Ložisko

Je to ložisko,“ povie majster smutným hlasom. V montážnej hale sú k nim nezvyčajne milí a ochotní. Marcel s Veronikou sedia v aute, nikto ich z neho nevyháňa. Dôvodom je nálepka na skle s logom telesne postihnutých. Mechanici netušia, že auto patrí Veronikinej sestre a im dvom vôbec nič nechýba.

„Čo budeme robiť,“ vzdychne Veronika. Sú v cudzom meste, majú pokazené auto a vonku leje. Je lepšie sedieť v suchu, hoci uväznení v aute na zdviháku, ako moknúť v búrke. Marcel a Veronika pomaly stúpajú hore. Marcel pobozká Veroniku na tvár, pohladí oblé kolená, Veronika mu ostentatívne vráti ruku na volant. Čo keby sa auto prevrátilo?

„Neblázni,“ dohovára Marcelovi, keď sa jeho dlaň kĺže k okraju krátkej sukne.

„Neboj sa,“ chlácholí ju Marcel. Dotkne sa jej pŕs. Pod pestrofarebným tričkom cíti podprsenku. Nepáči sa mu, že ju Veronika nosí. Má krásne veľké prsia a on sa ich tak rád dotýka. Neobstojí ani výhovorka, že sa jej pri chôdzi skáču hore a dolu. Veď jemu sa páči, ako sa jej pri každom kroku zvlní hruď. Veronika opatrne vyzrie z okienka. Nikde nikto. Sú hore na zdvíhacej plošine. Marcel jej vyhrnie tričko a prestrčí jej hlavu cez výstrih. Bozkáva Veronikine kypré prsia podoprené košíčkami čipkovanej podprsenky.

Majster dopíše objednávku a spokojne sa usmieva. Správny skaut urobí každý deň jeden dobrý skutok. Opraví ložisko dvom chudákom. Veď čo by si bez neho počali. Pozrie cez sklo kancelárie na auto na plošine. Vytreští oči a namáhavo prehltne. Pár metrov od neho práve vyberá Marcelova ruka z Veronikinej podprsenky veľký prsník, preloží ho cez okraj čipkového košíčka, poláska, potom vypustí na slobodu aj druhý. Striedavo ich stíska rukami a jazykom dráždi bradavky. Šikovná ruka rozopne sukničku, Veronika nadvihne zadoček, aby jej Marcel mohol stiahnuť sukňu aj s nohavičkami. Keď to urobí, auto sa nebezpečne rozkýva. Majster vyskočí zo stoličky. Nie zo strachu, ale aby lepšie videl. Olizne si suché pery, ruka mu mimovoľne zablúdi medzi nohy. Temperamentnej Veronike stačí, keď jej poláskajú prsia, ay sa v nej rozbesnili zmyselné živly. Zosunie sa na sedadle, aby uvoľnila cetu Marcelovej ruke. Marcel sa nakloní, chystá sa vybozkávať roztúžené lono. Len čo sa ho dotkne, auto sa rozhojdá. Ale milenecký pár si už nič neuvedomuje.

„Poď, moja,“ láka Marcel milenku roztúženým hlasom. Veronika si kľakne na sedadlo, vystrčí zadoček a hlavu spustí k milencovým slabinám. Marcel sa zachveje, hladká Veroniku po chrbte, stíska jej zadok. Potom sa pomaly presunie k p*čke.

„Máš božské ústa,“ vzdychá Marcel a prispôsobí pohyb ruky milenkinmu rytmu. Snaží sa oddialiť vyvrcholenie, ale vo chvíli, keď spozoruje za sklom majstrovu vzrušenú tvár, nevydrží a strieka.

Auto postupne klesá dolu. Veronika si práve zapína zips na sukni.

„Čo sme dlžní , šéfko?“ pýta sa spokojný a ukojený Marcel.

„To je v poriadku,“ mrmle majster a snaží sa zatajiť, že mu čosi narástlo v nohaviciach.