Aj tak som ho dostala...

Volám sa Maja. Študujem na výške a domov chodievam tak raz za mesiac, nakoľko cesta domov nie je zrovna najlacnejšia a neplytvám zbytočne eurami ,čo dostanem od našich ako vreckové. Bývam teda na internáte a práve tu sa stalo niečo o čom by som sa chcela s vami podeliť. Poznala som ho ešte na strednej škole a nejako pani náhoda chcela, aby sa prihlásil na tú istú vysokú školu ako ja, ibaže sme chodili na rôzne fakulty. Bol pozorný, milý a veľmi príjemný spoločník, vždy sme ho volali na akcie, ktoré sme ako pojašené stredoškoláčky radi organizovali. Vzhľadom bol celkom obyčajný chlapec, ale mne sa veľmi páčil a bola som doňho zamilovaná. Očaril ma svojim správaním, veľmi som po ňom túžila a moje hormóny chceli, aby to bol on, ktorý by ma zbavil panenstva. Ostatní chlapci boli buď úplní ťuťmáci, alebo  naopak strašní suveréni, ktorí mali veľa chvastúnskych rečí. Na jednej vydarenej žúrke u spolužiačky na byte som s nim tancovala slaďák, bola som trošku v opojení alkoholu a tým mi stúplo sebavedomie nato, aby som mu povedala, že sa mi veľmi páči a chcela by som sa s ním pomilovať. Prekvapila ma jeho reakcia keď mi povedal, že on sa na také niečo necíti a nevie si predstaviť  či by to v tejto chvíli bolo ono. Skrátka mi dal košom a ja som si až na druhý deň uvedomila ako ma vlastne citovo ponížil. Nevedela som mu to odpustiť, aj keď sme zostali kamaráti ako sme boli aj predtým. Po krátkej odmlke sme sa teda opätovne stretli v inom meste, kde sme spolu chodili na rovnakú školu, čo som už spomenula. Z chlapca zo strednej vyrástol ešte krajší muž, ktorého postava mi vyhovovala. Bol asi 180 cm vysoký, štíhlej atletickej postavy, pekne vypracované prsia a krásny pevný zadok. Nielen pani náhoda, ale aj pán osud chcel, aby bol ku mne stále tak blízko a to tým, že chodil v tom čase s jednou mojou spolubývajúcou menom Petra s vedľajšej izby, ktorá tvorila spolu s našou izbou jednu bunku na internáte. Petrovi zostala pozornosť voči ženám aj teraz. K Petre bol milý, občas jej kupoval darčeky, rôzne drobnosti a niekedy aj kvety iba tak, len preto, že ju ľúbil a bol do nej celý preč. Ja aj s mojou spolubývajúcou sme iba tíško závideli ako im to klape a to mi nedalo niekedy spávať. Občas keď prišiel na internát a Petra tam náhodou ešte nebola, pozvali sme ho k nám do izby a rozprávali sme sa, pritom on stále hovoril iba o nej. Skúšali sme rôzne triky ako ho zaujať a hlavne ja, dať mu najavo , že som tu stále preňho a mohli by sme dokončiť to, čo sa nám na strednej nepodarilo. Nič s ním však nehlo, tak som sa rozhodla, že sa dohodnem s kamoškou a dohovoríme sa ako ho dostať.

Na internáte sme bývali spolu v jednej bunke štyri, teda po dvoch na izbách, ku ktorým patrila jedna spoločná predsieň a sociálne zariadenie. Petra bývala s dievčaťom, ktoré jednak často chodilo domov a na druhej strane, stále bola niekde vonku. Na druhej izbe som bývala ja s Monikou. Peter dosť často využíval túto skutočnosť, že Petra bývala pomerne často sama na izbe a preto aj často chodieval na návštevy aj keď ju zrovna nezastihol. Občas, keď bola chuť, sme dokonca v  zostave tri baby a Peter vyrazili do kina, disco či len posedieť niekde na kávu. Vždy keď sme sa však vracali spoločne na intrák malo to rovnaký koniec, ktorý sa mi stával čoraz viac neznesiteľný. Petra sa s Petrom po krátkej chvíli zatvorila do svojej izby a ja s Mončou som bola nútená cez tenkú stenu počúvať ich vzdychy, neustále vŕzganie postele a šťavnaté mľaskanie ich tiel. To sa nedalo niekedy vydržať. Obidve sme boli pritom riadne nadržané, naše mušličky boli riadne zdurené, prekrvené pysky, dierky pekne hladné, ktorým  chýbal poriadny penis. Ani jedna z nás nebola bisexuálne orientovaná a tak sme si to každá pod dekou urobila sama. Niekedy sme sa priam predbiehali, ktorá má šikovnejšie prsty a urobí sa skôr. Bolo nám obidvom jasné, že takto to ďalej nebude môcť ísť donekonečna a tak sme vymysleli plán ako sa Petre za toto trápenie pomstiť.

Náš plán s Mončou začal akože celkom nevinne, ale pritom sme poznali svoj cieľ, jednoznačne dostať Petra. To k nám raz dopoludnia na internát zase prišiel Peter, práve keď sa Petra chystala na skúšku a zabudla mu pripomenúť tento termín. Bola celá v strese a tak sa dohodli, že nech ju na izbe počká pokým sa nevráti a potom sa mu bude venovať. Peter jej dal vášnivú pusu a poprial jej veľa šťastia na skúške. Hneď ako sme začuli zabuchnutie vchodových dverí pustili sme sa s Monikou do uskutočňovania nášho plánu, ktorý sme mali vopred pripravený, len sa čakalo na vhodnú situáciu, ktorá prišla týmto okamihom. Rozhodli sme sa, že pôjdeme navštíviť Petra do vedľajšej izby, kde čakal na Petru kým sa vráti zo skúšky. Pootvorila som dvere a nakukla dnu.

„Ahoj Peťko , nerušíme ?“  - snažila som sa nadviazať kontakt.

„Vôbec nie, vy ste tu ?“ – začudovane odvetil Peter a dal nám jasne najavo, že môžeme vojsť dnu.

„Chcela som sa Ťa spýtať, či si nejdeš s nami zahrať karty, dali by sme si žolíka“ – pokračovala som v nadviazaní komunikácie.

„Nudíte sa baby?“ – zareagoval Peter.

„No tak trošku“ – odvetila Monča a zapojila sa tiež do rozhovoru.

„Dobre, tak si môžeme zahrať, aj tak sa tiež tak trošku nudím“ – odvetil Peter.

„Fajn a o čo budeme hrať, aby to bolo zaujímavé a napínavé? O nejaké drobné centíky?“ – navrhla som, pričom sme s Monikou už boli vopred dohodnuté.

„O peniaze nie, mám to na tento mesiac presne rozrátané, zahrajme si normálne na body a kto prehrá bude musieť splniť nejakú úlohu“ – navrhla Monča presne podľa pripraveného plánu.

„To je výborný nápad, ja súhlasím“ – odvetila som a zároveň som sa pozrela na Petra.

Petrovi nezostávalo nič iné, než súhlasiť tiež. Dohodli sme si teda jednoduchý bodový systém, kde hráč ktorý prehral si pripíše na svoje konto taký počet bodov, ktoré budú zodpovedať počtu kariet, ktoré mu zostali na ruke. Na konci celej série hier prehrá hráč s najväčším počtom bodov.

Chudák Peter ani len netušil, že sme sa naňho pripravili označenými kartami  a aj fakt, že spolu s Mončou budeme tvoriť duo proti jednému. Cieľ bol za každú cenu Petra poraziť. Bolo mi úplne jasné, že počas celej hry sme podvádzali, ale Petrovi to v tej chvíli ani neprišlo na um. Ako sme tak hrali a tvárili sa, že sa dokážeme sústrediť a plne venovať  svoju pozornosť len hre, zostávalo času aj na krátke debaty o tom, ako spestriť hru, zvýšiť motiváciu pre víťaza.

„Akú výhru dostane víťaz?“ – pustila som do pľacu medzi hráčov

„Dobré by bolo keby si víťaz niečo želal a porazení by mu to museli splniť, napríklad urobiť servis donášky nákupu až priamo na izbu“ – navrhla Monča

„To je výborný nápad! Navrhujem, aby sme si každý napísali na papierik svoje želanie a víťaz ho potom ukáže ostatným“ – s nadšením som predostrela návrh.

Peter súhlasil a tak sme si každý napísali na papierik svoje želanie. Naše s Mončou bolo podobné a zhodovalo sa stým, že sme chceli Petra zafixovať o stoličku, aby sme si s ním mohli robiť čo uznáme za vhodné. To, za akým účelom ho tam chceme dostať, už bolo na individuálnej kreativite.

Asi tak po siedmej hre to už Petra evidentne prestávalo baviť, lebo ani raz sa mu nepodarilo uzavrieť kolo ako prvému.

„Baby, ja už nehrám, vôbec mi dnes nejde karta“ – zarmútene vyhlásil do éteru.

„Ale no tak Peťko, možno sa len málo snažíš, takto si svoje želanie nesplníš...“ – zareagovala s uštipačným výrazom Monča.

Ja som sa iba popod nos pousmiala a videla som naplnenie svojho plánu na dosah.

„Takže končíme?“ – opätovne zareagovala Monča

„Áno baby, vyhrali ste, teda ešte neviem ktorá presne“ – smutne so sklopeným zrakom odvetil Peter.

„Tak ja spočítam body“ – oboznámila som hráčov a pustila sa do zrátavania čísel, ktoré so zaznamenávala na zdrap z jednej strany popísanej A4 kancelárskeho papiera.

Na pár sekúnd nastalo hrobové ticho a čakalo sa na výsledok.

„Vyhrala som !“ – naradostene som výkríkla a zároveň mávala výsledkom súčtu bodov zachytených na papieri.

„Gratulujem !“ – zdielala spolu somnou radosť aj Monča

„Taktiež gratulujem..“ –  utrúsil Peter len tak medzi zuby. Nepáčilo sa mu, že prehral.

Ešte pár minút som sa tešila a rozoberali sme kto mal aké karty a prečo sa mu darilo, resp. nedarilo, pritom som sa nevedela dočkať, kým rozbalím svoj papierik, ktorý ležal na posteli, kde som sedela.

Nechcela som svoju nedočkavosť prejaviť sama a tak som svojím pohľadom nabádala Monču, aby tak učinila ona. Monika poznala plán a preto presne vycítila z môjho pohľadu, čo má urobiť.

„Majka, no tak ukáž nám svoje želanie, rozbaľ si svoj papierik !“ – vyzvala ma.

Na tento moment som vytúžene čakala, vzala do rúk papierik, rozbalila a prečitala som svoje želanie:

„Chcem, aby ten ktorý prehral, usadil sa na stoličku, bol zafixovaný, mal zaviazané oči a hádal jednotlivé predmety podľa svojich zmyslov“ – hrdinsky som prečítala text a na overenie dala ukázať obidvom protihráčom. Všetci nakukli a svojím pohľadom a odlišným výrazom tváre verifikovali správnosť prečítaného textu. Peter vedel, že prehral ako posledný v poradí a musel sa podvoliť môjmu prianiu. Ja spolu s Monikou sme neváhali a pripravili sme pre Petra stoličku, kde sme si ho pekne usadili a začali sme ho k nej fixovať. Použili sme nato rôzne veci, ktoré sme našli v izbe. Bolo toho naozaj dosť, cez lepiacu pásku, šatky, uteráky... Mala som priam pocit, že Peter mal aj trošku strach čo to s ním robíme. Ako sme ho tak zväzovali k stoličke, dokázal vysloviť z pocitu strachu jednu vetu: „Baby, to by aj stačilo si myslím, veď ja vám nechcem utiecť“.

„Neboj sa Peťko, my si ťa len chceme poistiť“ – odpovedala som a pritom som sa s úsmevom pozrela na Moniku.

Nakoniec keď sme poriadne našu obeť priviazali k stoličke, nastala posledná fáza, ktorá znamenala zaviazanie jej očí. Použili sme môj zimný doplnok, ktorý sa mi povaľoval v skrini. Pekná biela a asi 1,5 m dlhá šála. Petrovi som povedala, aby si pekne zatvoril oči a ja som mu ju dva krát obtočila okolo hlavy. Keď bolo všetko pripravené, povedala som Petrovi, že postupne budem požívať rôzne predmety, ktorými budem stimulovať jeho zmysli. Peter súhlasil a jedným slovom potvrdil, že je pripravený na skúšku. Na navodenie príjemnej atmosféry sme použili prenosný CD prehrávač, ktorý som priniesla z našej izby. Pustili sme muzičku a šou sa začala. Ako tak hudba hrala, povedala som Petrovi: „Peťko, priprav sa, ide prvá vec, ktorú musíš uhádnuť. Vložím ti do úst vec a musíš prostredníctvom svojich chuťových pohárikov zisťiť čo to je...“

Zobrala som do rúk krajec  chlebíka, odobrala kúsok jeho striedky a vytvorila v prstoch malú gulôcku, ktorú som Petrovi vložila do úst. Peter sústo poprežúval a výťazne zakričal: „Je to chlieb !“

„Výborne Peťko, ide ti to“ – pochválila som ho – „Takže pôjdeme na druhú vec“

„Poďme nato!“ – naplnený nedočkavosťou sa tešil Peter. Ako tak sedel na tej stoličke ani len netušil, čo na neho chystám. Obidve sme sa medzitým vyzliekli do spodného prádla a vlnili sme sa popri jeho tele. Jedna z predu , druhá zozadu, potom sme sa vymenili a robili sme veľmi dráždivé pózy popri hudbe, ktorá bola veľmi rytmická.

„No tak čo je s tou druhou vecou!“ – prerušil naše šantenie Peter.

„Neboj sa Peťko, už sa to pripravuje“ – záhlasila som, aby som ho upokojila.

Dala som si dolu podprsenku pod ktorou som schovávala moje pekne tvarované dvojky. Jemne som si najprv rukami masírovala celé prsia, čo mi bolo veľmi príjemné. Popritom som sa pozerala na Petra ako má zvziazané oči a keby mal len predstavu čo predním robím a ako mi táto autoerotika robí dobre. Moje telo však potrebovalo viac a ja som vedela, že nemám veľmi veľa času, preto musím ďalej konať. V masírovaní som pokračovala avšak tentokrát som sa zamerala už priamo na moje bradavky. Potrebovala som, aby boli pekne zdurené a tvrdé. „Jedine také sa môžu mužovi páčiť“- prebehlo mi pri tom masírovaní mysľou. Peter stále, ale teraz to už bolo poznať, že je chlapec nervózny, sedel na tej stoličke a bolo vidieť, ako tiež žmolí prstami, ktoré sprevádzali jeho nervozitu. Myslím, že obaja sme tak vnútorne cítili, že má prísť veľký tresk, ktorý nastane dotykom našich tiel. Moje telo sa vlnilo v rytmických tónoch a ja som cítila ako sa k obeti približujem. Uchopila som do oboch dlaní svoju ľavú a poriadne pevnú dvojku. Bradavka bola zdurená a smerovala ako šíp k Petrovim perám. Asi podvedome vycítil, že sa k jeho tvári niečo približuje a tak sa len jemne pousmial.

Moja bradavka už bola od jeho pier len pár centimetrov a celá nadržaná som zvolala:

„Peťo otvor ústa, ide druhá vec!“

Peter celý plný očakávania otvoril mierne ústa, vyplazil jazyk, lebo očakával, že asi príde ďalšie sústo a v tom som mu ju tam pekne vpálila. Z jeho strany nastal šok prekvapenia. Zacítil , že prišlo ku kontaktu dvoch častí ľudského tela. Chcel aj chudáčisko niečo povedať, ale nedovolila som mu to. Pritlačila som celú moju ztuhnutú dvoju na jeho tvár. Zaklonila sa mu hlava mierne dozadu, ale ja som neprestávala, bola som ako v amoku, tlačila som a zároveň masírovala jeho tvár. Bola som pritom veľmi nadržaná, moja mušlička pritom pekne zvlhla a ja som cítila ako láva rozkože, ktorá z nej prúdila, zásobí moje nohavičky.

„Tak aká vec je to Peťko! Je ťažké to uhádnuť? Nemôžeš rozprávať? Máš jej plné ústa“ – bombardovala som Petra otázkami. Za mojím chrbtom stála Monika, ktorá udivene pozerala ako valcujem Petra. Jedným očkom som si všimla ako si jemne prstami a ladnými pohybmi popri hudbe masíruje svoju pičku. Asi ju to tiež pekne vzrušovalo a nevedela sa dočkať čo bude ďalej nasledovať.

Peter sa nezmohol na slovo, lebo jeho ústa boli stále zaplnené mojou bradavkou. Bolo mi vtedy jedno, že som riskovala moment, kedy ma mohol kusnúť a oslobodiť svoje ústa. V tom momente prekvapenia predpokladám, že by ho to nenapadlo. Po pár minútovom kontakte mojej bradavky a jeho úst som sa rozhodla, že ho oslobodím od ťažkej úlohy uhádnuť druhú vec. Petrove ústa sa uvoľnili a on po pár sekundách vykríkol: „ Baby, čo to má znamenať!  Čo to bolo?! Nebláznite! Končím! Okamžite mi dajte z očí dolu tú šálu!“ – nahnevane kričal Peter.

„Peťko, prečo sa hneváš? Nechceš sa s nami hrať?“ – prebrala sa Monča z eufórie a oslovila Petra.

„Nie! Už nemám záujem! Dajte mi to z očí dole som povedal!“ – stupňoval svoj hlas Peter

„Dobre teda, ako chceš!“ – zapojila som sa do debaty a strhla Petrovi z hlavy šálu.

Peter v tom zlomku sekundy zostal úplne paralizovaný keď nás uvidel v spodnom prádle, respektívne mňa už len v nohavičkách, čím veľmi rýchlo pochopil, ktorá z nás mu zapchala ústa svojou bradavkou.

Ako sa tak udivene na nás pozeral, my sme si naďalej hrali svoju hru a tancovali popri hudbe.

„Pozri sa na toho chudáčika, nemôže sa ani hnúť“ – robila si z Petra srandu Monika.

„Čo takto sa s ním trošku pohrať..“ – pokračovala – „Videl si už aj iné pičky ako Petrinu?“

„Máš chuť ich porovnať?“ – dráždila Petra Monča a bola pri tom pekne nadržaná.

„Dievčatá nebláznite“ – protestoval Peter, ale my sme ho nepočúvali, v rytme tanca sme si postupne dávali dolu spodné prádlo. Ja som bola trošku popredu, tak Monika ako prvá odhodila zo seba podprsenku. Mala väčšie prsia ako ja, ale zase podľa mňa , nie tak pekne tvarované. Peter  schválne svoj pohľad upriamil na strop a tváril sa, že nás nevníma, ale my sme dobre vedeli, že nás kútikom oka sleduje. Len v nohavičkách sme pekne dotancovali až k nemu.

„Teraz by sme potrebovali tvoje ruky miláčik, ale keď nie sú, nevadí“ – doberala si ho stále Monča.

Peter sa tváril stále urazený, mal pocit, že sme ho podviedli a asi tušil, že to bolo všetko nahrané.

Monča si ako prvá pred Petrom dala dolu svoje krajkové nohavičky. Pri tom pohľade som sa nechcela zahanbiť a v zlomku pár sekúnd som ju nasledovala. Nahé sme krúžili okolo stoličky a vlnili sa pri ladných tónoch hudby. Po spánkoch mu začali stekať kvapôčky potu. Bolo jasné, že to naňho zaberá. Ktorý muž by odolal dvom pekným babám, ktoré sa mu nahé vlnia pred očami.

„Prečo sa chlapček tvári, že si nás nevšíma a nezaujímame ho ? Jeho vercajch však nasvedčuje niečo iné, však Peťko? Prečo si taký nadržaný, keď ťa nezaujímame?“ – stupňovala Monča svojimi investigatívnymi otázkami a dráždila takto slovne našu obeť. Zároveň ukazovala na Petrove nohavice, ako sa mu v rozkroku vytvorila hriadna hrča.

„Ako mám takéto niečo vydržať !!!“ – podráždene reagoval Peter.

„Nedá sa to ? Nedokážeš ovládať svoje pudy ?“ – s posmešným tónom som sa zapojila do debaty.

„Samozejme že nedá. Veď som zdravý chlap a aj keď sa tvárim že nevidím, ale pritom vidím ako sa dve pekné  a nahé ženy predvádzajú predomnou, jednoducho nedá sa tomu odolať. Baby prestaňte. Skutočne to už zašlo za hranicu. Nechcem aby nás tu takto prekvapila Petra a budem jej mať čo vysvetlovať. Prosím vás, odviažte ma z tej stoličky...“ – posťažoval sa opätovne Peter.

„Takže chlapček nám nevie vydržať?“ – smiala sa nahlas Monča tak, že svojou inzenzitou smiechu bez problémov prekrývala hudbu pri ktorej sme tancovali.

„Teraz to ešte len príde a uvidíme či sa to nedá vydržať !“ – povedala Monika a stále sa pritom hlasne smiala. Aj keď sme sa zatiaľ v hudobnom rytme venovali každá svojmu telu, sledovala som jedným očkom Monču a druhým Petra. Bolo to úžasné, cítiť ako dokážeme ovládať  jeho podvedomie a dráždiť  zmysly. Zrazu som si všimla ako Monika pristúpila bližšie ku stoličke kde sedel zviazaný Peter, najprv si kľakla chrbtom k nemu, po chvíli sa dala na všetky štyri a nohy si pritom pomalým ťahom kolien po podlahe postupne roztiahla od seba. Jej mušla sa jemne sama od seba roztvorila a priznám sa aj keď nie som veľmi na ženy, vyvolalo to vo mne obrovskú lávu vzrušenia.  (pokračovanie príbehu)