Je o päť minút jedenásť a Max vystupuje zo svojho auta, ktoré zaparkoval na opačnom konci Spojnej ulice. Po pravej strane si všimol ako sedia v aute policajti z útvaru ochrany ústavných činiteľov a hliadkovali popri múre Úradu vlády. Aj keď mal pocit, že naňho upriamili pohľad, nevenoval im svoju pozornosť a mal to namierené k podniku Loft, ktorý bol vzdialený cca. 100 metrov. Keď sa po pár minútach pozvoľnej chôdze dostal k bočnému vchodu podniku, vonku stála mladá žena v bledom kabáte, ktorý zakrýval pravdepodobne sukňu, lebo spod neho bolo vidieť iba tmavé hrubšie pančuchy. Na krku mala ovinutú šatku, ktorá jej z časti zakrývala až uši. Max nemal pochýb o tom, že to môže byť stopercentne Mary. Podišiel k nej s rovno sa jej spýtal:
„Mary?“
Žena zdvihla hlavu, upriamila naňho svoj pohľad a s úsmevom na tvári odpovedala:
„Áno. Ahoj Max, som veľmi rada, že som sa nesklamala a dokážeš dodržať svoje slovo.“
Max trochu zdvihol obočie a zakontroval jej:
„No teraz neviem, či to mám brať ako kompliment, alebo sa hneď na začiatku uraziť, že si o mne vôbec dovolíš pochybovať...“
„Ale nie, veď vieš ako som to myslela, naopak veľmi sa teším, že si dôsledný a prišiel si na minútu presne. Ja som sa veľmi ponáhľala a nechcela som za každú cenu meškať. Na koniec sa mi to podarilo a nejakých tých pár minút som ťa poslušne čakala vonku.“
„To poslušne sa mi celkom páči a tým pádom máme túto časť za sebou. No nestojme tu vonku a poďme sa pozrieť dovnútra čo si teda pre nás dvoch vybrala a či to bude vhodné na vzájomné posedenie...“
„O.K, aj keď si mi to predtým písal, dovoľ mi, aby som vošla dovnútra ako prvá a ukážem ti kde by sme si mohli ísť sadnúť.“
„Dobre, máš to pre tento krát vo svojej réžii.“
Mary vošla ako prvá do podniku a rozhliadla sa po miestnosti. Zámerne vybrala stôl na v rohu na konci miestnosti, aby neboli rušení z viacerých strán pri spoločnom zoznamovaní. Keď sa spoločne usadili, Max jej dal inštrukcie, že si musí odskočiť na WC a medzitým ohlási čašníka, aby čím skôr prišiel ku stolu. Nakázal jej, aby preňho objednala ríbezľový džús a minerálku, všetko samostatne.
Keď sa vrátil z toalety, všetko už bolo na stole a Mary si pripravovala svoj objednaný čaj. Medzitým si dala dolu svoj kabát a bolo vidieť ako sa jej pod blúzkou črtajú pekne tvarované prsia, ktoré boli z každej strany tela asi do polovice prekryté tenkým svetríkom. Max si odložil hrubú koženú bundu a usadil sa za stôl. Mary sa pokúšala nadviazať komunikáciu.
„Bože, ty si neskutočne veľký chlapisko. Vidieť, že pod tou košeľou je poriadne tvrdá hruď a aj ruky máš poriadne pevné.“
„No to som rád, že máš pozitívny prvý dojem zo mňa, dúfam, že aj o tebe si to budem môcť myslieť.“
Mary zostala v miernom pomykove.
„Nepáčim sa ti?“
„Nehovorím teraz o vizuálnej stránke. Postavu máš vytrénovanú a je to pochopiteľné aj pravidelne cvičíš a trénuješ. Myslel som skôr na niečo iné.“
„Načo?“
„Nemáš hlúpejšiu otázku?“
„Prepáč, neviem, čo ti behá po rozume... Teším sa, že sme sa stretli a si mi sympatický ako veľký muž, no priznám sa, neviem čo mám teraz od teba čakať a ani ako sa správať a čo budeme vlastne robiť ak dopijeme drinky. Nebola som pripravená ani nato, čo sa ťa chcem všetko opýtať. Viem, že sme si toho veľa popísali a áno, tam som mala väčšiu odvahu. Nemala som také veľké obavy z tvojej reakcie ako teraz. Jedno však viem...“
Max ju bleskurýchlo chytil za ruku s náznakom, že nemusí ďalej pokračovať v monológu.
„Je mi jedno, čo momentálne vieš , alebo čo si myslíš, ale jedno je isté. Nemá význam tu sedieť do záverečnej a trepať dve na tri. Obidvaja vieme čo chceme, len potrebujem kľúč...“
Mary výrazne otvorila oči a nechápavo sa spýtala Maxa:
„Aký kľúč?“
„Rozopni si dva gombíky na tej blúzke a nepýtaj sa ma prečo...“
Mary poslúchla na slovo a pomaly si postupne rozopla dva vrchné gombíky na Maxov príkaz. Keď tak učinila, rozhliadla sa okolo seba či ju niekto okrem Maxa pri tom nesledoval. V miestnosti už nebolo veľa zákazníkov a aj tí, ktorí tam boli, mali už nejaké množstvá v sebe a nevenovali pozornosť okoliu.
Max si ľavou rukou podoprel bradu a zároveň sa lakťom opieral o stôl.
„Páčim sa ti takto? Povedz mi to, cítim sa trápne. Záleží mi na tom. Max prosím... Nestrápňuj ma. Poďme radšej preč, kde budeme iba sami dvaja.“
Maxovi chvíľu ponechal Mary v neistote, pár minút bol celkom ticho a iba na ňu hľadel. Potom ju opäť chytil za ruku a spýtal sa jej:
„To je všetko, že sa iba cítiš trápne? Nič viac? Nič to s tebou nerobí?“
„No...“
„A čo tam dolu?“
„Vlhnem...“
„A?“
„Cítim ako mi brní klitoris. Bože, ja som takéto niečo nikdy na prvom stretnutí nezažila. Ja neviem čo mám robiť. A nechcem vyzerať ako nejaká kurva...“
„Si pripravená plniť príkazy?“
„Ja neviem... Max, prepáč, v hlave mám momentálne obrovskú búrku, zmiešané pocity a zároveň aj strach, aby som nebola obeťou...“
„Obeťou čoho?“
„Neviem...“
„Tak ešte raz. Si pripravená... plniť... chcem počuť len áno, alebo nie!“
„Asi áno...“
„Asi?“
„Tak áno.“
„Výborne. To som chcel počuť. Tak teraz pekne vstaň, choď na toaletu a prines mi odtiaľ svoje nohavičky.“
„Prosím?“ zhíkla prekvapením Mary.
„Nepovedal som to dosť jasne?“ ohradil sa Max.
„Áno, ale...“
„Čo ale? Urob presne to, čo som ti povedal a pančuchy už si nemusíš dávať späť na seba. Vráť sa na ostro.“
„Ale to mi potom bude cestou domov zima...“ ticho protestovala Mary.
„Nemyslím si, že pôjdeš domov pešo. Mám v aute vyhrievané sedačky, tak tvoja p*čka okrem vykúreného auta bude vyhrievaná aj ňou. A teraz bež, nech nestrácam čas. Povedal som ti, že potrebujem kľúč...“
Mary nechápavo odišla smerom na toaletu, aby Maxovi splnila jeho požiadavku. Ten medzitým kývol na čašníka, aby mu dal najavo, že chce vystaviť účet a odísť. Čašník pohotovo priniesol účet a Max to zaplatil. Medzitým sa už blížila k stolu Mary. Max si všimol, že na nohách už nemá pančuchy, tak sa to črtalo na splnenú misiu. Keď si Mary sadla, pod stolom ukázala, že má v dlani svoje nohavičky. Max jej ich zobral z ruky a nenápadne im pričuchol. Mary zostala v nemom úžase.
„Ty si fetišista?“
„Prestaň mať sprosté otázky. Toto bol ten kľúč na základe ktorého som sa mal rozhodnúť, či budeme pokračovať ďalej... Obleč sa a nasleduj ma.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára