„Nenechaj sa vytočiť od chalanov, niektorí schválne robia
ramená. Hlavne si dávaj pozor na Dušana Virága, občas mu nejaká poznámka
vybehne z úst,“ dávala mi posledné inštrukcie Viera, moja sestra
a profesorka, keď som sa prezliekala do teplákovej súpravy v jej
kabinete v zadnom trakte budovy gymnázia, kde učila.
„A ako vyzerá tá výučba?“ získavala som aspoň základné inštrukcie popri tom, čo som si zatiahla zips blúzy až po krk.
Hneď na úvod sa priznám, že to čo sme sa rozhodli urobiť mi pripadalo veľmi zábavné. S Vierkou sme dvojičky a od malička nám všetci hovorili, že sme na nerozoznanie. Už na základnej škole, ale hlavne na gymnáziu sme to začali pekne zneužívať. Až na pár prípadov to nemalo žiadne následky. Čo je ale dôležité, za celý ten čas nám zámenu nikto nedokázal. Úmyselne sme robili všetko preto, aby sme svojím konaním ľudí čo najviac zmiatli. Rovnako sme sa česali, obliekali a neskôr aj maľovali. Ak by som vám napísala koľko chlapcov sme si s Vierkou vymenili, bez toho, že by ich čokoľvek napadlo, ako ich vodíme za nos, neuverili by ste. Neskôr sa naše cesty rozdelili. Vierka išla na pedagogiku a po jej ukončení sa späť vrátila na gympel, kde sme obe študovali.
Ja som sa vydala a odsťahovala sa do susedného mesta. Boli sme v kontakte. Napriek tomu , že sme boli obe zaneprázdnené, zostali sme v kontakte. Písali sme si a pri významných dňoch aj stretli osobne. Tam sme si vždy zaspomínali na staré dobré časy. Väčšinou sme dospeli k názoru, že nám vtedy bývalo oveľa lepšie.
Keď s tým Vierka v telefonickom rozhovore vyrukovala, ihneď ma to chytilo za pačesy a cítila som v tom obrovské dobrodružstvo. Samozrejme som jej to sľúbila a hneď som išla za svojím šéfom, že by som potrebovala na druhý deň voľno. Našťastie mi vyšiel v ústrety.
„Vysoký, tmavovlasý, skoro taliansky profil tváre, určite ho spoznáš, pretože z teba nespustí oči. Ak by som nebola jeho triedna, tak...“ mávla skoro otrávene rukou.
„Vidím, že máš prehľad vo svojich študentoch,“ podpichla som sestru.
„Ale pritiahni uzdu fantázii. Neurob žiadnu blbosť, Irenka. Plat síce nie je bohviečo, ale mňa tá práca baví a nerada by som sa dostala do nejakého problému. Jasné?“
Skĺzla po mne očami a vyzerala celkom spokojná.
„O mňa ty nemaj starosť sestrička. Ty si hlavne dávaj pozor, aby si nenaletela nejakému podvodníkovi,“ zareagovala som na jej varovanie.
Rozhodla sa, že skúsi šťastie na dlho očakávanom rande s jedným manažérom, ktorý mal priletieť z Franfurktu. Mala ho ísť čakať na letisko a potom mali stráviť deň niekde v meste. Lietadlo malo pristáť o jedenástej hodine, preto potrebovala, aby som za ňu zobrala posledné dve hodiny, našťastie išlo iba o telocvik. Pobozkala ma na tvár, vykĺzla z kabinetu a budovu mala v úmysle opustiť zadným vchodom. Mala som ešte chvíľu čas. Podišla som k oknu a v duchu som si zopakovala, čo sa odo mňa očakáva. Nepripadalo mi to zvlášť zložité, zvlášť potom, čo mi Vierka povedala, že ich riaditeľ je doma s chrípkou. O zápis do triednej knihy som sa starať nemusela, sestra ma uistila, že sa oňho postará nasledujúci deň. Cestou ku dverám som zazerala do zrkadla a náhle ma napadlo:
Čo tak si to spestriť tým, že si dám dole podprsenku?
Od myšlienky nemám ďaleko k činu. Rozopla som zips, siahla si na chrbát, stiahla si ľavé ramienko a pravým rukávom podprsenku vytiahla. Keď som vybehla zipsom naspäť a blúza priľahla k prsiam, slabú látku pretlačili bradavky. Uškľabila som sa. Zistia chlapci, že nemám podprsenku?
Od Vierky som vedela ako sa dostanem do telocvične, z jej písomnej prípravy zase ako mám tie dve hodiny vyplniť. Na krku mi visela píšťalka a v každej ruke som niesla jednu loptu. Tie som potom položila na zem pri vstupe do priľahlej miestnosti kde sa nachádzali rôzne športové náčinia. Prizerala som sa ako sa zo šatní hrnú študenti do telocvične. Chlapci aj dievčatá, tých bolo o niečo viac. O tomto ma sestra neinformovala, asi to nepovažovala za veľmi dôležité. Bez toho aby som musela akokoľvek zasiahnuť nastúpili na povel najvyššieho mladíka, podľa Vierkinho popisu som si bola na sto percent istá, že ide o toho Dušana Virága pred ktorým ma považovala za nutné varovať. Bol to pekný chlapec. Predstúpila som pred nich a povedala:
„Najprv si urobíme rozcvičku, potom budeme skákať cez kozu a...“
„Naposledy ste nám sľúbila basketbal pani profesorka,“ ozval sa Virág.
„Svoje sľuby plním a láskavo mi neskáč do reči. Rozostúpte sa na rozcvičku,“ stroho som prikázala.
Rozostavili sa a neušlo mi, že jedna z dievčat, pomerne vyspelá blondínka, niečo Virágovi vytkla. On jej len niečo odsekol, zrejme mu jej slová neboli príjemné.
Na teba si dám pozor! zaumienila som si v duchu.
Vždy som im predviedla cvik, potom som ho nechala desaťkrát zopakovať a následne kontrolovala či niektorí nepodvádzajú. Virág mal prenikavo žlté šortky a keď sa prehol dozadu, bolo mi jasné, že je v rozkroku pekne vyspelý. Schválne som vymýšľala cviky, ktoré mi to potvrdili.
Keď som ich porozťahovala a zahriala, nechala som pripraviť kozu s nízkym pevným mostíkom a žinenku. Zoradili sa postupne za sebou, ja som sa postavila k žinenke, aby som im vedela v prípade potreby pomôcť. Jeden po druhom nabiehali, odrážali sa a celkom bez väčších problémov doskakovali. Keď sa vystriedali, nechala som ich to zopakovať. Rozbehol sa Virág. Odrazil sa falšom a tak som inštinktívne roztiahla paže. Navyše k tomu sa mu šmykla noha na okraji žinenky a vzápätí som ho mala na sebe. Náraz bol tak prudký, že som zakolísala. Chytil sa mojich ramien a plnou váhou sa oprel pevnou hruďou o moje prsia. Mala som čo robiť, aby som to celé ustála. Chvíľu trvalo než sa odo mňa odtiahol. Samozrejme mi neunikli tie iskričky v jeho šibalských očiach. Cítila som, že sa mi začína červenať tvár. Skoro som vybuchla, ale ospravedlnil sa mi, takže som sa ovládla. Iba som ho za chrbtom okríkla, aby si skok láskavo zopakoval. Ďalšie skákanie prebehlo bez problémov. Keď preskočil aj Virág, zahľadela som sa ako svižne odchádza a napadlo ma, či to predtým neurobil naschvál. Ale ako mu to dokázať? A rovnako ho za to nemôžem nijako potrestať. Vypustila som to z hlavy. Nechala som ich nastúpiť, zvlášť chlapcov a dievčatá. Určila som kapitánov mužstiev – Virága a tú blondýnku, ktorá ho na začiatku zmravňovala. Jeden chlapec, jedno dievča... Tri dievčatá boli naviac. Dve som pridelila blondínke, jedno Virágovi. Prijal to bez mihnutia oka. Bolo ich viac, tak kapitáni hráčov pravidelne striedali. Pískala som primerane. Nešlo mi až tak moc o dodržovanie všetkých pravidiel basketbalu, ale nechcela som pripustiť ani tvrdú hru. Tak ako to obyčajne býva, vždy keď hrajú spoločne chlapci s dievčatami, občas toho niektorý z chlapcov pri pokuse zmocniť sa lopty využil a siahol si na dievča. Ale toto mi pochopiteľne nevadilo. Bolo skôr zábavné sledovať ako to prebieha. Ak by to niektorá z dotknutých dievčat vzala vážne, určite by bolo mojou povinnosťou zasiahnuť. Všetci vystriedaní padali na lavičku na náprotivnej strane a mali toho dosť, hralo sa v pomerne dobrom tempe. Ja som sedela na švédskej bedni so zvesenými nohami a Virág si to namieril rovno ku mne a oprel sa pri mojich nohách. Netušila som o čo mu ide ale bola som v strehu.
„Máte dnes úžasné prsia pani profesorka,“ utrúsil s priduseným hlasom.
Dosť ma to zaskočilo, toto som určite nečakala.
„Takto by si so mnou hovoriť nemal,“ vydolovala som zo seba.
„To bude asi tým, že ste si nezobrala podprsenku,“ pridal, akoby moju námietku nepočul.
„Ty si skočil zle naschvál, že ?“
„Musel som to nejako zistiť,“ zaškľabil sa.
„Ty si pekný beťár, že?“
„Hovoríte to, akoby ste ma nepoznala,“ zahľadel sa mi do tváre. „Akoby vám ešte nedošlo, že vás zbožňujem.“
„Máš veľmi odvážne reči. Vieš čo, najlepšie bude, keď sa znova zapojíš do hry.“
Než odbehol, musel mať posledné slovo. „Dnes ste skutočne čarovná.“
Podľa toho čo hovoril, som musela pochopiť, že podobná slovná výmena názorov sa medzi ním a Vierkou už pár krát prebehla. Sledovala som ako posiela na lavičku drobnú čiernovlásku, ako sa vzápätí zmocnil lopty, šikovne obdribloval silnejšie a málo pohyblivé dievča a z výskoku umiestnil loptu do koša. Hra sa vďaka jeho prítomnosti opäť zrýchlila. Šikovný chalan!
Aj druhá hodina sa blížila k záveru. Ukončila som hru, nechala ich nastúpiť, niekoľkými slovami zhodnotila hodinu a dala rozchod. Virág prešľapol z nohy na nohu a pozrel sa na mňa.
„Virág tu počká,“ povedala som do ruchu ich presunu do šatní. Nikomu to nepripadalo divné a to ma upokojilo. Priplazil sa ku mne a mlčky čakal. Skĺzla som očami po jeho hrudi, ukrytej pod dosť spoteným tričkom.
„Myslím, že sa musíme porozprávať.“
„O tom mojom nepodarenom skoku cez kozu?“
V kútikoch úst mu šklblo, ale udržal pokorný výraz.
„Taktiež. Prezleč sa a príď do môjho kabinetu.“
„Dobre pani profesorka,“ otočil sa a kráčal smerom k šatniam.
Čo by som zato dala, keby som vedela čo mu behá po rozume, napadlo ma. Zobrala som lopty a išla do kabinetu. Sadla som si do Vierkinho kresla pri stolíku kde zrejme riešila problémy so študentmi zo svojej triedy. Prehodila som nohu cez nohu a myslela som na Virága. Na rozdiel od svojich spolužiakov vyzeral starší než na tých osemnásť v maturitnom ročníku. Nie som jeho profesorka. Ak by sa to prevalilo, v najhoršom mu môžu vyčítať podvod. Ale Vierke by som tým poriadne zavarila... Nezmysel! Ten chalan nevyzerá na chvastúňa.
Z myšlienok ma vyrušilo tiché klopanie. Povedala som:
„Ďalej.“
Vzápätí vstúpil a zatvoril za sebou dvere. Mal na sebe tričko a dosť vyprané rifle. Kývla som k druhému kreslu.
„Posaď sa.“
Kreslo pod ním vrzlo. Zovrel rukami postranné drevené opierky a vyhŕkol:
„Priznávam sa k tomu, pani profesorka.“
„K čomu?“
„Že som skočil schválne tak, aby som skončil vo vašom náručí. Už dlho som túžil objať vás. Tak ako som sa už zmienil v telocvične, zbožňujem vás.“
„Dušan ty si sa zbláznil,“ nazvala som ho krstným menom. Začiatok rozhodne nebol podľa môjho scenára.
„Do vás pani profesorka,“ nedal sa zastaviť. „ Už to viem pekne dlho, ale práve dnes som sa odvážil. Ani neviem prečo. Možno preto, že som sa vás konečne dotkol.“
Než som stačila zareagovať, kľačal mi pri nohách. Položil ruky na moje stehná, zdvihol hlavu, pozrel sa mi do očí s takou nábožnou úctou, že som si na chvíľku pripadala ako svätica.
„Dušan, nevieš čo hovoríš,“ utrúsila som.
„Všetko mi nemusíte veriť, ale toto mi verte prosím,“ zamumlal priškrtene.
Náhle sa mi všetko, čo som s ním chcela urobiť, aby som si sním zaflirtovala, pripadalo zbytočné. Položila som mu ruky na ramená.
„Ešte neviem prečo, ale verím ti. Choď otočiť kľúčom.“
Nezaváhal ani na sekundu. Vyskočil, pribehol ku dverám, zamkol a vrátil sa. Domnievala som sa, že bude ešte chvíľu trvať pokiaľ sa k niečomu odváži, ale mýlila som sa. Sklonil sa ku mne, uchopil prívesok zipsu a blúzu mi rozopol. Než som sa spamätala, oboma rukami mi pod ňu vkĺzol a uchopil ma za prsia.
„Máte ich skutočne skvelé. Lepšie, než som si ich predstavoval.“
„To hovoríš len preto, aby si ma potešil,“ dostala som zo seba.
„Hovorím to preto, lebo je to pravda.“
Bez toho aby mi pustil prsia, znova predo mnou padol na kolená. Prstami ich mierne masíroval a hlavu mi tvárou položil na stehno. Cez tenké tepláky som pociťovala jeho teplý, už dosť zrýchlený dych. V podbruší som pocítila mravčenie a zasvrbelo ma aj medzi pyskami mojej mušličky. Zaborila som prsty do jeho vlasov.
„Toto sa robí svojej profesorke?“
„Ale veď aj vy to chcete,“ zakňučal.
Pustil mi prsia a skĺzol rukami k mojim bokom. Zakvačil prstami až pod moje nohavičky, ťahal ich dolu súčasne s teplákmi. Trochu dvihol hlavu a prisal mi pery na poodhalený podbrušok.
„Prosím,“ žobronil.
Nemôžem mu to veľmi sťažovať! blyslo mi hlavou a poslušne som sa nadvihla. Šikovnejšie ako som predpokladala, ma obnažil a tepláky spolu s nohavičkami sa mi ocitli pod kolenami. Samovoľne skĺzli až na členky. Myslela som si, že ich tam ponechá a nebude sa tým zdržovať. Znovu som sa mýlila. Pretiahol mi ich a urobil ešte niečo. Stiahol si ma nižšie a náhle som skoro ležala. Potom sa mi svižne vtlačil medzi stehná, v predklone sa ku mne primkol a na ľavom prsníku som zacítila jeho roztvorené pery. Uvedomila som si, že má niečo za sebou. Olizol mi bradavku a zomkol ju perami. Jeho ruky mi šmátrali po podbruší, až sa dotápali k mojej mušličke. Srdce sa mi rozbúšilo rýchlejšie. Naraz ma napadlo, že môžem očakávať viac ako obyčajné maznanie. Ale ešte som si nebola stopercentne istá či mu to dovolím. Začal mi cmúľať druhú bradavku a to už som bola dostatočne vzrušená. Hladkanie mušličky som prijala s vďačnosťou. Po chvíli pustil bradavku a zišiel perami po mojom bruchu. Cez jemný trojuholníček sa dostal k brázdičke medzi pyskami ohanbia. Nedokázala som potlačiť povzdychnutie. Jazykom prechádzal hore a dolu. Cítila som, ako sa pysky roztvárajú, ako mi mušlička vlhne. Znovu som rukami našla jeho hlavu.
„Dušan, toto by som od teba nečakala.“
„Máte kúzelnú mušličku, pani Vierka. Je priam úžasné, hrať sa s ňou,“ zašepkal a špičkou jazyka zakmital pri chlopničkách klitorisu. Zaujal ho natoľko, že sa mu venoval ďalej a do otvoru mušličky mi vsunul napnutý prst. Lízal mi lupeň nalievajúci sa krvou a prstom vo mne pohyboval. Začala som nahlas postonávať a podľa bláznenia v podbruší som vedela, že sa čoskoro urobím. Nebránila som sa tomu, už som bola v stave, keď by som tomu nedokázala zabrániť aj keď by som to stokrát chcela. Prsty som zatlačila do jeho hlavy a zavzlykala pod prívalom nádherného kŕča, po ktorom nasledovala nádherná úľava.
Zase mi rukami masíroval prsia a vlhkými perami krúžil po podbruší, predlžoval tým môj slastný stav.
„Dušan, ďakujem,“ zamumlala som ústami plných slín, ktoré som nestačila prehĺtať.
„Nechcete skončiť, však?“ zaškamral.
Urobila som záporný pohyb hlavou. Jeho reakciou nato bolo, že ma stiahol z kresla a ocitla som sa kolenami pri jeho kolenách. Vtlačil sa medzi ne a objal ma pažami okolo tela. Prsiami som cítila jeho holú hruď a na podbrušok sa mi tisol jeho horúci vták. Zrejme sa vyzliekol keď som zápolila so svojím orgazmom. To je ale šikulo! pomyslela som si a zatvorila sa v panve, aby som sa s jeho vtákom bližšie zoznámila.
„Dušan, ty ma naozaj chceš?“ zašepkala som mu do ucha.
„A čo ste si myslela,“ zašomral, dolu sa oddialil a nádherne stoporený vták so žaluďom sa ocitol medzi pyskami mojej mušličky. Nezadržateľne sa do mňa predieral. Ako sa prirazil na doraz, tlačil ma lopatkami na sedadlo kresla. Krkolomne prehnutá som ho v sebe naplno cítila a bolo mi nádherne. Povytiahol ho a znova do mňa vošiel. Z mladších čias som si pamätala uponáhľanosť mladíkov, ktorých sme si s Vierkou prestriedali. Dušan medzi nich rozhodne nepatril. Pripadalo mi akoby každým pohybom myslel na moje potešenie. Snažila som sa mu pomôcť, ale moja poloha mi to moc nedovoľovala. Zišla som mu rukami po chrbte a zastavila ho.
„Dušan, čo ak by sme si k tomu ľahli?“
„Ak vám nebude vadiť, že budete ležať na podlahe?“
„Nebude mi vadiť nič, keď ťa budem mať v sebe.“
Uchopil ma za zadok a vzápätí ma mal pod sebou. Zdvihla som noha a pätami sa zakvačila do jeho zadku. Keď sa zdvihol, išla som v predklone za jeho vtákom. Po každé keď sa do mňa hlboko ponoril, som sa zavrtela. V tejto polohe moje vzrušenie rýchlo stúpalo. Rukami som začala cítiť, že už dlho nevydrží.
„Nemusíš dávať pozor,“ povedala som mu zadýchaná. „Beriem tabletky.“
„Práve som sa chcel opýtať. Takto to bude lepšie,“ zamrmlal a jeho pohyby sa podstatne zrýchlili.
Vedela som, čím ho môžem vyhecovať , ale obávala som sa, aby som ho nevystrašila. A potom som si povedala, že to risknem. V žľabe jeho zadku som nahmatala pošklbávajúcu ritnú dierku. Keď mňa to rozochvelo, tak on úplne stvrdol. A potom sa do mňa predral a hneď začal striekať. Musela som sa zahryznúť do jeho ramena, aby som nejačala na celé gymnázium. Krútila som sa pod ním a prežívala taký orgazmus aký som dobre dlho nemala. Kňučala som slasťou ktorá oblažila celé moje telo a hladkala som ho po spotenom chrbte.
„Dušanko, nič neľutujem. Bolo to s tebou neskutočne krásne.“
Zdvihol sa do pokľaku a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Erekcia jeho vtáka, ktorý do mňa napumpoval takú dávku semena, pretrvávala. Pripadalo mi hlúpe ponechať ho v tomto stave. Pokľakla som si a podoprela sa sedadlom kresla.
„Rýchlo mi ho tam strč,“ zaškamrala som chlipne. Nemusela som mu to opakovať. Mokrý vták mi skĺzol po žľabe zadočku rovno k mušličke. Vzápätí do nej prenikol. Znova som ho naplno pocítila. Šústal ma skúseno a vytrvalo. Zanedlho ma doštval k ďalšiemu orgazmu a do kŕčovitých sťahov mojej mušličky striekalo jeho čerstvé semeno.
„Nebolo to naposledy, však?“ povedala som, keď som toho bola schopná.
Už bol preč, ale ja som tam sedela, akoby som sa prebudila z nádherného sna. Bolo mi ľúto, že večer odídem. Ibaže Dušan ma považoval za Vieru. S pravdou von som nemohla vyjsť v žiadnom prípade...
„A ako vyzerá tá výučba?“ získavala som aspoň základné inštrukcie popri tom, čo som si zatiahla zips blúzy až po krk.
Hneď na úvod sa priznám, že to čo sme sa rozhodli urobiť mi pripadalo veľmi zábavné. S Vierkou sme dvojičky a od malička nám všetci hovorili, že sme na nerozoznanie. Už na základnej škole, ale hlavne na gymnáziu sme to začali pekne zneužívať. Až na pár prípadov to nemalo žiadne následky. Čo je ale dôležité, za celý ten čas nám zámenu nikto nedokázal. Úmyselne sme robili všetko preto, aby sme svojím konaním ľudí čo najviac zmiatli. Rovnako sme sa česali, obliekali a neskôr aj maľovali. Ak by som vám napísala koľko chlapcov sme si s Vierkou vymenili, bez toho, že by ich čokoľvek napadlo, ako ich vodíme za nos, neuverili by ste. Neskôr sa naše cesty rozdelili. Vierka išla na pedagogiku a po jej ukončení sa späť vrátila na gympel, kde sme obe študovali.
Ja som sa vydala a odsťahovala sa do susedného mesta. Boli sme v kontakte. Napriek tomu , že sme boli obe zaneprázdnené, zostali sme v kontakte. Písali sme si a pri významných dňoch aj stretli osobne. Tam sme si vždy zaspomínali na staré dobré časy. Väčšinou sme dospeli k názoru, že nám vtedy bývalo oveľa lepšie.
Keď s tým Vierka v telefonickom rozhovore vyrukovala, ihneď ma to chytilo za pačesy a cítila som v tom obrovské dobrodružstvo. Samozrejme som jej to sľúbila a hneď som išla za svojím šéfom, že by som potrebovala na druhý deň voľno. Našťastie mi vyšiel v ústrety.
„Vysoký, tmavovlasý, skoro taliansky profil tváre, určite ho spoznáš, pretože z teba nespustí oči. Ak by som nebola jeho triedna, tak...“ mávla skoro otrávene rukou.
„Vidím, že máš prehľad vo svojich študentoch,“ podpichla som sestru.
„Ale pritiahni uzdu fantázii. Neurob žiadnu blbosť, Irenka. Plat síce nie je bohviečo, ale mňa tá práca baví a nerada by som sa dostala do nejakého problému. Jasné?“
Skĺzla po mne očami a vyzerala celkom spokojná.
„O mňa ty nemaj starosť sestrička. Ty si hlavne dávaj pozor, aby si nenaletela nejakému podvodníkovi,“ zareagovala som na jej varovanie.
Rozhodla sa, že skúsi šťastie na dlho očakávanom rande s jedným manažérom, ktorý mal priletieť z Franfurktu. Mala ho ísť čakať na letisko a potom mali stráviť deň niekde v meste. Lietadlo malo pristáť o jedenástej hodine, preto potrebovala, aby som za ňu zobrala posledné dve hodiny, našťastie išlo iba o telocvik. Pobozkala ma na tvár, vykĺzla z kabinetu a budovu mala v úmysle opustiť zadným vchodom. Mala som ešte chvíľu čas. Podišla som k oknu a v duchu som si zopakovala, čo sa odo mňa očakáva. Nepripadalo mi to zvlášť zložité, zvlášť potom, čo mi Vierka povedala, že ich riaditeľ je doma s chrípkou. O zápis do triednej knihy som sa starať nemusela, sestra ma uistila, že sa oňho postará nasledujúci deň. Cestou ku dverám som zazerala do zrkadla a náhle ma napadlo:
Čo tak si to spestriť tým, že si dám dole podprsenku?
Od myšlienky nemám ďaleko k činu. Rozopla som zips, siahla si na chrbát, stiahla si ľavé ramienko a pravým rukávom podprsenku vytiahla. Keď som vybehla zipsom naspäť a blúza priľahla k prsiam, slabú látku pretlačili bradavky. Uškľabila som sa. Zistia chlapci, že nemám podprsenku?
Od Vierky som vedela ako sa dostanem do telocvične, z jej písomnej prípravy zase ako mám tie dve hodiny vyplniť. Na krku mi visela píšťalka a v každej ruke som niesla jednu loptu. Tie som potom položila na zem pri vstupe do priľahlej miestnosti kde sa nachádzali rôzne športové náčinia. Prizerala som sa ako sa zo šatní hrnú študenti do telocvične. Chlapci aj dievčatá, tých bolo o niečo viac. O tomto ma sestra neinformovala, asi to nepovažovala za veľmi dôležité. Bez toho aby som musela akokoľvek zasiahnuť nastúpili na povel najvyššieho mladíka, podľa Vierkinho popisu som si bola na sto percent istá, že ide o toho Dušana Virága pred ktorým ma považovala za nutné varovať. Bol to pekný chlapec. Predstúpila som pred nich a povedala:
„Najprv si urobíme rozcvičku, potom budeme skákať cez kozu a...“
„Naposledy ste nám sľúbila basketbal pani profesorka,“ ozval sa Virág.
„Svoje sľuby plním a láskavo mi neskáč do reči. Rozostúpte sa na rozcvičku,“ stroho som prikázala.
Rozostavili sa a neušlo mi, že jedna z dievčat, pomerne vyspelá blondínka, niečo Virágovi vytkla. On jej len niečo odsekol, zrejme mu jej slová neboli príjemné.
Na teba si dám pozor! zaumienila som si v duchu.
Vždy som im predviedla cvik, potom som ho nechala desaťkrát zopakovať a následne kontrolovala či niektorí nepodvádzajú. Virág mal prenikavo žlté šortky a keď sa prehol dozadu, bolo mi jasné, že je v rozkroku pekne vyspelý. Schválne som vymýšľala cviky, ktoré mi to potvrdili.
Keď som ich porozťahovala a zahriala, nechala som pripraviť kozu s nízkym pevným mostíkom a žinenku. Zoradili sa postupne za sebou, ja som sa postavila k žinenke, aby som im vedela v prípade potreby pomôcť. Jeden po druhom nabiehali, odrážali sa a celkom bez väčších problémov doskakovali. Keď sa vystriedali, nechala som ich to zopakovať. Rozbehol sa Virág. Odrazil sa falšom a tak som inštinktívne roztiahla paže. Navyše k tomu sa mu šmykla noha na okraji žinenky a vzápätí som ho mala na sebe. Náraz bol tak prudký, že som zakolísala. Chytil sa mojich ramien a plnou váhou sa oprel pevnou hruďou o moje prsia. Mala som čo robiť, aby som to celé ustála. Chvíľu trvalo než sa odo mňa odtiahol. Samozrejme mi neunikli tie iskričky v jeho šibalských očiach. Cítila som, že sa mi začína červenať tvár. Skoro som vybuchla, ale ospravedlnil sa mi, takže som sa ovládla. Iba som ho za chrbtom okríkla, aby si skok láskavo zopakoval. Ďalšie skákanie prebehlo bez problémov. Keď preskočil aj Virág, zahľadela som sa ako svižne odchádza a napadlo ma, či to predtým neurobil naschvál. Ale ako mu to dokázať? A rovnako ho za to nemôžem nijako potrestať. Vypustila som to z hlavy. Nechala som ich nastúpiť, zvlášť chlapcov a dievčatá. Určila som kapitánov mužstiev – Virága a tú blondýnku, ktorá ho na začiatku zmravňovala. Jeden chlapec, jedno dievča... Tri dievčatá boli naviac. Dve som pridelila blondínke, jedno Virágovi. Prijal to bez mihnutia oka. Bolo ich viac, tak kapitáni hráčov pravidelne striedali. Pískala som primerane. Nešlo mi až tak moc o dodržovanie všetkých pravidiel basketbalu, ale nechcela som pripustiť ani tvrdú hru. Tak ako to obyčajne býva, vždy keď hrajú spoločne chlapci s dievčatami, občas toho niektorý z chlapcov pri pokuse zmocniť sa lopty využil a siahol si na dievča. Ale toto mi pochopiteľne nevadilo. Bolo skôr zábavné sledovať ako to prebieha. Ak by to niektorá z dotknutých dievčat vzala vážne, určite by bolo mojou povinnosťou zasiahnuť. Všetci vystriedaní padali na lavičku na náprotivnej strane a mali toho dosť, hralo sa v pomerne dobrom tempe. Ja som sedela na švédskej bedni so zvesenými nohami a Virág si to namieril rovno ku mne a oprel sa pri mojich nohách. Netušila som o čo mu ide ale bola som v strehu.
„Máte dnes úžasné prsia pani profesorka,“ utrúsil s priduseným hlasom.
Dosť ma to zaskočilo, toto som určite nečakala.
„Takto by si so mnou hovoriť nemal,“ vydolovala som zo seba.
„To bude asi tým, že ste si nezobrala podprsenku,“ pridal, akoby moju námietku nepočul.
„Ty si skočil zle naschvál, že ?“
„Musel som to nejako zistiť,“ zaškľabil sa.
„Ty si pekný beťár, že?“
„Hovoríte to, akoby ste ma nepoznala,“ zahľadel sa mi do tváre. „Akoby vám ešte nedošlo, že vás zbožňujem.“
„Máš veľmi odvážne reči. Vieš čo, najlepšie bude, keď sa znova zapojíš do hry.“
Než odbehol, musel mať posledné slovo. „Dnes ste skutočne čarovná.“
Podľa toho čo hovoril, som musela pochopiť, že podobná slovná výmena názorov sa medzi ním a Vierkou už pár krát prebehla. Sledovala som ako posiela na lavičku drobnú čiernovlásku, ako sa vzápätí zmocnil lopty, šikovne obdribloval silnejšie a málo pohyblivé dievča a z výskoku umiestnil loptu do koša. Hra sa vďaka jeho prítomnosti opäť zrýchlila. Šikovný chalan!
Aj druhá hodina sa blížila k záveru. Ukončila som hru, nechala ich nastúpiť, niekoľkými slovami zhodnotila hodinu a dala rozchod. Virág prešľapol z nohy na nohu a pozrel sa na mňa.
„Virág tu počká,“ povedala som do ruchu ich presunu do šatní. Nikomu to nepripadalo divné a to ma upokojilo. Priplazil sa ku mne a mlčky čakal. Skĺzla som očami po jeho hrudi, ukrytej pod dosť spoteným tričkom.
„Myslím, že sa musíme porozprávať.“
„O tom mojom nepodarenom skoku cez kozu?“
V kútikoch úst mu šklblo, ale udržal pokorný výraz.
„Taktiež. Prezleč sa a príď do môjho kabinetu.“
„Dobre pani profesorka,“ otočil sa a kráčal smerom k šatniam.
Čo by som zato dala, keby som vedela čo mu behá po rozume, napadlo ma. Zobrala som lopty a išla do kabinetu. Sadla som si do Vierkinho kresla pri stolíku kde zrejme riešila problémy so študentmi zo svojej triedy. Prehodila som nohu cez nohu a myslela som na Virága. Na rozdiel od svojich spolužiakov vyzeral starší než na tých osemnásť v maturitnom ročníku. Nie som jeho profesorka. Ak by sa to prevalilo, v najhoršom mu môžu vyčítať podvod. Ale Vierke by som tým poriadne zavarila... Nezmysel! Ten chalan nevyzerá na chvastúňa.
Z myšlienok ma vyrušilo tiché klopanie. Povedala som:
„Ďalej.“
Vzápätí vstúpil a zatvoril za sebou dvere. Mal na sebe tričko a dosť vyprané rifle. Kývla som k druhému kreslu.
„Posaď sa.“
Kreslo pod ním vrzlo. Zovrel rukami postranné drevené opierky a vyhŕkol:
„Priznávam sa k tomu, pani profesorka.“
„K čomu?“
„Že som skočil schválne tak, aby som skončil vo vašom náručí. Už dlho som túžil objať vás. Tak ako som sa už zmienil v telocvične, zbožňujem vás.“
„Dušan ty si sa zbláznil,“ nazvala som ho krstným menom. Začiatok rozhodne nebol podľa môjho scenára.
„Do vás pani profesorka,“ nedal sa zastaviť. „ Už to viem pekne dlho, ale práve dnes som sa odvážil. Ani neviem prečo. Možno preto, že som sa vás konečne dotkol.“
Než som stačila zareagovať, kľačal mi pri nohách. Položil ruky na moje stehná, zdvihol hlavu, pozrel sa mi do očí s takou nábožnou úctou, že som si na chvíľku pripadala ako svätica.
„Dušan, nevieš čo hovoríš,“ utrúsila som.
„Všetko mi nemusíte veriť, ale toto mi verte prosím,“ zamumlal priškrtene.
Náhle sa mi všetko, čo som s ním chcela urobiť, aby som si sním zaflirtovala, pripadalo zbytočné. Položila som mu ruky na ramená.
„Ešte neviem prečo, ale verím ti. Choď otočiť kľúčom.“
Nezaváhal ani na sekundu. Vyskočil, pribehol ku dverám, zamkol a vrátil sa. Domnievala som sa, že bude ešte chvíľu trvať pokiaľ sa k niečomu odváži, ale mýlila som sa. Sklonil sa ku mne, uchopil prívesok zipsu a blúzu mi rozopol. Než som sa spamätala, oboma rukami mi pod ňu vkĺzol a uchopil ma za prsia.
„Máte ich skutočne skvelé. Lepšie, než som si ich predstavoval.“
„To hovoríš len preto, aby si ma potešil,“ dostala som zo seba.
„Hovorím to preto, lebo je to pravda.“
Bez toho aby mi pustil prsia, znova predo mnou padol na kolená. Prstami ich mierne masíroval a hlavu mi tvárou položil na stehno. Cez tenké tepláky som pociťovala jeho teplý, už dosť zrýchlený dych. V podbruší som pocítila mravčenie a zasvrbelo ma aj medzi pyskami mojej mušličky. Zaborila som prsty do jeho vlasov.
„Toto sa robí svojej profesorke?“
„Ale veď aj vy to chcete,“ zakňučal.
Pustil mi prsia a skĺzol rukami k mojim bokom. Zakvačil prstami až pod moje nohavičky, ťahal ich dolu súčasne s teplákmi. Trochu dvihol hlavu a prisal mi pery na poodhalený podbrušok.
„Prosím,“ žobronil.
Nemôžem mu to veľmi sťažovať! blyslo mi hlavou a poslušne som sa nadvihla. Šikovnejšie ako som predpokladala, ma obnažil a tepláky spolu s nohavičkami sa mi ocitli pod kolenami. Samovoľne skĺzli až na členky. Myslela som si, že ich tam ponechá a nebude sa tým zdržovať. Znovu som sa mýlila. Pretiahol mi ich a urobil ešte niečo. Stiahol si ma nižšie a náhle som skoro ležala. Potom sa mi svižne vtlačil medzi stehná, v predklone sa ku mne primkol a na ľavom prsníku som zacítila jeho roztvorené pery. Uvedomila som si, že má niečo za sebou. Olizol mi bradavku a zomkol ju perami. Jeho ruky mi šmátrali po podbruší, až sa dotápali k mojej mušličke. Srdce sa mi rozbúšilo rýchlejšie. Naraz ma napadlo, že môžem očakávať viac ako obyčajné maznanie. Ale ešte som si nebola stopercentne istá či mu to dovolím. Začal mi cmúľať druhú bradavku a to už som bola dostatočne vzrušená. Hladkanie mušličky som prijala s vďačnosťou. Po chvíli pustil bradavku a zišiel perami po mojom bruchu. Cez jemný trojuholníček sa dostal k brázdičke medzi pyskami ohanbia. Nedokázala som potlačiť povzdychnutie. Jazykom prechádzal hore a dolu. Cítila som, ako sa pysky roztvárajú, ako mi mušlička vlhne. Znovu som rukami našla jeho hlavu.
„Dušan, toto by som od teba nečakala.“
„Máte kúzelnú mušličku, pani Vierka. Je priam úžasné, hrať sa s ňou,“ zašepkal a špičkou jazyka zakmital pri chlopničkách klitorisu. Zaujal ho natoľko, že sa mu venoval ďalej a do otvoru mušličky mi vsunul napnutý prst. Lízal mi lupeň nalievajúci sa krvou a prstom vo mne pohyboval. Začala som nahlas postonávať a podľa bláznenia v podbruší som vedela, že sa čoskoro urobím. Nebránila som sa tomu, už som bola v stave, keď by som tomu nedokázala zabrániť aj keď by som to stokrát chcela. Prsty som zatlačila do jeho hlavy a zavzlykala pod prívalom nádherného kŕča, po ktorom nasledovala nádherná úľava.
Zase mi rukami masíroval prsia a vlhkými perami krúžil po podbruší, predlžoval tým môj slastný stav.
„Dušan, ďakujem,“ zamumlala som ústami plných slín, ktoré som nestačila prehĺtať.
„Nechcete skončiť, však?“ zaškamral.
Urobila som záporný pohyb hlavou. Jeho reakciou nato bolo, že ma stiahol z kresla a ocitla som sa kolenami pri jeho kolenách. Vtlačil sa medzi ne a objal ma pažami okolo tela. Prsiami som cítila jeho holú hruď a na podbrušok sa mi tisol jeho horúci vták. Zrejme sa vyzliekol keď som zápolila so svojím orgazmom. To je ale šikulo! pomyslela som si a zatvorila sa v panve, aby som sa s jeho vtákom bližšie zoznámila.
„Dušan, ty ma naozaj chceš?“ zašepkala som mu do ucha.
„A čo ste si myslela,“ zašomral, dolu sa oddialil a nádherne stoporený vták so žaluďom sa ocitol medzi pyskami mojej mušličky. Nezadržateľne sa do mňa predieral. Ako sa prirazil na doraz, tlačil ma lopatkami na sedadlo kresla. Krkolomne prehnutá som ho v sebe naplno cítila a bolo mi nádherne. Povytiahol ho a znova do mňa vošiel. Z mladších čias som si pamätala uponáhľanosť mladíkov, ktorých sme si s Vierkou prestriedali. Dušan medzi nich rozhodne nepatril. Pripadalo mi akoby každým pohybom myslel na moje potešenie. Snažila som sa mu pomôcť, ale moja poloha mi to moc nedovoľovala. Zišla som mu rukami po chrbte a zastavila ho.
„Dušan, čo ak by sme si k tomu ľahli?“
„Ak vám nebude vadiť, že budete ležať na podlahe?“
„Nebude mi vadiť nič, keď ťa budem mať v sebe.“
Uchopil ma za zadok a vzápätí ma mal pod sebou. Zdvihla som noha a pätami sa zakvačila do jeho zadku. Keď sa zdvihol, išla som v predklone za jeho vtákom. Po každé keď sa do mňa hlboko ponoril, som sa zavrtela. V tejto polohe moje vzrušenie rýchlo stúpalo. Rukami som začala cítiť, že už dlho nevydrží.
„Nemusíš dávať pozor,“ povedala som mu zadýchaná. „Beriem tabletky.“
„Práve som sa chcel opýtať. Takto to bude lepšie,“ zamrmlal a jeho pohyby sa podstatne zrýchlili.
Vedela som, čím ho môžem vyhecovať , ale obávala som sa, aby som ho nevystrašila. A potom som si povedala, že to risknem. V žľabe jeho zadku som nahmatala pošklbávajúcu ritnú dierku. Keď mňa to rozochvelo, tak on úplne stvrdol. A potom sa do mňa predral a hneď začal striekať. Musela som sa zahryznúť do jeho ramena, aby som nejačala na celé gymnázium. Krútila som sa pod ním a prežívala taký orgazmus aký som dobre dlho nemala. Kňučala som slasťou ktorá oblažila celé moje telo a hladkala som ho po spotenom chrbte.
„Dušanko, nič neľutujem. Bolo to s tebou neskutočne krásne.“
Zdvihol sa do pokľaku a ja som nemohla uveriť vlastným očiam. Erekcia jeho vtáka, ktorý do mňa napumpoval takú dávku semena, pretrvávala. Pripadalo mi hlúpe ponechať ho v tomto stave. Pokľakla som si a podoprela sa sedadlom kresla.
„Rýchlo mi ho tam strč,“ zaškamrala som chlipne. Nemusela som mu to opakovať. Mokrý vták mi skĺzol po žľabe zadočku rovno k mušličke. Vzápätí do nej prenikol. Znova som ho naplno pocítila. Šústal ma skúseno a vytrvalo. Zanedlho ma doštval k ďalšiemu orgazmu a do kŕčovitých sťahov mojej mušličky striekalo jeho čerstvé semeno.
„Nebolo to naposledy, však?“ povedala som, keď som toho bola schopná.
Už bol preč, ale ja som tam sedela, akoby som sa prebudila z nádherného sna. Bolo mi ľúto, že večer odídem. Ibaže Dušan ma považoval za Vieru. S pravdou von som nemohla vyjsť v žiadnom prípade...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára