Dnes mám rande so svojím mestom, nejdem do baru len tak chodím, zdravím neóny známym gestom, práve odbilo... bum-bác!
Práve spadla na zem žena. Na prvý pohľad nebola škaredá, ale zase ani modelka. Možno až príliš obyčajná. Jediné čo sa dalo vypozorovať, tak mala veľmi chudobný hrudník s maličkými prsiami, hodnými dvanásťročného dievčaťa. Jej chodidlo narazilo na chodník. Rozbehol som sa k nej, aby som jej pomohol vstať. Z očí jej stekali veľké slzy a výraz jej tváre napovedal, že si veľmi ublížila.
- Počkaj, pomôžem ti vstať.
- Ja som taká krava, nevidela som ten poondiaty chodník!
- Vyzeráš, že ťa to skutočne pekne bolí.
- Áno, už to skutočne začína pekne bolieť!
Všimol som si, že pod ponožkou má dosť opuchnutý členok, objavil sa výron o veľkosti holubieho vajca, čo dokazovalo, že mladé dievča si nepekne vyvrtlo členok.
- Myslím, že máš pekne vyvrtnutý členok!
- Do riti, možno je to aj zlomenina!
Po lícach jej stekali slzy, slzy bolesti a smútku.
- Mala by som s tým ísť na urgent?
- Možno nie, mám priateľa, ktorý sa venuje magnetoterapii, možno ťa vylieči rýchlejšie ako si myslíš...
- Ja takýmto šarlatánom neverím!
- Čo riskuješ tým, že ho pôjdeme navštíviť?
- Nič, ale prepáč, že ti spôsobujem problémy...
- O akom probléme prosím ťa hovoríš?
- No že pri potrebe postarať sa o mňa ti možno uniká niečo dôležitejšie.
- Povedzme, že pomáhať druhým ma napĺňa šťastím!
- Potešenie zo zábavy sa mi zdá lepšie.
Zavolal som priateľovi, či by ju mohol vidieť, povedal, že áno, ale musím prísť čo najskôr. Zavolal som Bolta, aby nás odviezol o päť kilometrov ďalej a priateľ jej zmagnetizoval členok. Keď nás taxík doviezol na miesto, poskakovala na jednej nohe a s plačom vošla do miestnosti, ktorá sa občas používala ako liečebná miestnosť. Je pravda, že priateľ robil radšej výjazdy ako prijímal ľudí doma.
Oplatilo sa však prísť, lebo asi o pol hodinu vyšla z tejto improvizovanej ambulancii kráčajúc bez akýchkoľvek problémov. Oči mala stále vyplakané červené, ale na tvári sa jej rozžiaril široký úsmev.
- To je neuveriteľné, nemôžem tomu uveriť!
- Dobre si urobila, že si ma poslúchla...
- Ach áno, ďakujem a zvlášť sa chcem poďakovať tomuto pánovi!
- No to poďakovanie bude niečo stáť. Poviem tak, že on to nerobí zadarmo. Máš tu peniaze?
- No ani veľmi nie. Možno niečo do 10 Eur, ale vrátim sa to zaplatiť.
- Ja to za teba zatiahnem a potom mi to oplatíš...
- Si ku mne naozaj milý!
Po tom, čo som zaplatil priateľovi za jeho šťastný výkon, odprevadil som Eriku – to meno som sa dozvedel cestou – k jej domu. Keď odo mňa odchádzala, napísala si moju adresu na ruku, aby na ňu nezabudla a sľúbila, že príde čo najskôr vrátiť dlh. Ja som jej povedal, že nie je sa kam ponáhľať. Ona trvala na tom, že to porieši čím skôr. Povedala, že si zaslúžim srdečné poďakovanie a možno aj veľkú pusu, zato že som ju dostal z toho incidentu, ktorý ktovie ako by sa skončil... a dodala, že bola ohromená silou toho druhu magnetizéra, že je to naozaj neuveriteľné.
Po návrate domov som sa venoval svojej práci a bol som v pozícii, ako ženáči bývajú, slameného vdovca. Partnerka odišla na týždeň za svojou chorou sestrou. Po menšom upratovaní som sa usadil na gauči s pohárom vína a knihou, ktorú som začal čítať pred troma dňami, mysliac si, že si dám malý relax kým si potom pripravím niečo pod zub. Nesedel som ani päť minút, keď som zrazu počul zvonček. Bol som prekvapený, pretože nikoho som neočakával. Otvoril som dvere a videl som ako predo mnou stojí Erika, ktorá sa usmieva s fľašou šampanského v ruke.
- Zbláznila si sa, mladá krásna dáma?
- No pekné od teba, ale ja to tak nevidím.
- K čomu tá fľaša?
- No to je ako bonus k poďakovaniu a tu sú aj dlžné peniaze.
- To je až veľmi láskavé, to si fakt takto nemusela...
- Ale áno!
- Tak poď dnu, nestoj medzi dverami... dáš si niečo na pitie?
- No dala by som si šampanské!
- Tak tvoje želanie je mi rozkazom, princezná!
- Prestaň s tými lichôtkami, nie som žiadna princezná!
Povedal som jej, aby sa pohodlne usadila v obývačke pokiaľ ja som išiel do kuchyne hľadať poháre na to šampanské. Keď som sa potom k nej vrátil, bol som milo prekvapený sladkosťou jej úsmevu a iskrou v očiach. Jej pery boli zmyselné a začal som si predstavovať, že jej bozky musia byť tak horúce a ohnivé. Keď som sa prebudil zo sna, začal som debatu zvedavými otázkami kde býva, či je študentka, čo robí, aké má záľuby a mnoho ďalších na ktoré bez zábran odpovedala pri pocuckávaní šampanského.
Bol to tretí pohár, ktorý som naplnil. Erika sedela v kresle predo mnou a oči sa jej leskli stále viac a viac. Spýtala sa ma kde je WC a odskočila si, asi ju trápil močový mechúr. Keď sa vrátila, rovno si to namierila ku mne a sadla si vedľa mňa na pohovke. Začala mi priamo hľadieť do očí.
- Teraz, keď už si mi položil veľa otázok, tak som na rade ja, dobre?
- Nech sa páči.
Všimol som si, že má v očiach šibalský pohľad a to mi dávalo signál, aby som sa mal na pozore. Potom sa ma pýtala, aká je moja práca, čo robím vo voľnom čase, čo rád čítam, akú hudbu počúvam, či robím nejaký šport, skrátka veľa otázok o mojom živote, ktoré som bez problémov zvládal odpovedať, až mi bolo čudné, že nejde viac do hĺbky. Ale potom sa predsa len opýtala na môj vek a či bývam sám, na čo som jej úprimne odpovedal.
Šampanské jej dopomáhalo k tomu, aby si cítila sebavedomo, jej oči na mňa nástojčivo hľadeli, považoval som ju za veľmi príťažlivú. Jej úsmev bol veľmi čarovný a pri tom pohľade môj penis začal naberať na objeme, čo ma dosť znepokojovalo.
- Čo na mne tým pohľadom hľadáš?
- Úprimne, zdáš sa mi krajšia ako momentálne vieš ukázať...
- Dobre, a čo to znamená?
- Znamená to, že neurobíš, alebo nechceš urobiť všetko potrebné, aby si sa mi viac ukázala.
- To si myslíš?
- Áno, inak by som to nepovedal.
- Si ďalší z tých chlapcov, čo si robia srandu z môjho hrudníka.
- To, že ho máš menší ešte neznamená, že nie je pekný!
- Tebe sa fakt páčia malé prsia?
- Malé prsia považujem za veľmi vzrušujúce.
- Takže by si mohol so mnou flirtovať?
- Prezradil som ti svoj vek, mohol by som ti byť otcom.
- Nie si môj otec, ale považujem Ťa za veľmi príjemného.
- Mám pocit, že si vypila priveľa šampanského a táraš nezmysly.
- Nie, to nie je nezmysel!
- O.K teda, ak chceš môžeš sa so mnou najesť, niečo pripravím.
- Inak mimochodom, ty si sa mi ešte ani poriadne nepredstavil veď ja neviem tvoje meno.
- Som Jaro.
- Jarko pomôžem Ti, myslím, že som dobrá kuchárka.
- Dobre, poďme teda do kuchyne.
Keď sme sa zamestnali v kuchyni, napätie, ktoré som cítil opadlo a mohol som lepšie dýchať. Toto dievčatko malo ohromnú silu zvádzania o ktorej nevedelo a našťastie pre mňa, pretože už som bol na pokraji podľahnúť pokušeniu, aspoň som si to myslel, keď som počul jej hlas.
- O koľkej príde tvoja žena domov?
Videl som, že jej spýtavé oči opäť na mňa nástojčivo hľadia.
- Moja partnerka dnes večer nebude doma, je u sestry, ktorá je chorá.
- Dúfam, že to nie je nič vážne.
- Čakám na jej telefonát, neskôr budem vedieť viac.
- Nebude ti smutno, ak budeš dnes večer sám?
Cítil som, že v tej otázke je niečo naznačené. Skoro som jej povedal, že nie som sám, keď je so mnou, ale bol som radšej ticho. Urobili sme si omeletu s anglickou slaninkou. Počas jedla mi povedala o svojom štúdiu, o to čo sa chce naučiť a že neskôr plánuje veľa cestovať, keďže je od prírody veľmi zvedavá. Pár krát som ju musel umlčať, aby sa mohla najesť, lebo by jej to jedlo úplne vychladlo. Dopili sme fľašu šampanského a pred odchodom som jej ešte navrhol, aby sme si dali nejaký bylinkový čaj.
- Aha, vidím, že ma vyhadzuješ... tak ešte predtým idem poumývať riad.
- Nie, nie, nevyhadzujem ťa. Dôkazom toho je, že ak máš chuť, ponúknem ti ešte čaj alebo kávu.
- Radšej kávu!
Erika sa napriek mojim protestom pustila do umývania riadu a v tom istom momente zazvonil telefón. Potom som na chvíľu prešiel do spálne, aby som mohol v kľude hovoriť s mojou partnerkou. Asi o desať minút som sa znova objavil s úsmevom, keďže správy boli dobré. Erika sedela na pohovke v obývačke so šálkou kávy v ruke.
- Ak mi prezradíš, kde máš bylinkové čaje, tak ti ho s radosťou pôjdem urobiť.
- Pokojne seď a vychutnávaj si kávu, ja si idem tiež urobiť.
- Naozaj? Zmenil si názor?
- Trochu...
O chvíľu som sa vrátil s kávou do obývačky a potom som si sadol do kresla oproti Erike. Popíjala si tú horúcu kávu. Pozrela na mňa s malým úsmevom a šibalským pohľadom.
- Máš zo mňa strach, keď si si nesadol vedľa mňa?
- Vôbec nie, ale lepšie sa mi sedí momentálne tu.
- Nechceš pustiť nejakú hudbu?
- Vieš Erika, čoskoro pôjdem spať.
- Áno viem, starší ľudia chodia skoro spať...
- S takouto myšlienkou by si si zaslúžila jednu na zadok!
- Áno? No som v očakávaní...
- Prestaň byť hlúpa. O.K pustím ti nejakú hudbu a potom môžeš ísť domov, dobre?
- Sľubujem, aj ja pôjdem spať.
Išiel som dať nejaké CD, ktoré mi ako prvé padlo do oka. Bolo to Pink Floyd a myslel som si, že týmto skrátim večer, ale opak bol pravdou.
- Ó Pink Floyd, milujem ich. Otec ma na nich zobral do Prahy!
- Je to hudba starších ľudí?
- Možno, ale je to vynikajúca hudba. Hudba ktorá nezapadne prachom.
- Áno vynikajúco sa počúva, až by som pri nej mala na niečo chuť. Mohla by som Ťa ešte trochu zneužiť?
- Zneužiť? Je v tom nejaká dvojzmyselnosť?
- Dala by som si k tomu zvyšku kávy ešte niečo silnejšie. Máš nejaký koňak?
- Mal by som mať Metaxu.
- Výborne! Milujem Metaxu!
To dievča ma privádzalo do rozpakov. Išiel som po fľašu koňaku. Keď som sa vrátil, Erika pohotovo našla v obývačke poháriky, ktoré boli umiestnené vo vitrínke. Obidva položila vedľa seba, takže som si prirodzene musel sadnúť vedľa nej. Pozrela sa na mňa s úsmevom, bol som v neistote, načo sa môže hrať... Prehltla poriadnu dúšok koňaku z čoho trochu zakašľala. Neubránil som sa pri tom smiechu.
- Ty si zo mňa robíš srandu? To nie je pekné...
- No rozosmievaš ma...
Dlho mlčala so zavretými očami a vychutnávala si hudbu. Naše poháre boli už prázdne a ja som začínal byť ospalý.
- Myslím, že nastal čas ísť spať.
- Ach nie, nie ešte... je mi tu dobre.
- Nenúť ma, aby som ťa vyhodil.
- Predtým si povedal, že ťa vzrušuje moja hruď.
- Hovoril som to všeobecne...
- Úprimne mi povedz. Vzrušuje ťa moja hruď?
- Mám pocit, že si dnes vypila veľa alkoholu...
- Neodpovedal si mi!
- Dobre, povedzme, že tvoja hruď je veľmi vzrušujúca.
- Chcel by si sa dotknúť mojich malých pŕs?
- Uvedomuješ si čo hovoríš?
- Chcela by som, aby si sa ich dotkol!
- Drahá Erika, myslím, že zachádzaš príliš ďaleko...
- Vidíš, si ako ostatní!
- Prečo to hovoríš?
- Všetci si myslia, že nie som dostatočne pekná, vyvinutá...
- Také veci nehovor! Si náhodou veľmi milá, sympatická, hlavne keď sa usmievaš.
- Možno, ale povedal si mi, že malé prsia sú pre teba vzrušujúce.
- Samozrejme a môžem to kedykoľvek zopakovať.
- O.K, ale tie moje ta pravdepodobne až tak nevzrušujú...
Už som nevedel, čo jej mám povedať. Jej oči boli také smutné, čo ma totálne zlomilo. Erika zrejme prekročila svoju hranicu alkoholu a tá znásobila jej obrovskú túžbu po láske a zmyselnosti. Cítil som k tej mladej žene viac ako náklonnosť. Chcel som ju objať a vybozkávať, aby som ju potešil. Zúfalo som bojoval s týmto pokušením, keď som cítil, ako sa jej ruka opiera o moju. Jej prsty sa zmyselne kĺzali po chrbte mojej ruky a ja som cítil ako sa mi to tam dolu prekrvuje.
- Aj keď sa ti nezdajú vzrušujúce, pohladkaj si ich...
- Radšej to nechajme tak, choď spať!
- Nie som ospalá, dotkni sa ma rukou prosím!
- Erika, vyber si chlapca v tvojom veku aby ťa ohmatával, nie muža v staršom veku!
- Po prvé, nie si starý, a po druhé, som si istá, že si veľmi jemný a nie brutálny ako sú chlapci v mojom veku!
V tomto som jej musel dať za pravdu. Zatiaľ čo ma očami prosila a hladila po chrbte mojej ruky, pozrela sa dole a všimla si, že moje nohavice sú v rozkroku zdeformované.
- Vidím hrbolček. Je to kvôli mne?
- Ty, ktorá si si myslela, že nie si vzrušujúca, vidíš, že opak je pravdou!
- Teší ma čo si práve povedal. To bolo naozaj veľmi pekné.
S tým ma chytila za ruku, pritlačila si ju na hruď a pozrela sa mi priamo do očí. Pomaly približovala svoju tvár k tej mojej. Zo strachu som sa neodvážil pohnúť, aby som neporušil tento zakázaný, ale taký zmyselný moment. Cítil som, ako mi jej dych kĺzal po tvári. Jej pery spočinuli na tých mojich ako motýľ na kvete. Potom som cítil ako mi špičkou jazyka blúdi po perách. Bolo toho na mňa priveľa. Už som nedokázal odolávať tejto eroticko-zmyselnej prosbe. Moje ústa sa potom mierne otvorili, aby do mňa mohol vstúpiť jej jazyk, čo okamžite urobila a potom sme sa vášnivo pobozkali. Moja ruka, ktorá spočívala na jej blúzke v úrovni hrudníka sa posunula, aby vkĺzla pod ňu a chytila jej pravý malý prsník. Moje prsty sa zmocnili jej bradavky, ktorá bola stvrdnutá vzrušením. Naše ústa sa po dlhej chvíli oddelili. Erika sa na mňa pozrela so širokým úsmevom.
- Naozaj som si myslela, že tvoja ruka ma nikdy nepohladí na prsiach...
- Robíš to s každým mužom, ktorého stretneš?
- Nie, čo si o mne myslíš! Ty si prvý...
- No to ti asi ťažko uverím.
- A predsa je to pravda!
Erika si pohotovo vymenila miesta. Posadila sa na moje stehná tvárou ku mne. Rozopla a vyzliekla si blúzku, aby mi ponúkla svoje malé prsia. Svoje ruky som položil na jej dve malé prsia, aby som ich jemne premasíroval. Mladá že sa pod pôsobením týchto pohladení nedokázala zastaviť a rukou mi jemne pošúchala vydutie mojich nohavíc.
- Je krásne vidieť, že ho dokážem urobiť tvrdým.
- Zdá sa, že sa ti páči hladkanie...
- Ó áno a mne sa zdá, že si si expert na maznanie.
- Nepreháňajme!
- Môžem ťa požiadať o láskavosť!
- Myslím, že v tejto chvíli je to už nemožné!
- O.K, čo s tebou... no ja už si nejako poradím...
Vrhla sa na moje ústa, aby ma mohla vášnivo pobozkať. Naše jazyky sa krútili, sliny sa nám miešali a moje vzrušenie stále rástlo... Nakoniec sa vzpriamila so stále krásnym úsmevom.
- Kiež by si ma naučil milovať!
Jej žiadosť upútala moju pozornosť. Najprv som sa čudoval, či si zo mňa nerobí srandu, no jej zrak mi prezrádzal, že to myslí úprimne.
- Ty si sa nikdy nemilovala? Si panna?
- Nie, už nie som panna, ale láska to nebola.
- Čo tým myslíš?
Znova ma pobozkala a ja som s väčšou vervou využil príležitosť postarať sa o jej malé prsia. Rýchlo som si uvedomil, že jej bradavky sú precitlivené a zakaždým, keď som ich prevalil medzi prstami, tak Erika veľmi hlasno zastonala.
- Mala som priateľa, ktorý sa chcel so mnou vyspať!
- Ale veď to sa mi zdá úplne normálne.
- Tak som súhlasila, ale zároveň povedala, že je môj prvý.
- Takže predsa si sa už milovala?
- Tomu nehovorím milovanie. Išla som k nemu domov a keď sme prišli do jeho izby, hneď na mňa skočil!
- Bez predohry?
- Nie. Vyzliekol mi spodnú bielizeň, vyzliekol si nohavice... Bol tvrdý, povedal mi aby som si ľahla, potom sa na mňa vrhol a rýchlo do mňa strčil svojho veľkého vtáka.
- Ach jaj... šústal ťa ako divý, ako taký prasák!
- Nepotrebujem, aby si mi hovoril, že ten idiot mi strašne ublížil! A to nie je všetko!
- O.K, čo sa stalo potom?
- Na druhý deň každému povedal ako ma pojebal a že som zlá začiatočníčka!
- Ten tvoj kamarát bol teda pekný hajzel! Kedy sa to stalo?
- Pred tromi rokmi. To som bola v maturitnom ročníku.
- A odvtedy si sa nechcela vyspať so žiadnym chlapcom?
- Nie a ani žiaden chlapec o mňa neprejavoval záujem.
- A vieš že sa ani nečudujem?
- Ako to myslíš? To som fakt taká hrozná?
- Videla si ako si bola oblečená keď som ťa zdvihol po tom, čo si spadla?
- Ako?
Erika na mňa pozrela s vyvalenými očami. Mal som dojem, že cítila odo mňa poriadnu podpásovku.
- No bola si oblečená ako nejaký nezávislák, či skôr závislák...
- A čo!
- No ako môžeš očakávať, že niekto normálny o teba zakopne a bude s tebou flirtovať, keď sa tak ležérne obliekaš...
- Kto hovorí, že chcem s niekým flirtovať?
- Tak prečo si sa tak pekne obliekla, keď si ma dnes prišla pozrieť?
- Pretože som v tebe cítila veľa jemnosti a láskavosti!
- Ach, dobre teda.
- A keď som prišla domov, povedala som si, že na teba musím zapôsobiť, aby si sa so mnou začal milovať...
- Dal som ti svoju šarmantnú rutinu?
Znova sa vrhla na moje ústa. Tento vášnivý bozk bol taký vzrušujúci, že moje ruky teraz opustili jej prsia, aby som ju pohladil po stehnách, vzal ju okolo pása, aby som ju naklonil tak, že ležala na pohovke, potom sa ocitla podo mnou, moje ústa opustili tie jej... aby som si išiel odpočinúť na jednu z jej bradaviek.
- Milujem to, čo mi práve robíš...
Toto mladé dievča ma strašne vzrušovalo. Uvedomil som si, že som prekročil červenú čiaru, už nič nemohlo zastaviť to, čo prišla ku mne hľadať. Po rozopnutí vrchnej časti sukne som sa postavil, aby som jej ju ľahšie stiahol po nohách. Erika zdvihla panvu, aby mi to uľahčila. Urobila to isté, keď som jej začal vyzliekať nohavičky. Ocitol som sa na gauči, kľačal som medzi jej nohami, mal som nádherný výhľad na jej mačičku. Bez hanby roztiahla stehná, čím mi ukázala svoju túžbu. Môj pohľad stúpol na jej tvár a všimol som si, že má zavreté oči, že jej tvár rozžiaril široký úsmev. Bola pripravená ochutnať ovocie svojej túžby. Potom som priložil pery na jej brucho, aby som tam rozosial množstvo malých bozkov. Potom som jej prešiel rukami pod stehná, aby som jej zdvihol kolená a moje ústa jemne klesli k pyskom jej pohlavia. V momente, keď sa môj jazyk dotkol jej mačičky, stisla stehná a vydala mierny plač.
Óóhhh !
Vytiahol som jazyk spomedzi brázdy, zdvihol hlavu, aby som sa spýtal na ten plač.
- Ak nechceš, ďalej už nebudem pokračovať...
- Pokračuj, iba ma to prekvapilo, keď si sa ma tam dotkol a pobozkal prvý krát.
- Páči sa ti to?
- Myslím, že áno...
Okamžite mi hlava klesla medzi jej stehná, môj jazyk okamžite našiel jej klitoris, aby som ho jemne pošteklil. Cítil som lahodnú vôňu. Bola veľmi vzrušená, hojne tiekla šťava lásky a počul som jej stonanie čoraz hlasnejšie.
- Ach Bože, to je také dobré...
Bez vážneho úmyslu ma povzbudzovala, aby som pokračoval ešte viac, čo ma strašne vzrušovalo. Odvážil som sa posunúť jeden z prstov smerom k jej ritnej dierke. Tento kontakt ju však prinútil stiahnuť sa a pochopiteľne som v tom nepokračoval. Jazyk sa mi krútil nad jej hráškom tak dobre, že mladá žena začala vážne vlniť svoje telo. Pochopil som, že v nej čoskoro vybuchne orgazmus. Prusko som pocítil jej oblúk a jej dve stehná sa mi prudko stiahli k hlave.
-Áááách! Páni! Uffff, je to skvelé!
Bol som šťastný, že so jej doprial toto prekvapivé a silné potešenie. Videl som, že má problémy s orientáciou. Nebolo rozumné chcieť pokračovať v tomto sexe, aj keď môj penis bol taký nadržaný.
Odišiel som z gauča a hľadel na túto mladú ženu, ktorá úplne ležala na mojej pohovke s krásnymi malými prsiami. Po chvíli otvorila oči a pri pohľade na mňa mi venovala luxusný úsmev.
- Ty si čarodejník!
- Ako prosím?
- Áno, to ako si mi to urobil bolo niečo čarovné!
- Nepáčilo sa ti to?
- Blázniš? Bolo to také krásne! Nikdy som si nepredstavovala, že by som mohla zažiť tak silný orgazmus. Ďakujem, na tisíckrát ďakujem!
- Už chceš ísť domov?
- Ó nie! Stále chcem zostať s tebou!
- Chceš, aby som sa začal o teba znova starať?
- Chcela by som, ale nie hneď... musím sa trocha zotaviť.
- Dáme si vínny strik?
- No dala by som si, strašne som smädná.
Išiel som zobrať z chladničky ľahké talianske biele víno a minerálku k tomu. Keď som sa vrátil, moje oči sa ešte raz popásli na jej tele. Erika bola krásna v tejto nahote. Už to nebola tá nešťastná a zle oblečená, ktorú som vzal svojmu priateľovi magnetizérovi, ale mladá žena plná šarmu a energie. Ľutoval som, že som od nej o tridsať rokov starší. Zdvihla pohár zriedeného vína k perám a prehltla poriadnu dávku na jeden dúšok. Usmial som sa, keď som videl ako hltavo hasí smäd.
- Prečo sa usmievaš? Robíš si zo mňa srandu?
- Ani najmenej na svete, iba vidím, že si bola skutočne smädná.
- Ty asi nepiješ veľa, však?
- Ako... ale skôr si myslím, že by si sa mala obliecť.
- Nie je mi zima a dobre je to ako je...
- To nie je o zime.
- Len mi nehovor, že chceš, aby som odišla. Viackrát opakovaný vtip už nie je vtipom...
Pokračovanie 2. časti príbehu
