Jeho necht mi prešiel po bradavke a v tme som sa
striasla. Cítila som, ako mi pod podprsenkou stvrdla bradavka a okamžite mi
vyslala signál dole telom, vďaka čomu mi brnela vagína. Konverzácia v autobuse
bola hlasná, smiech takmer nepretržitý a bol to výsledok dobre stráveného
večera s množstvom alkoholu. Keď som sa naklonila dopredu na svojom zadnom
sedadle, lakte som si oprela o operadlo sedadla predo mnou. Tam sedeli Zuzana a
Romana, ktoré sa občas pustili do spevu, niektoré z tých piesní, ktoré sme
počuli v karaoke bare v Bratislave. Bol to náš vianočný výlet ešte
z minulého roku na ktorý som si nostalgicky spomenula, keďže sa nám blížia
Vianoce. V autobuse sedeli ľudia od nás z dediny, takže sme sa všetci
poznali.
Zatúlaný necht sa zmenil na konček prsta, ktorý obchádzal
tvar mojej bradavky a pevnejšie ma pritlačil. Nepohla som sa ani o centimeter.
V skutočnosti som sa naklonila k ruke, ktorá sa ma ležérne, ale veľmi cieľavedome
snažila vzrušiť. Tá ruka patrila Zuzaninmu manželovi Paľovi a to ma robilo
dvojnásobne vzrušujúcou. Celý večer sme sa neustále stretávali pohľadom a vždy,
keď som vstala, aby som išla k baru, zdalo sa, že tam je a vedie podľa neho
zábavný rozhovor. Sme susedia už niekoľko rokov a po mojom rozvode mi Zuzana
veľmi pomohla „zotaviť sa“ z pocitu extrémnej ľútosti nad sebou samou.
Bohužiaľ, má manžela, ktorého som vždy považovala za čoraz príťažlivejšieho.
Odolala som akémukoľvek pokušeniu otvorene s ním
flirtovať, keď som bola v Zuzaninej spoločnosti, ale vždy sa zdalo, že
medzi nami panuje sexuálne napätie v tých niekoľkých prípadoch, keď nebola v
miestnosti alebo sa nezúčastňovala našich každodenných interakcií. Vianočný
výlet do Bratislavy to všetko vyvrcholil. Neviem presne, ako sme si s Paľom
cestou domov sadli vedľa seba na tie zadné sedadlá. Manipuloval situáciu tým,
že povedal, že potrebuje viac miesta na nohy ako cestou tam. Ja som bola v rade
hneď za ním a vyliezla som vedľa neho, pričom Zuzana a Romana boli príliš
opité na to, aby im záležalo na tom, kde sedia. Ruka sa dostala do štádia, kedy
mi objala prsník a začala ho masírovať, moja bradavka sa chcela uvoľniť pre
skutočné prsty na koži, ale bolo to nemožné. Pavol sa tiež nakláňal dopredu so
založenými rukami, takže mu voľná ruka trčala spod pazuchy. V tme si to nikto
nevšimol a nikto iný nesedel na voľnom mieste vedľa nás.
„Prečo nespievaš Paľo?“ Romana napoly otočila hlavu.
„Nevie zaspievať ani notu, preto vypadol z karaoke,“
kričala Zuza posmešne.
Vôbec si neuvedomovala, že keď to povedala, jedna z
mojich rúk sa zložila z jej operadla a spustila sa, aby nahmatala Paľov
penis. Nebola som si istá, ako zareaguje. Toto bolo vyvrcholenie niekoľkých
mesiacov flirtovania a večera, počas ktorého sme obaja strácali zábrany
popíjaním slávnostného alkoholu. Našla som jeho tvar a jemne som ho zovrela.
Ako som ho stláčala a masírovala, Paľo rozprestrel ruky a jeho ruka sa odpútala
od môjho prsníka a našla si cestu ku kolenu. Mala som na sebe poriadne dlhé
trblietavé spoločenské šaty a pod nimi pančuchy. Keď som cítila, ako mi Paľove
prsty hladia koleno, vzrušenie sa stupňovalo u obidvoch. Jeho penis rástol,
bol tvrdý už o pár sekúnd a ja som bola
prekvapená, aký je hrubý. Bola to už večnosť, čo som to robila nejakému mužovi
a dúfala som, že som nestratila cit.
„No tak, zaspievaj nám refrén, Lucia,“ kričal Gabo z spredu
autobusu. Pár taktov som síce spievala
so Zuzanou a Romanou, ale myšlienkami som bola inde, keď sa Paľove prsty dotkli
holého tela na mojom stehne.
Zdalo sa mi, že v tom hromadnom hluku počujem tichý
vzdych, keď sa dostal k holému telu nad mojimi pančuchami. Keď sa dotkol látky
mojich nohavičiek, ktoré mi zakrývali vagínu, celé moje telo mi poskočilo.
Autobus vošiel na diaľnicu. Veselosť pokračovala, čo bolo
kľúčové pre skrytie riskantnej situácie, v ktorej sme sa nachádzali. Stále som
sa nakláňala dopredu držiac jednou rukou o Zuzanine operadlo, druhou som
masírovala Paľov penis cez jeho nohavice. Pozrela som sa na neho a on sa v tme
uškrnul, keď jeho prst vkĺzol pod látku mojich nohavičiek. Uvedomila som si ako
mierne roztváram stehná a v momente, keď mi konček prsta vnikol medzi pysky a
do mojich veľmi vlhkých štiav, potlačila som ston.
Strhávala ma čistá odvaha na celej veci. Autobus
pokračoval po diaľnici na neosvetlenom úseku, stále som balansovala dopredu za Zuzanou a Romanou,
natiahla som sa oboma rukami, aby som rozopla Paľovi nohavice, v skutočnosti sa
len nakláňal nabok, aby sa dostal ešte bližšie. Netrvalo mi dlho, zips sa
stiahol a s odvahou, poháňanou vášňou, som mu vytiahla penis cez rozparok v boxerkách.
Len som sa modlila, aby sa ani Zuza, ani Romana neobzreli za seba. Moje srdce
bilo tak rýchlo a myslím, že aj Paľove. Boli sme len pár centimetrov za jeho
ženou so vztýčeným penisom a prstom vpichovaným do mojej vagíny.
V jednej chvíli začal celý autobus tlieskať do rytmu
spoločného spevu. V tej chvíli som urobila najodvážnejší pohyb, aký som kedy
urobila. Dal som obe ruky preč z Paľovho penisu, zdvihla som zadok zo sedadla a
vzadu som si vyhrnula šaty. Potiahol som si nohavičky nabok a pritlačila som sa
k Paľovmu penisu.
Nejako sa skrútil a pridržal ku mne a ja som sa naňho
zvalila. Bola som taká mokrá, že som ho mohla pohltiť len svojou váhou. Nemohla
som uveriť tomu, čo robím. Znova som sa oprela rukami o predné sedadlo a tvár
som mala za Zuzaninou hlavou. Paľo bol napoly bokom, ale stále bol dosť vysoký
na to, aby videl sedadlo pred sebou.
Neodvážili sme sa pohnúť, cítila som sa úplne vzrušená,
ale zúfalo som sa snažila nedávať najavo žiadnu poriadnu reakciu.
Cesta domov trvala takmer hodinu a podľa návestných
diaľničných tabúľ, ktoré som videla, nám zostávalo asi dvadsať minút cesty. Ani
jeden z nás sa nepohol, ale v zadnej časti autobusu sme boli pravdepodobne
náchylnejší na „odrážanie“ podvozka.
Cítila som, ako zvieram Paľov penis a cítila som, že
vedľa mňa dýcha rýchlejšie ako zvyčajne. Bola som si istá, že ani zďaleka nie
som blízko orgazmu, ale hádala som, že Paľo áno. Bolo to asi desať minút od
domu, keď som cítila, ako sa mierne pohol, a potom som zrazu cítila, ako sa
mykol a vybuchol vo mne. Pozrela som sa dole, snažil sa ovládnuť, zatiaľ čo do
mňa všetko vlieval, a potom som postupne cítila, ako ustupuje.
Obaja sme si zároveň uvedomili obrovský problém, ktorému
sme vtedy čelili.
Mohla som sa z neho zdvihnúť, ale z mojej vagíny by
tiekla jeho sperma. Jeho nohavice by boli pravdepodobne mokré od môjho
vaginálneho sekrétu a od všetkého, čo zo mňa stekalo. Ale muselo sa to urobiť.
Zdvihla som sa, pokúsila som sa natiahnuť nohavičky späť na miesto a sadla som
si späť na sedadlo. Nestiahla som si šaty, nohavičky som mala mokré a na poťahy
sedadiel sa rozlievalo veľa maglajzu.
Paľo si nejako zastrčil penis späť do nohavíc a zapol si
zips, ale v tej tme si nevedel predstaviť, ako veľmi by jeho nohavice mohli byť
„zašpinené“. Vďaka Bohu, že ulička k nám
bola slabo osvetlená. Keďže sme boli vzadu, vystúpili sme poslední. Podarilo sa
mi vytiahnuť si šaty a za tých pár chvíľ, čo som mala, som sa snažila utrieť čo
najviac sedadla vreckovkou. Paľo si priniesol kabát a držal ho pred sebou, keď
sme si všetci priali dobrú noc.
Bola polnoc a bolo mrazivo, takže sme sa všetci chceli
dostať do tepla našich domovov. Cítila som obrovskú vinu, keď ma Zuzana objala
a zaželala dobrú noc, nevediac, že som
práve súložila s jej manželom. Paľo ma tiež objal a zašepkal mi do ucha: „Bože môj!“
Vošla som dnu a jednoducho som si sadol na dva spodné
schody schodiska.
„Do čerta, Lucia... čo si to teraz urobila?“
Trochu ako štetka, ktorá sa nesprchovala, išla som rovno
do postele. Šaty, zašpinené spodné prádlo a pančuchy som hodila na
stoličku pred toaletným stolíkom. Pod perinou som na tele cítila vôňu sexu a bola som trochu ako
napnutá pružina. Moje prsty zablúdili k mojej vagíne a začala som sa hrať.
Potrebovala som sa uvoľniť, napätie večera bolo hmatateľné. Nedržala som uzdu,
bola som hlučná, vyjadrovala som to, čo som nedokázala vyjadriť v autobuse.
Dostala som intenzívny orgazmus, znovu som prežívala moment ako keď sa
Paľo do mňa urobil. Nakoniec som zaspala. V nedeľu ráno mi telefón ukazoval
9:15. Cítila som tú istú vôňu sexu, ovoňala som si prsty, odhodila perinu a na
stehnách som mala stopy po zaschnutej sperme.
Znova som si hovorila: „Do riti Lucia, ty si totálna
štetka!“
V sprche som si užívala horúcu vodu. Vonku bol chladný
deň, a tak som vedela, že zostanem doma a pokúsim sa vyrovnať so svojím zlým
správaním. Ale keď som sa nad tým znova zamyslela, uvedomila som si ako s
mierim sprchovú hlavicu medzi stehná a opieram sa o dlaždice, čím som sa znova
dostávala do orgazmu.
„Čo sa to s tebou do pekla deje, Lucia?“ spýtala som sa
nahlas, než som vyšla zo sprchy, utrela sa, omotala si turban okolo hlavy,
obliekla si župan a zišla dolu schodmi.
Potrebovala som tekutinu, bol som dehydrovaná a tak mi s
tým pomohol pomarančový džús. Dala som si hrianky a pila som druhý hrnček kávy,
keď zazvonil zvonček pri dverách.
„Bože Zuza! Ešte je skoro.“
V skutočnosti bolo takmer jedenásť hodín a premohol ma
hrozný strach pri pomyslení, že Paľa odhalili.
Na moju úľavu mala široký úsmev.
„Nebol to dobrý večer?“ spýtala sa, čím ešte viac
znásobila môj pocit viny.
„Poď ďalej, je tu zima,“ povedal som, keď som ju videla
len v džínsoch a svetri.
Obe sme išli do kuchyne a ponúkla som jej kávu.
„Nie, ďakujem, nebudem sa zdržovať, ideme na obed, ale
musím ťa o niečo požiadať. Včera večer som ti zabudla niečo povedať.“
"No tak, čo sa deje?"
„Paľo sa príliš bojí opýtať, ale viem, že v pondelok
nepracuješ. Každopádne, Paľovo auto musí ísť do servisu a ja pracujem skôr,
mohla by si ho vyzdvihnúť pred domom a odviezť do jeho kancelárie? Normálne by
som sa ťa nepýtala, ale v piatok mu volali, že mu momentálne nevedia poskytnúť
žiadne náhradné auto.“
Srdce mi trochu poskočilo. „Samozrejme, nevidím
v tom problém, o ktorej teda?“
„8:30, ak je to v poriadku, prepáč, ak si chcela trochu
lenošiť!“
„To som mala dnes,“ uškrnula som sa, ale stále som sa
cítila hrozne kvôli sebe a Paľovi.
Keď odišla, snažil som sa vyčistiť si myseľ. Celá tá vec
bola hlúposť. Opil som sa, mala som niečo s Paľom, čo bolo úplne sebecké, a
urobil som jednu s najrizikovejších vecí v mojom živote, pretože... jednoducho
som to urobila! Nevedela som si vysvetliť prečo. Premýšľal som, ako dnes
reaguje. Dozviem sa to, keď ho zajtra vyzdvihnem.
Bolo ďalšie mrazivé ráno, videla som Paľa ako stojí už
vonku, tak som šikovne naštartovala auto, trochu ho nechala zohriať
a potom som sa pohla k jeho domu.
Keď som prišla k nemu len sa tak pozrel
a povedal:
„Ježiši, Lucia, čo sa do pekla stalo?“
„No čo by sa asi stalo. Súložil si ma... alebo by som
mala povedať, že som súložila ja teba... alebo sme to boli my obaja? No údajne
si sa hanbil ma o niečo poprosiť, tak to za teba urobila žena.“
Sadol si do auta, natiahol ruku a stisol mi rameno,
pravdepodobne ako prejav podpory.
„Zapni si bezpečnostný pás ak už ťa nič iné nenapadlo!“
povedal som to ostro.
„Napadnúť ma?“
"Áno, len si drž ruky pri sebe!"
Odfrkol si: „Lucia, urobil by som to...“
Odvetila som mu pohŕdavým: „Naposledy, keď si sa ma
dotkol, si mi strčil prsty do vagíny!“
Vybuchol smiechom. „Máš skvelý spôsob, ako veci vyjadriť,
Lucia“
Tiež som sa zasmiala, keď som sa ho spýtala, kde má
kanceláriu. Nebolo to až tak ďaleko, ale v rannom zhone to trvalo asi dvadsať
minút, čo stačilo na to, aby som prejednala čo sa stalo.
„Paľo, bolo to jednorazové , vieš to, však?“
„Áno, asi áno,“ zdalo sa, že si povzdychne.
„Možno si povzdychneš, ale len si predstav, aký by to bol
pád, keby Zuza vedela čo i len kúsok z toho čo sa stalo. Dala si si do
poriadku nohavice?“
„Áno, podarilo sa mi to upratať a dokonale som si
poumýval všetok vercajch“
„Vercajch?“
Teraz sa chichotal: „Áno, ten vercajch čo som do teba
pichol!“
„Hmmmm,“ trochu som sa zamyslela a šoférovala s úsmevom
na tvári.
„Mohli by sme si to nechať v tajnosti a znova sa
vidieť?“ povedal to ako nápad, ktorým ma chcel prekvapiť.
„Prestaň! To si nemyslím, ak už budeš mať nejaké aféry
tak nebudú so mnou.“
„Ale si v pokušení... musíš byť.“
Hľadal akúkoľvek slabinu.
„Ak ma to bude lákať, dám ti vedieť... už sme tu, rýchlo
vypadni, kým nedostanem pokutu.“
Rýchlo povedal „ďakujem, uvidíme sa dnes večer,“ a skôr
ako som stihla odpovedať, bol preč. Nevedela som, čo tým „uvidíme sa dnes
večer“, ale ukázalo sa, že sa zastavil, aby mi patrične poďakoval.
Fľaša vína, ktorú mi priniesol bola správnej značky. Stál
tam na prahu vo dverách.
„Radšej poď dnu, je tu zima, vie Zuza, že si tu?“
„Áno, ale ona mi dôveruje,“ povedal a zdvihol obočie.
„Pozvala by som ťa dnu na pohár tohto, ale asi už nemáš
veľa času.“
„Nie, radšej nie, ale ešte raz ďakujem za toto ráno,
vážim si to.“
„Nebol to problém, kedykoľvek,“ odpovedala som úprimne.
Na chvíľu nastalo ticho, potom sa otočil, aby odišiel, a
ja som sa natiahla, aby som otočila kľučku na dverách. Neohrabane sa natiahol,
aby ma objal, a ja som kľučku pustila.
„Paľo, vieš, čo som dnes ráno povedala!“
Držal ma za obe ramená a ja som sa druhou rukou chytila jeho za nadlaktie.
„Áno, viem, ale my sme sa predtým vlastne nebozkávali,
ako je to možné, veď sme sa milovali, ale nebozkávali,“ povedal s prekvapením v
hlase.
Tú istú myšlienku som mala neustále od nedele rána. Znova
ma premohol ten istý myšlienkový pochod „rizikové správanie“, jednoducho som
zdvihla hlavu a ponúkla mu ústa.
Bolo to ako prvý tínedžerský bozk, spočiatku nemotorný,
krok do neznáma a zároveň hlboko vzrušujúci. Trval dlhšie, ako mal, a nakoniec
som ho odtlačila, stále zvierajúc fľašu vína. Celá som bola rozpálená a
nervózna.
„Choď, prosím, Paľo... len choď!“
Vedel, že ma zatlačil priďaleko, a rýchlo odišiel bez
slova. Stála som tam, zatvorila som dvere a uvedomila som si, že sa trasiem.
Naozaj ma dostal.
Bolo nasledujúce ráno, keď som išla von rozmraziť auto a Zuza
robila to isté.
„Ďakujem, že si to včera pre mňa urobila,“ povedala.
„Ďakujem za víno, to si nemusela robiť,“ odpovedala som.
„Paľo trval na svojom, ale nie je za čo, máš rušný
týždeň?“
Krátko sme sa porozprávali a potom sme sa rozišli, ja som
sa pustila do práce a snažila som sa zabudnúť na dobrodružstvo v autobuse, ale
nešlo to.
Štvrtok sa stal ďalším bodom dôrazu na mňa a Paľa a na
to, ako som sa cítila. Mala som navštevovať kurz v hoteli v meste, jeden z
tých, ktoré vaša spoločnosť považuje za nevyhnutné a ktoré vo vás vyvolávajú
sľub nudy.
Jediným pozitívnym momentom bol zvyčajne veľmi dobrý obed
a stretnutie s inou skupinou ľudí. To sa mi páčilo, až na tie úvodné
„prelomovacie“ kúsky, ktorými ste si museli prejsť na začiatku dňa.
Skupina, do ktorej ma zaradili, pozostávala z ôsmich,
štyroch mužov a štyroch žien. Pomerne rýchlo som zistila, kto sú tí ambiciózni,
už som to všetko videla, mladší, ktorí sa chceli ukázať ako tí, ktorí sa snažia
hrať, a potom takí ako ja, ktorí si to radi užívali, ale svojím vlastným tichým
spôsobom.
Dvaja chlapi zaujali moju pozornosť. David, ktorý bol
dobre vyzerajúci, inteligentný, s krásnym úsmevom a spôsobom rozprávania, vďaka
ktorému ste si mysleli, že ste najdôležitejšia osoba, ktorú treba počúvať. A
potom tu bol Števo. Aj on bol dobre vyzerajúci, ale vedel to. Vždy chcel
všetkým ukázať, čo o niečom vie, a mal spôsob pohľadu, pri ktorom ste mali
pocit, že vás vyzlieka.
Keď prišiel čas obeda, v obrovskej miestnosti s výhľadom
na park sa podával bufet. Nabrala som si tanier jedla spolu s pohárom
pomarančového džúsu a sedel som v kresle pri nízkom konferenčnom stolíku s
výhľadom z okna.
„Nevadilo by vám, keby som si k vám prisadol?“ Bol to
David. Chcel si sadnúť na druhú stranu stola.
„Nie, pokojne si urobte pohodlie, jedlo je dobré, však?“
„Určite áno. Darovanému koňovi sa na zuby nepozerá.“
Obaja sme sa rozosmiali nad tou očividnou klišé.
Potom sme trochu debatovali. Rozhovor bol jednoduchý. Po
prediskutovaní dopoludnia a narážkach na niektorých ďalších účastníkov sme sa
trochu viac zblížili a vymenili si príbehy o našej minulosti a miestach, ktoré
sme navštívili, a začala som si k nemu hľadať priateľskú obľubu.
Keď sa došlo k návratu do zasadačky, David vstal, aby mi
vzal šálku kávy.
„Ponáhľaš sa neskôr preč, nechceš si dať niečo v bare?“
spýtal sa skôr s nádejou ako s očakávaním.
Hneď som odpovedala: „Áno, to by bolo fajn, dnes večer sa
nikam nemusím ponáhľať.“
Myslím, že ho to prekvapilo a so širokým úsmevom
odpovedal: „Skvelé, uvidíme sa neskôr v bare.“
Vrátili sme sa späť a venovali sme sa praktickým
cvičeniam a situáciám, v ktorých boli skupiny rozdelené. Okolo pol piatej
rečník naznačil, že skončíme o piatej, a ja som zachytila Davidov pohľad cez miestnosť. Urobil gesto,
ktoré naznačovalo, aký je smädný, a ja
som sa naňho usmiala. Bolo to už dlho, čo si niekto našiel čas a požiadal ma v bare o drink.
Keď sa popoludnie skončilo, išla som rovno na dámske
toalety, aby som sa osviežila. Obliekla som sa celkom dobre, nechodila som
často na kurzy a rada som si obliekla svoju najlepšiu spodnú bielizeň a dala
som si záležať na líčení. V ten deň som mala na sebe obtiahnuté elastické šaty,
ktoré najlepšie zvýrazňovali moju postavu, takže som vedela, že David a úchylný
Števo si moju postavu všimli.
"Čo by si si dala na pitie?"
„Pohár Sauvignonu, prosím,“ povedal som a bolo mi jasné,
že zacítil vôňu môjho čerstvo naneseného parfumu.
„Milujem tvoj parfum, aký je to?“ spýtal sa a
predstierane ku mne pritlačil tvár, aby ho zachytil ešte trochu viac.
„Čierna orchidea... je to Tom Ford, niekto mi ju kúpil k
narodeninám.“
"Je to vynikajúce! Znalý šťastlivec"
Usmiala som sa. „Ako vieš, že to bol muž?“
To ho zaskočilo. „Och... och... prepáč.“
Zasmiala som sa a stisla mu ruku. „Je to v poriadku,
nemusíš sa báť.“
Usmial sa späť a ja som si zrazu uvedomila, že som s ním
začala flirtovať.
„Ideme si sadnúť tam na tú lavicu?“ Ukázala som na druhú
stranu baru.
„Áno... skvelé,“ odpovedal a ja som ho nasledovala a
niesla som dva poháre.
Sadla som si a bolo to nižšie, než som si myslela, a šaty
sa mi trochu vyhrnuli. Určite som videla, ako si to všimol, a v duchu som sa
usmiala. Keď sme sa usadili, sadol si vedľa mňa a začal sa medzi nami veľmi
príjemný rozhovor.
Museli sme sa rozprávať asi hodinu s čašníkom, ktorý nám
priniesol druhý drink, a vtedy som si uvedomila, že má na noc voľnú izbu, keď
dal čašníkovi číslo svojej izby.
„Áno, zajtra mám pracovnú schôdzku a bolo jednoduchšie
zostať tu cez noc, ako ísť celú tú cestu domov a späť.“
V tom momente som sa v hlave rozhodla. Paľo mal byť vždy
pokušením, ale ja som nemala „poriadny sex“ už viac ako šesť mesiacov.
Potrebovala som nejaké potvrdenie, že som stále skutočná žena s potrebami a
vlastným libidom.
„Nevadí to tvojej žene?“
Vôbec sme sa nezmienili o svadbe, ale uhádla som.
Zaskočilo ho to trochu nepripraveného a treba mu uznať, že sa priznal. V tej
chvíli sa všetky nádeje na moje zvádzanie vyparili.
„Nie... nie... zvykla si, že som občas preč.“
Vyhýbal sa môjmu očnému kontaktu, až kým som sa
nezasmiala.
„To je v poriadku, David, nejako som to vedela, ženy ti
to vedia povedať,“ a stisla som mu ruku.
Zajakával sa: „Nechcel som, aby si si myslela...“
Prerušila som ho: „Nechcel si, aby som si myslela, že sa
ma snažíš dostať do postele!“
Priamy spôsob, akým som to povedala, ho prinútil
začervenať sa a bolo dobre, že sme boli v tichej časti baru.
„Dočerta, Lucia, vyzerám ja ako taký chlap?“
Jeho predstieraná hrôza bola ľahko čitateľná.
„Všetci muži sú takí, podľa mojej skúsenosti,“ usmiala
som sa.
„Ale pekný pokus,“ dodala som, „mám tendenciu byť v
týchto veciach dosť otvorená, sama som bol vydatá, takže to dokonale ovládam.“
„Aj ty, neuvedomil som si to, myslel som si, že si možno
„kariérna“ žena.“
Musela som vyzerať zdesene. „Bože nie, teraz si len
užívam slobodu, je to už niekoľko rokov, čo som bol zadaná.“
Obaja sme si uvedomili, čo som povedala, a alkohol nám
značne uvoľnil jazyk. Nahlas som sa zasmiala a povedala: „A áno, aj to!“
Ozvalo sa viac chichotania, než som vypustila tú bombu.
„Tak radšej pôjdeme do tvojej izby, bolo to číslo 307, ak
som dobre započul.“
Dávid sa takmer prehnal dýchaním. „Ja... myslela som
si... bože, myslíš to vážne?“
Ignorovala som jeho návrh. „Pôjdem prvý, alebo pôjdeme
spolu?“ Pozerala som sa priamo na neho a moje stehná sa priblížili k jeho.
Zaváhal, tak som povedala: „Daj mi vstupnú kartu a príď hore o desať minút, ja
ti podopriem dvere.“
Zmätený si šátrajúc po vrecku podal vizitku. Naklonila
som sa a pobozkala ho na líce, než som vstala. „Neboj sa, je to len naše
tajomstvo.“
Cítila som sa ako poriadna štetka, keď som sa prebíjala k
výťahu. O chvíľu som bola v izbe číslo 307. Zdvihla som kartu s jedálnym
lístkom a strčila ho do dverí, aby sa nezatvorili. Z postele som si vzala pár
vecí a išla do kúpeľne. Rozhodla som sa, že sa budem venovať dráždeniu.
Vyzliekla som si šaty, takže som mala len čiernu podprsenku, nohavičky,
pančuchy a lodičky. Svetlo bolo stlmené, zostala mi len jedna nástenná lampa
oproti posteli. O pár minút neskôr David otvoril dvere, zdvihol priečinok a
vošiel dnu. Sedela som so skríženými nohami na kraji postele. Zaváhal a ja som
sa postavila. Aj v tlmenom svetle vyzeral červený v tvári a v svetlometoch
trochu ako králik.
„Si si istá?“ takmer zachripel.
„A ty si si istý?“ zdôraznila som to „ty“, vstala som a
pristúpila k nemu.
„Poď sem,“ siahla som po gombíkoch na jeho košeli a
začala som ich rozopínať.
Mal doširoka otvorené oči, keď som mu vsunula ruku a
prešla mu ňou po hrudi, končekmi prstov som kĺzala po bradavke. Zalapal po
dychu a pomaly som ho objala okolo krku a pobozkala. Nežný bozk, jemný dotyk
pier a potom pomalé otvorenie úst, pričom sa končeky jazykov hľadali. Ako sa
bozk stával známejším, stával sa intímnejším, dobrodružnejším a naše telá boli
pevnejšie pri sebe v pevnom objatí.
Jednu ruku som mu zodvihla z krku a vsunula ju medzi nás,
pričom som našla jeho mierne opuchnutý penis, ktorý sa na mňa tlačil. Druhou
rukou som ho nasledovala a našla som jeho zips. Moje prsty sa odvážili vniknúť
dovnútra a chytili ho za penis pod boxerkami.
„Myslím, že by si sa mal radšej vyzliecť,“ zašepkala som
a ustúpil o krok dozadu.
Sadla som si späť na posteľ a sledovala som, ako si
nervózne a nemotorne vyzúva topánky, košeľu, nohavice a potom aj boxerky.
Kruto som sa na neho uškrnula, ako tam stojí, odhalený a
napoly vzpriamený.
„Žiadne ponožky! Nepôjdem spať s mužom v ponožkách!“
Stále som sa usmievala a on sa tak ponáhľal vyzliecť si ponožky, že skoro
spadol.
„Bože, prepáč,“ zamrmlal.
„No tak, poponáhľaj sa,“ povedala som potichu.
Musel sa cítiť trochu trápne, keď si sadol vedľa mňa, tak
som povedala: „Počkaj,“ prinútila som ho vstať a odhrnula som si paplón. „Ľahni
si,“ prikázala som a takmer som ho viedla na posteľ, ľahla som si vedľa neho a
prikryla nás paplónom.
„Tak, konečne sme sa tam dostali,“ vzdychla som si a
naklonila som sa, aby som ho pobozkala.
Bol to pomalý, zoznamovací bozk, naše telá boli blízko
pri sebe a Davidove ruky ma pomaly skúmali. Je zrejmé, že ma chcel zbaviť
podprsenky, a tak ma šikovne rozopol dvoma prstami a palcom. Vyhodil ju spod
periny na zem.
Cítila som jeho penis na svojom stehne a ešte nebol
celkom stuhnutý. Chytila som
ho do prstov a trochu som ho stlačila, než som sa zosunula dole po posteli. Obaja sme vedeli prečo. On si ľahol, zatiaľ čo som odhodila perinu a zvalila sa na neho.
Hlasno zastonal, keď som si vložila žaluď jeho penisu do
úst a krúžila okolo neho jazykom. Fungovalo to veľmi dobre. Cítila som jeho
ruku jemne spočívajúcu na zátylku, zatiaľ čo som ho viac a viac prijímala. Pomaly
som sa pohupovala hore a dole, až kým nebol úplne pevný a vzpriamený. Naniesla
som na neho sliny a začala som po ňom kĺzať prstami hore a dole. Vtedy sa pohol
a ja som vedela, že sa už nechce nechať fajčiť.
Zosunula som sa späť na jeho hruď, pričom som sa oňho
trela prsiami a bradavkami.
„Daj si ich dole,“ zašepkal a potiahol za tenké
nohavičky, ktoré som mala na sebe. Zdvihla som sa z postele, stiahla ich dole a
zhodila ich na zem. Okamžite ma prevrátil a úplne ma pritlačil na chrbát.
Vedela som, že ma chce súložiť bez ďalšej predohry.
Roztiahla som stehná a on sa prevalil medzi ne. Zdvihol
sa na lakte po oboch stranách, aby sa mi mohol pozrieť do tváre. Pozrela som sa
na neho a nežne som mu prešla prstami po čele.
„Chcem ťa... necíť sa previnilo... dokážeš to...“
„Bože, Lucia... Myslím, že si neuveriteľná,“ zašepkal a
jemne a rýchlo ma pobozkal, než som odpovedala: „Ani ma nepoznáš,“ usmiala som
sa a vedela som, že súhlasí.
A potom som cítila, ako sa jeho penis pritlačil na moje veľké
pysky.
Bola som taká vlhká. On bol klzký od mojich štiav a zdalo
sa, že mi rovno vkĺzne dnu.
„Óóóó,“ zalapala som po dychu, ktorý naplnil celú
miestnosť.
Zastonal a keď sa do mňa úplne pritlačil, zastavil sa a
znova sa na mňa pozrel.
„To je ten najlepší pocit na svete,“ zašepkal.
„Zlepší sa to,“ odpovedala som, zdvihla som nohy a
obmotala ich okolo neho, pričom som si členky zaistila za jeho stehnami. Rukami
som ho objala okolo krku a on sa začal pomaly pohybovať. Rýchlo som si uvedomila,
že presne vedel, ako to urobiť. Nejako poznal uhol, rýchlosť, zmenu intenzity. Zdvihla
som sa oproti nemu, prispôsobila som sa jeho rytmu a obaja sme sa vydali na
cestu rozkoše. Vzdychy, rýchle dýchanie, tiché šepkanie vzrušenia, pár krátkych
slov, ktorými som mu povedala, ako sa cítim.
„Bože, Dávid... to je ono... neprestávaj... len to rob
ďalej... prosím, prosím...“
Dýchala som tak rýchlo a lapala po dychu, keď som mu
povedala, že sa idem urobiť. Mal dokonalú expertízu, pretože keď som sa
striasla orgazmom, dokázal sa uvoľniť. Cítila som, ako sa moja rozkoš
zdvojnásobuje, keď sa do mňa spravil, cítila som, ako sa to do mňa všetko vstrebáva poriadne hlboko. Vrčal mi
do krku a na chvíľu som sa zamyslela, či mu vôbec napadla jeho žena. S
posledným stonom sa zrútil na mňa a ja som cítila, ako vo mne robí posledné
malé pohyby.
„Do riti, Lucia... preboha.“
Lapala som po dychu a nechala som ho, aby sa zo mňa
prevalil na bok. Z jeho penisu mi cez bok a stehno vytryskol dlhý prúd semena.
Otočila som sa nabok, aby som sa k nemu tvárou v tvár, a len sme sa na seba
mlčky usmiali.
„Možno by si povedala ‚Bože môj,‘ zamrmlala som, „bola si
dokonalá.“
Ležali sme tam asi desať minút a jemne sa bozkávali, až
kým mu nečakane nezazvonil mobil. David vyskočil a ja som videla, ako mu z
tváre mizne krv.
„To je moja žena,“ zastonal.
Rýchlo som povedala: „To je v poriadku, budem ticho, len
buď prirodzený.“
Stlačil „Prijať“ a ja som počula tlmený ženský hlas.
„Dosť nudné, zlatko,“ začal rozhovor, ktorý naozaj
prezrádzal dokonalý klam. Nebol to dobrý pocit, keď zo mňa sršala jej manželova
šťava. Rozhodla som sa, že je čas ísť, užiť si večer a uložiť si ho do
spomienok. Zdvihla som si podprsenku a nohavičky a vzala som si ich spolu so
šatami do kúpeľne.
Ignorovala som rozhovor vonku a po troche osvieženia som
si zviazala vlasy do copu a vrátila sa do spálne. Videla som sklamaný výraz na
Davidovej tvári, aj keď sa rozprával so svojou manželkou. Cítila som sa ako
eskortka, ktorá obslúžila svojho klienta a musela odísť na ďalšieho.
David nemohol prerušiť jeho rozhovor a keďže som si obula
podpätky, zamávala som mu a odišla. Zdalo sa mi to ako hrozný spôsob odchodu,
ba až krutý, ale obaja sme vedeli, o čo ide, a ja som išla domov šťastná aj
smutná. Šťastná, že som opäť žena, smutná z toho, ako som to urobila.
Domov som prišla tesne po desiatej. Išla som rovno do
sprchy. Na nohavičkách som mala fľaky od Davidovej erekcie a nohavičky som mala
vlhké, pretože som poriadne tiekla. Sprcha ma prebrala, zvalila som sa do
postele a spala som.
V piatok som pracovala z domu a to ma tiež prekvapilo,
alebo dokonca šokovalo.
Všimla som si Zuzino auto na príjazdovej ceste a
predpokladala som, že má voľno. Bolo okolo pol jedenástej, keď zaklopala na
dvere.
„Môžem vojsť, Lucia?“
Na jeden hrozný okamih som si myslel, že niečo objavila,
jej tvár vyzerala dosť vážne, ba až ustarostene.
Zobral som ju do kuchyne a bez pýtania som zapla kávovar.
„Čo sa deje?“ spýtala som sa trochu nervózne.
Vyzerala ešte nervóznejšie.
"Môžem ťa požiadať o veľkú láskavosť?"
„Samozrejme,“ odpovedal som, „Čo to je?“
Pozrela sa dole a vyhýbala sa očnému kontaktu. „Ak by sa
ťa Paľo pýtal, mohla by si povedať, že ste sa so mnou stretli včera večer na
jedle po práci?“
Bol len jeden možný dôvod, prečo sa na niečo také
opýtala. Usmiala som sa a čakala, kým zdvihne zrak. „Kto je to?“
Zrazu sa vrhla dopredu a objala ma.
„Ach, Lucia, prosím ťa, nemysli si, že som hrozná, proste
sa to stalo, cítim sa tak zle.“
„Sadni si,“ ukázala som na stoličku, naliala som kávu do
dvoch hrnčekov a sadla si vedľa nej.
„Samozrejme, že ťa zakryjem, ale nesmieš sa trápiť, v
manželstve sa niekedy veci stávajú.“
Určite to tak bolo aj so mnou a jej manželom v zadnej
časti minibusu sotva týždeň predtým.
„Nechcela som, aby sa to stalo, proste sa to stalo, bolo
to, akoby som sa nechala uniesť,“ bola na pokraji sĺz.
„Len sa zhlboka nadýchni, Zuzi, a počúvaj.“
Odfrkla si, použila vreckovku a napoly sa upokojila.
Cítila som sa ako pokrytec.
„Zažila som to, bola som neverná na konci manželstva, ale
ty a Paľo ste v poriadku, však?“
„Áno, asi áno, náš sexuálny život je trochu rovnaký,
nudný a nie veľmi častý, ale rozumieme si. Ale tento chlap ma vzrušoval a bože
môj, ten sex bol neuveriteľný.“
Usmiala som sa a chytil ju za ruku. „Tak to bolo
dobrodružstvo, uvidíš ho ešte?“
„Nemôžem si pomôcť, pracuje u nás v kancelárii, je tiež
ženatý!“
„Takže je to zložité,“ zamrmlala som, „musíš si to s
pokojom a s rozvahou premyslieť, neprepadať panike a čo je najhoršie, nikdy sa
k tomu nepriznať Paľovi!“
Znova mala slzy na krajíčku. „Si taká dobrá, prosím,
môžem sa s tebou ešte porozprávať? Potrebujem trochu času, máš úplnú pravdu.“
Šibalsky som sa na ňu pozrela. „A ak potrebuješ ďalšiu
výhovorku, som tu.“
„Lucia! Preboha, prestaň ma povzbudzovať, si taká zlá.“
Jej úsmev bol takmer grimasou.
„Tak zlá“..., mala som za týždeň dvoch ženatých mužov a
jeden z nich bol jej manžel!
Zuza odišla, dúfala som, s rozumnou radou, ale ja som
myslela len na to, že s Paľom znova budem. Správala som sa naozaj, naozaj zle. Zuzino
odhalenie úplne zmenilo môj spôsob myslenia, aj ja som sa musela poriadne
zamyslieť.
V ten piatok mi práca išla dosť pomaly, ale mal som
víkend pred sebou a okrem nakupovania potravín a domácich prác celkom voľný. V
sobotu ráno cestou do supermarketu som stretla Paľa.
„Ahoj Lucia, mala si tajné stretnutia s mojou ženou,
dúfam, že si nehovorila o mne?“
Paľo nastupoval do auta spolu so Zuzou, ktorá na chvíľu
vyzerala znepokojene.
„To by bola ale nuda!“ uškrnula som sa a napoly som to
brala ako flirt.
Chvíľa ubehla bez váhania a úsmev sa vrátil na Zuzinu
tvár, keď nastúpila do auta. Moje srdce bilo rýchlejšie, pretože som vedela, že
toto je začiatok celej epizódy nového klamu.
Začalo sa to na ďalšej úrovni, keď som v nedeľu večer
dostala správu od Zuzi. Hneď ako som videla jej obsah, pochopila som iróniu
toho, že som neposlala Paľovi správy, pretože ma „odhalili“.
„Rozhodla som sa, že sa s ním znova stretnem. Prosím,
nemysli si, že som zlá. Môžeme sa o tom porozprávať zajtra?“
Navrhla som jej, aby si v pondelok večer vymyslela nejakú
výhovorku a prišla, a tak sa aj stalo.
S úzkosťou vpísanou po celej tvári som jej naliala dva
veľké poháre červeného vína ešte skôr, ako si stihla sadnúť.
„Nemôžeš mu odolať?“ spýtal som sa. Vyzerala trochu
zmätene.
„Asi by som mohla, ale v duchu sa stále pýtam, kam sa môj
život podel. Pozerám sa na teba a závidím ti tvoju slobodu a premýšľam o tvojom
milostnom živote, nikdy som sa ťa na to poriadne nepýtala.“
Použitie výrazu „milostný život“ sa na mňa určite
nevzťahovalo, v najbližšej dobe som sa nezamilovala, ale koreň otázky mi
zastavil srdce. Keby to len vedela.
„Takže toho chlapa vidíš každý deň, nemali tvoji
kolegovia podozrenie?“
„Myslím si, že nie, vidia, že si trochu dávame najavo a
pár z nich povedalo, že je to trochu blízko k pravde, ale sú to tí, ktorí sú
prebudení.“
„Buď opatrná, je tu pokušenie riskovať, keď je do toho
zapletená žiadostivosť.“ Položila som ďalšiu otázku: „Kde sa stretnete a kedy?“
„Má blízkeho priateľa, ktorý má byt hneď vedľa našej
kancelárie, a tento týždeň nám ho prenajme na obed.“
Jej výraz sa vrátil k previnilosti.
„No, len poviem, uži si to, ale dobre si to premysli,
stačí, aby vás oboch niekto videl a nikdy nevieš.“
Obe sme sa postavili a Zuza ma pevne objala. „Ďakujem ti
veľmi pekne, Lucia, budem sa ti naďalej zdôverovať.“
Keď odišla, sedela som zmätená, myseľ sa mi vírila.
Neodvážila som sa Paľovi priznať k Zuze a jej afére, a predsa on chcel mať
aféru so mnou a ja som chcela jeho, v akom zložitom chaose som sa ocitla.
V stredu večer som dostala správu od Zuzi, v ktorej stálo
len „Zajtra!“ a samozrejme som presne vedela, čo to znamená. Odpísala som jej:
„Len buď opatrná,“ a prišiel mi obyčajný bozk. V skutočnosti som trochu
žiarlila, ale v to štvrtkové ráno mi osud, ako to už často býva, pomohol.
„Pracuješ dnes doma, Lucia?“
Bol deň, kedy som vynášala odpadkový kôš, a v ten
istý čas tak urobil aj Paľo.
Odpovedal som, že áno, keď sme sa vracali k našim
vchodovým dverám.
„Ja tiež, dnes ráno mám stretnutie cez net a potom
popoludní telefonát, mohli by sme si neskôr dať spolu kávu, ak by si chcela?“
Musela som sa začervenať a zaváhať.
„Dobre... môžeš prísť ku mne alebo ja prídem k tebe?“
Pavol sa usmieval od ucha k uchu.
„Prídem k tebe, ale preboha to nehovor Zuze.“
„To je v poriadku,“ povedal som nonšalantne, „hovorí, že
aj tak ide na obed s klientom.“
V tej chvíli som si skryla tvár a zamrmlala: „Uvidíme sa
neskôr.“
Keď som vošla dnu, zvalila som sa na schody a ešte raz
som zvolala: „Bože môj, Lucia!“
Presne som vedela, čo sa stane, toto bol náš moment
pravdy. Zistila som, že sa idem hore osprchovať
a prezliecť, bolo to ako prvé rande znova! Upravila som si vlasy,
použila som svoj najlepší parfum a zistila som, že si obliekam silonky. Naozaj
nosím silonky každý deň, keď pracujem z domu? Musela som si obliecť niečo, čo
nie je príliš prehnané, takže som sa nakoniec rozhodla pre jednoduchú sukňu a
blúzku na gombíky, spodná bielizeň bola moja najlepšia!
Takto bolo pol jedenástej a neurobila som ani minútu
práce. Pripravil som hrnčeky na kávu v kuchyni a dokonca som pustila hudbu v
obývačke. A potom som sa nadýchla a mala som pocit, že som pripravená.
Paľo nezaklopal presne o dvanástej, premýšľala som, či
vôbec príde. Usmieval sa, keď vošiel dnu a pravdepodobne sa zhlboka nadýchol
mojej vône. Nevedel, či ma má pozdraviť, pobozkať na líce alebo ma objať.
Urobil všetko, až na to, že bozk bol plný na pery.
„Lucia, nikdy by som si nepomyslel, že to urobím,“
zamrmlal mi do ucha popod vlasy. Bozkával ma na krk a mrmlal si niečo, kým som
ho nezastavila a neodstúpila.
„To, čo sme robili v autobuse, bolo čisté šialenstvo,“
povedala som a musel som sa pri tom decentne usmievať.
„To si bola celá ty,“ odpovedal Paľo a stále ma držal za
obe plecia.
„Začal si ma chytať za prsia!“ odpovedala som hlasno.
„Nikdy, len som sa ich jemne dotkol, aj tak si mi vytiahla
penis.“
Priznal som sa: „Áno, asi som to urobila, vtedy sme už
zašli za hranice zdravého rozumu, Ježiši, museli sme sa zblázniť!“
„Nedokázal som sa zdržať, vieš, že si robila veci,
ktoré... no, proste som to vzdal,“ znel prekvapene.
„Skúsime to ešte raz?“ zachichotala som sa.
„Bože, Lucia!“
„Poď hore!“
Chytila som
Paľa za ruku a takmer ho vytiahla hore schodmi. Zaviedla som ho rovno do svojej
spálne a začala som si
rozopínať blúzku. Paľo tam na chvíľu stál ako stuhnutý.
„No tak, zlož to zo seba,“ povedala som a ukončila som
jeho chvíľu pochybností.
Obaja sme sa vyzliekali a snažili sme sa na seba príliš
nepozerať, až kým som nestála v podprsenke, nohavičkách a Paľo len v boxerkách
s evidentnou erekciou tlačiacou sa spod látky.
„Do riti, si nádherná,“ povedal.
Odfrkla som si a urobila krok k nemu. „Pobozkaj ma
poriadne,“ zamrmlala som.
Obmotala som ho okolo krku a jeho ruky spočiatku
spočívali na mojich bokoch. Bozk bol všetko, čo som si priala. Myslela som si,
že bude uponáhľaný, ale bol dlhý, pomalý a zmyselný.
Cítila som, ako sa na mňa tlačí jeho penis, a potom som
cítila, ako mi prsty rozopínajú podprsenku. Moje holé prsia a bradavky sa mu
dotýkali hrude, keď si stiahol boxerky a potom mi potiahol nohavičky, aby ich
prehodil cez vydutý zadok.
Pozrela som sa na náš odraz v zrkadle na toaletnom
stolíku a na chvíľu som sa zamyslela, či je Zuza v tejto chvíli tiež nahá.
Paľo ma odsunul dozadu na posteľ, ja som spadla dozadu a
on si kľakol, keď som roztiahla stehná. Okamžite som cítila jeho pery a jazyk
na mojej vagíne.
„Bože, Pavol, áno... áno... prosím, no tak, urob to.“
Roztiahla som sa ešte viac a jemne som mu položila jednu
ruku na zátylok, zatiaľ čo ma začal lízať.
Boli chvíle, keď som sa čudovala, prečo Zuza chce niekoho
iného, ale manželstvo a intimita sú oveľa komplikovanejšie, a rovnako
aj aféry!
„Paľo, robím sa... do riti, ty diabol... spomaľ... bože,
idem sa spraviť!“
Moje boky sa začali prudko pohybovať hore a dole a Paľo
mi zvieral stehná a nútil svoju tvár priamo do mojej vagíny, aby môj orgazmus
trval dlhšie. Striasla som sa a moje telo pomaly ustupovalo a cítila som, ako
ma niekto jemne objíma a bozkáva.
"Do riti, Pavol!"
Zdvihol hlavu a vstal z kolien. Položil mi ruky pod boky
a zdvihol ma vyššie na posteľ. Pozrela som sa na neho, jeho penis bol stuhnutý,
smeroval von a z jeho špičky vytekal náznak preejakulátu.
„Lepšie ako v autobuse?“
zdvihol obočie.
„Dúfam, že je lepšie spraviť sa,“ odpovedal som šeptom a
rozprestrel som ruky.
Neskočil na mňa len tak, kľakol si medzi moje stehná a
čupol si, pričom si v jednej ruke držal penis. Nevidela som nič, ale pozrel sa
na mňa a ja som cítila, ako sa mi koniec jeho penisu trú medzi pery. Moja
vagína bola taká mokrá, že som si myslela, že sa mu penis čoskoro bude lesknúť
od mojich šťav.
„Prestaň ma dráždiť, ty blbec,“ povedala som, keď mi
prešiel hlavičkou po klitorise, „do riti, to je taký dobrý pocit.“
A potom som cítila, ako sa pohybuje v bokoch a jeho penis
sa do mňa úplne vkĺzol.
„Óóóó... Panebože... áno!.. ó, Pavol, Pavol, Pavol, po
tomto som tak dlho túžila!“
Stál bez pohnutia, úplne ma naplnil a pozeral sa na mňa z
diaľky. Jeho pery sa dotkli mojich a bozkávali sme sa nebeských pár minút, kým
takmer úplne vytiahol penis a neúprosne ho zasunul späť.
„Bože!“ bolo všetko, čo som povedala, než sa zdvihol a
pritlačil ústa k mojej ľavej bradavke.
„Ach, Paľo... prosím, ach, prosím,“ zalapala som po
dychu, zatiaľ čo cmúľal, olizoval a okusoval hubovitú dužinu.
Moja vagína bola taká teplá, taká vlhká, keď prešiel k
druhej bradavke. Stále bol vo mne nehybne. Snažila som sa ho chytiť svalmi
vagíny. Musel niečo cítiť, pretože zdvihol hlavu a začal dlhý pomalý jebací pohyb.
Rytmus bol pomalý, úplne von a úplne dnu. Zakaždým jeho
telo narazilo na môj klitoris tým správnym spôsobom. Pomalý sex zvýšil moje
vzrušenie z už aj tak vysokej úrovne. Vedela som, že dýcham rýchlo a on začal
tiež rýchlo dýchať.
Obaja sme potichu stonali a matrac na mojej posteli
reagoval na naše telá. Obom nám bolo čím ďalej teplejšie a ja som videla, ako
sa Paľovi na čele tvorí pot.
Pomalý rytmus a dlhé ťahy sa skracovali a zrýchľovali.
Moje dychčanie sa zosilnilo a vedela som, že sa znova urobím.
„Pavol... preboha Pavol, zase si ma dostal...
neprestávaj... prosím, neprestávaj!“
O chvíľu neskôr som dosiahla orgazmus s hlasným vzdychom,
ktorý sprevádzal celé moje telo, ktoré sa chvelo rovnako ako predtým.
Paľo zastonal a naposledy do mňa vrazil svoje telo a ja
som cítila, ako vo mne explodoval. Trhal, striekal, vyprázdňoval sa v kakofónii
stonov a zúfalého zvuku môjho mena: „Lucia... Lucia... Ó BOŽE LUCIA!“, zrútil
sa na mňa, spadol na bok a jeho penis mi ťahal rozliate semeno po bokoch.
Vyčerpaní sme tam ležali.
„Toto je veľmi nesprávne,“ zamrmlala som.
„Tak potom si ma nemala zvádzať v tom autobuse!“
odpovedal Paľo.
Odfrkla som si: „Do čerta, nezastavil si ma!“
„Dobre, možno som sa mal ozvať... možno som mal povedať
‚Lucia mi sedí na penise!‘“
Objala som ho a zachichotala sa: „Boli sme nesmierne
odvážni.“
Neodpovedal, bola to nevyslovená pravda.
„Tak kde sme teraz?“ spýtal sa Paľo, nemyslel to doslova,
myslel tým, kam tento vzťah smeruje, a ja som to vôbec nevedela.
„Boh vie, že sme ten čin už urobili a varí sa to už
mesiace. Nechcem ti ublížiť, ale toto nie je vec ‚lásky‘.“
Nechala som ho, nech si to vezme a spracuje. Asi som
dostala odpoveď, ktorú som chcela.
„Ani ja nechcem opustiť Zuzanu a nechcem jej ublížiť, len
teraz už nemáme intímny vzťah rovnakým spôsobom.“
Argument „moja žena mi nerozumie“ som počula už veľakrát,
ale snažila som sa pochopiť, že Zuza robí to isté.
„Musíme byť opatrní, najmä keď sme všetci spolu. Ak sa už
stretneme, musí to byť diskrétne.“
„Nemám tvoje číslo, musíme zostať v kontakte.“
„Hmmm,“ premýšľala som, „to je to nebezpečenstvo,
zvyčajne sa odhalia správy!“
Pavol sa zdvihol a pozrel sa na mňa zhora.
„Toto si už predtým urobila!“ povedal vzrušene.
„Možno som to urobila, ale je to všeobecne známy fakt,“
odpovedala som s vážnou tvárou.
„Fuj, ty malá mrška,“ dodal s úsmevom a naklonil sa, aby
mi pobozkal bradavku.
„Prestaň, myslím to vážne,“ odstrčila som mu hlavu.
„Nie je to problém, mám pracovný telefón, môžeš použiť
toto číslo.“
Veľmi pochybovačne som odpovedala „Dobre“ a išla som
vstať.
„Hej, nikam nejdeš... zatiaľ... poď sem.“
Chytil ma a pritiahol si ma späť do náručia, rozstrapatil
mi vlasy a pobozkal ma na krk. Jeho noha sa posunula medzi moje stehná a dosť
silno ju pritlačil k mojej vagíne. Keď sme boli na mne, začali sme sa bozkávať
a on si začal jemne trieť stehno tam a späť, ale dosť na to, aby ma znova
stimuloval.
„Prestaň... nesmieme pokúšať šťastenu,“ protestovala som,
ale on ma ďalej bozkával a bozkával na krk. „Presne toto som myslela,“ kričala
som a teraz som sa ho snažila odstrčiť, ale bez úspechu.
Paľo sa začal chichotať a stále pevnejšie ma objal v
medveďom objatí. Aj ja som sa začala chichotať a z toho sa stal taký zápas,
obaja sme sa gúľali po posteli na jednu a potom na druhú stranu.
„Prestaň, zlez, ubližuješ mi,“ povedala som, ale stále
som sa smiala.
Pavol povedal: „Hlúposti... Myslím, že ťa treba vyplácať
po zadku!“
Moja myseľ šialene počítala a okamžite som si pomyslela,
že toto by mohla byť jeho „vec“. V tom zápase sa mu podarilo ma otočiť a pre
neho a jeho prevahu nadradenej sily bolo ľahké sadnúť si na postele a prehodiť
si ma cez kolená.
„Nie... NIE!.. neopovažuj sa!“ takmer som to zakričala.
V mojom vnútri to bolo vzrušujúce, pred rokmi som mala
vzťah, v ktorom ma zbili, a toto mi v hlave vyvolalo spomienku. Moje protesty
boli súčasťou hry a zaryla som si nechty do Paľovho stehna.
„Do čerta!“ sťažoval sa a držal ma pevne rukou položenou
na strede môjho chrbta.
Skúšala som kopať nohami, až kým neprišiel prvý „úder“.
Nebolo to nijako zvlášť silné, ale signalizovalo to, že vyhral. Ďalší bol
podobný a potom prišla celá spŕška malých úderov po oboch stranách môjho zadku.
„Prestaň, ty tyran,“ zakričal som, aby som ho
vyprovokovala.
Zachichotal sa a pokračoval v sérii dosť hlasných úderov.
Najprv to bolo len teplé, ale po chvíli, aj keď možno neboli oveľa silnejšie,
začali účinkovať a ja som začal protestovať trochu vážnejšie.
„No tak, Pavol, to bolí,“ snažil som sa vysvetliť, čo
bola hra, ale on stále hovoril veci ako: „Musíš sa z niečoho poučiť.“
Vedel som, že sa mi zadok musí červenať viac, cítil som
sa veľmi horúco a začal som si myslieť, že to neprestane a že Paľo mal
problémy, o ktorých som si nemyslela.
Ešte som sa trochu zvíjala, keď prestal a ja som vstala.
Postavila som sa pred toaletný stolík a napoly som sa otočila spodnou časťou
tela.
„Pozri... pozri sa, aký mám červený zadok... si
sakramentský sadista!“
Povedala som to s úškrnom a pozrela som sa na neho, ako
stále sedí na kraji postele. Keď vstal, bola som viac než prekvapená, keď som
videla jeho penis napoly vzpriamený. Trčal od jeho tela v smere nadol. Keď ku
mne prišiel, musela som naňho len zízať.
„Uvidíme... pozrime sa, aká si červená,“ otočil ma tvárou
k zrkadlu. Po panovačnom pohľade ma objal a chytil mi prsia do dlaní. Jeho tvár
bola na mojom ramene a usmieval sa na mňa v odraze zrkadla. Zároveň môj horúci
zadok cítil jeho polotvrdý penis medzi lícami.
„Pavol, si taký zlý, zadok mi horí a teraz sa aj tvoj
penis správa zle!“
Správal sa tak zle, že som mala pocit, že je to ešte
ťažšie.
„Daj si lakte tam dole,“ jeho tvár stratila úsmev a
trvalo mi pár sekúnd, kým ma jemne naklonil dopredu, takže som sa opierala o
rovný povrch pred zrkadlom.
„Nie, Pavol... no tak... musíme sa obliecť, je čas ísť.“
„Máme čas,“ povedal, keď ma chytil za boky a jeho teraz
vztýčený penis sa mi tlačil medzi polovičky a pod zadok. Našiel mi vagínu a na
moju hanbu bola vlhká a stále z nej presakovala jeho predtým dávka.
„Ahhhhhh,“ zastonala som, keď ma vtisol, „PAVOL!“
zastonala som nahlas a on ma začal jebať.
Pozrela som sa do zrkadla, ktoré ukazovalo moju tvár
pritlačenú k sklu a Paľa stojaceho za mnou, ako sa do mňa pritláča s takým
sústredeným pohľadom, že som vedela, že je to sebecké potešenie.
Musela som sa pozrieť dole, aby som sa chytila okraja toaletného stolíka, keď do mňa vrazil a lakte sa mi kĺzali po
povrchu. Bola som naozaj blízko orgazmu, keď vo mne konečne vybuchol. Ten pocit chlapa
ejakulujúceho a spokojne stonajúceho, bol pre mňa návykový, či už som sa urobila alebo nie. Keď skončil, pozrela som sa hore a videla som ten náznak viny, ktorý cítil, keď ustúpil a
jeho penis sa vysunul.
Postavila som sa a otočila.
„Ach, Lucia... bože, prepáč... nechal som sa uniesť.“
„Naozaj si bol spokojný, však?“ V mojom hlase bolo cítiť
istú mrzutosť z toho, že nám takmer pokazil spoločný čas.
Odišla som s túžbou dostať sa do kúpeľne a zastaviť prúd
odvahy, ktorá zo mňa vytekala, no kým som sa vrátila, Paľo si stihol premyslieť
svoje násilné správanie.
„Je mi to veľmi ľúto, Lucia.“
„To už si povedal,“ odmlčala som sa, „ak ma ešte uvidíš,
ujasnime si jednu vec... Nevadí mi hrať herectvo, ale nie je to príliš sebecké?
Ak chceš robiť veci, ktoré so Zuzou nechceš, povedz mi o tom vopred!“
Pavol vyzeral primerane skrúšene, prišiel a objal ma,
obaja sme boli stále nahí.
„Musíš ísť... je neskoro, daj mi svoje pracovné telefónne
číslo.“
Obaja sme v troskách spálne nahmatali telefóny a vymenili
si čísla.
„Choď sa osprchovať, voniaš mnou a sexom... no tak!“
Obliekla som sa, kým sa Paľo sprchoval a ja som na neho
čakala dole. Paľo odišiel s kopou otázok, ktoré mi vŕtali v hlave. Áno, sex bol
skvelý, áno, stále bol atraktívny a sympatický chlap a áno, konečne som
ukončila naháňačku a áno, stále som medzi nami mala tú odvážnu chémiu ako v autobuse.
V ten večer som dostala prvú správu od Paľa, v ktorej mi
poďakoval a znova sa ospravedlnil. Odpovedala som správou „buď opatrný“ a
neskôr, na moje prekvapenie, prišla Zuza s výhovorkou, že ide na pozvánku na
večierok.
„Bože môj, Lucia, je úžasný, taký starostlivý, taký
milujúci v posteli, nikdy by som si nemyslela, že to ešte niekedy zažijem.“
Musela som mať zmätený výraz tváre, ale žiarila som
nadšením.
„Fantastická Zuza, ale ja to už nikdy nezažijem, čo Paľo?“
A potom to všetko vyšlo najavo a začali do seba zapadať
drobné nezodpovedané otázky.
Pozrela sa na mňa. „Paľo je v posteli dosť sebecký,“
povedala a dodala: „A aj inde. Má svoj vlastný ‚vkus‘. Nebudem zachádzať do
detailov, ale v posledných rokoch je to tak.“
Zúfalo som to chcela vedieť, ale neodvážila som sa
opýtať.
„Ach, ty chúďatko, ale som rada za teba, pokiaľ ste vy
dvaja diskrétni. Kedy sa znova stretnete?“
„Zase budúci týždeň, ten byt máme každý týždeň, ak ho
chceme,“ zachichotala sa, „a ja ho naozaj chcem!“
Zdala sa byť taká šťastná, taká živá, až kým som
nespomenula Paľa.
„Paľo nič netuší?“ spýtala som sa.
„On si nič také nevšíma, pokiaľ si presadí svoju vôľu.“
Nepátrala som po tom, čo to presne znamená, a až vtedy
spomenula pozvánku na ich vianočné stretnutie.
„Prídeš?“ spýtala sa.
„Samozrejme, vždy to robím.“
„Rozmýšľal som, že pozvem Jana a jeho manželku.“
Uhádol som, kto je Ján. „Bože Zuza, to nemôžeš, to poháňa
tvoje šťastie do extrémov.“
Zachichotala sa: „Možno,“ ale bolo to symbolom toho, ako
sa zmenil jej postoj.
Keď odišla, premýšľal som nad celou situáciou. Ja som mala
pomer so susedom. Jeho žena mala pomer s kolegom z práce. Ani jeden z nás
nevedel o svojich nerozvážnostiach, alebo aspoň zatiaľ nie. A potom tento
takzvaný „slon v porceláne“ ohľadom Paľovho
„vkusu“, o ktorom som mala čo i len najmenšie podozrenie po tom, čo bol so mnou
dosť dôrazný.
Keby som mala čo i len trochu rozumu, bolo by to varovným
signálom, ale nie som niekto, kto by sa vyhýbal niečomu skrytému a možno
temnejšiemu, než som poznala predtým. Odkedy som bola rozvedená, mala som sama
veľa temných myšlienok.
Vianočný večierok bol o pár týždňov a vedela som, že sa
obaja stretneme s našimi tajnými milencami predtým. Ten môj sa nakoniec konal o
niečo viac ako týždeň neskôr a to mi ešte viac pomohlo získať nové informácie o
Paľovi a jeho „sklonoch“.
Obmedzili sme si písanie na minimum, čo ma tešilo, hoci
som sa chcela stretnúť s Paľom vždy, keď som ho videla vonku cez okno.
„Môžeš sa so mnou stretnúť vo štvrtok popoludní v meste?
Mám na obed stretnutie v hoteli, ktoré by nemalo trvať dlho?“
Správa prišla z ničoho nič a ja som sa tejto príležitosti
chopila.
„Áno, môžem. Mám sa obliecť?“
To bolo vtipkovanie a vedela som, že mi to oplatí.
„Prosím... pekné silonky?“
„Uvidíme,“ odvrkla som.
„Nech si oblečieš čokoľvek, prejdeš mi cez kolená!“
Keď som si to prečítala, zastavilo sa mi srdce a uvedomila
som si, ako veľmi ma to vzrušuje.
„Možno budem odolávať,“ popoháňala som ho.
„Potom ťa možno budú musieť zviazať.“
To potvrdilo, že ideme správnou cestou a hoci to znelo
odvážne, nejako som mu dôverovala, pretože bol môj sused, hoci to znelo hlúpo.
Keď som však neodpovedala, napísal mi znova.
„Prepáč, že som si ťa len tak doberal, nechcel som ťa
vystrašiť.“
Prečo som odpovedala odpoveďou, ktorú neviem: „Nebojím
sa!“
Úškrnulý emoji, ktorý som na oplátku dostala, akoby
zvýšil napätie.
Keď prišiel štvrtok, mala som pripravený outfit.
Predstavovala som si, že Paľo si možno po obede rezervoval izbu, takže som sa
rozhodla, že mu dám zo seba to najlepšie. Červené podpätky, čierne pančuchy,
karmínovočervené podväzky, nohavičky a podprsenka a to všetko odeté do
priliehavých čiernych džersejových šiat. Vlasy som mala zopnuté do uzla, aby mi
padali od krku.
Paul súhlasil, že sa so mnou stretneme v bare okolo pol
tretej. Ja som tam prišla tesne predtým a na moje prekvapenie už čakal.
Pozdravil ma pusou na obe líca a ponúkol mi drink.
Len som povedala: „Pôjdeme rovno do izby?“ Nemohla som sa
vyhnúť úškrnu a usmiala som sa bez toho, aby som sa snažil pôsobiť príliš
nadšene.
Nasledovala som ho k výťahu a keď som vošla, dal mi
roztaviteľný bozk. Nechala som mu rúž na perách. Snažil sa ho zotrieť o chrbát dlane
bez toho, aby pôsobil neslušne alebo necitlivo.
Zasmiala som sa, keď sme vychádzali posuvnými dverami a
on ma chytil za ruku, aby ma zaviedol do izby. Srdce mi bilo tak rýchlo a moja
vagína sa pri každom kroku chvela, celé moje telo žilo ako nikdy predtým.
Keď otvoril dvere, prekvapilo ma, aká tma tam bola
vzhľadom na dennú dobu. Čoskoro som si všimla, že závesy sú zatiahnuté a
jediným svetlom bola malá stolová lampa na toaletnom stolíku.
Mierne zaskočený, vtiahol ma do jeho náručia skôr, ako
som si stihla poriadne prezrieť celú miestnosť. Hodila som tašku rovno na zem a
objala Paľa okolo krku, zatiaľ čo sme sa bozkávali. Ako sa naše pery a jazyky
hrali a zápasili, cítila som, ako mi rozviazal uzol z vlasov a ten mi spadol
okolo ramien.
„Mám ho rád dole,“ zašepkal a odtiahol ho, aby ma
pobozkal na krk.
Keď to urobil, čo sa zdalo božské, videla som mu cez
plece. Dramaticky som vyvalila oči a snažila som sa ho trochu odtlačiť od krku.
Posteľná bielizeň bola stiahnutá, čo nebolo nezvyčajné, ale na nočnom stolíku
boli zjavne nejaké kožené putá spolu s niečím, čo som z internetu spoznala ako
bič.
„Pavol!... Myslela som si, že žartuješ, keď si povedal...
Myslel som si, že žartujeme!“
Videl, kam sa pozerám, a pevne ma držal so zlomyseľným
úškrnom na tvári, pričom sa zároveň natiahol, aby mi rozopol šaty vzadu.
„Myslím, že by sme sa mali presunúť do postele,“ povedal to takým asertívnym
tónom, že mi srdce zabúchalo. Šaty mi spadli na zem okolo členkov a ja som bola
odsunutá dozadu k posteli. Vtedy som vedela, že toto preverí moje predstavy o
priamočiarom vzťahu.
