Zabíjačka

Je to už pár rokov dozadu, čo som bola s mojím mužom u strýka na zabíjačke. Ako to už býva na zabíjačkách zvykom, tam kde sa koštuje papanica, tam sa aj pije. Môj muž obyčajne neholdoval alkoholu, iba výnimočne si dal pohár piva, ale na zabíjačke sa im ho podarilo zlomiť. Celú taktovku tomu dával pán mäsiar. Mimochodom, bol to chlap veľmi zvodného zovňajšku a veľmi mocný chlapisko. Jemu veľmi popri práci chutilo piť. Obracal do seba jednu vodku za druhou. Čím viac popíjal, tým viac tie jeho hnedé iskrivé oči po mne pátrali. Stále ho bolo počuť:
„Tak mladá panička na zdravie,“ alebo „tak mladý šupni do seba štamprlíček...“.
A ten môj ťuťmák ho samozrejme počúval na slovo a prekacoval poldecáky do seba.
Mäsiar nám popri tom dával pokyny čo máme robiť a mal už rokmi skúseností výborne nastavenú organizáciu prác, aby bolo všetko časovo zosúladené. Nastala situácia, keď som s ním išla popozerať do špajze nachystané koreniny, pokrájanú cibuľu a ošúpaný cesnak. Mal sa k tomu vyjadriť, čo toho bude dosť, alebo ešte treba niečo dorobiť. Keď to všetko skontroloval a potvrdil, že je to akurát, tak som chcela zobrať naraz dve misky. Ponúkol sa mi so slovami, že on to zoberie sám aj keď je mu celkom príjemné, že môže byť so mnou nachvíľu sám. Okorenil to aj narážkou typu:
„A čo ten váš, ani nepije, ani nefajčí? A robí to aspoň s vami?“
Ja ani neviem, čo to do mňa vošlo, že som sa tak odviazala a odpovedala som otázkou:
„Myslíte, či ma šústa?“
Evidentne ho som ho tým zaskočila a na moju otázku som si po krátkej chvíli aj odpovedala:
„Zriedka...“
Až potom sa mäsiar nejako prebral z nemého úžasu, vykoktal zo seba ospravedlnenie, pochválil ma, že som veľmi pekná žena a že on sa nemôže pozerať na toho môjho neschopáka.
Môj kompliment a zároveň nepriamu narážku na niečo veľmi akčné som okomentovala:
„Tak fajn, keď dostanem chuť na chlapa, tak sa ohlásim...“
Zobrala som aspoň jednu misku a vyšli sme spolu na dvor. Tam už sa venoval iba svojej práci. Od tej chvíle som ho stále pozorovala a v hlave sa mi rodil plán. Mäsiar Tonko sa mi páčil. Sršala z neho hrubá sila. Napratať to do ženskej a poriadne jej pritom vymasírovať prsia. Určite z neho nevyžarovala jemnosť na ktorú som bola zvyknutá. Pri týchto predstavách som začala vlhnúť a moje chúťky sa znásobovali. Dala som mäso na ovar do hrnca a pritom uvarila svojmu mužovi silný grog. Síce sa zdráhal, ale nakoniec ho vypil. Mal už pekne pod čapicou a trepal nezmysli. Dostal pivo a pil a pil. Mäso sa uvarilo, robili sme tlačenku a potom jaternice. Keď mi jaternice kĺzali v ruke, predstavovala som si, že držím v ruke mäsiarov penis.
„Čoje, čoje?“ prerušil mäsiar moje myšlienky.
„Že by sa nám dostavila chuť? Teraz to ešte musíte mladá pani chvíľu vydržať, než sa nám to uvarí. Ten váš je tuším už poriadne uvarený a drieme.“
Videla som, že má skutočne dosť. Naznačila som strýkovi, že ho pôjdem uložiť na pohovku dovnútra, nech sa mi trochu predrieme. Zaspal ako drevo a poriadne pritom začal chrápať. Keď som sa vrátila, mäsiar Tonko ma už zháňal ako pomoc pri príprave zmesi na domáce pečeňové paštéty, ktoré sa mali plniť na druhý deň po uležaní. Dohodli sme sa, že opustíme osadenstvo na dvore, kde sa už miešala kaša a vytápali škvarky a my pôjdeme pripraviť paštétovú zmes dovnútra v kuchyni.
