piatok 22. júla 2016

Zdravotná sestrička

Moji rodičia patria k úplne obyčajným ľudom čo poznám a denne stretávam. Keď som sa im však narodil,  všetci v rodine si spomenuli, že v našej rodine bol vyhláseným krásavcom brat môjho dedka. Údajne to bol zvodca a lámač ženských sŕdc  a ja som sa na neho nielenže podal, ale že ho v mnohom aj predstihujem. Čo to pre mňa znamenalo?  Nič také, kvôli čomu by sa mi dych tajil. Už na základnej škole si ma mýlili s dievčaťom. Mal som mihalnice dlhé pomaly do polovice líc, čierne jasné oči, plné pery, lesklé vlasy , no hotový obrázok. Všetci sa rozplývali. Keď som bol v puberte, nič sa nezmenilo.  Žiadna vyrážka sa neobjavila, pleť zostala zamatová, ružovkastá, len tvár zmužnela a telo zmocnelo. Bože, koľko som ja dostával lístočkov od spolužiačok... Koľko dievčat bolo do mňa zamilovaných, ako očarene sa na mňa pozerali všetky učiteľky !
Spočiatku ma záujem žien znervózňoval, najprv som ho odmietal, potom som nejako privykol a dokonca som sa postupne vypracoval  na odborníka – aj ja som začal vnikať do tajomstva dobývania žien a dievčat, zapáčilo sa mi zvádzanie, bozkávanie i milovanie. A poviem vám – stať sa odborníkom v tejto oblasti nebolo vôbec  jednoduché a cesta k cieľu  bola dlhá a skúseností som musel  zozbierať hromadu. 

Prečo áno, prečo nie, dožil som sa tridsiateho piateho roku svojho života a bol som stále slobodný. Mohol som sa ženiť nespočetne krát, ale mne sa akosi nechcelo. Tuším sa mi žiadalo mať ženu, ktorá by predo mnou hneď nepadla na kolená, ktorá by ma odmietala, trochu sa mi vzoprela.  A takej, nevedno prečo, nebolo. No jedného dňa nastal veľký zlom v mojom živote. Mal som haváriu a dosť ťažkú. Ležal som v nemocnici, dávali ma do poriadku a lekár sa nejako preriekol, že čo sa týka mojej mužnosti... že to bude asi problém, aby fungovala ako má.  V tom stave, v akom som bol, mi to ani nespôsobovalo žiaden šok.  Len som ležal a vravel som si, že to je spravodlivý dôsledok toho, aký som bol doposiaľ.  Ale všetko zlé je v živote aj na niečo dobré.  Stal sa zázrak. Raz ma prišla umyť sestrička, ktorá sa na mňa nikdy neusmievala a nelichotila mi, hoci tvár som mal nepoškodenú a dokonca všetci hovorili, že vyzerám ešte lepšie ako za mlada, len keby tie nohy... No  a ako ma umývala, tak sa mi zrazu postavil. Neviem prečo, ako.  Ona očervenela, nedala nič viac znať. Potom som si to zariadil tak, aby ma vždy umývala ona a dokonca pred ňou som aj ej*k*l*val. Ona stále nič. Vie, čo robím, vie že len jej prsty ma dokážu prebudiť k životu, ale nedáva to najavo. Akoby sa mu stránila. Taká obyčajná baba, ani moc pekná, zato štíhla a ruky mala zázračné. Neviem prečo, ale cítil som, že som našiel ženu svojho života. Túžil som, aby sa stala mojou vyvolenou. Hľadal som cestu, ako sa k nej priblížiť. Pokúšal som sa s ňou komunikovať na rôzne témy, ale bolo to s ňou dosť ťažké. Bola to veľmi jednoduchá žena . Veľa rozprávať to nebolo pre ňu, ale zato bola veľmi pracovitá a všimol som si, že čo sa jej v práci povedalo, to ochotne urobila. O mňa sa starala nad mieru a všimol som si , že už aj môj výron s*m*na, vždy keď ma umývala okolo vtáka, bol už jej samozrejmosťou. Pobyt v nemocnici mi veľmi prospieval. Zotrval som tam síce dosť dlho, ale zo dňa na deň som pociťoval zlepšenie. Chodil som pravidelne na cvičenia a dopracoval som sa k vytúženému samostatnému pohybu aj keď pomocou barličky. Za ten čas čo som tam pobudol, tak už aj moja osobná sestrička si ma obľúbila a povedala mi, že ak odídem už navždy domov, bude jej za mnou veľmi smutno. Spýtal som sa jej, ako veľmi smutno. Zaujímalo ma, čo ku mne cíti a či to myslí naozaj vážne. Až potom som sa dozvedel, ako veľmi túžila po mužovi ako som ja. Detstvo prežila v detskom domove a potom sa išla učiť za zdravotnú sestru. Údajne nikdy nemala muža, nemala odvahu, nebola priebojný typ. Priznala sa mi, že v podstate ja som jej prvým mužom, ktorého nebrala ako pacienta. Nechcela to na sebe znať, ale páčil som sa jej už od začiatku a všimla si, že asi aj ona mne, lebo ten výron sp*rm*tu, nemohol byť len tak. Prvý krát som vtedy videl, ako sa jej kútiky úst pohli. Ona sa jemne  usmiala. Oči jej zvlhli a určite nie len oči. Pohladil som ju po tvári a cítil som , ako sa ku mne túlila. Bolo vidieť, že potrebuje muža. Neváhal som a položil jednoduchú otázku, či by si vedela predstaviť život s kryplom. Či predsa len nemá ešte čas na toho správneho a zdravého muža pre ňu. Sám som vtedy ešte potreboval opateru a nie ako to býva zvykom, že muž by mal byť schopný postarať sa o svoju polovičku. Povedala mi, že naopak, vôbec jej to nebude vadiť a ak budem chcieť, tak sa o mňa postará do konca života. Splní mi čo budem chcieť a bude veľmi rada ak mi bude môcť patriť. Táto informácia ma veľmi prekvapila a dostávalo sa mi v tom momente nutkanie, že by som to mohol rovno vyskúšať. Povedal som je, že by som teda aj rád vyskúšal, či budem vedieť ako muž fungovať. Zo začiatku na mňa pozrela trochu nechápavým pohľadom, ale keď som jej naznačil, že by sme sa mohli niekde zašiť, tak veľmi rýchlo jej to došlo, čo od nej budem požadovať. Sama navrhla, aby sme sa presunuli do jednej malej miestnosti, kde sa nachádzalo čisté posteľné prádlo. Sama iniciatívne zbehla do sesterskej izby pre kľúče a potom ma prišla zavolať. Odkrivkal som to pomaličky do skladu čistého prádla. V vnútri sa nachádzali oproti sebe dva regále a na nich bolo rôzne rozdelené prádlo. Potom tam bola ešte jedna taká malá stolička, ktorá predpokladám slúžila nato, aby sa lepšie mohla dotyčná osoba dostať a vziať prádlo z vrchného regálu. Keďže tam nebolo veľa miesta, nebolo možné kde si ľahnúť a pre mňa to bolo o to náročnejšie, že som musel iba stáť, respektíve oprieť sa o regál. Nechcel som zbytočne strácať čas. Oprel som si barličku o stenu a pridržal sa regálu. Jednou rukou som chytil sestričke hlavu a pritiahol jej pery k mojim. Vášnivo som ju začal bozkávať, ona sa tiež snažila pracovať perami. Cítil som ako sa celá chvela. Začínal som tomu naozaj veriť, že v živote nemala chlapa. Počas bozkávania som jej rozopol vrchnú čas overalu. Mala veľmi pekné prsia, boli síce menšie, ale veľmi pekne tvarované. Bradavky mala stuhnuté ako kameň. Telom jemne vlnila a stále sa snažila vášnivo bozkávať. Miestami som mal pocit ako keby sa snažila kopírovať moje pohyby. Počas bozkávania som jej stačil jemne zašepkať do ucha, že budem potrebovať pomôcť s p*n*s*m. Vložila mi dlaň do rozkroku a cez pyžamo mi masírovala môj p*n*s. Potreboval som však intenzívnejšiu stimuláciu a tak som ju pevnejsšie chytil za vlasy a tlačil hlavu smerom nadol k môjmu rozkroku. Spočiatku som z jej strany cítil mierny odpor, ale nakoniec som ju pretlačil do podrepu. Stiahla mi rukami nohavice a pozerala sa na môj napoly stoporený p*n*s. Chytil som si ho do ruky a pritláčal som jej žaluď priamo k perám. Opäť tam bol mierny odpor. Ohťahovala hlavu dozadu. Nechápal som jej počin. Potom som sa jej na rovinu spýtal, či nemá chuť urobiť mi orál. Sčervenala a tichým hlasom mi odpovedala, že sa hanbí, lebo to v živote nikdy nerobila. Veľa vecí však údajne o tom čítala a chcela skúsiť. Nakázal som jej otvoriť ústa a podporil ju slovami, že to nemusí byť stopercentné. Nech sa snaží robiť čokoľvek, len aby to bolo príjemné aj pre ňu. Osmelila sa a začala mi ho jemne lízať ako nanuk. Každým pohybom sa však postupne zlepšovala a ja som cítil, že môžem vyvinúť väčší tlak aj rýchlosť pri prirážaní do jej úst. Miestami som jej ho vložil úplne do krku a dusila sa pritom. Z úst jej stekalo väčšie množstvo slín a mňa to veľmi vzrušovalo. Musel som sa však na druhej strane aj trochu krotiť, aby nebola veľmi hlučná. Mohol nás ktokoľvek počuť priamo z chodby. Zhruba po takej štvrťhodinke obrábania jej úst som zatúžil po jej v*g*ne. Túžil som ju predovšetkým vidieť. Naposledy som videl v*g*nu ešte pred mojou nehodou a to bolo pekne dávno. Už ma síce začali pobolievať nohy z toho postávania na jednom mieste a aj z titulu, že neboli ešte dostatočne silné. Musel som však vydržať. Zavelil som jej aby sa postavila a otočila ku mne chrtom. Neváhala ani sekundu a poslúchla ma na slovo. Nastavil som si ju do poriadneho predklonu. Oboma rukami sa chytila rámu regálu a očakávala čo sa bude diať. Vyhrnul som jej sukňu a poriadne pleskol po väčšom  zadku. Zavzdychala, ale nepohla sa. Pevne sa držala a bola pripravená prijať čokoľvek. Odsunul som jej nohavičky na jednu stranu a snažil sa oslobodiť od nich jej v*g*nu. Mala ju v naturálnej podobe, bez úpravy a hustejším porastom. Chytil som ju v rozkroku a prstami som sa prehrabával medzi jej ochlpením. Čím viac som sa snažil dosť do jej pošvového vchodu, tým hlasnejšie stonala. Uvedomil som si, že toto bude jej premiéra a budem musieť vyvinúť viac úsilia, aby som sa do nej mohol dostať. Prstami som pracoval čoraz rýchlejšie a ona stonala. Ten jej zvuk už začal naberať na poriadnej intenzite. Nezostávalo mi nič iné ako zobrať kus prádla navinúť ho do hada a urobiť z neho opraty cez jej ústa. Zakusla sa do neho a bola oddaná pokračovať. Vagínu mala veľmi vlhkú a ja som nadobudol presvedčenie, že nastal čas dotlačiť svoj penis do jej úzkej dierky. Bolo to veľmi namáhavé. Držať opraty a druhou rukou si miestami nastaviť penis v kombinácii udržať sa na nohách.  P*n*s pomaly ale iste vnikal čoraz hlbšie a keď som zazrel na ňom červenú ľudskú tekutinu, vedel som, že cieľ bol splnený. Snažil som sa občas poriadne zrýchliť v súložení a sestrička strácala nad sebou kontrolu. Občas mala problémy udržať sa rukami regála. Musel to pre ňu byť veľmi intenzívny zážitok aj keď asi občas poriadne bolestivý. Nechcel som ju šetriť. Musela si hneď od začiatku zvykať, že so mnou to nebude mať prechádzku ružovou záhradou a väčší pôžitok bude mať z drsnejšieho sexu. Keď som cítil vyvrcholenie tak som ho vybral von a postriekal jej zadok. Dával som si pritom pozor, aby niečo z môjho sp*rm*tu neuniklo na jej vyhrnutú sukňu. Keď som dokončil svoje striekanie, uvoľnil som aj opraty z prádla a to bol signál pre sestričku , že sa môže tiež postaviť a upraviť. Pokrčené prádlo využila a prvotné utretie svojej v*g*ny, ktorá bola celá od krvi. Povedala mi, že nech vyjdem z miestnosti prvý a ona to tam bude musieť upratať. Výnimočne som teraz poslúchol na slovo ja ju. Opustil som miestnosť a vrátil som sa späť do svojej izby. Súrne som potreboval sprchu . Keď sme sa obaja dali do poriadku, prišla večer za mnou do izby opýtať sa či som bol spokojný a zložila svoju skúšku. Pohladil som ju opäť po hlave. Pritúlila sa a cítila sa spokojne. Bolo vidieť, že spokojnosť pre ňu znamenala moju spokojnosť. Zrazu som si tiež uvedomil, že takúto ženu doma potrebujem. A presne toto sa aj stalo. Keď som opúšťal nemocnicu a vracal sa domov, sestrička už mala u mňa nasťahované prvé veci. Žijeme spolu dodnes. Ja som musel prispôsobiť svoje aktivity na väčšiu prácu hlavou, nakoľko už nikdy nevyrovnám fyzický handicap, ale na tie veci čo v živote potrebujem, mi to bohate stačia nielen mne. Sestrička je už na druhej materskej dovolenke a je šťastná. Snaží sa byť veľmi dobrou matkou. To čo ona v detstve nemala, tak sa snaží dať našim deťom . Ja sa zase občas zamyslím, ako by sa asi zachoval brat môjho dedka, keď ma tak v ňom rodina videla.


sobota 4. júna 2016

Zahrala som sa na štetku

Mám 34 rokov, som vydatá už nejakú tú dobu a musím priznať, že šťastne. S mojím manželom si výborne rozumieme aj vo veciach sexu aj inak a vo všetkom mi plne vyhovuje. O mojom predchádzajúcom živote však našťastie nevie nič. Pokiaľ mám občas nejaký ten úletík, tak to je asi už len zo zvyku. Než som spoznala môjho terajšieho manžela, tak som totiž bola riadna potvora, ktorá chcela vyskúšať v živote všetko. Vtedy som si ešte neuvedomovala, že všetko sa v jednom ľudskom živote naozaj prežiť nedá. A toto je jeden z príbehov promiskuitného obdobia môjho života. Pomaly ma prestali baviť náhodné známosti s normálnym milovaním, obyčajné striedanie partnerov ma vzrušovalo čím ďalej tým menej. Raz som sa v noci viezla od jedného môjho kamaráta taxíkom domov cez Vajnorskú, kde postávali nie veľmi pekné dievčatá. Nevedno prečo ma zasiahla mierna vlna vzrušenia pri pomyslení, že tam stojím aj ja. V nasledujúce dni som na to intenzívne myslela, predstavovala som si seba ako tú najlacnejšiu štetku a to ma vždy tak rozohnilo, že som sa musela sama urobiť. Pomyslela som si, že ma možno vzrušuje predstava poníženia, predstava, že som úplne na dne sociálneho rebríčka. Čo ma dosť prekvapilo. Kým som sa to však rozhodla vyskúšať naostro prešlo niekoľko mesiacov. Zdalo sa mi to totiž príliš nebezpečné. Ale túžba bola silnejšia ako zdravý rozum. Auto som zaparkovala blízko Domu odborov a v tesných rifliach a tričku som sa vybrala na prechádzku nočnou Vajnorskou. Kráčala som pomaly a zvoľna, cestou stretala rôznych mladých mužov, ktorí sa síce za mnou obzerali, ale žiadnu snahu o kontakt nevyvinuli, a mladé devy, postávajúce na kraji ulice, ktoré ma so záujmom ale aj prekvapujúcou nevraživosťou v očiach sledovali. Občas som videla, ako slečna nastúpila do zastaveného auta, ktoré potom odfrčalo neznámo kam. Trošku som pocítila strach ale moje vzrušenie už bolo obrovské. Nakoniec som došla až ku kasárňam. Vzdychla som si, otočila a rozhodla sa, že ak sa nič nestane cestou k autu zbalím si niekoho na teletexte, aby som sa aspoň trochu uvoľnila. Dlho sa nič nedialo. Skoro až na konci však pri mne zastavilo auto, nejaká  Fabia. Otočila som sa a spolujazdec stiahol okienko. Tú otázku si pamätám dodnes jasne a zreteľne: "Urobíš nám fajku za tri kilá?" Prikývla som a nastúpila dozadu. Boli to mladí chlapci asi v mojom veku, v celku sympatickí, čo som prijala s úľavou. Počudovali sa, vraj že som celkom pekná. Ale ďalej už nemeškali, zaškrípali kolesami a rýchlo sme odfrčali do tmavých uličiek. Cítila som, že vlhkosť v rozkroku mám väčšiu ako obvykle. Keď sme zastali, šofér prestúpil dozadu a rozopol si nohavice. Vybehol dobre udržiavaný, ešte nie celkom tvrdý vtáčik. Nahla som sa k nemu a začala ho láskať. Postupne navrel a objavila sa nádherne veľká červená hlavička. Takých mám rada. Slastne som ho oblízala a pomaly vložila celého do úst. Pekne som si to vychutnávala, ale už o chvíľu som nevydržala , rozopla si rifle a začala sa dráždiť aj ja, už mi aj tak veľa  netrebalo. Pocit poníženia a nebezpečenstva robil s mojim telom svoje. Stačila chvíľa a prešla cez mňa vlna orgazmu až som vykríkla. Chlapca to tak vzrušilo, že začal okamžite divoko striekať. Nemám rada, keď s a semenom plytvá a tak som vysala všetko do kvapky. Vyzeral prekvapene, ale nepovedal nič. Ani sa nečudujem, chlapi to majú radi. To som sa naučila veľmi rýchlo. Tak prečo im neulahodiť, hlavne keď to väčšinou aj dobre chutí. Keď vstával aby uvoľnil miesto kamarátovi, tak sa ešte tackal. Druhý chlapec už mal všetko pripravené, rozopnuté nohavice a z nich trčiaci dohora zahnutý kolík. Taký akurát dobrý na klasickú polohu aby dráždil najcitlivejšie partie každej jaskyne do ktorej by vnikol. Nemeškala som ani chvíľku a začala si plniť svoju povinnosť štetky, čo ma znova začalo vzrušovať. Ruka mi automaticky vkĺzla medzi nohy a prsty začali konať svoju robotu. Všetko zdarne smerovalo k vrcholu, môjmu aj môjho klienta. Moje a jeho tiché vzdychy sa miešali a dotvárali vzrušujúcu atmosféru tej chvíle. Zrazu som cítila, že sa dvere auta za mnou otvorili, ktosi ma chytil za zadok a začal ho masírovať. V prvom momente ma trhlo, ale potom som pochopila, že sa zapojil aj prvý klient. Natočila som sa mu tak, aby ma mal pred sebou ako na dlani. Po chvíli som cítila, ako sa mi pokúša dať dolu rifle. Otočila som sa a uvidela jeho vtáka znova navretého. "Vrazím ti ho tam ty k****a" ticho zasyčal. Usmiala som sa a pokúšala sa mu vrtením pomôcť, ale nedarilo sa, rifle boli príliš tesné a ja som nechcela prestať s dráždením klitorisu. Neskôr som si uvedomila, že to bolo možno šťastie. Ktovie, či by na mňa neprešla nejaká pliaga. Prezervatív som u seba vtedy nemala, lebo kabelku, v ktorej ich zopár vždy mám, ostala z opatrnosti doma. Vrchol však už bol na dosah. Pomyslela som si, že nabudúce si musím dať sukňu. NABUDÚCE?! Ale príliš som sa nad tou myšlienkou nestihla pozastaviť, lebo sa dostavil môj druhý orgazmus tento večer. Trval už trochu dlhšie ako predchádzajúci až som na chvíľu prestala cucať môj objekt. "Makaj p**a" ozvalo sa nedočkavo nad mojou hlavou a pocítila som šklbnutie vo vlasoch. Začala som teda znova sať. Netrvalo dlho a z vtáčika začala striekať biela tekutina, ktorá mi rýchlo plnila ústa. Prehltla som, aby som sa nezadusila a začala sať zbytky semena aby nepadlo nazmar. Po chvíli som za sebou počula akési vzdychy. Chlapík čo ma chcel odzadu pretiahnuť si ho masíroval a práve začal striekať oblúkom na moje rifle a tričko. Bože ako to nemám rada, takto sa zasviniť. Ale nedalo sa už nič robiť. O chvíľu sa chlapci pomaly začali zapínať, tak som sa upravila aj ja a nastúpili sme do auta. "Kam ťa máme odviezť?" spýtal sa ten, čo šoféroval. Druhý mi zatiaľ vyplatil sľúbené tri stokorunáčky. "Pekné štuple" zasmial sa a pozeral mi na prsia. Uvedomila som si, že vzrušenie ešte neopadlo. Ale to už sme zastali a ja som vy stúpila. Nestačila som ani pozdraviť a už frčali preč. Bolo mi ľúto, že sme už skončili. K autu to nebolo ďaleko a domov som sa dostala pomerne hladko. Cítila som však v sebe hlboký nepokoj, a bradavky mi od vzrušenia stáli ako tenké štuple do fliaš. Urobiť sa sama mi však nestačilo. Zapla som teda televízor a navolila teletex. "Hľadám ženu z BA na sex, na veku a stave nezáleží" stál klasický text hneď v prvom riadku. Navolila som na mobile uvedené číslo a už o pol hodinku mi vchádzal do bytu moletnejší štyridsiatnik. Tak nakoniec mi predsa len ostal osvedčený teletext, pomyslela som si smutne. Ale to už je iný príbeh.

sobota 28. mája 2016

Chlapík z internetu



Bola som chvíľu po rozchode. Sex som nemala už ani nepamätám. Potrebovala som to už, ale nechcem riešiť ex. Viem ,že by som do toho znova spadla. Silvia ma nahovorila aby som sa zaregistrovala na erotickej zoznamke , že tam určite niekoho splaším. Vysvetlila mi presne ako to tam chodí .Mala už čo -to za sebou. Také tie jednorázové stretká , kde sa ani nepoznáte a idete rovno na vec. Samozrejme záleží aj na sympatiách. Zvedavosť mi nedala a tak som netrpezlivo čakala či sa niekto ozve . S chlapom som sa nikdy na prvom stretku hneď nevyspala ,ale nadržanosť mi vymyla mozog.....
Blikla mi správa..Netrpezlivo som ju otvorila a pustila sa do zdvorilostnej konverzácie. S pánom XYZ sme si vymenili par správ a dohodli sa , že si vymeníme čísla..
Začala som na túto sociálnu sieť často chodiť a netrpezlivo otvárala správy od neho...
Už som ani nedúfala, že k niečomu dôjde. Vyzeralo to , že to ostane len v úrovni písania.
Samozrejme Silvia videla , že som mrzutá..Tak mi navrhla aby som u nej prespala, že si urobíme babský večer.
Vodka s džúsom zabrala a onedlho sme sa chichúňali ako dve puberťáčky ..
Uvoľnená alkohol som začala cítiť , že na mňa ide neskutočná chuť .Taká tá chuť na poriadnu šukačku...
Vytiahla som mobil a už ťukala..."Mám strašnú chuť , neprídeš?"
Odpoveď prišla do pár sekúnd...
Čakanie na neho mi pripadalo ako večnosť..Mala som pocit , že sem ide asi až z Košíc.
Nakoniec prišiel, bol vysoký, oveľa vyšší ako ja.Páčil sa mi ale celý. Nečakala som , že budem takto reagovať. Moje vlastné telo ma neposlúchalo. Robilo si čo chcelo.
Vzrušenie sa dalo nahmatať v tej miestnosti. Pozeral na mňa , asi čakal čo sa bude diať, tak som nabrala odvahu, schytila ho za rukáv bundy a ťahala do zadnej miestnosti bytu. Veď nemusí Silvia všetko počuť. Tá sa už aj tak uškŕňala ako blbá, keď som ju vyslala dole mu otvoriť bránu. Ale hanba mi nedovolila isť pre neho.
Stáli sme oproti sebe a ja som vtom momente odhodila všetky zábrany, zhadzovali sme zo seba oblečenie až sme tam obaja boli úplne nahý. Sklonil sa nado mňa a prilepil mi pery na moje. Jemne som ho chytila za ruku "poď"
Cítila som sa tak ľahko. Boh vie čo si o mne myslí. Určite , že dám každému..Ale vtedy mi to začínalo byť aj jedno..
Opatrne ma položil na chrbát a ja som mu lacno rozkročila nohy. Zavrela oči a čakala čo sa ďalej bude diať. Naivne som si myslela , že ma pretiahne a dovidenia , Veď to tak väčšina chlapov robí nie?Ale namiesto toho som ucítila jeho ústa v mojom oholenom a hladučkom lone. Presne vedel , čo má robiť a ja už som sa od vzrušenia prestala úplne ovládať.
Kŕč orgazmu mi vystrelil do celého tela .V tom momente som nič nevnímala ,iba to sladké uvoľnenie .Nikdy som nič tak silné nezažila. Moje telo úplne oslablo a nemohla som sa hýbať. Ovorila som oči, aby som sa prebrala k realite a zbadala ho ako pri mne kľačí a uprene sa díva. Hanbila som sa v tom momente tak veľmi, že som radšej zavrela naspäť oči. Odrazu a tak nečakane cítim ako sa ma dotýka na nohe. Oddeľuje ich od seba a tlačí sa dovnútra môjho lona...Bola som taká nadržaná, mokrá od svojej šťavy a jeho slín, že jeho penis nemal problém nájsť si cestičku do mňa. Už pri prvom vniknutí som cítila úplné uspokojenie. Otvorila som oči a pozrela sa priamo do tých jeho..Nemusela som mu viac naznačiť a začal ma divoko šukať. Prudko prirážal a ja som cítila že prichádza druhý orgazmus. Hýbala som bokmi a vychádzala mu v ústrety. Pomáhala som si k vlastnému uspokojeniu. Sebecky som si išla po svojom orgazme a bolo mi jedno že on bude neuspokojený. Vyvrcholila som znova. Silný orgazmus mnou preletel ako blesk. Nevládala som sa ani pohnúť. Musela som zavrieť oči ,nechcela som aby videl , že sa mi v nich lesknú slzy od silného uspokojenia.
Po chvíľke oddychovania som si uvedomila , že pri mne ticho sedí. Opatrne som sa zdvihla a posadila vedľa neho. Znova na mňa prišla chuť..Nechápem čo sa to somnou robí.
Či to robí on, alebo to že som dlho nikoho nemala? Netuším
Vezmi si ma odzadu. Milujem túto polohu. Oči mu zasvietili a už si ma jemne šteloval na štyri.
Svoje vlhko som cítila všade na stehnách .Prehla som sa na štyroch ako mačka a lačne mu vystavila svoj zadok. A už bol vo mne. Jediné vniknutie do mňa a vo mne to zobudilo všetky hormóny. Prirážala som mu naproti ako divá a užívala si každý zásun do mňa...Moja pošva sa začala sťahovať a ja som dosiahla svoj tretí a tiež veľmi silný orgazmus.
Zlato ja už nevydržím zašepkal mi do ucha. Rýchlo som si kľakla, pootvorila ústa a čakala na jeho výstrek. Pomáhala som mu nedočkavo rukou a ústa si ho schovali celého v sebe.
Začal pulzovať a už mi pekne striekal do pusiny. Všetko som prehltla, pozrela mu do oči a koketne sa oblizla čím som mu dala jasne najavo že mi chutil.




nedeľa 1. mája 2016

Janko a Marienka

Zdravím,
našiel som váš blog a mám taký jeden príbeh zo skutočného života.. ak sa bude páčiť budem rád ,ak ho zverejníte.
Ján.


J***ť . Čo to znamená ?
- j***ť - vykonávať pohlavnú aktivitu, rozmnožovať sa (J***m so ženou aj s frajerkou.)
- j***ť - biť, tĺcť, udierať (J***l som do dverí a praskli. J***i po tom a pôjde to!)
- j***ť - hnevať, liezť na nervy

STOP. Liezť na nervy? Zažili ste už niekedy takú situáciu aby ste liezli na nervy samému sebe ? Aby Vám počas vašej cesty životom začalo vadiť to kto ste? Čo robíte a ako sa správate ? Ten pocit, keď Vás ľudia začínajú neznášať a poza chrbát ohovárať ale Vaše narcistické sklony Vám nedovolia chytiť tú k***u s názvom ego do rúk, prefackať ju a povedať jej aby sa spamätala. A v tom príde do života situácia ktorá otvára oči na plné vráta. Situácie pri ktorej sa človek oddiali či dokonca stratí osobu na ktorej mu prvýkrát v živote záležalo viac než na ňom samom. Ako príklad uvediem rozprávku o Jankovi a Marienke z vlastného portfólia, story of my life.
V zamračené ráno, po noci kedy alkohol tiekol potokom a volume zábavy bolo nastavené na maximum sa životom neodskúšaný študent Janko prebúdza a prvé nad čím premýšľa je to ako porazí pichľavú bolesť hlavy ktorá mu nedala spať o dve hodinky dlhšie. Izba rozbitá na mraky, ľudia spia tam kde vládali dopadnúť . Pomedzi receptory bolesti sa ale Jankovi tlačí dopredu jedna akútna na poslednú chvíľu dôležitá myšlienka, ktorá mu dáva na známosť že za pár hodín musí v škole odovzdať zadanie vďaka ktorému môže ostať na škole a premýšľať aj nad jej úspešným dokončením. Čo robiť v takej chvíli? Poprosiť nejakého šikovného človeka, ktorý sa s ním trápil a bude natoľko sprostý, že mi ho požičia a ja si ho iba prepíšem. A tak Janíčko naťukal dve vety na globálne sk*rv*nú sociálnu sieť a po stlačený klávesy ENTER čakal na toho naiváka. Bum. Neprešlo ani pár minút a on sa chytil ako štuka na háčik . Prvé poškrabanie po čele v tomto príbehu. Môžete si to kľudne značiť, pretože ich bude ešte veľa, teda ak sa odhodlám dopísať túto sr*čku až do konca. Ten naivný človek bol totiž žienka, ktorá prešla Janíčkovými očami ako nôž maslom. Zarazilo ho ako tam ostal stáť nad notebookom a premýšľal s úsmevom čo odpíše. Áno alkohol bol ešte prítomný, z huby mu smrdelo jak keby celú noc žral hovná vyluhované v slivovici, ale namiesto klasického dojdem si preň mal pocit, že je to sk*rv*ne málo. Že treba zaujať . Vyčesať strapaté riedke vlasy, nahodiť čisté triko a nastriekať na seba tú lacnú žbrndu od pouličných dementov.
Janíčko so zatajeným dychom klope na dvere, ktoré otvorí a jej pohľad ho teraz prerezal komplet celého. Veríte na taký nezmysel ako je láska na prvý pohľad ? No ty k*k*t to si robíš srandu zo mňa, taká p*č*v*n* neexistuje. Áno, áno súhlasím s tým, ale prečo mal Janíčko rozklepané kolená a roztrasený hlas. Zhrabol zadanie a vrátil sa späť do svojej kutice s pocitom, že to d*j*b*l. Ale prečo k*r*a, však ide iba o d*blé zadanie. Pár dní prejde a bude pokoj.


Pár dní aj prešlo, plných alkoholu, cigariet a široko otvorených okien v mysli. A do tohto každodenného kolotoča prišla jedna správa. Od Marienky. Áno viem zabudol som povedať že sa tak volá, ale keďže je toto sk*rv*ná rozprávka o Jankovi a Marienke tak si nemyslím, že to čítajú dementi. Späť ku správe. Čo tam bolo ? Nezabudol si mi vrátiť zadanie ? Keby že viem kde som ho dal tak by som ti ho krásko aj vrátil. Počkaj počkaj počkaj. Ty id**t si práve v mysli povedal krásko ? Začínaš strácať pôdu pod nohami. Fúha, Janíčko ho ide zaniesť. Klope, otvára a kolená sa trasú znova, ale tentokrát ho ústa už nesklamali a tréma padá z pliec. Bla bla bla ide to samo. Usmievajú sa cítia sa príjemne. OK ďakujem čau. Zatvorené dvere a bordel v hlave.
Vianoce sa blížia a s ním spojený aj vianočný večierok. Začiatok je nudný ako vždy, väčšina varí, ostatní sa ešte nechcú tak skoro n*j*b*ť tak Janíčko berie mobil do ruky a vidí že Marienka je online. Áno už ju má v priateľoch, pridala si ho ona sama , len tak medzi rečou. Rozhovor sa rozbieha a pokračuje aj počas večere a nebyť toho že Janíčko stiahol fľašu sedmičky a v tú noc ho okradol nejaký bezďák lebo zaspal cestou domov, tak by pokračoval celú noc . Ako to viem ? Lebo tak prebiehali tieto komunikácie počas celých Vianoc. Janíčkove srdce napĺňala eufória. Prišiel Silvester a návrat do hlavného mesta. Oslava bola mega, alebo aspoň tak hovorili tí ktorí si to pamätajú. Janíčko si pamätal z druhého dňa iba jedno. Marienka mu napísala že príde skôr a chcela by si pozrieť film v jeho spoločnosti. Víno, popcorn a nádej. Prvá noc bláznovstvo ktoré osobne Janíčko nikdy nezažil.
Ale prišli ďalšie dni z ktorých sa stal najlepší týždeň v jeho živote. Ona je tá pravá. Rovnako šialená jak ja, trafená, bláznivá úžasná. Prvýkrát
v živote mal niekoho radšej než sám seba. Narcistické sklony boli prebité čistou eufóriou a pravdepodobne aj láskou.
Prešlo pár krásnych týždňov a vtedy sa to začalo j*b*ť. Alebo začalo j*b*ť Janíčkovi na hlavu. Áno to bude skôr tým. Prečo? Jeho sk*rv*ná, narcistická, žiarlivá povaha v spojení s tým, že sa dozvedel o tom, že Marienka strávila noc so svojim bývalým priniesla začiatok konca. Ale je dôležité povedať, že pri jednej návšteve klubu sa Marienka opila a Janíčko ju musel niesť na rukách domov. Čo mu vtedy povedala? Vyznala mu celú svoju lásku.....


Koniec , končím s týmto j*bl*m príbehom, aj tak to nikto nebude čítať. Mám v piči. Ale som jeblina ktorú nemám rád ani ja sám . Či?


sobota 30. apríla 2016

Osudová baba - kapitola 1

(rozpracovaný článok)

Zrazu začal zvoniť mobil na nočnom stolíku a ja som sa mykol. Otvoril som oči a nevedel čo sa deje. V hlave mi dunelo a cítil som zo seba ešte zostatkový alkohol. Otočil som sa, aby som zdvihol ten drnčajúci mobil a zároveň  pozrel koľko je hodín. Bolo len 9 hodín a snažil sa mi dovolať kamoš čo sme boli spolu chlastať v diskoklube.
„Haló“ – ozval som sa.
„No nazdar chlape, si v pohode?“ – opýtal sa kamoš
„Nazdar, no som v pohode tak na 50 %. Prečo mi voláš tak skoro ráno. Zobudil si ma a som úplne zlomený. Ešte potrebujem spať“- vysvetlil som mu môj momentálny stav, tak ako som sa cítil.
„Nevedeli sme, čo je s tebou. Vytratil si sa z podniku. Nevedel som, či si zbalil nejakú čajku a išiel si  užiť, alebo sa stalo niečo iné. A už som ti niekoľko krát volal. Tak, ale keď ťa počujem už viem, že si o.k.“
„Áno, som o.k, len ma prosím ťa nechaj ešte spať. Ja sa potom ozvem.“ – ukončil som rozhovor a položil telefón.
Snažil som sa znova zaspať, ale jednoducho sa mi už nedalo. Deväť hodín ráno v nedeľu je pre mňa dosť zavčasu. Obyčajne je môj čas najskôr okolo obeda. Ale v podstate sám som si zato mohol, že som sa vytratil z lokálu a kamarátom som nedal vedieť. Oceňoval som starostlivosť a obavy, ktoré prejavil volajúci kamoš. Dnes však nedeľa bola iná. Mohol by som ju nazvať ako osudová. Odsunul som zo seba paplón a posadil na posteľ. Byť  tak skoro hore bola pre mňa nočná mora. Musel som hľadať spôsob ako sa úplne prebudím a môžem fungovať. Inštinktívne ma to viedlo hneď do sprchy. Potom som šiel do izby, že si zapnem TV. Samozrejme v nedeľu ráno tam nič nebolo, takže už ma začala chytať nuda. Potreboval som vyrovnať hladinu krvného tlaku a tak som si šiel urobiť kávu. Čo čert nechcel ,akurát sa mi minula a tak som potreboval vybehnúť von. Našťastie neďaleko je nákupné centrum a tak som si to zamieril rovno tam. Zobral som si peňaženku, mobil , kľúče a vypadol som z bytu. Netrvalo mi dlhšie ako 10 minút dosiahnuť svoj cieľ, začo som bol v takom nalomenom stave  vďačný. Chladné počasie nebolo príjemné a to hlavne tak skoro ráno.  Vytemperovaný interiér nákupného centra ma  však dostatočne zahrial. Zacítil som tam aj veľmi chytľavú vôňu „mekáča“, ktorá ovplyvnila moje rozhodnutie, že s kávou rovno spojím aj rýchle raňajky. Nechodím tam často, ale dnes ma tá vôňa dostala a prebudil sa vo mne hlad. Stál som v rade len pár minút. Keď som sa dostal k pultu, objednal som si miešané vajíčka a dvojité presso k tomu. Zobral som si k nemu aj trošku viac balených cukrov, lebo veľmi sa mi žiadalo sladké. Našiel som si voľné miesto a s chuťou som sa pustil do raňajok. Ako som si tak pochutnával na jedle a popíjal kávičku, zrazu môj zrak zachytil veľmi peknú babu, ktorá išla spolu s nejakou  jej kamarátkou. Hneď na  prvý pohľad mi padla do oka a začal som ju pozorovať  kam spolu pôjdu. Obidve si niesli tácku s jedlom a prial som si, aby si sadli blízko mňa. Tá čo sa mi páčila si našťastie sadla tvárou oproti mne vo vzdialenosti asi tak 2 stolov odomňa. To, že bola spolu s kamarátkou mi aj vyhovovalo, aspoň bola menšia pravdepodobnosť, že si všimne ako ju sledujem. Mala prenikavé modré oči, ktoré jej žiarivo svietili z jej opálenej pokožky. Buď bola ženská na dovolenke, alebo chodila pravidelne do solária. Vlasy mala čiernej farby, zastrihnuté s krátkou ofinkou a vzadu strihom postupne do stratena. Jej pery boli pekne tvarované a bolo zaujímavé ich sledovať,  keď si ich občas popri jedení oblízala špičkou jazyka. Aj jej nos sa mi páčil. Bol taký menší ,tupý. Skrátka vyzerala úžasne a páčila sa mi od prvého momentu, čo som ju zbadal. Sledoval som ako vždy prikývla  kamarátke, keď jej niečo vysvetľovala  a občas sa usmiala takým veľkým úsmevom, že bolo vidieť jej prekrásne biele zuby. Počas môjho nenápadného pozorovania zrazu vstala od stola a namierila jednou z uličiek, ktoré viedli k jednotlivým obchodom. Bohužiaľ bolo vidieť iba polovicu jej zadku, ktorý mala napasovaný v džínsoch, zato nohavice  perfektne kopírovali línie jej nôh. Zadok jej prekrývalo biele voľné tričko. Vyzerala v tom veľmi sexy. Vedel som, že mám len pár minút nato, aby som urobil akciu dňa. Predpokladal som, že išla na toaletu. Vstal som od stola, tácku s použitými obalmi po jedle som ani nešiel odložiť, aby som zbytočne nestrácal čas. Namieril som si to rovno k ich stolu a sadol si na jej miesto oproti kamarátke.
„Ahoj, môžem?“ - opýtal som sa.
„Hm, ahoj. Prepáč, ale toto miesto je obsadené.“  - odpovedala mi šokovaným výrazom kamarátka mojej sledovanej osoby. Inak ani som sa nečudoval, veď som ju vyslovene prepadol a sadol si na stoličku bez opýtania.
„Volám sa Roman“, podal som jej ruku a jemne potriasol. Urobila presne ten istý úkon.
„Ja som Jana“ – predstavila sa a mierne pritom mykla kútikom svojich úst. Stále bola taká vystrašená.
Uvedomil som si, že musím udržať iniciatívu a tak som jej položil ďalšiu otázku.
„Prepáč, že som sa sem tak votrel, ale chcem sa ťa spýtať. Tá baba, čo tu sedela s tebou, je tvoja kamarátka?“
„Áno je. Na chvíľku si musela odskočiť na toaletu a o chvíľu sa vráti. Prečo sa pýtaš?“
Narýchlo som hľadal nejakú odpoveď čo by som jej asi povedal.
„Ja viem, teraz si pomyslíš, že som si prišiel na ňu vypýtať telefónne číslo, ktoré by si mi aj tak nedala“ – nahrával som jej do karát a videl som ako sa jej to páči. Potvrdzovala to svojim úsmevom a strach z nej úplne opadol.
„Možno by mi na začiatok stačilo vedieť jej meno..“ – pozeral som sa jej pritom do očí.
„Je mi ľúto, ja nevidím dôvod. Okrem toho si mi nepovedal, kvôli čomu to chceš vedieť a koniec koncov ak príde, môžeš sa jej nato spýtať sám.“ – odpálkovala ma a pritom sa mi usmievala priamo do očí. Tento úsmev bol však taký falošný.
„No tak som asi nezvolil ten najsprávnejší spôsob. Úprimnosť tam však nechýbala“ – snažil som sa dostať z nej odpoveď inou cestou. Pozerali sme si pritom tvárou v tvár. Keď už som sa jej chystal povedať dôvod, zrazu sa jej zrak upriamil nad moju hlavu a ja som začul za mojim chrbtom ženský hlas:
„Neruším?“
Otočil som hlavu cez moje rameno, aby som sa znova pozrel na tú krásnu babu.
„Hm nie, ja som už v podstate na odchode a prepáč, že som ti obsadil miesto...“ – začal som sa ospravedlňovať a pomyslel pritom na únik. Dostal som zrazu strach sa s ňou zoznámiť, pritom som nikdy nemal problém nadviazať kontakt so ženou. Bolo to však asi tým, že ona znamenala pre mňa niečo iné. Cítil som, že mi na nej záleží aj keď ju zatiaľ nepoznal.
„Ale? Kam sa tak zrazu ponáhľaš, veď si chcel vedieť jej meno. Máš príležitosť.“ – ozvala sa Jana.
„Čo sa tu deje? Kto ste? Alebo som prerušila vaše balenie mojej kamarátky?“ – vyšetrovala ma kráska.
Bol som v rozpakoch a premýšľal či jej mám povedať pravdu. Nebolo to však také jednoduché. Nechcel som všetko pokaziť neuváženým krokom.
„Pravdupovediac, chcel som sa tu vašej kamarátky spýtať na vaše meno. Sedel som tam neďaleko od vás a keď som vás videl prichádzať padla si mi do oka. Hm, prepáč. Neviem či ti môžem tykať“ – povedal som jej.
„Ale áno, ja som Miša“ – odpovedala mi a pritom si sadla za stôl vedľa mňa.
„Teší ma ja som Roman“ – predstavil som sa jej a pritom som mal možnosť úplne zblízka vidieť tie jej prekrásne modré oči. Potriasli sme si rukami a ja som cítil jej jemnú dlaň.
„Načo ti bolo vedieť moje meno? Stále som sa nedozvedela čo si mal zaľubom...“ – dopytovala sa ma Miša a šibalsky sa na mňa pritom usmievala. Stále mi nedochádzali tie správne slová akoby som ju mohol zaujať. Na jednej strane som ju chcel bližšie spoznať, ale na druhej mi nevyhovovala situácia a miesto, kde sme sa nachádzali. Do určitej miery mi robila trému aj jej kamarátka. tak zvláštne sa na mňa pozerala. Z jej pohľadu bola čitateľná myšlienka. „Ty chceš jej číslo a potom ju dostať !“. V podstate by som s ňou aj súhlasil, ale nie úplne. S Mišou som mal iné plány, bola očarujúca a musím povedať, že som sa do nej zaľúbil. Teda mal som také zmiešané pocity, ktoré to mohli pripomínať. Ja som sa totižto nikdy predtým nezaľúbil. 
„Už som dávno nevidel tak peknú babu a jednoducho som ťa chcel spoznať.“  - argumentoval som.
„A potom prečo si prišiel tuto k Janke, keď ja som si odskočila?“ – vyzvedala sa Miša.
„No priznám sa, nemal som tú odvahu prísť a čakal som, že Janka by ti o mne povedala, keď by som sa na vás pozeral od môjho miesta. Tam som sedel!“ – skomolil som vetu, čo ma narýchlo napadla a pritom som ukázal na miesto, kde som predtým sedel.
Pochválil som ich aké sú sympatické, ale pritom som to úprimne myslel iba o Miške. Janka bola taký priemerný typ. Nechcem tým však povedať, že by bola špatná, ale ani nijak  zvlášť očarujúca.
„Inak je už medzi nami trošku vekový rozdiel, ale ešte stále chodím sem tam na diskotéky. Takže ak by ste niekedy chceli vybehnúť, mohli by sme sa tam spoznať bližšie.“ – navrhol som babám stretnutie a čakal som aká bude reakcia.
„Cha, cha, cha“ – obidve sa naraz zasmiali, rozdiel bol len v tom, že od každej som vnímal trochu inak. Zatiaľ čo od Miši to vyznelo tak, že som ju pobavil, Jana mala taký pohŕdavý smiech. Pritom si myslím, že nato mala najmenší dôvod. O ňu som nemal záujem a pozval som ju len do počtu. Mal som s tým skúsenosti, že dve baby sú vždy smelšie a jedna sa spolieha na druhú.
„Teda za predpokladu ak vás frajeri pustia...“ – uškrnul som sa pritom.
„My nemáme frajerov. A kam vlastne chodíš na diskotéku?“ – spýtala sa ma Miša a cítil som, že by mohol byť záujem.
„No tam kam vy asi nie, inak by sme sa už niekedy stretli.“ – pohotovo som zareagoval. Čakal som, že by to z nich mohlo vypadnúť. A stalo sa.
„No my chodíme do Harleya a môžeš nám tam niekedy zobrať drinky...“ – zahlásila Jana.
<<No už len tebe ty trubka>>  pomyslel  som  si v duchu  o Jane.  Strašne bola sebavedomá  a drzá.
 Neviem ako by to celé dopadlo, lebo nikdy som nemal rád, ak si niekto niečo vynucoval a hlavne nato nemal a to som mal na mysli Janu. Ešte keby mi to povedala Miša, tak by som sa jej rovno spýtal, kedy tak môžem učiniť. Taký som bol z nej v čase toho prvého stretnutia napichaný.  
„Tak fajn, zoznámili sme sa, ale my už budeme musieť ísť. Možno sa fakt niekedy stretneme na tej diskotéke.“ – snažila sa ukončiť debatu Miša. Pravdepodobne jej tiež prišla Janina poznámka dosť trápna a možno tam bol iný motív, neviem. Jedno je isté, zrazu sa obidve postavili a odišli od stola uličkou vedúcou smerom k východu z nákupného centra.
Nečakal som, že to bude mať taký rýchly spád. Myslel som, že viac rozvinieme komunikáciu. Potreboval som rýchle vymyslieť stratégiu ako celú situáciu zachrániť a nestratiť Mišu z očí. Trvalo mi to pár sekúnd kým som zobral odvahu a rýchlym krokom som sa vybral tou istou uličkou za ňou.
Po ceste som rozmýšľal čo jej asi poviem. Ako prebudiť jej záujem o mňa. Podarilo sa mi ich zastihnúť  až skoro pri východe z budovy.
„Baby počkajte!“ – zakričal som na nich. V tom zastavili a otočili sa ku mne. Pozerali na mňa dosť prekvapene.
„Miša prosím ťa mohol by som s tebou ešte nachvíľu hovoriť“ – oslovil som ju a zároveň rukou naznačil, aby podišla ku mne bližšie. Schválne som sa posunul trochu nabok, aby sme boli od Jany dostatočne ďaleko a nemohla ma počuť.
„Miša nechcem, aby sme naše stretnutie nechali na náhodu. Ja som ťa chcel poznať a poviem ti aj prečo. To, že si veľmi pekná baba o tom niet pochýb. V skutočnosti som nabral odvahu a prišiel som za tebou aj keď nie hneď priamo aj z iného dôvodu“ – začal som vysvetlovať.
„A to? No počúvam?“ – opýtala sa ma Miša a nahodila ten jej krásny úsmev.
Keď som utekal za nimi , napadla ma taká myšlienka, ktorá už mi raz zafungovala pri balení baby a tak som to riskol. Pokračoval som v mojom vysvetlovaní:
„To že nemáš frajera ma potešilo, ale nechcel som ťa baliť. Je medzi nami viac ako 15 ročný vekový roziel“.
„No a čo ! Ak by som chcela, v tomto ja problém nemám. Vždy som mala starších mužov!“ – skočila mi do reči Miša.
„Miša počkaj ! Chcem ti to dopovedať. Ďalším dôvodom bol fakt, že som ti chcel ponúknuť spoluprácu...“
„Spoluprácu?“ – prekvapene zareagovala.
„Áno spoluprácu a prosím nenahnevaj sa. Si fotogenický typ a chcel som ti navrhnúť fotenie. Žiadne nahé veci. Išlo by o módne oblečenie, ale to by bolo nadlho teraz vysvetľovať.  Super by bolo ak by sme sa mohli niekde  stretnúť  na káve či drinku a vysvetlil by som ti o čo ide.“ – snažil som sa ju presvedčiť.
„No ja neviem, či sa na niečo také vôbec hodím a druhá vec je či vôbec mám záujem“ – váhavo mi odpovedala.
„Ja viem, že to nie je na rozhodnutie v tejto sekunde. Určite potrebuješ nato čas. Kľudne si to premysli. Ja ti dám na seba číslo a keď budeš mať záujem o stretnutie tak mi jednoducho napíš SMS a ja ti zavolám. Len chcel by som ťa poprosiť, bolo by dobre, keď by sme sa stretli len my dvaja čo sa týka toho rozhovoru.“
„Dobre , platí teda.“  - súhlasila s návrhom.
Napísal som jej na kúsok papiera číslo na mňa a rozlúčili sme sa. Kamarátka Jana už v pozadí nervózne prestupovala z nohy na nohu. Cítil som sa spokojnejší. Dosiahol som svoj čiastkový cieľ a teraz to záležalo už iba na nej, či sa mi ozve. Nebolo mi to však ľahostajné. Chcel som, aby sa mi napísala alebo zavolala čím skôr. Musel som na ňu myslieť počas celej cesty späť na byt. Rozmýšľal som o termíne do ktorého by sa mi mohla ozvať. Ak mi nezavolá do konca budúceho týždňa, budem sa jej musieť ozvať ja. Budem však čakať až do konca týždňa? Veď to je dosť dlhá doba...ale tak hádam to nejako vydržím. Okrem toho som mal ísť ku koncu týždňa na služobnú poradu do Čiech, ale tak to mohlo len zmeniť moje myslenie aj na niečo iné ako na ňu. No potreboval som si to ešte nechať prejsť hlavou. Bola predomnou ešte celá nedeľa a ja som premýšľal čo budem celý deň robiť. Najprv ma napadla myšlienka, že by som mohol zavolať kamošovi, ktorý ma ráno zobudil, že by sme vybehli poobede na kávu. Na alkohol som už nemal chuť. Nepijem často a preto mi po včerajšej dávke bolo trochu divne. Keď som otvoril dvere na byte a vošiel dnu, nečakal som, že môj spánkový deficit sa ozve tak skoro. Tušil som, že to určite počas dňa príde, len ma prekvapil ten rýchly spád. Vyzliekol som zo seba nohavice a len tak v košeli a spodnom prádle som sa natiahol na posteľ. Chcel som si posnívať o Miši. Skutočnosť, že som ju videl ani nie pred polhodinou mi dávala možnosť detailnej predstavy. Zatvárali sa mi oči od únavy a ja som sa dostával do živého sna. Videl som pomocou mojich predstáv ten očarujúci úsmev, dokonale vyšportované telo, krásne modré oči, ktoré svietili z opálenej tváre. Cítil som príjemný stav tepla. Cez moje žily v tele začala rýchlejšie prúdiť krv. Ten stav vyvolalo moje náhle vzrušenie. Ani neviem ako som zaspal a či sa mi aj naďalej snívalo, len keď som sa prebudil, zistil , že som potiahol asi tri hodiny a zabudol sa pritom  vyzliecť. Opäť ma premohol hlad a mal som dilemu či si niečo uvariť sám, alebo rovno zavolať kamošovi, dohodnúť miesto stretnutia, kde by som sa rovno mohol najesť. Zvíťazila samozrejme druhá voľba, nakoľko už bol pokročilý čas obeda a ja hladný. Zavolal som kamošovi a navrhol stretnutie cca o hodinu v centre mesta. Mal som na pamäti, dať si niečo výdatné. Dostal som chuť na stejk s grilovanou zeleninou a čili omáčkou. Prezliekol  som sa do čistých vecí a MHD-čkou odviezol do mesta. Nechcelo sa mi ísť autom nakoľko som nevedel či si nedám po pikantnej omáčke pivko. S kamošom som sa stretol na námestí, kamarátsky ma objal a povedal, že ma opäť rád vidí, nakoľko mal ráno tie pochybnosti o mojom zdraví. Namierili sme si to rovno do reštiky, kde sme počas jedenia rekapitulovali priebeh večernej akcie. Pochválil sa mi, že išiel nad ránom odprevadiť taxíkom jednu študentku domov. Poďakovala sa mu tak, že mu to vo vchode bytovky urobila pusou.

„Aké romatické...“ -  poznamenal som s kľudom  Angličana a obaja sme sa pritom tak rozrehotali, že sme vzbudili záujem okolitých hostí. Všetci otočili svoje pohľady smerom k nášmu stolu. Veľmi rýchlo sme sa však upokojili. Nepotreboval som nejakú negatívnu reklamu, nebol som v tej reštaurácii prvý a dúfam že ani posledný krát. Mišo (tak sa volal ten môj kamoš) mi potom ešte porozprával ako sa bavil s ostatnými kamarátmi v partii, keď som ja  vzdialil. Posedeli sme také dobré dve hodiny. Nemal som sa kam ponáhľať. Stihol som popritom vypiť 3 pivká, tak ma po tej omáčke smädilo. Popri našom rozhovore som sa občas pozrel na telefón a prial si, aby mi prišla správa od Miši. Áno, bol som taký naivný, myslel som si, že mi napíše ešte v ten deň. Od toho dnešného rána som sa nespoznával. Veď toto som nebol ja. Zrazu som mal pocit žiť usporiadaným rodinným životom, nie že by som bol vagabund, ale odrazu ako keby ma prestali baviť všetky tie úlety, lovenie báb, užívanie si. Urobiť si čiarku s novou babou a zažiť s ňou one night stand. S Mišom som sa rozlúčil a dohodli sme sa, že si zavoláme až tesne pred víkendom, nakoľko budem mať prácu a pôjdem aj na tú služobku. Nasadol som najbližšiu električku a tešil sa na sprchu a rovno potom do postele. Mal som ešte čo dospať. Večerná akcia bola pre mňa vyčerpávajúca a aj keď som si trošku okolo obeda zdriemol, stále som potreboval dobiť baterky. Na sprchu som myslel o to viac intenzívnejšie, keď som mohol napáchnuť od takej asociálnej dvojice, ktorá sedela v električke v mojej úrovni, ale na druhej strane sedadiel. Mali vážnu debatu o tom koľko dostal ich kamarát za znásilnenie a prečo až toľko. Neskutočne smrdeli alkoholom a ešte aj nejakou zažratou špinou. Našťastie som to domov  nemal veľa zastávok, lebo by som si musel  vážne odsadnúť.  V cieľovej zastávke som vybehol ako blesk nadýchať sa čerstvého vzduchu. Pre tieto momenty neznášam  MHD a riešim to len zriedka. Ak by som to bol vedel, radšej by som si zobral taxíka. Keď som vošiel do bytového domu normálne som sa bál, aby niekto somnou náhodou nešiel vo výťahu a mohol nedajbože niečo zacítiť. Súrne som potreboval sprchu. V byte som všetky veci nahádzal do prádlového koša a v sprche som si to užíval dobrých 20 minút. Schválne som použil teplejšiu vodu, aby ma viac unavila a mohol bezproblémovo zaspať. Mával som vo zvyku občas si pustiť nejakú dobrú hudbu a zaspať tak pri nej. Teraz to však nebolo potrebné. Cítil som, že veľmi rýchlo zaspím. Ľahol som si do postele a opäť začal premýšľať a snívať. Takéto stavy som zažíval naposledy v pubertálnom veku a myslel som si, že som z toho vyrástol. Začal som veriť tomu, že láska kvitne v každom veku a mne sa dostáva nová šanca, šanca spoznať osudovú lásku. Žial, zatiaľ to bolo iba jednostranné bez akejkoľvek perspektívy realizácie. Okrem toho sám som jej povedal, že je medzi nami vekový rozdiel a nechcel by som do toho ísť. Pritom som jej klamal do očí. A keby len v tom. Aj to fotografovanie bol zatiaľ iba výmysel ako ju dostať. Čo ak sa to celé prevalí a ja ju poriadne sklamem. Bude nešťastná a zažije vo mne sklamanie. Bože prečo som si privodil takéto zlé myšlienky pred spaním. Musím to zotrieť ako školskú tabuľu a nemyslieť nato. Stratégiu začnem riešiť až keď sa mi ozve, až teda sa mi vôbec ozve.  So zvláštnym pocitom som zaspal a skončil sa pre mňa veľmi pekný osudový deň, ktorým sa to celé ani zďaleka nekončilo...

nedeľa 17. apríla 2016

Spolubývajúca - 2.časť


(cenzurovaný úryvok, celý obsah = odkaz dole)

Ráno odišla Martina do školy, lebo mala prednášky. Bola síce poriadne nevyspatá, ale po tom čo som opísal, tak poriadne šťastná a s úsmevom na tvári. Ešte pred odchodom mi dala sladkú pusu a popriala pekný deň s tým, že poobede sa vidíme a pôjdeme niekde do mesta. Ja som mal v ten deň voľno. Mal som v pláne len si  urobiť malú prípravu na zajtrajší deň. Po dobrom výkone a určitej dávke spánkového deficitu sa mi však ani nechcelo ísť veľmi z postele von. Rozhodol som sa, že si ešte nejaký čas poleňoším. Netrvalo to však dlho, pretože sa ozval vo mne pocit hladu. Ak vás premôže hlad, zabudnete aj na spánok. Okrem toho bolo počuť zvonku cez otvorené okno, že už je pekne rušný deň. Natiahol som si na seba tričko s boxerkami  a vybehol som do kuchyne pripraviť si omeletu a silnú kávu. Pustil som si v kuchyni rádio a pospevoval som pesničky, ktoré sa v ňom momentálne hrali. Mal som dôvod mať dobrú náladu, veď tiež som si pekne do rána s Martinou užil a uvoľnil som tlak , ktorý sa mi hromadil v nohaviciach . Cítil som sa ako znovuzrodený. Ako som bol započúvaný do tej muziky, ktorá mi hrala pri mojej manipulácii s panvicou a rozmixovanými vajíčkami ,vôbec som nepočul otvorenie dverí a zostal som prekvapený, keď do kuchyne vošla Lucia s rovnakým úmyslom ako ja.  Mala na sebe oblečené ešte pyžamo a usúdil som, že si tiež pekne potiahla v spánku. Spýtal som sa jej ako sa jej po včerajšku spalo, keď sme išli všetci naraz pomerne  neskoro. Hovorila mi, že na jednej strane bola aj dosť unavená a viečka sa jej zatvárali ale na druhej strane sa jej ani nedalo keď nás vedľa počula. Zostal som poriadne obarený keď som to počul. Nevedel som či sa  mám hanbiť alebo z chuti zasmiať, ale uvedomoval som si načo presne narážala. Boli to tie neskutočné Martinine QQQQQ, ktoré vydávala keď som ju QQQQQQ QQQQQQ. Ale určite počula aj ten môj rev, ktorý som vypustil zo svojich úst pri mojom QQQQQQQ.  Zachoval som však s kamennou tvárou a nevedomky som sa jej spýtal čím sme boli taký hluční a že sa vopred ospravedlňujem ak som ešte nechal pustený televízor. Pozrela sa na mňa s takým výrazom, že som si hneď uvedomil, čo si v danom momente o mne myslí. Určite to bolo niečo v tom zmysle „z koho robíš QQQQQ chlapče“.
Pri to výzore tváre jej však vyšla z úst veta: „ No QQQQQQ ste sa tam ako dva zajace na poli“.
„Ale my sme sa QQQQQQQQ“ – snažil som sa jej oponovať
„Ale veľmi dobre vieš, ako som to myslela“ – zaklincovala ma a usmiala sa pri tom.
Nevedel som , čo jej mám nato povedať, lebo mala pravdu. Jediné čo ma v tom momente napadlo, bolo ponúknuť  jej urobenie raňajok a tak som sa jej spýtal, či jej môžem tak isto urobiť raňajky. Slušne sa mi poďakovala, ale neprosila si. Odôvodnila to tým, že omeleta je na ňu dosť mastná a dá si radšej nejakú zeleninu, ktorú si vyťahovala z chladničky.
„Kávičku by som si však dala, ak by sa našla aj pre mňa“ – utrúsila popri tom ako si pripravovala zeleninu na stole. Ja som už mal jedlo pripravené a chystal sa jesť, avšak nelenilo sa mi odskočiť od stola a splniť jej želanie.
„Samozrejme, že ti ju môžem spraviť a môžeme si ju spoločne vypiť“ – zareagoval som na jej prianie.
Chcel som sa s Luciou viac spoznať a toto bola príležitosť ako nadviazať komunikáciu. Už pri tom našom zoznamovacom stretku keď sme boli i spolu aj s Martinou sa mi veľmi páčila a pravdepodobne aj ja jej. Naznačovali tomu vzájomné očné kontakty. Osobne si myslím, že obidvaja sa chceme zblížiť a spoznať, len hľadáme cestu ako nato.  Kávička bola pre ňu veľmi rýchlo pripravená a ona si medzi tým naservírovala plný tanier zeleniny. Sadli sme si obaja k stolu a začali raňajkovať.
„Martina išla do školy?“ – spýtala sa ma popritom ako si chrumkala zeleninu v ústach
„Áno išla, ja mám dnes voľný deň a stretneme sa spolu až poobede“ – odpovedal som jej.
„Ja mám dnes školu až poobede a tak sa nemusím nikam ponáhľať. Hodím si sprchu a ešte si v izbe trochu poupratujem“ – prezradila mi svoj denný plán.
„Ty si odkiaľ vlastne Lucia? Viem, že mi do toho nič nie je, ale včera si to neprezradila a od Martiny toho veľa o tebe neviem, nebolo veľa času a ani dôvod, aby sme ťa preberali“.
Prezradila mi , že je zo Spiša a že veľmi často domov nechodila ani minulý rok či semester a v tomto sa to bude opakovať. Odôvodnila to tým, že cesta je pre ňu dosť drahá a neoplatí sa jej to. Chodí domov jedine na  také dlhšie a významnejšie sviatky. Pri tom rozhovore som sa jej nezabudol spýtať aj na priateľa. Povedala mi, že momentálne asi pol roka nikoho nemá. Mala dlhoročného priateľa, ale rozdelila ich vzdialenosť. On bol od nej starší, už pracujúci muž a stále bol niekde služobne odcestovaný. Nemalo to údajne pre ňu žiadny význam takto fungovať. Povedala mi, že radšej bude sama nejaký čas ako keby to malo takto pokračovať. Videla v tom jedno veľké pozitívum, že momentálne je voľná, necíti sa byť nijak obmedzovaná. Pri tomto som sa trochu zastavil a spýtal som sa jej ako to myslela tým vyjadrením, že obmedzovaná. Povedala mi, že nemusí mať druhá strana žiadne výčitky čo robila a s kým. Sama si organizuje svoj voľný čas a nikoho nemusí zaujímať s kým ho bude tráviť. Ja som sa pri tomto zasmial a povedal som jej, že ja tak isto nie som obmedzovaný a napriek tomu som „zadaný“. Lucia ma v tomto hneď pohotovo poopravila a povedala mi, že to určite nie je až také jednoduché ako si myslím a vie o tom svoje. Povedala mi, že vie ako ma Martina koľkokrát nenápadne kontrolovala, počula ako mi veľakrát volala len tak čo robím a kde som. Zdá sa jej to však normálne ak jeden partner chce vedieť čo ten druhý robí. Neznáša však neopodstatnenú chorobnú žiarlivosť a absolútne obmedzovanie toho druhého. Človek je podľa nej stále človekom aj keď je v určitom vzťahu či zväzku. Nikomu podľa nej neprináleží prisvojiť si toho druhého ako vec a disponovať s ňou len podľa svojich potrieb. Toto údajne miestami pociťovala aj ona a bola to asi druhá vec popri tej vzdialenosti ,kvôli čomu sa s jej Ex rozišla.
Inak bolo zaujímavé, že Lucii nevadilo to, že sa naša komunikácia uberala len jedným smerom. Bavili sme sa iba o nej, teda ja som ju atakoval rôznymi otázkami a chcel som vedieť o nej  viac. Možno ona ani nepotrebovala o mne vedieť základné informácie. Ktovie, čo všetko už o mne od Martiny vedela. Veď bývali spolu na byte a ako baby sa určite rozprávali o svojich chalanoch a skúsenostiach. Stopla ma až vo chvíli, keď som sa jej spýtal ako to teda teraz rieši v QQQQQQQQ vzťahu a hlavne ak nastane situácia aká sa stala nad ránom, keď bola nútená počúvať naše QQQQQQ QQQQQQQQQ. Pozrela sa na mňa a s úsmevom na tvári mi povedala, že toto by si radšej nechala pre seba a nie je vhodné, aby ma takéto veci zaujímali. Zdôraznila mi, že sa vôbec nepoznáme, aby sme preberali takéto veci. Vysvetlil som jej, že nebolo mojím účelom, aby som sa jej nejako dotkol a samozrejme akceptujem, že je to jej súkromie. Spýtal som sa jej či aj Martine povie ako nás počula. Nahlas sa zasmiala a povedala mi:
„Načo by som to robila? Veď to je tiež vaša súkromná vec aj keď ste možno rušili nočný kľud. Mne však takéto veci nevadia a možno som vám v tom momente aj trošku závidela“.
„Závidela?“ – pohotovo som zareagoval
„Áno, závidela som Martine, ako pekne QQ QQQQQQQ a muselo to byť pre ňu veľmi vzrušujúce“  - odpovedala mi Lucia a zároveň sa aj zdvihla od stola, čím mi asi chcela naznačiť ukončenie debaty na túto tému.  Nechcel som už zbytočne do nej rýpať, aby som sa s ňou nedostal na šikmú plochu čo by bola hneď na začiatku veľká škoda. Pozoroval som ju zozadu keď umývala po sebe tanier a šálku od kávy. Aj keď pyžamo mala na sebe trošku voľnejšie, QQQQQ mala pekne vyrysovaný. Vedel som si predstaviť aj to ostatné, ako tam môže byť usporiadané. Normálne sa mi začal v QQQQQQQQ QQQQQQQQQ QQQQQ, tak som radšej stále sedel za stolom pokým Lucia neodíde späť do svojej izby.
Ešte pred odchodom sa ma spýtala čo budem robiť, tak som jej povedal, že budem si v izbe robiť prípravu na zajtra do školy. Nato mi povedala, že si pôjde dať sprchu tak nech ju potom v kúpeľni neruším, jedine že by ma potrebovala na umytie chrbta a zasmiala sa pritom. Nevedel som, čo tým presne myslela, ale schválne som nato nereagoval, aby sa to náhodou neotočilo proti mne. Skutočne som ešte presne nevedel, čo môžem od tej baby čakať. Nepoznal som jej myšlienkové pochody, čo myslí zo srandy  a čo zase vážne. Bola veľmi ťažko čitateľná. Keď zatvorila dvere na svojej izbe, rýchlo som vstal od stola a čo najrýchlejšie som poumýval svoj riad. QQQQQ som mal v QQQQQQQQ tak mierne QQQQQQQQQ a nechcel som sa pred Luciou hanbiť ak by to bola videla. Keď som sa potom dostal do svojej izby obliekol som si spodnú časť športového oblečenia a zapol som si svoj notebook. Pokiaľ sa mi počítač štartoval stále som premýšľal o Lucii. Áno priznám sa, ja som sa do tej baby platonicky zamiloval. Bol som v takom rozpoložení ako pubertálny chlapec. Vedel som , že je vo vedľajšej izbe a ja som túžil byť pri nej a QQQQQQQQQ ju. Zároveň som si však uvedomoval, že ak aj niečo podniknem, budem musieť ísť nato veľmi  opatrne a diskrétne. Nechcel by som si to pokašlať s Martinou. Ešte predtým ako som sa pustil do spomínanej  školskej prípravy  potreboval som si odskočiť na toaletu. Vôbec som si v tom momente neuvedomil, že ma Lucia ešte v kuchyni po raňajkách informovala o tom, že si pôjde dať sprchu. Ani neviem ako to náhoda zariadila, ale práve v tom momente keď som otvoril dvere do kúpeľne ,cez ktorú sa prechádzalo na WC, uvidel som QQQQQQ QQQQQ. Otvoril som dvere v záverečnej fáze QQQ QQQQQQQQQQ, lebo zostali na nej už iba QQQQQQQQQ. V momente prekvapenia iba mierne otočila hlavu smerom k dverám  nakoľko stála ku mne chrbtom a vyslovila jednu krátku vetu: „Ja som tu !“
Pochopil som, že som vstúpil nevhod a v zlomku sekundy som sa jej tiež krátkou vetou ospravedlnil. Aj keď moje nahliadnutie do kúpeľne bolo krátke a trvalo len pár sekúnd, vyvolalo vo mne príjemný a riadne vzrušujúci zážitok. Pohľad na QQQQQQQQ QQQQQ bol super. Jej telo bolo krásne opálené. Na chrbte jej vynikal biely pásik po QQQQQQQQQQ. Lucia si asi pri opaľovaní zabúdala rozopínať QQQQQQQQQQQ. Viac bieleho už vidieť nebolo nakoľko spodnú časť jej tela prekrývali modré bavlnené QQQQQQQQQ. Mala v nich úžasný QQQQQ. Pekne zaguľatené slabiny, ktoré mu dávali QQQQ tvar. Nohy mala pevné a svalnaté. Bolo vidieť, že dievča cvičí a stará sa o svoj vzhľad tela. Pri tomto aj keď len chvíľkovom pohľade som zostal poriadne prekvapený aké krásne telo mala. Hlavou mi prebehla myšlienka ako asi muselo vyzerať QQQQQQ. Či jej QQQQQ tiež boli sexy vytvarované ako jej QQQQQ. To som sa žiaľ v tej chvíli nedozvedel, ale nechal som pracovať moju fantáziu.  Pomaly som sa vracal späť do svojej izby. Hlava sa mi točila, cítil som  rýchle búšenie srdca a predstavoval si aké by to bolo krásne byť s ňou v spoločnej  sprche. Moje snívanie zrazu prerušilo zvonenie mobilného telefónu, ktorý mi pri súčasnom vibračnom zvonení tancoval na stole. Pozrel som na sa displej či má význam ho vôbec zdvihnúť . Teplo ktoré sálalo z môjho rozpáleného tela zrazu vystriedal studený pot keď som uvidel, že sa mi pokúša dovolať Martina. Pravdepodobne jej skončila prednáška a potrebovala ma počuť. V tom momente som zostal v pomykove či to mám zdvihnúť, alebo sa jednoducho na niečo vyhovoriť. Nebolo však načo, nič také ma nenapadlo, čomu by sa dalo reálne uveriť a vedel som zároveň, že keď to nedvihnem teraz, tak ma bude bombardovať neskôr.
„Áno zlatko, čo sa deje?“ – trochu vyplašeným hlasom som sa ozval do telefónu
„Ahoj, čo by sa malo diať, normálne ti volám. Čo ti je ?“ – prekvapivo sa ma opýtala Martina
„Nič zlatko, len pracujem na počítači a bol som hlboko zamyslený a teraz sa mi pretrhla myšlienka“ – narýchlo som si vymyslel výhovorku.
„Tak to som ťa nechcela vyrušiť, Teraz sa mi skončila prednáška, ale ide to pomaly a neviem sa dočkať kedy už pôjdem na byt. Aspoň na hodinku sa budem potrebovať natiahnuť, ak budeš mať chuť, môžeš ma QQ QQQQQQQQQ a potom si vyrazíme niekde do mesta ako sme sa ráno dohodli. Súhlasíš?“

Martina si trošku zavtipkovala. Nevedel som v tom momente čo jej mám povedať a tak som so všetkým čo povedala len stroho súhlasil. Keď sme ukončili rozhovor opäť som sa mysľou vrátil k Lucii. Na izbe som mal dvere zatvorené, takže som ani nepostrehol či sa už z kúpeľne vrátila späť do izby. Na toaletu som však už súrne potreboval ísť, tak som to opäť riskol. Otvoril som dvere na mojej izbe a nakukol som smerom ku kúpeľni. Dvere boli pootvorené a to znamenalo, že už bola voľná. Cestou na WC som premýšľal nad tým či tento zážitok povedať Martine. Ako by to asi zobrala. Zároveň ma však napadala aj myšlienka či by to nášmu vzťahu nemohlo uškodiť. Ale zase, veď ja som nebol na vine. Nemohol som predsa zato, že Lucia v tom okamihu keď som potreboval ísť na WC bola v kúpeľni polonahá. Mal som veľkú dilemu. Ak jej to nepoviem ja, tak možno jej to povie časom sama. Nemohol som vedieť o čom všetkom sa ako kamarátky rozprávajú. Na WC sa mi opäť vynorili myšlienky o Lucii. Tá baba ma neskutočne zaujala. Predstavoval som si znova to pekné telo, ktoré som videl len pár sekúnd, ale bolo to také vzrušujúce, že som nedokázal ovládať. Cítil som v momente tejto predstavy, že sa musím uvoľniť. Krátko nato, čo som vykonal malú potrebu, začal som si ho QQQQQ. Zapojil som predstavivosť na plné obrátky a do 2 minút som bol urobený. Hneď mi bolo lepšie. Spokojný som sa vrátil do izby a pokračoval v mojej príprave do školy. Hneď sa mi lepšie robilo a mal som pocit, že po odľahčení mojich QQQQQ moje myšlienkové prepojenia boli rýchlejšie. Po pár hodinách keď sa  Martina vrátila zo školy  späť na byt, rozhodol som sa, že jej poviem čo sa stalo. Očakával som od nej reakciu pobúrenia, ale naopak, upokojila ma, že mi verí ako sa to stalo a nebolo tam nič zámerné ani z jednej strany.  Povedala mi, že v tom nevidí žiadny problém ak som náhodne vošiel do kúpeľne, kde som videl QQQQQQQQ babu a nebude to rozoberať ani s Luciou, pokiaľ jej o tom ona sama nepovie. A ani jej nepovedala. Bolo mi jasné, že Lucia tiež chcela túto záležitosť udržať v diskrétnej rovine hlavne pokiaľ mala záujem, aby sa naše vzťahy viac rozvinuli. Luciu som viac spoznával hlavne cez naše spoločné vychádzky aj s Martinou. Chodili sme spolu na pivo či iné drinky. V strede týždňa na študentské diskotéky a keď bola možnosť byť nachvíľu osamote, porozprávali sme sa aj dôvernejšie. Mal som pocit, že Lucii sa celkom páčilo ako jej dvorím, ale stále si do určitej miery nechávala odomňa odstup. N druhej strane ma však dráždila svojim telom. Vedela, že sa mi páči jej postava a keď sa naskytla príležitosť  tak chodila po byte s minimom oblečenia...

Necenzurovaný článok TU


piatok 1. apríla 2016

Spolubývajúca - 1.časť


(cenzurovaný úryvok, celý obsah = odkaz dole)

Príbeh je napísaný ako spracovaná výpoveď bývalého študenta, ktorý býval v jednom prenajatom byte so svojou priateľkou a jej spolužiačkou.

Začal sa mi zimný semester 2 ročníka na škole v QQQQQQ, kde som chodil na materiálovo-technickú fakultu. Ešte minulý rok som sa na študentskej diskotéke zoznámil s jednou babou,  čo tiež v QQQQQQ chodila do školy, ale ona študovala právo. Keď sme sa zoznámili, tak ona už vtedy bola druháčka. Cez prázdniny sme boli v kontakte iba telefonicky a cez internet, pretože naše domovy boli od seba trošku viac vzdialené. Nevídali sme sa osobne, ale o to viac sme sa na seba tešili, keď sa po skončení prázdnin opäť uvidíme. Plánovali sme počas školského voľna aj spoločné bývanie, aby sme boli čo najviac času spolu. Ja som býval predtým so samými chalanmi v jednom trojizbovom byte. Tam sa nikto nechystal z toho bytu odísť a Martina (tak sa volala moja priateľka) by ani nešla sama medzi toľkých chalanov. Hľadalo sa teda iné riešenie. Najprv sme mali predstavu, že si ako párik prenajmeme spolu garsónku, len potom z toho veľmi rýchlo zišlo, pretože ceny, ktoré sa pohybovali v Trnave sme nedokázali pokryť s naším rozpočtom. Trnava bola skutočne na bývanie dosť drahá. Nakoniec to vyriešila „pani náhoda“. V byte , kde bývala Martina s ďalšími dvoma babami sa jedna z nich rozhodla v nájme už nepokračovať, údajne si našla niečo lepšie. Zostávalo tam teda voľné miesto. Aj keď jej spolubývajúca , tá sa mimochodom volala Lucia, pôvodne nechcela do bytu chalana, nakoniec urobila výnimku z dôvodu, že som s Martinou tvoril párik. Medzitým sme sa ešte dohodli, že si vymeníme aj izby, aby sme mali viac priestoru . Lucia keď už nemala spolubývajúcu, tak jej stačila aj  menšia izba a ušetrila aj na nájomnom. Ja som si to s Martinou potom vzájomne rozpočítal. V tom byte sa mi celkom páčilo. Zariadenie nebolo veľmi staré a baby sa starali o čistotu. Dokonca ani s majiteľom bytu neboli problémy, pretože som ho ani nevidel. Nahlásila sa mu iba zmena osoby. Jeho vôbec nezaujímalo kto tam je, podstatné preňho  bolo, že mu chodia peniaze na účet  každý mesiac načas. Keď už sme sa vzájomne usadili, premiestnili veci z jednotlivých izieb, nastal čas na zoznamovací večer. Dohoda bola, že ho spravíme jednoducho na byte. Nebolo by vhodné ísť niekde von, keď som sa s Luciou nepoznal a okrem toho ak by sme išli niekde na disco alebo hlučného podniku nepočuli by sme sa poriadne. Kúpili sme v obchoďáku víno, niečo slané pod zub a urobili sa aj jednohubky. Vyzeralo to ako malá oslava. Začalo sa to  veľmi dobre a podstatné pre mňa bolo, že sme si hneď na začiatku mali čo povedať. Nebolo to teda obmedzené iba na rozhovory medzi mnou a Martinou a naopak Martinou a Luciou. Už počas tejto prvej debaty sme si robili plány na aké aktivity budeme spoločne chodiť keď budeme mať voľný čas po škole. Život si treba užívať. Inak čím viac som pil, tým viac som popri mojej Martine dostával chuť aj na Luciu. Lucia bola postavou trošku nižšia od Martiny, ale zase mala lepšie vyvinuté prsia a celkom pekný okrúhly zadok. Vlasy mala tmavšie a zastrihnuté s takou veľkou ofinou , ktorá jej stále padala do očí. Keď sme tak spoločne sedeli na posteli , ona mala skrížené nohy v polohe tureckého sedu. Mala na sebe také elastické tepláky alebo ako  by sa to dalo nazvať. Inak veľmi dobre v tom mala vyformované nohy a ja som slintal. Zaujímavá situácia nastala keď si potom na krátky čas kolená stiahla k svojmu trupu a nohy mala spojené pri sebe, veľmi pekne sa jej vyformovala QQQQQQ medzi sedacími polkami. To bol neskutočne pekný pohľad a ona si dokonca aj všimla, že môj zrak sa upriamil na jej QQQQQQQ. Zachovala však veľmi chladnú hlavu a nedala na sebe nič poznať, aby to Martina nespozorovala. Pri rozhovore sa nám dosť často stretli očné kontakty a už vtedy som vedel, že si budeme celkom rozumieť . Nechcem si nič nahovárať, ale pravdepodobne som sa jej musel zapáčiť, keď sa takto zachovala a nechala to celé plávať v diskrétnej rovine. Myslím si , že veľmi dobre vedela o tom, že jej alebo náš spoločný čas ešte len príde. Ten večer bol veľmi príjemný, hrali sme spolu karty, debatovali na rôzne témy a veľmi dobre sme sa pritom zasmiali. V kartách sa mi celkom darilo a Martina ma dosť často upozorňovala nato, že pri miešaní kariet podvádzam, inak nie je možné, aby som tak často vyhrával. Lucia sa tomu iba pousmiala a nezabudla pripomenúť to staré známe pravidlo „Kto nemá šťastie v láske, má ho v kartách“.  Boli sme hore do neskorej rannej hodiny. Nepamätám si koľko bolo presne, ale viem, že pomaly začínalo svitať. Všetko čo bolo nakúpené sa pojedlo a popilo, náladička bola ale super.  V tom momente keď sme sa z kuchyne rozchádzali do svojich izieb bol som z oboch dievčat veľmi QQQQQQQQ, ale vedel som, že si to môžem rozdať  len s jednou  a to s kým iným ako mojou priateľkou Martinou. Aj keď som počas prázdnin pravidelne QQQQQQQQ, nič sa nevyrovnalo tomu krásnemu pocitu  byť  po dlhšej odmlke opäť v nej, cítiť to teplo jej QQQQQQ a môcť ju vášnivo QQQQQQQQQQ.  Ešte začiatkom leta sme si to pekne užívali hocikde v prírode, alebo aj na toalete v obchodnom dome , či QQQQQQQQ na diskotéke. Martina bola veľmi akčná baba a to sa mi na nej veľmi páčilo. Sama mi vravela, že nemala veľmi veľa chalanov a možno aj preto sa snažila užívať si to plným dúškom. Viem, že sme si takto vzájomne vypomáhali aj pri zvládaní stresových situácií počas skúškového obdobia. Aby som sa však vrátil k tomu ránu, dohodli sme sa s Luciou, že pôjdeme do sprchy až po nej. Nebudeme ju obmedzovať, aby na nás musela zbytočne pred spaním čakať, keď som vedel, že my tam určite obaja zostaneme trošku dlhšie. Aj tak bolo, vzájomne sme sa s Martinou v sprche namydlili, omývali teplou vodou jeden druhého a postupne sme si vytvorili atmosféru vhodnú na vášnivé QQQQQQQQQ. Pravdupovediac ja som sa už nevedel dočkať ,kedy spolu vhupneme do postele a začneme sa QQQQQQQ. Moje QQQQQ boli tak plné, že som si to  musel urobiť na dve etapy. Už pri jemnej predohre, keď sa Martina začala so mou hrať, hneď ako si môj QQQQQ zobrala do QQQQ a urobila pár ťahov, ja som brutálne začal QQQQQQQQ. Začala sa pritom nahlas smiať a rukou mi QQQQQQ QQQQQ čoraz rýchlejšie a ja som pritom ručal ako jeleň. Týmto to nekončilo. Obaja sme sa potom začali vzájomne vzrušovať bozkávaním po celom tele. Skúšali sme to v rôznych polohách. Potom som si na pár minút zobral oddychový čas  pre môj QQQQQ a môj jazyk sa vášnivo venoval Martininmu  QQQQQQQQ. Bola veľmi QQQQQQQQ a ja som ju svojimi vibráciami a kmitaním QQQQQQ  QQQQQQ privádzal do QQQQQQ.