sobota 5. novembra 2022

Prvá reálna skúsenosť so subíkom

Dovtedy som vystupovala ako virtuálna Domina a bavilo ma dávať príkazy rôznym internetovým otrokom. Samozrejme, že som to nerobila zadarmo. Môj čas niečo stál a kto chcel využívať moje služby, musel mi poslať nejaké peniaze na virtuálny účet. Tí chlapi boli rôznych vekových kategórií, ale najštedrejší boli vždy omnoho starší odo mňa. Keďže ich bolo časom pomerne dosť, začala som si vyberať, nielen podľa výšky finančného daru, ale aj podľa výzoru, alebo lepšie povedané podľa toho aké mal stavané telo. Takto ma zaujal aj jeden osobný tréner, ktorý bol nielen veľmi poslušný, ale aj pomerne štedrý. Páčilo sa mi, že každý raz bola jeho suma vyššia ako tá predchádzajúca a to sami veľmi páčilo. V jeden pekný večer, keď sme boli takto online, povedal mi, že už si nedokáže predstaviť jeden týždeň bez toho, aby sme neboli v kontakte a nedávala som mu mentálnu očistu. Ba priam vopred prosil o odpustenie zato, že si dovolil dať mi návrh na osobné stretnutie, kde by v bezpečnej vzdialenosti bez dotyku cítil moju prítomnosť. Spočiatku som to zavrhla, ale jeho ponúkaná suma za stretnutie bola veľmi lákavá. Vedela som, že aj keď sa poznáme z online výcvikov, môže to byť pre mňa pomerne nebezpečné. Avšak nakoniec som predsa len nabrala odvahu a dohodli sme si stretnutie, že ma bude čakať pred jedným podnikom a zbehneme na kávu. Termín dodržal presne na minútu, čo sa mi veľmi páčilo. Bol to kus chlapa, tak som mala čo robiť, aby som nedala poznať na sebe štipku rešpektu, či nebodaj strachu. Pri káve som ho vyzvala, aby mi odpovedal len na moje otázky a na nič sa ma nepýtal. Skoro celý čas v kaviarni som teda vyzvedala, čo je zač, aby som mala aký taký obraz. Nepovedal nato ani pol slova a tešilo ho, že môže byť v mojej prítomnosti a neskrýval svoje sympatie voči mojej osobe. Prezradil mi, že ho veľmi láka, zažiť, nejakú zaujímavú lekciu naživo. Naznačoval mi to aj potom, čo sme vyšli von z podniku a navrhla som, že mu venujem ešte nejaký čas tým, že sa môžeme ísť prejsť a bude vďačný zato, že mi môže robiť spoločnosť. Vonku už bola tma a ja som cítila, že napriek muskulatúre obrovského chlapa je vo vnútri veľmi citlivý a úslužný. Pri prechádzke mestom sme sa dostali na okraj miestneho parku. Neváhala som a pokračovali sme ďalej. Pozorne som sledovala, či niekto nie je na blízku čo by nás mohol vidieť, alebo počuť. Mala som totiž zaujímavý plán, že treba fakt nejakú tú lekciu skúsiť aj naživo. Spýtala som sa ho ešte raz, ako to myslel s tou zaujímavou lekciou. Potvrdil mi, že by nato pristal aj hneď. Spýtala som sa ho, či má pri sebe peniaze na ruku. Prikývol. Vypýtala som si sumu a on bez mihnutia oka, vytiahol peniaze a dával mi ich do ruky. Oči mi zaiskrili, že vstupné máme zaplatené a divadielko môže začať. Nemala som nič pripravené dopredu, takže som vyslovene začala improvizovať. Zišli sme z asfaltového chodníka na tmavé miesto ku kríkom. Rozkročila som sa s rukami vbok. Zahľadela som sa mu do očí a keď po pár sekundách sklopil zrak, panovačne som mu povedala:
„Choď odtrhnúť pekne pružný prút a prines mi ho!“
Vytreštil oči a chvíľu mlčal. Uľavilo sa mi, keď sa otočil a odchádzal k neďalekému kríku a musela som sa štipnúť do ruky, že sa mi to nezdalo. Vrátil sa aj s prútom. Zavelila som mu, aby si kľakol na kolená. Bez slova tak učinil a dokonca ma potešil tým, že si prút dal medzi zuby. Sama som z toho zostala vzrušená a normálne som mala mokrú p*čku. Zobrala som mu prút z úst a nakázala, aby sa vyzliekol. Bolo to z mojej strany dosť odvážne, lebo fakt hocikto mohol na blízku venčiť psa, alebo sa len tak túlať po parku.
„Áno, pani moja, iba chcem...“
„Drž hubu a rob čo ti hovorím!“ vybuchla som v návale veľkej emócie.
Pomaly si začínal odkladať odev.
Začala som naňho syčať: „Trvá ti to veľmi dlho. Za lenivosť dostaneš trest desiatich rán prútom!“
„Áno pani moja,“ otáča sa a predkláňa.
Švihala som ho a on híkal. Zapáčilo sa mi to tak, že som mu uštedrila o nejaké tie tri rany viac. Neprotestoval.
„A teraz mi pekne líž nohy!“
Hneď urobil, čo som po ňom chcela. Moje vzrušenie sa stupňovalo. Vyhrnula som si sukňu, stiahla nohavičky a hodila mu ich do tváre. Zachytil ich a začal ovoniavať. Nedopriala som mu to však na dlho:
„A teraz mi olíž p*ču, ale pamätaj si, dovnútra nesmieš!“
„Áno, pani moja...“
Lízal celkom obstojne, ale nedala som to na sebe poznať. Práve naopak.
„To stačí, lížeš ako prvý krát. Nevyhovel si mi a preto dostaneš dvadsať rán!“
Kľakol si a zhrbil chrbát.
„Takto nie!“ uťahovala som si z neho. „Poriadne vystrč r*ť, nech vidím tvoje vajcia. Škoda, že nemám toľko času na teba, podviazala by som ti vajcia...“
„Pani prosím, po vajciach ma nebite, to by som nevydržal...“
Prekvapil ma strach z takého chlapa.
„Drž hubu ty hajzel, tvoje vajcia sú k ničomu, tak ako ty! Ale som dobrá pani a dám ti na výber. Dvadsať rán po vajciach alebo štyridsať po riti a ešte mi urobíš hajzlák jazykom!“
„To druhé splním veľmi rád, pani moja.“
Uštedrujem mu rany prútom a banujem, že nemám pri sebe bič. Potom som sa naňho vymočila. Celý bol mokrý od hlavy až po päty. Keď som bola hotová, v hlave som mala ďalší rozkaz. Bola som pekne vzrušená a odhodlaná nepohrdnúť jeho jazykom. Ani okom nemrkol a lízal mi mokrú p*čku. Dráždila som sa pritom na bradavkách a cítila, že čoskoro sa spravím. Odstrčila som jeho hlavu a kričala:
„Pozeraj ty neschopný mamľas, ako sa to robí!“
Pokorne sa prizeral, ako som sa sama ukájala.
„Dovoľujem ti, aby si si honil k*k*t!“
Divoko si začal honiť a za pár sekúnd vystrekol poriadnu dávku semena na trávu.
Niekoľko krát som si prebehla po klitorise a cvičil so mnou orgazmus.
Po vzájomnom ukojení, sme sa obliekli a pokračovali cestou naspäť so mesta. Odprevadila som ho až k autu. On sa poďakoval a nezabudnuteľný zážitok a sľúbili sme si, že určite nebol posledný...



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára