Môj život sa začal výrazne meniť keď som sa presťahovala
do hlavného mesta, aby som tu odštartovala svoju kariéru budúcej úspešnej
právničky, ktorá bude spravodlivo čistá bez korupčných afér. Študovala som
v Trnave na právnickej fakulte, dosiala červený diplom na ktorý som bola
neskutočne hrdá. Mám vrodenú dispozíciu na rýchle učenie, takže nemusela som
stále sedieť na knihami, ale vedela som sa ísť aj von zabaviť. Chodila som so
spolužiačkami z intráku na diskotéky. Často sa mi dostávalo komplimentov,
že som veľmi pekná baba a nadržaní chlapci boli schopní urobiť čokoľvek,
len aby som im venovala svoju pozornosť. Mali však smolu, nezaujímali ma. Nie
preto, že by sa mi ani jeden nepáčil, ale celkovo ma muži nepriťahovali.
Snažila som sa to maskovať ako sa len dalo. Nič však netrvá večne. Na internáte
sa často robievali tzv. „izbovice“ alebo „chodbovice“, kde sa popri popíjaní
alkoholu často hrali rôzne hry a dávali výzvy jeden druhému. Pomerne často
som dávala úlohu dievčatám, aby niečo vykonali s inom babou a veľmi
som chcela, aby som bola tou vyvolenou práve ja. O pár mesiacov som
dostala regulérnu nálepku, že som lesba. Nebrala som to však ako poníženie. Na
jednej strane mi to pomohlo v tom, že ma prestali chlapci obťažovať, ak
nerátam ponuky typu, poď s nami do trojky, chceme skúsiť niečo nové. No
a na druhej strane a tiež začalo ukazovať, že v mojom okolí sa
nachádzajú vysokoškoláčky, ktoré to chceli vyskúšať, ale toto nemalo žiadny
základ na perspektívny dlhotrvajúci vzťah. Častými rozchodmi ma táto zábava
prestala zaujímať a začala som sa viac venovať štúdiu a urobila som
sa si dobre, výsledkom je ten môj červený diplom.
Vrátim sa však na začiatok mojej životnej zmeny. Po
príchode do Bratislavy som krátky čas bývala po všelijakých podnájmoch, kde nie
vždy som našla ľudí s ktorými by sme zdieľali spoločné názory na všeobecné
témy a potom z toho vznikali zbytočné konfliktné situácie. Nebavilo
ma to takto. Moje definitívne rozhodnutie padlo na kúpu vlastného bytu. Nemala
som vlastné finančné prostriedky a bola som odkázaná upísať sa
hypotekárnemu dlhu na 30 rokov. Tak ale s mladou ženou, ktorá ma život
pred sebou v banke nemali problém aj kvôli tomu, že mi tam môj otec
založil účet ešte keď som bola študentka a posielal mi tam peniaze na
život. Rodičia mi pomohli aj s 10 % vlastných finančných prostriedkov pre
banku. Kúpila som si byt v Devínskej, pretože ak by som chcela bývať
niekde v centre a novostavbe, nevyšiel by mi môj rozpočet ani na
jednoizbák. Mne to však nevadilo, aj keď je to odľahlejšia štvrť a cestovanie
mi zaberalo vždy tak trištvrte hodinku do práce. Občas keď som odchádzala ráno
do práce, stretla som sa na chodbe s mojou susedou, ktorá bola odo mňa asi
o 10 rokov staršia, čiže tak okolo 35 rokov. Naša nie moc bohatá
konverzácia bola limitovaná časom, ktorý spočíval v čakaní na výťah a cestou
ním dolu na prízemné podlažie. Marta (tak sa mi predstavila) bola krásna vysoká
blondínka, s blond vlasmi a modrými očami. Mala krásny hrudník
a guľatý zadok. Pravdepodobne bola bezdetná, lebo ani sa o nich
nezmienila, ani som nezachytila, že by bolo počuť detské hlasy, alebo pohyb na
chodbe. Čo som sa však dozvedela a veľmi ma nepotešilo, tak to bol jej
status „vydatá“. Priam neznášam to slovo, lebo nočnou morou môjho života je
skutočnosť, že všetky ženy ktoré sa mi páčia a mala so možnosť ich spoznať
bližšie sú vydaté, alebo vo vzťahu. Ale Marta mi aj napriek tomu stúpla do
hlavy. Keď sme boli vo výťahu a nebolo jej veľmi do reči, pri tom
obojstrannom mlčaní, často som si ju
obzerala od hlavy až po päty. Jej sladká tvár a zmyselné telo ma
priťahovali ako magnet. Zašlo to tak ďaleko až to mierne hraničilo so
stalkingom, ale iba v tom, že som si upravila vstávanie a nástup do
práce tak, aby som sa vždy „náhodne“ mohla stretnúť s Martou na chodbe či
výťahu. Efekt bol dosiahnutý v tom, že sme začali viac komunikovať .
Zmienila som sa o tom, že nás limitoval čas. Takže rýchlo, aj
o všetkom, aj o ničom a o počasí. Prezradila mi, že pracuje
v administratíve ako účtovníčka a popritom rieši ešte aj súkromne
daňové priznania živnostníkov, ale to je také privyrobenie. Súkromný život po
práci nežije veľmi aktívne, lebo je rada, že si môže oddýchnuť sama, pri telke
a často pri nej zaspí. V krátkosti sa zmienila aj o svojom
mužovi. Vravela som jej, že som ho ešte nikdy za ten čas čo sme susedia
nevidela. Povedala mi, že jej muž cestuje po celej Európe, je manažérom vo
veľkej nadnárodnej spoločnosti a najbližší víkend príde domov, takže ak
budem mať šťastie, určite ho uvidím, prípadne ma môže predstaviť. Zdvorilostne som
sa poďakovala aj keď ma v skutočnosti jej muž absolútne nezaujímal. Ja som
sa chcela posunúť bližšie k nej. Aj keď som bola od nej mladšia, necítila
som zábranu v tom, že by som jej nemohla navrhnúť pozvanie do môjho
súkromia.
Takže opäť debata o všetkom, skoro až o ničom
a bonus k tomu.
„Nechcela by si dnes prísť na drink? Aj ja mám doma
televízor.“
Jej pohľad hovoril za všetko. Nečakala to. Čas však hral
proti nej a výťah sa približoval k prízemnému podlažiu.
„Prečo nie...“
Priznám sa, že ani ja som nečakala jej pozitívnu reakciu.
„O.K, tak o 20.30 po hlavných správach?“
Prvý krát som zachytila jej úprimný smiech.
„Áno, platí, tento čas mi vyhovuje a tým, že je dnes
piatok, tak nemusím ísť tak skoro spať.“
„Super teda, teším sa. Zazvoň 3 x ako poštár.“
Obidve sme sa pustili do smiechu a takto sa aj
rozlúčili.
Počas celého dňa v práci som mala Martu
v hlave, Rozmýšľala som čo si doma oblečiem. Nemôžem ju hostiť predsa
v teplákoch a tričku. Cestou z práce som sa zastavila
v supermarkete a keďže som nevedela čo má rada, tak som kúpila vodku,
whisky, červené aj biele víno, colu, pomarančový džús, arašidy, čipsy, no
pomerne dosť vecí s nádejou, že pokryjú stimuly na vyvolanie túžby po
dotykoch a iných pekných veciach. Hodinu pred príchodom Marty som sa ešte
viac robila krásnou ako mám vo zvyku. Vytiahla som si šaty s pekným
výstrihom, štekličky, fialové spodné prádlo, predtým som sa dohladka odchlpila,
jemná vôňa parfému a sama zo seba som bola plná vzrušenia.
Moje snívanie prerušil zvonček. Utekám otvoriť. Vo dverách
stála Marta, mala krásne smaragdové šaty, čierne pančušky, perfektný make-up,
no úplne iná žena ako tá s ktorou sa stretávam ráno vo výťahu.
„Ahoj“, pozdravila sa a v dlaniach držala
papierovú krabičku „nevedela som, čo mám priniesť tak hádam dezertom nič
nepokazím“.
„Ale to je úplne v poriadku. Ja som predovšetkým
rada, že si prijala moje pozvanie a urobíme si pekný večer, pokojne prejdi
ďalej.“
„Ďakujem“, odpovedala Marta a prešla do predsiene.
Potom som ju nasmerovala do obývačky a spýtala sa čo
budeme spoločne piť. Zhodli sme sa na vodke s džúsom s tým, že
ochutnáme aj dezert, ktorý Marta priniesla.
Sedeli sme na gauči vedľa seba, televízor bol pustený iba
ako kulisa.
„Marti, inak máš na sebe veľmi krásne šaty a celkovo
si sa perfektne nahodila.“
„Ďakujem za kompliment, s manželom veľmi nechodíme
von, spomínala som ti, že je stále na cestách, ale aj ty vyzeráš perfektne.“
„Ďakujem, chcela som, aby to bolo iné ako keď sa
stretávame ráno na chodbe.“
„To máš pravdu, tiež som takto rozmýšľala.“
Naša debata sa na začiatku uberala v tichšom režime
až do momentu, keď sme sa dostali k 3 poháriku. Cítili sme sa viac veselé a keď som
Marte rozprávala jeden pikantný vtip, chytila som ju za koleno a snažila
sa udržať dlaň na ňom čo najdlhšie. Marta to asi hneď nepochopila. Smiech
ustal. Vycítila som, že Marta očakáva ďalší môj ťah. Moja ruka skĺzla po stehne
pod jej sukňu.
„Monika to nie je rozumné,“ povedala bez presvedčenia.
Moja ruka napriek tomu prekročila jej diskrétnu zónu.
Spomínala som, že mala na sebe čierne pančušky. Cítila som však jej jemnú
a teplú pokožku. Martina čoraz ťažšie dýchala. Jej nádherne objemná hruď
sa ešte viac nafúkla. Vzrušovala ma tá jej atraktívnosť. Približovala som sa
k jej perám a prsty na ruke boli na dosah jej mačičky. Naše ústa boli
od seba vzdialené na niekoľko centimetrov. Ich kontakt bol na dosah.
Pravdepodobne sa necítila dostatočne pripravená, lebo inštinktívne odvrátila
hlavu. Moje prsty sa dotkli čipky jej nohavičiek. Cítil som, že je vlhká. To
jednoducho nedokázala ovládnuť a zakryť.
„Chcem Ťa!“, povedala som, lebo už som to nechcela ďalej
držať v sebe.
„Ja...“, nedokázala to vypovedať, ale keď sa potom otočila ku mne,
cítila som, že zdieľa môj názor.
Usúdila som, že chce aby som pokračovala. Môj ukazovák
prekĺzol cez čipku priamo
k štrbine. Otvorila ústa a môj jazyk začal z toho profitovať.
Marta bola stále strnutá, z jej výzoru tváre sa dalo vyčítať, že trpí. Nie
preto, že by jej to bolo nepríjemné, ale preto, že má problém uvoľniť sa. Mala
som zato, že zažíva prvý kontakt so ženou. Určite to chce, ale potrebuje viac
času. Jemne som jej prešla po brázdičke a naďalej pokračovala
v bozkávaní. Jej ruka ma potom chytila za prsia. Vnímala som to ako
signál, že sa chce posunúť ďalej. Zvalila som ju na chrbát na gauči. Šaty sa jej
vyvýšili a moja top pozícia mi uľahčila prístup k jej rozkroku. Od jej úst
sa presúvam smerom nadol. Viditeľnú časť jej hrude pokrývam vášnivými bozkami.
Keď som sa dostala až k jej rozkroku, sama si ešte viac posunula šaty
smerom nahor, aby som jej mohla viac roztiahnuť nohy. Odhrnula som jej
nohavičky a ponorila jazyk do mokrej mušličky. Marta nefalšovane
zastonala. Lízala som, cmúľala so a bozkávala jej mušličku ako divoká
šelma. Moja túžba spraviť ju bola veľmi intenzívna. Marta pri mojom hraní prežívala
neskutočnú eufóriu. Takéto niečo jej muž pravdepodobne nikdy nepredviedol. Iba
žena skutočne vie, čo žena potrebuje. Pokračovala som až do jej prvého
zachvenia. Potom som sa vrátila k jej anjelskej tvári. Vyzerala neskutočne
šťastne.
„Bolo to vynikajúce,“ zamrmlala.
„Chutila si mi, tak čo už. Chémia zapracovala.“
Nespúšťali sme zo seba oči. Bozkávali sme sa
a hlbokými vzdychmi dávali najavo, že to chce pokračovanie.
(pokračovanie príbehu)