Falošný inšpektor

Predstavujeme príbeh čitateľa a člena v pôvodnom znení:

Zdravím Erotickontakt,

chcel by som aj ja prispieť do rubriky skutočných príbehov. Možno ten môj nebude až tak zaujímavý a možno bude opovrhnutý, ale je reálny pre dospelých a tak si myslím, že by mohol spĺňať podmienky na uverejnenie na vašom webe. Budem si pre zachovanie utajenia identity hovoriť Rišo a vlastne všetky mená ktoré sem napíšem budú iné ako v skutočnosti. Osoby budú vymyslené avšak ich činy nie. Ak urobím nejaké gramatické chyby, prepáčte mi to. Pravopis nemám stopercentný. Okrem toho píšem cez mobil tak sem tam sa stane, že niekde zabudnem nejaké to znamienko. Celý môj príbeh začal úplnou náhodou. Bolo to približne pred dvoma rokmi. Jedného dňa, dátum neviem, ale viem že bol štvrtok a niekedy v lete, lebo bolo teplo. Zavolal mi jeden môj veĺmi dobrý kamarát, že by sa potreboval somnou stretnúť kvôli jednej akcii a nebude to zadarmo. Bol som toho času nezamestnaný tak mi bodlo každé euro. Ešte som nevedel o čo ide ale po tom čo ma kamoš ubezpečil že sa nemusím ničoho obávať navrhol som, že sa stretneme na druhý deň ráno v kaviarni. S tým súhlasil, ale povedal mi že sa musíme stretnút ešte aj predtým a to v ten deň večer keď mi volal, že mi potrebuje dať nejaké veci. Kamoš robil obchoďáka  pre jednu nemenovanú firmu. Nevedel som presne o čo išlo,ale na to stretko som sa celkom tešil. Na večernom stretnutí mi potom doniesol jeho pracovný šanón a tam som sa dozvedel čo odomňa presne chcel. Požiadal ma o jeho zastúpenie v práci. Mal dohodnuté nejaké stretnutie a vedel,že by mu dovolenku nedali, preto to nechcel riskovať  a zariskoval iným spôsobom a tak že jednoducho pošle kamoša  do práce namiesto neho. Zdalo sa mi to šialené a hlavne dosť riskantné z jeho strany, veď mohol prísť o prácu, ale asi vedel čo či mu to zato stálo. Ja som sa nikdy nedozvedel, čo mal také dôležité. Pri večernej debate ma ubezpečil že nemusím sa obávať, nakoľko v piatok býva poväčšine kľud a on bude na telefóne. Ja som mal za úlohu iba prejsť plánovanú trasu autom, skontrolovať určitý akciový tovar, presnejsšie jeho vystavenie a cenu, toto na jednotlivých prevádzkach nafotiť. V podstate to nebolo nič zložité. Dal mi zoznam prevádzok, časové rozpätie už som si mohol zvoliť podľa seba, len bolo potrebné ich obehnúť všetky za ten deň. Pamätám si, že som sa mal zamerať na hlavne na 3 položky, ktoré boli v jednom maloobchodnom letáku. Kamoš ma upozornil, že ak by som mal nejaký problém, mám mu okamžite volať. Bude celý deň na telefóne a hlavne aby som mu zavolal keď budem s prácou hotový, potom mi povie kde sa stretneme, resp. ho prídem vyzdvihnúť. Odmenu, sme si tak isto dohodli ešte v ten večer. Celá táto príprava bola zavŕšená  dohodou o rannej schôdzke, kde príde po mňa autom, skočíme ešte na rannú kávu a odtiaľ ja už budem pokračovať na jeho služobnom aute po určenej trase. Ja som si tiež uvedomoval, že dobre riskujem, hlavne ak by niekto do mňa nedajbože ťukol, alebo by som urobil nejaký dopravný priestupok . No tých možností ako sa dostať do prúseru bolo samozrejme viac. Nechcel som si však takúto možnosť pripustiť a išlo mi skôr o tom, aby som to čo najskôr obehol a mal pokoj.

Dopili sme kávičku. Popriali sme si úspešný deň a ja som sadol do jeho auta a vydal sa na cestu. Cítil som sa celkom v pohode. Pustil som si muzičku a namieril k jednotlivým prevádzkam. Dostal som od kamoša inštrukcie, že ak by sa ma pýtali na neho, tak ho jednoducho zastupujem a nemusím to daľej zbytočne rozoberať. Zadanú prácu som zvládal celkom ľahko, dokonca sa mi zdala v určitých prípadoch až stereotypná. Porozprával som sa s predavačkami, niektoré boli celkom sympatické. Porobil som si fotečky, tak ako mi bolo nakázané. Za celý čas mi kamoš zatiaľ nezavolal a z toho som usúdil, že všetko prebieha v poriadku a naplnil sa asi ten piatkový plán, že je skrátka kľud. Ako som spomínal, tá práca bola taká jednotvárna, možno to bolo aj tým, že všetko klapalo, označenie tovaru bolo bezchybné a tak isto aj jeho vystavenie. Nebol teda dôvod, aby som kamoša zaťažoval zbytočným telefonátom a len som si všetko po miernej úprave pofotil.

Vybočenie zo spomínaného stereotypu nastalo až v jednom prípade. Bolo to tesne po obede. Po obedňajšej prestávke som išiel na jednu prevádzku, kde som mal skontrolovať  tie letákové položky a zdokumentovať prostredníctvom fotiek ich dostupnosť, vystavenie a samozrejme správnu akciovú cenu, tak ako mi to nakázal kamoš. Vošiel som do toho obchodu akoby som bol tajný zákazník. Nechcelo sa mi zbytočne otravovať personál, nakoľko som chcel šetriť časom a zbytočne sa nerozptylovať ak nebude dôvod. Rýchlo skontrolovať, pocvakať a ísť ďalej.  Personál na danej prevádzke tvorili dve mladé baby. Pôsobili na mňa dosť neisto a mal som také tušenie, že tam ani dlho nepracujú a skôr jedna druhú zaúča. Keď som vošiel do toho obchodu, iba ma pozdravili a ďalej sa nič nedialo, žiadna akcia z ich strany, pritom v obchode okrem mňa ako zákazníka nik nebol. Uvedomil som si v tom momente, že pracujú iba do výšky svojho platu. Skrátka nepatrili do tej skupiny dravých predajcov, ktorí pre dostatočnú motiváciu makajú ako fretky. Baby vyzerali celkom fajn.  Okrem toho že boli mladučké , boli aj sympatické, len škoda že také znudené. Možno to bolo aj tým, že veľa ludí tam nechodilo a možno aj chodilo, ale si nekupovali. Ale táto analýza, nebola mojím cieľom zisťovania. Bol som tam kvôli niečomu inému. Zameral som sa na vyhľadanie a zdokumentovanie tých letákových položiek. Zobral som si dokonca jeden leták priamo z predajne, nech vyzerám dôveryhodne ako zákazník a nie ako obchodný zástupca, ktorý prišiel na tajnáša bez predstavenia sa.  Mne to aj takto vyhovovalo. Dané položky som pohotovo našiel keďže už to nebola moja prvá prevádzka v danom dni. Pri tomto kontrolovaní som si však všimol jednu zvláštnosť. Jedna z uvedených položiek ma pri ich vystavení trochu pomiatla. To že bola vystavená na dvoch miestach sa mi zdalo v poriadku, bežne to takto v obchodoch býva, že výrobky sú rozmiestnené na viacerých miestach vystavenia, len som tam našiel chybu v označení tovaru a nie jednu, ale hneď dve. V prvom prípade, tovar ktorý bol umiestnený v riadnom regále, tam im chýbala cenovka a potom mali ešte jeho druhotné vystavenie v podobe malej pyramídky dolu na palete, kde spodnú časť tvorili ucelené kartóny tohto produktu. Na vrchole tejto pyramídky bola v takej stojke umiestnená cena, ktorá však vôbec nekorešpondovala s cenou v uvedenom letáku. Uvedomil som si, že ani jedno vystavenie nie je v poriadku a takto to ani nemôžem odfotiť. Kamošovi by som tým mohol spôsobiť zbytočný problém. Nič iné mi asi nezostávalo iba osloviť mladé baby s požiadavkou, aby sa táto závada odstránila. Ako som sa tak stále pozeral na ten tovar, prerušil moju činnosť hlas s otázkou jednej z nich.

-Pomôžeme nejako? – opýtala sa ma mladá predavačka, druhá pri nej stála a tiež namňa upriamila pohľad.

Nechcel som zbytočne strácať čas a pohotovo som odpovedal:

-Asi aj áno, teda nie asi, ale určite – pritom som sa na nich pousmial

Dievčatá vycítili pravdepodobne možnosť potenciálneho zákazníka na kúpu tovaru a šikovne sa obidve rozbehli k miestu, kde som stál ja a tá pyramídka akciového tovaru.

-Čo by ste si prosili? – spýtala sa ma zase tá istá ako pri prvej otázke. Druhá bola buď hamblivejšia, alebo služobne mladšia.

Po položení otázky, som sa pozrel do toho ich letáku. V tej rýchlosti som sa zabudol predstaviť za akú firmu som tam, ale nakoniec som zistil, že to bola aj výhoda. Potom som upriamil svoj zrak na špicu tej, pyramídy kde bola umiestnená cena tovaru a položil som otázku.

-Prosím vás, chcel by som vedieť aký je rozdiel v kvalite tohto tovaru (ukázal som prstom na tovar v pyramíde a potom som sa presúval pomaly k regálu, kde bol umiestnený ten istý tovar, ale bez cenovky) a tohto ktorý máte uvedený tu v letáku? – ukázal som na tovar a držal pritom v druhej ruke roztvorený leták.

Evidentne som tú akčnú babu prekvapil a pohotovo oslovila aj tú druhú, menej odvážnu, aby sa išla nato pozrieť a poradiť jej. Myslím, si že veľmi rýchlo pochopili, aký tam majú bordel. Po chvíli rozmýšľania dospeli obidve k záveru, že som ich asi na niečo nachytal.

-No nie je tam žiadny rozdiel – konečne už sa ozvala aj druhá, menej akčná predavačka.

-Aha, takže v kvalite nie je žiadny rozdiel, ide o tú istú vec, len má rozdielnu cenu, však? A to v jednom prípade je zlá, nakoľko je iná ako je uvedené v letáku a na druhom mieste pre istotu vôbec nie je – naložil som im to ako keby som bol ich vedúci.

Obidve sklopili zrak a bolo vidieť, že dostali strach. Po chvíli takmer hrobového ticha sa tá akčnejšia spýtala:

-Dúfam, že nie ste firemný inšpektor, alebo z obchodnej inšpekcie? – zvedavo sa ma spýtala tá menej akčná predavačka.

V tom sa mi v hlave ani neviem ako zrodila taká bláznivá myšlienka, že by som mohol babenky pekne potrápiť a nechať v napätí. Na položenú otázku som bleskovo zareagoval:

-Slečny, dúfate veľmi zle. Náhodou teda som a prišlo tu k porušeniu zákona na ochranu spotrebiteľa – takto som si ich doberal.

V tom jedna pozrela na druhú a len bolo počuť ako pomedzi zuby jedna ani neviem ktorá povedala, že sú v peknej p*či. Ja som sa pri tom tváril dosť vážne a začal som si všetko akože fotiť a dokumentovať. 

Potom akčnejšia babenka zavelila tej druhej, aby išla šikovne vytlačiť nové cenovky a dali to do poriadku. Ja som sa tváril, že si stále niečo píšem do šanónu, ktorý som mal v rukách. Vôbec ich v tom momente ani len nenapadlo, aby ma požiadali o nejaký preukaz alebo iný spôsob legitimácie, keď už im hrozil taký prúser. Slečna akčná stále pri mne stála a bolo vidieť, že je značne nervózna. Chystala sa mi asi niečo povedať, ale nevedela ako to zo seba dostať von. Na pokon sa predsa len odhodlala a vypadla z nej otázka:

-To asi dostaneme pokutu však?

-No nie asi, ale určite! – odvetil som jej a zdvihol na ňu zrak.

-Koľko to bude? – zvedavo sa opýtala.

-No vidím tu dvojité porušenie, takže to odhadujem tak na 1600 Eur – upozornil som ju.

Táto informácia ju poriadne prekvapila, lebo nielenže zhíkla, ale bolo vidieť ako sa jej roztriasli kolená. Potom sa rozbehla k pokladni kde tlačila jej kolegyňa nové cenovky a pravdepodobne jej prišla oznámiť nie moc dobrú správu. Potom sa slečna akčná zase ku mne vrátila a spýtala sa ma:

-Pán inšpektor, za tú pokutu tu my dve budeme robiť dva mesiace zadarmo. Nedalo by sa to poriešiť nejako inak, alebo na prvý krát odpustiť?

Zostal som stále zahľadený do písania, potom som sa ňu pozrel a spýtal sa jej:

-Ako to myslíte, to inak poriešiť? Chcete mi dať nedajbože úplatok? Veď mi tu naznačujete, že s peniazmi budete mať problém, tak ako to chcete riešiť? – zvedavo som sa jej pýtal

-Viete, ako by som vám to povedala, trošku sa hanbím, ale asi nič iné nám nezostáva.

-No tak von s tým! – stupňoval som svoju zvedavosť

-Tuto s kamarátkou som sa dohodla, že ak zabudnete dnes na ten priestupok a pokutu tak vás potešíme.

-Potešíte? Ako prosím vás? – zostal som vtedy zaskočený ja. Pozeral som sa jej stále do očí. Šibalsky sa usmiala a potom si špičkou jazyka začala vypĺňať ľavú vnútornú stranu jej líca. Pozeral som sa na ňu ako meravý a ona čakala ako zareagujem. Toto gesto mi bolo veľmi známe a hneď som pochopil, čo majú dievčatá zaľubom. Chvíľku som sa tváril, že o tom premýšľam, ale hneď v tom zlomku som vedel, že takéto niečo si predsa nenechám ujsť. Prežiť ten pocit, ako mi mladá pusinka bafká môjho vtáka.

Moje premýšľanie prerušila otázka:

-Tak ako? Môže byť? – dopytovala sa slečna akčná.

-Dobre teda, kedy, kde a ktorá sa obetuje? – položil som zvedavú otázku

-To už je na vás, vyberte si ktorú chcete, sme pripravené obidve, len obidve to naraz nebudeme môcť robiť nakoľko sám vidíte, že by sem mohol ktokoľvek prísť aj keď doteraz čo ste tu sem záhadne nikto neprišiel – poinformovala a dala mi na výber.

-Mne je to v podstate jedno, obidve ste sympatické, len asi bude rozhodujúce, ktorá je šikovná a skusenejšia, abý to bolo kvalitne a rýchlo, lebo nemám veľmi veľa času.

Voľbu som nechal na nich a zobrali to svojským spôsobom. Dohodli sa že si strihnú staré známe „kameň, papier, nožnice“. Pravidlá si určili samé a nakoniec to dopadlo tak, že odrobiť si to mala prísť tá menej zhovorčivejšia. Mal som zo začiatku obavy, či jej skutky nebudú tak slabé ako jej výrečnosť. Jej kolegyňa navrhla, aby sme sa presunuli dozadu a ona zatiaľ bude obsluhovať zákazníkov a dávať pozor priamo v predajni. Ako sme sa šli do skladu, len som sa babenky spýtal či je pripravená a nemá trému. Pritom som tú trému cítil ja sám. Na moje prekvapenie ma ubezpečila, že je všetko v poriadku a ona je na také veci zvyknutá. Vraj každý víkend počas diskotéky alebo nadránom po nej niekoho fajká.

