Jedného večera som vonku oslavovala svoju prácu, ktorú
som dostala. Po pár pohárikoch šampanského som si všimla celkom pohľadného muža
pri bare. Nie som typ, ktorý si nechá ujsť príležitosť a tak som sa
k nemu v oslavnej nálade vybrala. Neprebehla medzi nami žiadna dlhá
konverzácia, obaja sme vedeli o čo ide a chceli sme čím skôr začať.
Čoskoro sme boli v jeho byte a predvádzali horizontálnu lambadu na
kuchynskom stole a počas noci na rôznych kusoch nábytku, kým sme sa
konečne dostali do spálne. Ráno som sa zobudila celkom spokojná sama so sebou,
aj keď trochu unavená – s kruhmi pod očami a tak.
Števo (tak sa mi predstavil ) mi ponúkol raňajky, ale
vedomá si toho, že by som ich po nočnom príjme alkoholu nemusela v sebe
udržať, som zvolila rýchly odchod.
O týždeň neskôr, keď som nastúpila do práce, som
vošla do kancelárie, cítiac sa trochu príliš sebavedome a pripravená na
akciu, oblečená vo svojom najlepšom kostýme. Počas dňa mi poukazovali všetky
oddelenia, posledným bolo finančné. Akonáhle
mi predstavili Štefana, finančného riaditeľa, moja bublina spľasla. Tu
stál. Muž, s ktorým som pred týždňom premilovala celú noc. Nemusím ani
hovoriť, že som bola zdesená. Nevedela som si predstaviť, ako tu budem
pracovať, a predstavila som si , ako sa moja kariéra končí, skôr ako sa začala.
Nakoniec som to prekonala. Postupom času som sa so Štefanom počas rôznych
firemných akcií čoraz viac spoznala a zblížila. Dozvedela som sa, že je
ženatý, čo mi maximálne vyhovovalo a vedela som, že si jeden druhému
nebudeme zasahovať do súkromia a budeme mať svoje limity. V práci sme
všetko držali v rámci diskrétnosti a spoločné večery na firemných
akciách sme si užívali ako nerozluční milenci.
Rebeka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára