Lekcie od Alfasamca

Volám sa ..., rozmýšľam či vôbec napísať svoje meno, ale veď je to len meno, ale zase čo ak ma niekto práve podľa opisu ktorý hodlám zverejniť opozná... no neviem teda... asi najlepšie bude ak budem vystupovať pod pseudonymom. Budem si hovoriť Líza.

Takže na začiatok, kto je Líza. Som manažérka, HR špecialistka vo veľkej spoločnosti, ktorá má pobočky po celom svete. Budem skromná :-) Som atraktívna, sebavedomá, sebestačná, finančne zabezpečená a zároveň celkovo nezávislá. Navonok mám všetko: krásny byt, kvalitný nábytok, hodnotné umenie na stenách, skrine plné oblečenia a topánok aj pomerne luxusné auto. Mám veľa priateľov a dobrý spoločenský život, ako aj pár milých atraktívnych mužov, ktorí ma berú von, kedykoľvek chcem. Ale to je už príliš jednoduché. Vkĺzla som do rutiny v pracovnom aj spoločenskom živote a často zažívala pocit nudy. Môj sexuálny život mi nepomáhal, bol taký otrepaný, chcela som viac, potrebovala vzrušenie, chcela vášeň.

Čítala som knihu o submisívnej žene, ktorú bičoval a súložil jej pán a jeho priatelia, a cítila som sa z toho tak nadržaná. Vedela som, že to bezpodmienečne musím skúsiť sama. Chcela som, aby o mne pre  zmenu rozhodoval niekto iný, aby prevzal kontrolu; bezpodmienečne som túžila po niekom, kto by si ju vzal, ovládal, dominoval jej. Túžila som byť priviazaná k posteli a cítiť uštipnutie biča na zadku, predstavovala som si to vzrušenie.

Snažila som sa naznačiť mužom, ktorých som poznala, čo chcem; snažila som sa s nimi rozprávať o svojich fantáziách, ale jednoducho to nechápali a úprimne povedané, boli veľmi milí, ale tušila som, že to bol problém, jednoducho nechcela som tú prehnanú milosť, potrebovala som viac.

Počula o nejakých webových stránkach, kde sa ľudia mohli stretnúť s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi kvôli sexuálnym stretnutiam, ale keď som si to spočiatku pozrela, stratila som odvahu a hneď to celé zavrhla, pretože sa mi to celé zdalo také pochybné.

Ale po niekoľkých týždňoch fantázie naďalej napádali moje sny a ja som sa rozhodla vrátiť sa niektoré stránky a skúsiť to znova. No chcelo to vybrať na začiatok jednu, kde skúsim svoje šťastie uspieť. Povedala som si, veď nemusím robiť nič ak nebudem chcieť, môžem byť vyberavá a odpovedať len vtedy, keď sa mi bude chcieť. Zostanem v anonymite, kontakt nezverejním, alebo len ak to budem považovať za nutné. Stretnem sa len ak budem chcieť a za aký čas uznám za vhodné. Niet sa čoho báť.

Takže vybrala som si stránku, kde zverejním svoj inzerát. Nebola som si istá, či mám napísať text, v ktorom jasne vyjadrím svoje želania, alebo sa celkovo zdržať priveľa písania a počkať, či sa mi niekto ozve. Toto všetko bolo pre mňa úplne nové, bola som úzkostlivá, ale aj odhodlaná a desivá, hoci to bolo tak, že ak to neurobím teraz, nezažijem to teraz, nejako som mala pocit, že sa to už nikdy nestane. Takže po mnohých neúspešných začiatkoch a mnohých prečiarknutiach sa rozhodla, že dám jednoduchú vetu, ktorá povie všetko. Tak som pozbierala všetku odvahu a napísala text pre zverejnenie jednoduchého inzerátu.

„Vysoká, sebavedomá žena hľadá lekcie podriadenosti od dominantného alfa samca.“

Najprv som trochu váhala nad stačením klávesy ENTER, ale potom... inzerát bol odoslaný podľa inštrukcií na webovej stránke a už som iba čakala na prvú odpoveď a s obavou, či vôbec nejaká príde.

Vo veľmi krátkom čase som bola prekvapená, ale musím priznať aj trochu sklamaná. Väčšina správ bola úplnou stratou času, niektoré smiešne, niektoré odpovede boli odzrkadlením nízkeho IQ, zatiaľ čo iné ma skôr chceli komandírovať prostredníctvom textových povelov. Po niekoľkých týždňoch som to takmer vzdala, ale povzbudená takým veľkým aj keď jalovým záujmom, ktorý som dostala, rozhodla som sa ísť nato opačnou cestou a začala pozerať inzeráty, ktoré by mohli zodpovedať mojim predstavám a sledovať aj prípadné diskusie na túto tému a osloviť prípadne zaujímavého diskutéra. Stále to nepredstavovalo žiadne riziko, pretože aj keby som dostala odpovede, mohla by som sa rozhodnúť, či chcem ďalej pokračovať alebo nie.

Podarilo sa mi nájsť jeden taký profil. Nebudem presne opisovať jeho profil ani inzerát, ale bolo to v duchu že slušný, pracovitý alfa samec, ktorý hľadal vysokú, temperamentnú ženu, ktorá sa prvýkrát zoznámi s pôžitkami BDSM. Bude sebavedomá a bude sa cítiť pohodlne pri stretnutí s viacerými ľuďmi.

Pripravila som si odpoveď, ktorá mala znieť nadšene, ale nie až príliš dotieravo. Zdôraznila som hlavne to, že ma jeho ponuka veľmi oslovila a už teraz cítim, že by sme si mohli rozumieť. Očakávala som, že dostanem odpoveď na druhý deň, maximálne za dva dni, ale mýlila som sa. Už som to chcela vzdať, ale po viac ako týždni mi prišla odpoveď, že takýchto odpovedí ako ja dostáva veľmi veľa a poväčšine aj tak potom „skutek-utek“. Napriek tomu nechce vopred súdiť a môže mi dať šancu nie však nekonečným dopisovaním, ale rovno stretnutím bez zbytočného strácania drahocenného času.

Po krátkej a negatívnej skúsenosti s odpoveďami na môj inzerát som vedela, že nemám špekulovať ani váhať a ochotne som súhlasila. Jeho posledná odpoveď bola veľmi strohá, kde mi oznámil kedy sa chce so mnou stretnúť, ako čo si mám obliecť. „Nemeškaj,“ napísal, „počkám ťa a potom ti dám vedieť, či si budeme rozumieť.“

Znelo to arogantne, pomyslela som si, ale dočerta, je to vraj dominantný muž, takže asi to tak musí byť.

Povedal mi, že sa stretneme v jednom bare v periférnej časti Bratislavy, kde v tom čase nebude veľa ľudí, nebude tam žiadny hluk a budeme sa jasne počuť. Povedal mi, že by som mala mať obtiahnuté šaty s niekoľkými rozopnutými gombíkmi na vrchu, topánky na vysokých podpätkoch a vzorované pančuchy; povedal mi, že je to prvá skúška.

Ja Líza, zvyčajne taká sebavedomá, cítila som trochu úzkostlivosť, ale čoskoro som si uvedomila, že moje obavy boli neopodstatnené, pretože Ján (áno, tak sa mi predstavil) bol naozaj milý a od začiatku sme si dobre rozumeli. Bol pozorný, vtipný a evidentne inteligentný s miernym akcentom zo západnej časti Slovenska. Rozprávali sme sa o jeho práci, ktorou bolo finančné poradenstvo. Povedal mi, že má klientov aj zo zahraničia, ktorí mu dôverujú, že im poradí s investíciami. Povedal, že s niektorými z nich obchoduje tak dlho, že si vybudoval množstvo dobrých priateľstiev. Ján sa ma opýtal na moju prácu a ja som mu stručne vysvetlila, že pracujem ako HR manager pre veľkú spoločnosť a zdalo sa, že ho zaujíma, čo moja práca obnáša. Ján chcel vedieť, či som šéfkou a koľko mám zamestnancov pod sebou. Spýtal sa ma, či musím robiť dôležité rozhodnutia a či ma táto práca baví. Rozprávali sa o hudbe a knihách a zaujímalo ho, čo si myslím o tomto hudobnom štýle alebo onej knihe, a chvíľu sme sa priateľsky rozprávali.

Pre mňa to bola vítaná zmena mať niekoho, kto sa o mňa a o to, čo som mu chcela povedať, úprimne zaujímal.

Aby som nezabudla spomenúť. Obaja sme zvolili rovnakú stratégiu dopravenia sa na miesto stretnutia. Prišli sme taxíkom, kvôli diskrétnosti, ale aj pre prípad, že musím riešiť či si dám na povzbudenie nejaký aperitív alebo nie.

No priznám sa, že to nebolo o jednom poháriku. Ján objednal kvalitné víno a keď sme už objednávali druhú fľašu a mali za sebou pár bezstarostných rozhovorov, môj mierne pokrútený jazyk dostal odvahu a začala som sa pýtať, či príde už čas aj nato, aby sme sa porozprávali o lekciách podriadenosti, ktoré vraj ponúkal. Nebolo to len vypitím nadmerného množstva alkoholu a tým, že som bola trošku pripitá. Áno, ten chlap sa mi páčil! Bolo na ňom niečo, akási tichá sila, ktorá nútila k zamysleniu a zároveň bola neuveriteľne príťažlivá. Bože, dúfala som, že viem, čo robím, dúfala som, že bude skutočne tým dominantným mužom, za ktorého som ho považovala. Potom v rozhovore nastalo ticho a ja som premýšľala, ako zvrátiť konverzáciu na sex, dominanciu a podriadenosť, ale bol to nakoniec Ján, kto to celé začal.

„Takže, Líza, povedz mi, čo si o tom všetkom doteraz myslíš?“ spýtal sa ma Ján a pozrel sa mi priamo do očí. Jeho hlboké hnedé oči sa uprene dívali do tých mojich.

„Áno, myslím, že je to v poriadku,“ odpovedala som a usmiala som sa na neho.

„Takže, pustíme sa na vec?“ povedal.

„Áno, samozrejme,“ povedala som nadšene, no zrazu opäť úzkostlivo, „prosím, urob to.“

„Rád vykladám karty na stôl, takže ti poviem, čo hľadám a čo očakávam. Potom chcem, aby si mi povedala, čo hľadáš ty, dobre?“ Nečakal na odpoveď.

„Mám určitý spôsob, určité túžby, priania a pravidlá, ak chceš. Hľadám ženu, presne ako ty, ktorú môžem vycvičiť, aby bola dobrou subinkou. Ukázal som ti tú stránku seba, ktorú chcem, aby si videla – očarujúceho, koketného Jána, ale mám aj temnejšiu stránku a hoci viem byť jemný a nežný, mám skôr sklony byť kontrolór, rozhodnúť sa, čo chcem, a potom si to vziať. Ako to zatiaľ znie?“ spýtal sa.

„No, záleží to,“ povedala som, „na tom, aké sú tvoje túžby a priania a čo konkrétne hľadáš, predpokladám.“

„No, páči sa mi, ako vyzeráš, čo je samozrejme veľmi dobrý začiatok. Urobila si to o čo som ťa požiadal, čo sa týka oblečenia, ktoré si si dnes obliekla na naše stretnutie. Opäť dobrý začiatok, ale nemýľ sa, budem chcieť, aby si urobila presne to, čo ti poviem,“ odpovedal.

„No, tomu rozumiem,“ odpovedala som.

„Nevyrušuj ma,“ odsekol.

„Prepáč,“ povedala som.

Usmial sa. „Len na chvíľu buď ticho a počúvaj.“

„Chceš konkrétne veci, povedal si – no, poďme nato; prvá vec je úplná poslušnosť – tvojou jedinou túžbou by malo byť páčiť sa mi a tvoja poslušnosť a ochota urobiť čokoľvek, o čo požiadam, a ty to dosiahneš.“

Ja som nikdy nebola nikomu podriadená; vždy mala všetko pod kontrolou, vždy som robila rozhodnutia v práci aj v živote, a preto moja predstava, že by som  mala poslúchať tohto muža, bola trochu zvláštna, ale zároveň zvláštne príťažlivá a erotická. Chcela som sa opýtať, aká poslušnosť to vlastne je, ale na chvíľu som zostala ticho.

„Keď budeme spolu,“ pokračoval, „budeš sa obliekať tak, ako ti poviem, nebudeš mať v mojej spoločnosti nohavičky a budeš pripravená nechať sa pretiahnuť kedykoľvek a kdekoľvek si vyberiem. Budem rád, ak budeš na verejnosti hravá a koketná, a nebude mi vadiť, ak budeš koketovať s inými mužmi, pretože sa určite budú pozerať na atraktívne ženy ako ty, ale bez môjho dovolenia sa ďalej ako koketovať nepohneš.“

„Nebudem ťa žiadať o podradné veci ako upratovanie alebo varenie alebo čokoľvek podobné, pretože všetky moje požiadavky budú úplne a čisto sexuálne.“

„Bežne ťa zbičujem, kedykoľvek ma to zaujme, čímkoľvek, čo chcem použiť, či už rukami, kefou na kúpeľ alebo s najväčšou pravdepodobnosťou hrubým koženým bičom. Bič je môj obľúbený, pretože vytvára obzvlášť atraktívnu sadu červených pruhov na mäkkých zadkoch – máš mäkký zadok, Líza?“ spýtal sa a zrazu si ma predstavil zohnutú.

 Otvorila som ústa, aby som prehovorila, a uľavilo sa mi, keď pokračoval: „Nie, nehovor mi to, najlepšie bude, ak si to zistím sám. Možno budem chcieť, aby si sa v mojom byte zohla nad obzvlášť tvrdou lavicou s rozkročenými nohami a otvorenými pyskami, aby ma moji nadržaní susedia počuli, ako bičujem tvoj zadok a pysky, a ty by si prosila o viac.“ Ján sa na mňa pozrel, vychutnal si výraz mierneho šoku, ktorý sa mi odrazil na tvári, a usmial sa pre seba. Potom pokračoval: „Tiež budeš prosiť, aby si tam mohla zostať odhalená svetu, pretože vieš, že sa mi páči, keď sa predvádzaš ako štetka. Možno ťa tam nechám pre zábavu alebo sa dokonca opýtam susedov a vyzvem ich, aby tvoje telo používali akýmkoľvek spôsobom, ktorí chcú. Dodám všetky nástroje a potom sa budem pohodlne pozerať na predstavenie a obaja si ho zamilujeme. A najlepšie na všetkom bude, aby si vedela, že potom, čo tvoje telo využijú pre svoje potešenie, budeš prísne potrestaná za to, že si taká štetka. Mmm, lahodné,“ povedal.

„Budeš mi fajčiť penis, kedykoľvek a kdekoľvek budem chcieť, a budeš slúžiť všetkým mojim priateľom akýmkoľvek spôsobom, aký si vyberiem, pretože vieš, že ma to poteší.“

„Ako to zatiaľ znie? Šokoval som ťa, alebo ti tie čipkované nohavičky premokli,“ spýtal sa s úškrnom.

Bola som neuveriteľne šokovaná a prakticky bez slov, ale skôr preto, že to, čo povedal, ma tak vzrušilo a mal pravdu, vedel, že som mokrá.

„Mám pokračovať, Líza?“ spýtal sa a pozorne si ma prezeral, „alebo je to už na tvoju ženskú citlivosť priveľa?“

Mlčala som.

„Odpovedz mi,“ dožadoval sa.

„Prosím, pokračuj,“ odpovedala som.

Ján sa k tomu všetkému trochu ľahostajne oddal. Inzerát na sex stránke sa ukázal byť zbytočný. Sklamalo ho nie množstvo kontaktov, ale skôr ich kvalita. Na inzerát ho oslovilo niekoľko žien a väčšina z nich len chcela alebo potrebovala poriadny tvrdý sex. Ten mohol získať kedykoľvek, ale pre Jána bola submisívna žena výnimočná. Chcel nájsť niekoho, koho by mohol vycvičiť, aby sa stala skutočnou subkou, niekoho, kto by sa naučil poslúchať jeho pokyny, niekoho, koho by naplnil, niekoho, kto by ho rešpektoval, o koho by sa staral a kto by naplnil aj všetky jeho potreby.

Ján takmer ignoroval moju správu, ale niečo na slovách, ktoré som použila, niečo na spôsobe, akým bola napísaná, v ňom vzbudilo zvedavosť, a tak sa rozhodol, že aspoň to urobí, a ak to nebude fungovať, tak na tom nebude záležať.

„Dobre dievča,“ povedal, „ešte pár konkrétnych vecí, keď si sa na ne pýtala.“ Ján nikdy toľko nepovedal žiadnej zo žien, ktoré prišli predo mnou, ale naozaj som sa mu páčila a chcel vidieť moju reakciu, tak pokračoval. Chcel len vidieť, ako veľmi ma dokáže šokovať.

„Mám rád análny sex a rád používam vibrátory. Mám celkom skvelú zbierku a rád ich všetky používam. Ale neboj sa, použijem poriadne veľa lubrikantu, než ti tie naozaj veľké strčím do zadku, a ak sa mi bude páčiť, možno ti dám jeden vibrátor do zadku a druhý do vagíny súčasne, takže na to musíš byť pripravená. Nikdy, nikdy nesmieš mať orgazmus, kým ti nedám povolenie, a ver mi, s vibrátorom vrazeným do zadku a ďalším vibrujúcim vo vagíne bude takmer nemožné, aby si sa neurobila – ale ak to urobíš bez môjho dovolenia,“ uškrnul sa, „bude sa veľa trestať, takže ma radšej poslúchni.“

„Samozrejme, ešte jedna veľmi dôležitá vec na tvoju ochranu. Môžeš mi povedať svoje pevné limity. Myslím tým, že ak existuje niečo, čo určite nechceš urobiť, alebo čo ti niekto urobil a máš z toho blok, a vopred sa dohodneme na bezpečnom slove, slove, ktoré môžeš použiť na to, aby som všetko zastavil. Takže všetko je v poriadku a máš nejaké otázky Líza?“

Prikývla som na súhlas, ale vzápätí som sa predsa len zmohla:

„Žiadne otázky a áno, všetko je jasné. Ale áno, je tu jedna otázka,“ povedala som „aká poslušnosť je dostatočná?“

Všetky moje pokyny vykonáš úplne a okamžite bez otázok. Ak budeš váhať, budeš potrestaná. Nebudeš drzá ani protivná, takéto správanie bude okamžite potrestané. V tejto fáze som sa ešte nerozhodol, ale môžem ťa požiadať, aby si ma oslovovala Môj Pán alebo Master.“

Nemohla som si pomôcť a zachichotala som sa.

Ján bol veľmi vážny a ostro sa na mňa pozrel. „Na niečom sa dobre zabávaš, Líza?“ spýtal sa hlasom pretkaným značným hnevom.

Nič som nepovedala.

„Odpovedz mi, Líza,“ dožadoval sa.

„Nie, prepáč, nič vtipné,“ zajakávala som sa. Sakra, myslel to vážne; nevedela som si predstaviť, že by som niekoho oslovovala Môj Pán alebo Master.“

„Premýšľaj o tom, čo som povedal, je dôležité, aby sa ti páčili detaily,“ povedal so smiechom. „Bude to pre teba veľká zmena, vzdať sa kontroly, musieť úplne potešiť muža bez otázok. Bude to ako cesta objavovania, ale ak je to naozaj to, čo chceš, potom očakávam, že to všetko bude pre teba dosť oslobodzujúce.“

„Dobre, teraz si na rade ty. Povedz mi, čo hľadáš, Líza.“

Videl ako som zaváhala. Chvíľu čakal. „Chceš cítiť, ako ťa muž ovláda a núti ťa robiť veci?“ spýtal sa ma.

„Myslím že áno,“ odpovedala som.

„A chceš byť zviazaná, s rukami a nohami natiahnutými ako obrovský kríž na posteli a so zviazanými zápästiami a členkami, aby si bola úplne bezmocná?“

„Ehm, áno, myslím, že áno,“ odpovedala som.

„Ale nie si si istá,však?“ spýtal sa Ján.

„Áno, som si istá, len sa mi zdá zvláštne o tom takto hovoriť,“ povedala som.

„Lepšie je, keď obaja vieme, čo chce ten druhý chce, však?“ spýtal sa, „a ak sa ukáže, že je to to, čo chceme obaja – tak sa prosím neboj, obaja sa potom poriadne rozpálime.“

„Takže Líza, čo mi ešte povieš?“

Stále som trochu váhala.

„Chceš byť zbičovaná,“ spýtal sa ma, „páči sa ti predstava bolesti na tom tvojom krásnom mäkkom zadku?“

„Áno,“ zašepkala som.

Premýšľala si už nad tým, že by ťa malo viac ako jeden muž, Líza? Toto nebude rozkošné, skôr to bude drsné a ... Si si istá, že je to presne to, čo chceš?

„Ó áno,“ odpovedala som, cítiac sa teraz silnejšia, „áno, chcela by som vyskúšať všetko, čo si opísal; chcem to všetko zažiť.“

„Dobre,“ povedal, „teraz chcem, aby si išla na toaletu, vyzliekla si nohavičky a priniesla mi ich späť. Ak sa nevrátiš do povedzme desiatich minút, budem predpokladať, že sa ti  nepáči, čo som povedal, a už o mne nikdy nebudeš počuť. Ale ak sa vrátiš, budem chcieť poznať tvoje pevné hranice a tvoje bezpečné slovo a potom môžeme hneď začať s tvojou úplne prvou hodinou.“

Chvíľu som  tam len sedela a snažila sa všetko vstrebať.

„Tak choď,“ naliehal, „choď!“

2.kapitola príbehu