piatok 19. marca 2021

Vojna a láska

Môj príbeh je už starý poriadnych pár rokov, keď som ešte ako mladá baba spolu s mojou najlepšou kamoškou Sandrou, s ktorou sme dreli školské lavice od základnej školy, a ďalšími kolegami z vojenskej strednej školy išla na cvičenie. Áno, dali sme sa spolu naverbovať do armády, a čo sa týka mňa, vôbec toho neľutujem. Dnes som už vo výsluhovom dôchodku, venujem sa rodine a svojim koníčkom. Ale naspäť do mojich mladých čias a k jednému z mnohých nezabudnuteľných zážitkov počas mojej vojenskej kariéry.
V jeden pekný deň, keď sme nastupovali do nákladiaku, ktorý nás mal odviesť do výcvikového priestoru, všimla som si jedného modrookého blondiaka, ktorý mohol oči na mne nechať. Narafičila som to tak, aby som cestou sedela vedľa neho. Slobodník M. sa mi ospravedlňoval, že sa musí na mňa tlačiť, ale vraj je na korbe auta málo miesta. V očiach mu pritom záhadne zasvietilo a pousmial sa pritom. Oprela som sa mu o svalnaté rameno a on ma objal rukou okolo pása. Cítila som sa ako v bavlnke. Už v tej chvíli som tušila, že nadchádzajúca noc bude nezabudnuteľná. Svrbelo ma po celom tele a sexuálnou túžbou mi parádne zvlhli nohavičky. Dlho nepretiahnutý rozkrok sa mi celý triasol nedočkavosťou. Už v začiatkoch puberty sa mi hormóny poriadne búrili.
Keď sme dorazili na miesto, navečer sme postavili stany a my so Sandrou sme dostali rozkaz, že budeme držať prvú stráž. Samozrejme nie samé dve. Mali sme obrovské šťastie, pretože z nevysvetliteľného dôvodu či záujmu vyššej moci, mal s nami slúžiť aj slobodník M., teda po vzájomnom predstavení Juraj, po ktorom sme obe so Sandrou poškuľovali od chvíle, keď sme ho uvideli po prvý krát. Bola jeseň a všetci sme sa celkom triasli od zimy, pretože na strážnici bolo pomerne chladno. Ja som sedela tesne vedľa Juraja. Debatovali sme na rôzne témy. Pýtal sa ma, prečo som sa rozhodla stať vojačkou. Keď som mu povedala, že už od malička ma to veľmi ťahalo k mužom, tvár sa mu rozjasnila. Najprv som nechápala, ale on sa po chvíli osmelil a rukou mi začal prechádzať po stehne. Triasla som sa blaženým pocitom, že sa ma dotýka muž, ktorý sa mi páči a hneď mi bolo teplejšie. Juraj sa na prvý pohľad nezdal, ale bol to muž činu. V krátkom čase počas nášho rozhovoru náhle zobral moju ruku a zaviedol si ju do rozkroku, kde už sa mu vztyčoval penis. Tak som sa vzrušila, že som bez váhania neodolala, rozopla mu nohavice a vytiahla von toho jeho neuveriteľného macka. S pôžitkom som si ho zobrala do pusy a vášnivo začala fajčiť. Tak nám bolo dobre, že sme ani nepočuli, ako sa k nám z obchôdzky blíži Sandra. Keď otvorila dvere, zostala mierne zaskočená a povedala:
„Nenechajte sa rušiť. Budem sa tváriť, že tu nie som, ale nechcite, aby som počkala vonku, bola by mi zima...“
Juraj v prvom momente ako uvidel Sandru, odtiahol mi hlavu z jeho rozkroku. Jeho skamenený výraz tváre sa nezmohol na slovo. Celú situáciu som nakoniec vyriešila sama, keď som mu povedala:
„Neboj sa, my so Sandrou sme veľmi dobré kamošky a ak by ti to nevadilo, tak Sandra by nám mohla pomôcť, však Sandra?“
„Samozrejme, že áno, rada pomôžem, ak je to v mojich silách...“ dodala so šibalským úsmevom.
Potom mi stiahla nohavice spolu s nohavičkami a začala sa venovať jazykom mojej mokrej p*čke. Šťavička mi tiekla značným objemom a napriek tomu, že bola jeseň, vôbec som nepociťovala chlad. Sandra sa tiež vo veľmi krátkom čase poriadne rozdráždila. Zhodila zo seba nohavice s čiernymi tangáčmi a rozkročila sa nad Jurajom, ktorý si medzitým ľahol chrbtom na podlahu. Pritisla sa dychtivo rozkrokom k jeho vyšpúlenému jazyku a keď jej pošmátral jazykom po hrášku, iba tlmene zastonala. Naklonila sa ku mne a pomáhala mi v ústnej masáži Jurajovho vojenského bajonetu. Lenže ja som chcela viac a tak som ju po chvíli odstrčila. Nadvihla som sa a nasadila si ten horúci tlstý koreň do seba. Vyplnil mi celú pošvu a začala som na ňom jazdiť ako besná, zatiaľ čo si Juraj pochutnával na šťave vytekajúcej zo Sandrinej mušle. Po chvíli náš spolubojovník povedal, aby som si kľakla na štyri a ja som ho ako svojho veliteľa stráže počúvla na slovo. Tvrdo ho do mňa opäť narazil a bez milosti preťahoval moju p*čku. Sandra nechcela zostať bez povšimnutia, tak si mi ľahla rozkrokom po hlavu. Hneď mi bolo jasné, čo mám robiť. Zaborila som sa jej hlavou do rozkroku a začala nasávať jej krvou naliaty klitoris ako o dušu. Slobodník M. ma zvieral v bokoch a nakladal ma zozadu čoraz v divokejšom tempe. Všimla som si, ako sa Sandra zvíja a jej stony boli čím ďalej hlasnejšie. Moja ústna masáž zrejme pekne zaberala. Naslinila som si prostredník a ukazovák a prstami druhej ruky som jej roztvorila lesklé ružové pysky. Potom som jej oba prsty zasunula do horúcej dierky a šústala som ju, pokiaľ sa nevzopla do mosta a nevybuchla v neuveriteľne nádhernom orgazme. Možno to bolo vôbec po prvýkrát čo zažila takú nebeskú slasť. Jej husté mliečko jej stekalo po polovičkách až k tým zadným. Stonala a chrčiac lapala po dychu. Prsia sa jej rytmicky zdvíhali a klesali a namiesto bradaviek mala tvrdé oriešky. Juraj do mňa narážal zozadu tak divoko, až mi plieskal vajcami o lupeň klitorisu. V tom ma začal z ničoho nič hladkať po zadnej dierke. Cítila som, že sa nezadržateľne blížim k fantastickému vyvrcholeniu.
Sandra sa medzitým spamätala a začala pomáhať Jurajovi, aby ma doviedol do ríše absolútnej rozkoše tým, že mi olizovala a masírovala prsia. To ma definitívne dorazilo a explodovala som do mohutného orgazmu. P*čka sa mi kŕčovito sťahovala okolo Jurajovho nezdolateľného kanónu a naše kričanie muselo byť počuť na kilometer ďaleko.
Akonáhle som sa vrátila na tento svet, kľakli sme si so Sandrou vedľa seba a poprosili sme nášho „žrebca“, aby nám ukázal, aký obsah skrývajú jeho plné vajcia. Sandra v momente uchopila jeho vojenské mužstvo, nasala si ho s chuťou do pusy a súčasne ho fajčila a honila. Vzápätí akoby vybuchla sopka. Juraj jej ho vytiahol z pusy a postriekal jej celú tvár neskutočnou dávkou teplej šťavy. Starostlivo som mu olízala vtáka, až sa celý leskol a ako hladná kurv*čka som mu vypapkávala zvyšky lepkavého mliečka.
Ráno, keď nám skončila táto skvelá „služba“, povedali sme si so Sandrou, že na túto skvelú noc len tak nezabudneme a určite nebude posledná. No a navyše sme mali dobrý pocit, že aspoň jednému vojakovi sme zdvihli bojovú morálku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára