„Keď som bola na strednej škole, šialene som sa zaľúbila
do chlapca, ktorý sa volal Danko. Bol skvelý, mal atletickú postavu a bol
populárny v kolektíve. Bol presne mojím opakom. Bola som ním posadnutá
a potom, keď som mala pocit, že ho obdivujem už niekoľko mesiacov, som sa
rozhodla, že mu dám vedieť, čo k nemu cítim. Takže som svoje srdce vyliala
na štyri papiere a tie som potom pekne navoňala mojím obľúbeným parfumom, ktorý som si rada dávala aj do
školy. Nezaprela sa vo mne kreativita. Papiere som vyzdobila srdiečkami,
kvetinkami a bozkami. Chcela som mu dať obálku do školskej skrinky nasledujúce
ráno, ale malo to jeden háčik... Keď som prišla do školy, obálka mi záhadne
zmizla z tašky. Spanikárila som.
Stratila som ju v autobuse, alebo niekde v škole? Zobrala som
ju vôbec z domu? Celý deň som sa nemohla sústrediť. Keď som konečne prišla
domov, moja malá sestra mi povedala, že obálku našla na zemi a odovzdala
ju nášmu odpornému susedovi, ktorý sa tiež volal Daniel, takže Danko. Bože! Ako
mu teraz poviem, že to všetko bolo iba nedorozumenie? Existovala iba jediná
možnosť. Išla som rovno k nemu a povedala mu pravdu. Ale zrejme to
celkom nepochopil, lebo som musela celé mesiace odmietať jeho primitívne návrhy
a počúvať chlípne reči. Zrejme si do dnešného dňa myslí, že som dostala
strach. Odvtedy som nikomu zaľúbený list nenapísala.“
Maja
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára