Janko a Marienka

Zdravím,
našiel som váš blog a mám taký jeden príbeh zo skutočného života.. ak sa bude páčiť budem rád ,ak ho zverejníte.
Ján.


J***ť . Čo to znamená ?
- j***ť - vykonávať pohlavnú aktivitu, rozmnožovať sa (J***m so ženou aj s frajerkou.)
- j***ť - biť, tĺcť, udierať (J***l som do dverí a praskli. J***i po tom a pôjde to!)
- j***ť - hnevať, liezť na nervy

STOP. Liezť na nervy? Zažili ste už niekedy takú situáciu aby ste liezli na nervy samému sebe ? Aby Vám počas vašej cesty životom začalo vadiť to kto ste? Čo robíte a ako sa správate ? Ten pocit, keď Vás ľudia začínajú neznášať a poza chrbát ohovárať ale Vaše narcistické sklony Vám nedovolia chytiť tú k***u s názvom ego do rúk, prefackať ju a povedať jej aby sa spamätala. A v tom príde do života situácia ktorá otvára oči na plné vráta. Situácie pri ktorej sa človek oddiali či dokonca stratí osobu na ktorej mu prvýkrát v živote záležalo viac než na ňom samom. Ako príklad uvediem rozprávku o Jankovi a Marienke z vlastného portfólia, story of my life.
V zamračené ráno, po noci kedy alkohol tiekol potokom a volume zábavy bolo nastavené na maximum sa životom neodskúšaný študent Janko prebúdza a prvé nad čím premýšľa je to ako porazí pichľavú bolesť hlavy ktorá mu nedala spať o dve hodinky dlhšie. Izba rozbitá na mraky, ľudia spia tam kde vládali dopadnúť . Pomedzi receptory bolesti sa ale Jankovi tlačí dopredu jedna akútna na poslednú chvíľu dôležitá myšlienka, ktorá mu dáva na známosť že za pár hodín musí v škole odovzdať zadanie vďaka ktorému môže ostať na škole a premýšľať aj nad jej úspešným dokončením. Čo robiť v takej chvíli? Poprosiť nejakého šikovného človeka, ktorý sa s ním trápil a bude natoľko sprostý, že mi ho požičia a ja si ho iba prepíšem. A tak Janíčko naťukal dve vety na globálne sk*rv*nú sociálnu sieť a po stlačený klávesy ENTER čakal na toho naiváka. Bum. Neprešlo ani pár minút a on sa chytil ako štuka na háčik . Prvé poškrabanie po čele v tomto príbehu. Môžete si to kľudne značiť, pretože ich bude ešte veľa, teda ak sa odhodlám dopísať túto sr*čku až do konca. Ten naivný človek bol totiž žienka, ktorá prešla Janíčkovými očami ako nôž maslom. Zarazilo ho ako tam ostal stáť nad notebookom a premýšľal s úsmevom čo odpíše. Áno alkohol bol ešte prítomný, z huby mu smrdelo jak keby celú noc žral hovná vyluhované v slivovici, ale namiesto klasického dojdem si preň mal pocit, že je to sk*rv*ne málo. Že treba zaujať . Vyčesať strapaté riedke vlasy, nahodiť čisté triko a nastriekať na seba tú lacnú žbrndu od pouličných dementov.
Janíčko so zatajeným dychom klope na dvere, ktoré otvorí a jej pohľad ho teraz prerezal komplet celého. Veríte na taký nezmysel ako je láska na prvý pohľad ? No ty k*k*t to si robíš srandu zo mňa, taká p*č*v*n* neexistuje. Áno, áno súhlasím s tým, ale prečo mal Janíčko rozklepané kolená a roztrasený hlas. Zhrabol zadanie a vrátil sa späť do svojej kutice s pocitom, že to d*j*b*l. Ale prečo k*r*a, však ide iba o d*blé zadanie. Pár dní prejde a bude pokoj.


Pár dní aj prešlo, plných alkoholu, cigariet a široko otvorených okien v mysli. A do tohto každodenného kolotoča prišla jedna správa. Od Marienky. Áno viem zabudol som povedať že sa tak volá, ale keďže je toto sk*rv*ná rozprávka o Jankovi a Marienke tak si nemyslím, že to čítajú dementi. Späť ku správe. Čo tam bolo ? Nezabudol si mi vrátiť zadanie ? Keby že viem kde som ho dal tak by som ti ho krásko aj vrátil. Počkaj počkaj počkaj. Ty id**t si práve v mysli povedal krásko ? Začínaš strácať pôdu pod nohami. Fúha, Janíčko ho ide zaniesť. Klope, otvára a kolená sa trasú znova, ale tentokrát ho ústa už nesklamali a tréma padá z pliec. Bla bla bla ide to samo. Usmievajú sa cítia sa príjemne. OK ďakujem čau. Zatvorené dvere a bordel v hlave.
Vianoce sa blížia a s ním spojený aj vianočný večierok. Začiatok je nudný ako vždy, väčšina varí, ostatní sa ešte nechcú tak skoro n*j*b*ť tak Janíčko berie mobil do ruky a vidí že Marienka je online. Áno už ju má v priateľoch, pridala si ho ona sama , len tak medzi rečou. Rozhovor sa rozbieha a pokračuje aj počas večere a nebyť toho že Janíčko stiahol fľašu sedmičky a v tú noc ho okradol nejaký bezďák lebo zaspal cestou domov, tak by pokračoval celú noc . Ako to viem ? Lebo tak prebiehali tieto komunikácie počas celých Vianoc. Janíčkove srdce napĺňala eufória. Prišiel Silvester a návrat do hlavného mesta. Oslava bola mega, alebo aspoň tak hovorili tí ktorí si to pamätajú. Janíčko si pamätal z druhého dňa iba jedno. Marienka mu napísala že príde skôr a chcela by si pozrieť film v jeho spoločnosti. Víno, popcorn a nádej. Prvá noc bláznovstvo ktoré osobne Janíčko nikdy nezažil.
Ale prišli ďalšie dni z ktorých sa stal najlepší týždeň v jeho živote. Ona je tá pravá. Rovnako šialená jak ja, trafená, bláznivá úžasná. Prvýkrát
v živote mal niekoho radšej než sám seba. Narcistické sklony boli prebité čistou eufóriou a pravdepodobne aj láskou.
Prešlo pár krásnych týždňov a vtedy sa to začalo j*b*ť. Alebo začalo j*b*ť Janíčkovi na hlavu. Áno to bude skôr tým. Prečo? Jeho sk*rv*ná, narcistická, žiarlivá povaha v spojení s tým, že sa dozvedel o tom, že Marienka strávila noc so svojim bývalým priniesla začiatok konca. Ale je dôležité povedať, že pri jednej návšteve klubu sa Marienka opila a Janíčko ju musel niesť na rukách domov. Čo mu vtedy povedala? Vyznala mu celú svoju lásku.....


Koniec , končím s týmto j*bl*m príbehom, aj tak to nikto nebude čítať. Mám v piči. Ale som jeblina ktorú nemám rád ani ja sám . Či?

Necenzurovaný článok TU