Len čo sme sa tam dostali, mäsiar Tonko opojený alkoholom mi dal otázku:
„Chceš to hneď tu, alebo na budúci víkend ma prídeš navštíviť na chalupu?“
Dobre vedel, že ako vydatá ženská len tak voľno nezískam a musím využiť príležitosť. Moja odpoveď bola jednoznačná:
„Tu a hneď! Len dúfam, že sa ten môj neprebudí.“
Pomaly podišiel ku mne a potom ma schmatol tak prudko, že sa mi zakrútila hlava. Mala som tenký svetrík, podprsenku som nemala na sebe a tak moje šestky boli hneď vonku. Zobral ich do tých svojich lopát a dychtivo mi začal sať bradavky.
„Pretiahni ma konečne a nezdržuj!“
Poslušne vyhrnul moju sukňu, jedným pohybom roztrhol nohavičky a natlačil ho do mňa. Bolo to presne to, čo som očakávala. V duchu som po takomto niečom vždy túžila a verila som, že sa to raz stane. Pár krát tvrdo prirazil a potom si ma otočil zadkom k sebe. Doširoka mi roztiahol nohy a prehol ma cez stoličku. Cítila som sa tak bezbranná. Pokľakol si a zozadu lízal moju mušličku a zadoček. To som síce od neho nečakala, ale bolo to prekrásne. Cítila som, že sa za chvíľu spravím. Aj on musel vidieť, že sa blíži môj orgazmus. Vstal a svoj tlstý palec strčil do mojej riťky a jemne ním otáčal. Šalela som slasťou a šepkala, aby mi už konečne zase strčil do mušle. Vrazil ho do mňa tak prudko, že som skoro prekotila stoličku. Naraz to bolo tu, prebehla cezo mňa nádherná záplava kŕčov, mala som ten najsilnejší orgazmus a tiekla som ako pračka. Onedlho explodoval aj môj mäsiar. Narýchlo sme sa poutierali a začali pokračovať v príprave základu na pečeňovú paštétu. Asi po pol hodine prišiel môj muž a so zakaleným zrakom pozeral ako som rozgajdaná. Pohotovo som zareagovala na svoju obranu.
„No čo tak čumíš na mňa. Človek, aby tu robil ešte aj za teba. Keď nevieš piť, tak to radšej nerob!“
Ospravedlňoval sa, aby som sa na neho nehnevala a že sa ešte potrebuje trochu prespať. Večer som ho potom dotlačila do autobusu a išli sme domov. Cestou začínal byť stále viac a viac nervózny a bledol. Opýtala som sa ho, čo mu je a on, že sa mu chce strašne čúrať. Sedeli sme vzadu a nikto okolo nás. Vytiahla som igelitku:
„Vyšti sa do toho, pôjdeme ešte dlho, ja to potom na najbližšej zastávke pôjdem vyhodiť niekde von do koša.“
Mám zvláštny dar, skočil mi na hocijakú hovadinu. Zobral si igelitku a začal do nej močiť. Keď to dokončil, ja som sa zamestnala tým, že som uviazala igelitku a vložila ju pod sedadlo. Vôbec som si nevšimla, že to moje hovädo si neschovalo vtáka. Počas cesty som trochu zadriemala. Vôbec som nezaregistrovala, že autobus medzitým zastavil na zastávke, na ktorej nastúpila aj mladá slečna, ktorá si to namierila dozadu k nám. Keď si chcela sadnúť vedľa nás, ale na vedľajšiu stranu, spozorovala, ako má môj muž vonku vtáka. Pomedzi zuby precedila slovo „Úchyl!“ a vrátila sa do prvej polovice autobusu. Môj muž to už medzitým zaregistroval a ja som sa neudržala smiechu. Hanbil sa a celú cestu až domov a potom ešte aj pár dní sa so mnou nerozprával. Od tej doby sme už na zabíjačku zásadne nechodili autobusom.