Neprekvapila ma veľmi táto informácia, lebo viem ako to v súčasnej dobe s tými mladými babami chodí na diskotékach, ale v podstate ani za mojich čias to nebolo iné, len mám pocit že tá veková hranica bola vyššia. Tu som však predpokladal, že ak babenka pracuje v predajni  s peniazmi tak určite má nad 18 rokov a je to všetko v poriadku. Keď sme prišli do skladu, odložil som si len tak na krabicu veci čo som mal v ruke a bol som prichystaný na peknú fajku. Babenka mala na sebe tenké tričko, po ňou tmavšiu podprsenku ktorá ukrývala predpokladám asi dvojky prsia. Na sebe mala tenké legíny s farbou a obrazcami hadej kože. Pekne v nich mala vypasovanú nielen riťku, ale aj jej pičku. Pekne sa jej v nich kopírovali dve polovičky. Nemal som však veľa času na nejaké odhaľovanie jej tela alebo ohmatávanie. Ona mala byť tá, ktorá bude teraz akčná a ja si to užijem s pasívnej stránky. Tiež bolo nanej vidieť, že nechce zbytočne strácať čas prejavovaním nejakých citov , alebo celkovým pretvarovaním. Oprel som sa o stenu, ona si čupla a rukami mi šikovne uvoľňovala opasok na mojich nohaviciach, rozopla klin a šikovne vytiahla moju mužskú pýchu. Najprv bol od toho stresu a napätia ochabnutý, ale ihneď ako si ho zobrala do dlane a začala jemne honiť, celkom pekne naberal na objeme. Keď už bol môj fešák pekne ztoporený, šikovne si ho vložila do úst a začala jemne fajkať. Všimol som si, že mala v jazyku piercing v podobe kladivka, ktorým mi pri tom fajkaní dráždila spodnú žilu penisu. Bolo to neskutočne vzrušujúce a povedal som jej, že to robí veľmi  dobre. Nezaujímali ju však moje slová, robila si svoju robotu a bola do svojej činnosti veľmi zaujatá. Pochopil som, že to čo mi rozprávala o pravidelných fajčeniach každý víkend bola čistá pravda. Bolo vidieť, že dievča má pravidelný tréning. Ako som tak stál opretý o tú stenu, na nič som sa nevedel pri tom vzrušení zmôcť, len na občasné pohladenie jej krátkych vlasov. Asi tak po 2 minútach výdatného fajčenia si ho vybrala z úst a chcela aby som si jednu nohu mierne nadvihol tým, že si stúpim na paletu. V tejto pozícii mi trošku viac stiahla nohavice a začala mi olizovať moje vajcia. Nezostala len pri olizovaní. Potom pokračovala v honení vtáka a vajcia pritom vášnivo sala do úst. Tiež som tam cítil ten studený kovový priercing. Bolo to veľmi vzrušujúce. Videla to na mne, svojím pohľadom sa mi snažila hľadieť do mojej tváre a jej oči boli pritom zmyselne prižmúrené. Toto vo mne vyvolávalo ohromnú túžbu konečne striekať. Všimla si to a jej ruka začala omnoho rýchlejšie kmitať. Začala ho prudko a drsne honiť. Pritom sa striedavo svojím jazykom a perami dotýkala mojich gúl a ku koncu prešla na špičku žaluďa. Kmitala s ním ako had a rukou neprestávala honiť môjho tátoša. Zrazu som pocítil obrovské stiahnutie svalov na nohách. Triesla a potom aj kolená, cítil som tam zovretie akoby zásah elektrickým prúdom. Hneď nato som začal striekať. Gejzír spermatu letel na jej ústa, tvár, striekal som , kde sa len dalo. Zásah neminul ani jej vlasy a dobrá dávka sa dostala aj do jej otvorených úst. Pri striekaní mi ho stále jemne honila rukou a snažila dostať zo mňa všetku tú šťavu. Potom sa zdvihla a šikovne utekala k malému umývadlu, ktoré nachádzalo na rohu tej miestnosti. Ja som si len z vrecka nohavíc vytiahol vreckovku a utrel ňou môj penis. nečakal som na babenku, kým sa upraví a odstráni zo seba biologické stopy. Rýchlo som natiahol nohavice, zobral som si odložené veci a šikovne som sa ponáhľal späť do predajne. Akčná kolegyňka stála pri pokladni a keď som okolo nej prechádzal k východu len sa ma stačila opýtať, či bolo všetko v poriadku. Moje súhlasné „áno“ bolo tým posledným slovom, ktoré som na tej prevádzke povedal. Ako zlodej, ktorého lapajú som sa náhlil za rohom ku kamošovmu služobnému autu a bolo potrebné navštíviť ešte zvyšných zákazníkov, ktorých som mal naplánovaných. Až v aute som si však uvedomil, že ja nemám z tej prevádzky žiadne fotky a tak som začal počas jazdy premýšľať akú výhovorku si vymyslím. Nakoniec som dospel k záveru, že uvedená prevádzka mala z technických príčin zatvorené. Cestou som stále nemohol zabudnúť na ten pekný pocit a aj nato, že obidve strany sme boli spokojné, presne tak ako to má v dobre uskutočnenom obchode byť. na konci dňa som zavolal kamošovi, že je všetko v poriadku a dohodli sme si čas a miesto , kde mu prídem auto a potrebné materiály odovzdať. Na jeho otázku, či prebehlo všetko v poriadku som s pokojným výrazom v tvári odpovedal, že áno. Na uvedený deň, miesto a aj osoby, ktoré boli súčasťou môjho príbehu nikdy nezabudnem a zostávajú mi príjemné spomienky.

Rišo.