Na rozdiel od Ivety, mojej najbližšej kamarátky, už nie
som žiadna naivka a rovno sa vám priznám, že mám za sebou už tri skalpy
chalanov. Jednoducho som si to musela vyskúšať. No bohužiaľ nič moc. Prvý mi
spôsobil bolesť a ani s tými, ktorí prišli po ňom som si žiadnu radosť
neužila aj keď tu boli, zvlášť s tým posledným, akési náznaky, ale len čo som
sa vzrušila, už vyťahovali pinďúrov, aby to do mňa nepustili. Nezostávalo mi
nič než aby som im aspoň za toto bola vďačná. Bolo by príšerné mať ešte
v osemnástke takéto problémy. Prečo do toho pletiem Ivetu, keď s mojím prieskumom v oblasti sexu nemala nič
spoločného? Dokonca som s ňou o tom neprehovorila ani slovo, aj keď ma svrbel
jazyk. Vyčkajte času, bude mať v mojom príbehu miesto aj keď sa toho, čo sa
prihodilo, fyzicky nezúčastnila.
V piatok dopoludnia mi Miro, ten chalan
s ktorým som to robila po tretí krát, poslal esemesku , že či nevybehneme
večer do klubu, že si zatancujeme, niečo popijeme a potom môžeme ísť
k nemu, že jeho rodičia niekam odišli. Hlavne tá druhá časť ponuky ma
navnadila. Povedala som si: prečo to si ním ešte raz neskúsiť, keď mi
s ním k tej blaženosti chýbalo iba tak málo? Možno kľudnejšie
prostredie a pohodlie postele k tomu prispeje. Tak som mu poslala
správu, že sa má pre mňa zastaviť. Aj tak by som bola sama, pretože Iveta
odišla s matkou k babke a mala sa vrátiť až v nedeľu navečer. Obliekla som si
to najlepšie čo sa mi pre túto príležitosť zdalo najvhodnejšie. Krátke červené
šaty na dvoch úzkych ramienkach a išla sa na seba pozrieť do zrkadla v matkinej
izbe. Vonku bolo teplo tak som si nevzala ani žiadny ľahký svetrík. Miro
vygúlil na mňa oči a dostal zo seba, že som úžasná.
V klube do ktorého sme sa vybrali som
ešte nebola a prostredie ma celkom nadchlo. Miro mal zazobaného fotríka a
pravidelne dostával slušné vreckové. Núdzu o obživu teda rozhodne nemal.
Dokonca aj vopred zarezervoval stôl pre dvoch. Vypili sme nejaké miešané
drinky, zaklincoval to šampanským, ktoré aj sám zručne otvoril. Keď už sme mali
dobrú náladičku, začal mi hovoriť o tom, že sa na večer so mnou veľmi
teší.
Ja som si zase pomyslela: Hlavne, aby dopadlo to potom.
Netancoval nejako úchvatne. Niekoľkokrát mi stúpil na
špičku topánok, ale nič som mu nevyčítala. Povedala som si, dve, tri hodiny to
vydržím a potom si to vynahradím. Ako som sa tak rozhliadala naokolo, pri
jednom stoje som uvidela veľmi známu tvár. Sedel tam Ivetin otec pán Š.
Pomyslela som si, čo on tu preboha v klube robí. Je pravdou, hoci už nemal
ďaleko k štyridsiatke, vyzeral veľmi parádne. Husté tmavé vlasy, energická
brada, telo ako keby už v dospievajúcom veku športoval. Pozeral sa smerom
ku mne. Keď sa naše pohľady stretli, pousmial sa a zakýval mi. Vlastne ani
neviem, prečo som mu ten úsmev opätovala. Miro mi práve čosi hovoril, ale veľmi
som ho nepočúvala, keď sa pán Š objavil pri našom stole a požiadal či si
s ním nepôjdem zatancovať, aby nevyzeral ako blbec. Miro sa zamračil, ale
ja upokojila situáciu, povedala som, že predsa o nič nejde a išla s pánom
Š na parket. Čo čert nechcel, práve sa spustila vlna pomalých skladieb. Položil
mi pravú ruku na chrbát na mieste, kde som mala zapínanie podprsenky. Bola som
prekvapená ako šikovne sa vedel obracať.
„No myslím Sabinka, že nám to celkom ide,“ utrúsil mi do
vlasov, ktoré som mala rozpustené a siahali mi až na obnažené ramená.
„Vy na tom máte zásluhu, výborne Vám to ide,“ pozdvihla
som mu sebavedomie.
Cítila som sa skvele v jeho náručí, sršala
z neho sila.
„Nebude sa ten tvoj chlapec hnevať?“
„Je to iba kamarát,“ zahovorila som a vybavilo sa mi
ako raz Ivetke uniklo, že jej otec sa zase s matkou pekne pohádali.
„Som doma sám a tak som si sem vyrazil...“
„Občas ideme s Ivetkou na diskotéku. Sama nikam
nechodím,“ vyslovila som vo chvíli, keď skončila pesnička. Myslela som, že ma
odvedie naspäť k Mirovi, ale pridržal si ma za ruku. Z rozprávania
pri tancovaní som sa dozvedela, že je tomu už dlho, čo nikde nebol. Jeho žena
je seriálový typ, to on si radšej zoberie nejakú knihu.
Skutočne mi nevadí, že ma vyfúkol môjmu kamarátovi?
Už som mu chcela povedať, aby sa pozrel na tú parádu, keď
budem s Mirom tancovať na slaďák a až potom pochopí, aké prežívam
muky. Primkol si ma k sebe a suverénne kĺzal po parkete. Jeho objatie
bolo tesnejšie a obe dlane mal na mojom chrbte. Pozvoľne klesali nižšie
a keď nás obklopili iné dvojice, ocitli sa na mojom zadočku. V tej
chvíli som pocítila tlak v podbruší. Trochu som zaklonila hlavu.
S výrazom ospravedlnenia sa usmial. Ani ma nenapadlo, aby som ho od seba
odstrčila. Položila som hlavu tvárou na jeho rameno a dolu zhupla
v panve, aby som sa ubezpečila, že je to skutočne to, na čo myslím. Bolo.
„Sabinka, si tak okúzľujúca. Keby si nebola Ivetkinou
kamarátkou, tak by som...,“ odmlčal sa.
„Čo by ste pán Š?“ zašepkala som, už celá rozochvená
z toho, čo mi tlačil na podbrušok.
„Bez toho pána by to nešlo? Som Dalibor.“
„Ako ten Čech s chrapľavým hlasom, čo po ňom išla
každá žena, a aj moja mama,“ zasmiala som sa.
„No ja spevák nie som a ani chrapľavý hlas nemám.
Ale teraz vážne. Keď som ťa uvidel, nemohol som uveriť vlastným očiam. Tak
veľmi sa podobáš na Ivetku.“
„Nie ste prvý, čo si toho všimol.“
„Čo keby sme sa išli prejsť?“ opýtal sa ma trochu neisto.
Znovu som zdvihla hlavu. Tvár sa mu trochu začervenala.
„Ja neviem,“ odpovedala som so značnou dávkou neistoty.
„Ak by si si to rozmyslela, Sabinka, budem ťa čakať na
druhej strane v parku.“
Keď nastala pauza v hraní skladieb, odviedol ma ku
stolu a zmizol. Riešila som dilemu či mám zostať s Mirom, alebo niečo
vymyslieť, aby som sa vyparila. Vybavila sa mi historka od jednej baby, ktorá
s nami predtým chodila na diskotéku, o prvej noci so
štyridsaťpäťročným ženáčom. Čo tá s ním zažila... Spomenula som si na jej
slová, ktorými reagovala na moju neveriacu otázku: Po ňom mi súlož s chlapcom
pripadala ako detské hranie na doktora. Chalan má síce veľa sily
a energie, ale tlčie do teba a je mu úplne jedno čo cítiš, hlavne nech sa
urobí!
„Ak pre teba ešte raz príde, asi sa s ním pochytím,“
zabručal Miro. Nepáčilo sa mu, že som sa mu dostatočne nevenovala. Vytiahol ma
na parket, ale ja som musela stále myslieť na ten tlak pod bruchom, keď som
tancovala s pánom Š. A potom som naraz vedela, že do toho parku
pôjdem. Odtiahla som sa od Mira, utrúsila som, že mi je nejako blbo a že
musím ísť na WC. Zamieril ku stoju, ja do haly a z nej von. Prebehla
som cez ulicu, míňala vysoké stromy. Nepremýšľala som nad tým, čo to robím, iba
som si hovorila, že sa vždy môžem vrátiť naspäť do klubu.
„Tu som Sabinka,“ odlepil sa od stromu.
Vletela som do jeho náručia skoro bez dychu. Objal ma
silnými pažami a začal bozkávať na zadýchané ústa.
„Nechajte ma nadýchnuť sa, pán Š,“ zakňučala som, ale
túlila som sa k nemu, akoby som ani po inom netúžila. Položil mi ruku
okolo ramien, viedol ma pozdĺž dlhého parku. Po chvíli ma stiahol vedľa seba na
lavičku.
„Vedel som, že prídeš.“
Pritiahol si moju hlavu a vpil sa do mojich pier.
