli sme si zatancovať. Nebola to žiadna melanchólia, obaja máme radi tvrdšiu muziku a tak sme sa poriadne vybláznili. Bolo mi fajn. Potom začali hrať sériu pomalších skladieb a nám sa nechcelo ísť sadnúť  k stolu. Tak sme tancovali ďalej. Naše náhodné dotyky boli letné, jemné, napriek tomu som ich vnímala veľmi intenzívne. Niekoľko bývalých spolužiakov, ktorí ešte v klube zostali, sa nás prišlo spýtať či nezmeníme podnik. Povedala som, že sa mi moc nechce, v klube sa mi páči a čakala som, čo im odpovie Palino. Zahrialo ma pri srdci, keď sa pridal na moju stranu a chcel tiež zostať v klube. Keď to vravel, cítila som, ako mi pritom stihol ruku, za ktorú ma držal. Nedalo mi nevšimnúť si tých významných pohľadov, ktoré si medzi sebou naši ex-spolužiaci vymenili, ale pravdupovediac bolo mi to jedno. Rozlúčili sme sa vonku pred vchodom klubu  a oni potom išli každý svojou cestou.. Išli sme si opäť sadnúť do boxu a už mi prišlo úplne normálne, keď ma Paľo znova chytil za ruku. Rozprával mi o jeho pracovných aktivitách v zahraničí a ako sa mu tam cnie po domove a starých známych, takých ako som ja. Hovorili sme spolu dosť dlho, až do príchodu čašníčky, ktorá nám oznámila, že potrebuje uzavrieť kasu a urobí nám účet. Zaplatili sme a chystali sa odísť. Nechcela som, aby to skončilo a nezostávalo mi nič iné, ako sama sa chopiť iniciatívy. Dala som Paľovi ponuku, aby u mňa prespal. Domov mu už žiadny spoj nešiel.  Vedela som, že pokiaľ by nechcel, tak tento môj chabý argument by neuspel, ale našťastie chcel zostať so mnou. Zobrali sme taxíka a odišli ku mne domov. Musím priznať, že naše rozprávanie cestou trochu poľavilo. Neviem aké myšlienky behali v Paľovej hlave, ale ja som sa mentálne zaoberala tým, čo som chcela, aby nasledovalo. Nerobila som si žiadne extra nároky. Jednoducho, bolo mi s ním dobre a tentoraz som to chcela dotiahnuť do konca. Keď sme dorazili ku mne na byt, trocha sme sa zase uvoľnili. Pripravila som Paľovi izbu, ktorú som dúfala, že nepoužije. Potom sme si urobili kávu a na chvíľu sa posadili. Čakala som na nejaký impulz, ale nakoniec som to bola zase ja, ktorá chytila Paľa za ruku, keď sa chystal odísť vedľa do izby. Síce som riskovala, že ma možno nebude chcieť a nahnevá sa, ale nepoznám veľa chalanov, ktorí by sa urazili, keď niekto o nich prejaví záujem. Keď im dá žena najavo, že ich jednoducho chce. Prečo "dobývať" by mala byť len výsada mužov? Úplne všetko som vsadila na jednu kartu.

"Palino, nechcem, aby si odišiel spať. Chcela by som, aby si zostal so mnou."

"Bál som sa to povedať, myslel som si, že ma odmietneš..."

Pohladil ma po tvári a to prekonalo naše posledné zábrany. Naše ústa sa stretli v bozku, ale nebola to pusa na dobrú noc. Bol to prvý kamienok mozaiky nášho milovania. Naše jazyky na seba útočili, akoby chceli dohnať všetko, čo si dlho odopierali. Ruky nám vzájomne blúdili po telách a pomaly sa prebojovávali cez oblečenie.

"Chcem ťa Marcela, strašne ťa chcem. Už pekne dlho, ale bál som sa ti to povedať z obavy, že by som ťa stratil aj ako kamarátku. Teraz ťa ale chcem a nechcem cúvnuť. Si krásna a príjemná."

Jeho slová vyznievali tak krásne a pekelne ma rozpaľovali. Začala som sa vyzliekať, hladila som ho, bozkávala ušné lalôčiky a maznala sa s jeho zarasteným telom. Očividne mu to robilo veľmi dobre, ale ja som chcela viac. Zaútočila som na jeho rozkrok a zašla mu rukou do nohavíc. Gule v nich boli úctyhodné. Cez boxerky som mu najprv pohladila jeho vzbúreného bojovníka, potom som odhrnula aj tie a prudko zovrela jeho penis v dlani. Vybičovalo ho to k maximálnemu vzrušeniu. Prudko zo mňa strhol šaty. Chvíľu si ma prezeral a potom mi začal hladiť prsia. Rozopla som si podprsenku, aby k nim mal priamy prístup. Nasal mi bradavku do úst a začal ju žužlať. Pritom oboma rukami masíroval moje, napriek ich veľkosti,  pevné melóniky.

"Sú prekrásne veľké. Máš fantastické prsia."

"Áno, len sa s nimi ešte pekne maznaj a masíruj ich prosím..."

Pokračovanie príbehu TU