Vnikol medzi ne jazykom. Kĺzavo provokoval špičku môjho jazýčka. Tiež som
zaútočila a pri tej zmyselnej hre som ho objala okolo krku. Jeho ruky som
cítila na bokoch a potom na zadočku. Vkĺzli mi pod šaty, ale boli tak
neskutočne jemné, že som proti tomu nemohla nič namietať. Tápali po mojej
chrbtici, potom sa vrátili a pozdĺž nohavičiek sa presunuli na moje
bruško. Potom zablúdili smerom k prsiam, zľahka ich pohladili a potom
znova klesli k môjmu podbrušiu až k pahorku, kde ma cez nohavičky
láskali. Žiadny z tých troch chalanov sa s niečím takým nezdržoval.
Telo mi horelo vzrušením. Takého stavu som nedosiahla ani keď som sa sama
hladila.
„Opri sa o mňa chrbtom, Sabinka,“ zašepkal a ja
som to urobila ako poslušné dievčatko. Vyhrnul mi šaty, potom podprsenku
a jeho hebké a citlivé prsty sa rozbehli po mojich prsiach, hrali sa
s bradavkami, ktoré okamžite tvrdli. Začala som povzdychávať. Sklonil
hlavu, bozkával ma po tvári, až sa dostal k mojim ústam. Súčasne mi
schádzal rukami po brušku. Jeho prsty prenikli do nohavičiek a treli moje
asi trojdňové strnisko chĺpkov. Ani teraz som nezaprotestovala. Jeho skúsené
dotyky vo mne vyburcovali teplé vlny. Stúpali mi útrobami k prsiam
a do hrdla. Omamovali ma. Začal sa zaoberať mojou mušličkou. Pomaly,
nenásilne rozširoval štrbinu a stále ma bozkával. Ucítila som medzi
pyskami prst a vzápätí som si uvedomila, že ho obaľujem šťavou, ktorú už
sliznica vylučovala. Vsunul ho do mňa. len ako to šlo, zakrúžil a potom
ním pohyboval tam a späť. Netrvalo dlho a dole vo mne vybuchol
orgazmus. Ohromil ma, niečo také som ešte nezažila. A dokázal to jedným prstom! prebehlo mi
hlavou, keď som sa trochu upokojila. Hneď potom mi došlo, že zatiaľ čo ja som
si užívala slasť, pridal do mňa aj druhy prst. Znovu pohyb. Chvíľku trvalo, než
som si zvykla, ale potom ma to chytilo. Prehýbala som sa v ústrety jeho
vracajúcej ruke. Moje uvoľnenie vystriedali nové sťahy. Zdvihla som jednu nohu
na lavičku, stiahla ruky k jeho hlave a chytila sa jej. Zhíkla som,
ale stlmil to svojimi ústami. Moje zmietanie sa prešlo do akejsi sladkej
mdloby. Sila rozkoše a to, čo v mojom tele spôsobila, prekonávala
všetky moje predchádzajúce zážitky v tejto oblasti. Ležala som v jeho
náručí a mravčala ako mačička. Mohol môjho rozpoloženia zneužiť, ale iba
ma k sebe pritisol, hladkal a bozkával. Celkom náhodou, bez toho ,
aby som sa o to veľmi snažila, prebehla som rukou po jeho rozkroku
a skoro som sa zľakla, čo cez látku nohavíc sa pritislo k mojej ruke.
Cúvla som, ale zobral moju ruku a vrátil ju tam.
Sladko ma zasvrbelo v oblasti chrbtice.
„Sabinka, čo by si povedala keby som ťa pozval k sebe?“ zašepkal mi
do vlasov.
Na veži neďalekého kostola práve odbíjala polnoc.
„Ja musím domov,“ zamrmlala som ľútostivo.
„Myslím na zajtrajšok. Nikomu nebude divné, že k nám
ideš. Si predsa najbližšia kamarátka Ivetky.“
„Kedy?“
„Ako ti to bude vyhovovať, aby si tam mohla zostať čo
najdlhšie.“
„Tak keď sa naobedujem, áno?“
„Budem ťa čakať Sabinka.“ Vytiahol ruky spod mojich šiat
a pobozkal ma. Pomohol mi vstať. Lýtka sa mi rozklepali, zmocnila sa ma
akási slabosť. Rýchlo som sa o neho oprela. Odprevadil ma až za roh našej
ulice. Cítila som jeho oči na chrbte. Až pod paplónom v mojej posteli som
začala normálne premýšľať.
Čo by asi povedala Ivetka, ak by som sa jej o tom
zverila? Chvíľu som sa cítila previnilo. Ale čoskoro som to potlačila
spomienkou nato, čo mi robil na lavičke v parku a ako to moje
vyhladované telo prijímalo. Dotýkala som sa na miestach, kde sa ma dotýkali
jeho prsty. Ani na moment som nepochybovala, že po ňom opäť túžim. Že
s ním prežijem všetko, čo mi bolo doposiaľ odopierané. Zaspávala som
uprostred myšlienok na nasledujúce popoludnie...
Pokračovanie 2.časti príbehu TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára